Zvitky od Mŕtveho mora — nebývalý poklad

NA ÚPÄTÍ Vádí Kumránu, na severozápadnej strane Mŕtveho mora, sa nachádza akási starobylá zrúcanina. Archeológovia ju dlho považovali za zvyšky rímskej pevnosti a nevenovali jej veľkú pozornosť. Objav Izaiášovho zvitku od Mŕtveho mora v roku 1947 dal však podnet k tomu, aby sa odborníci znovu začali týmto miestom zaoberať.

Bádatelia čoskoro zistili, že stavby patrili židovskej náboženskej obci. Okamžite vznikla domnienka, že zvitky ukryli v neďalekých skalných jaskyniach títo ľudia. Ale neskoršie nálezy to, ako sa zdalo, spochybňovali.

Nebývalý nález

Beduíni si dobre uvedomovali, akú hodnotu majú rukopisy, ktoré už našli. A tak v roku 1952, keď jeden starý muž vyrozprával, že ako chlapec naháňal zranenú prepelicu, až mu zmizla v otvore v skalnej stene, kde našiel nejaké hlinené nádoby a starú olejovú lampu, začalo sa znovu hľadať.

Tento starý muž bol ešte schopný rozpoznať vchod do tejto jaskyne medzi hlbokými rozsadlinami v strmej skalnej stene. Ukázalo sa, že ju vyhĺbili ľudia a dnes je označovaná ako jaskyňa 4. Asi meter pod vtedajším dnom jaskyne našiel tento beduín kusy rukopisov. Ani jeden z nich nebol uchovaný v hlinených nádobách, a preto boli väčšinou veľmi zničené, sčerneté a veľmi krehké. Časom bolo objavených asi 40 000 zlomkov, ktoré predstavovali takmer 400 rukopisov. Medzi sto biblickými rukopismi boli zastúpené všetky knihy Hebrejských písem, s výnimkou knihy Ester. Veľká časť materiálu získaného z jaskyne 4 nebola dosiaľ zverejnená.

Jedným z významnejších rukopisov boli Samuelove knihy odpísané do jediného zvitku. Z pôvodného hebrejského textu, ktorý mal pravdepodobne 57 stĺpcov, sa zachovalo len 47 stĺpcov. Jeho znenie sa veľmi podobá tomu, ktoré použili prekladatelia gréckej Septuaginty. Sú tu aj grécke zlomky Septuaginty z 3. a 4. knihy Mojžišovej, ktoré pochádzajú z 1. storočia pred n. l. V rukopise 3. Mojžišovej sa namiesto gréckeho Kyrios, „Pán“,a používajú písmená IAO, ktoré predstavujú hebrejské יהוה, teda Božie meno.

V zlomku z 5. Mojžišovej obsahuje hebrejský text časť z 32. kapitoly a 43. verša, ktorý sa nachádza v Septuaginte a ktorý je citovaný v Hebrejom 1:6: „Nech mu vzdajú poctu všetci Boží anjeli.“ Je to po prvý raz, čo bol tento riadok nájdený v nejakom hebrejskom rukopise a odhaľuje text, ktorý bol zjavne podkladom pre grécky preklad. Bádatelia tak mohli preniknúť hlbšie do textu Septuaginty, ktorá je veľmi často citovaná v Kresťanských gréckych písmach.

Vek zvitku 2. Mojžišovej bol stanovený do tretej štvrtiny tretieho storočia pred n. l., zvitku Samuela do konca toho istého storočia a zvitku Jeremiáša do obdobia medzi rokmi 225 a 175 pred n. l. Bolo nájdené dostatočné množstvo materiálu z obdobia od tretieho do prvého storočia pred n. l., aby sa dali zistiť zmeny v štýle písania a v podobe jednotlivých písmen hebrejskej a aramejskej abecedy, čo je pri určovaní veku rukopisov veľmi cenné.

Prekvapenie v jaskyni 11

Miestni beduíni a archeológovia nakoniec dôkladne prehľadali celé okolie Kumránu. Jedného dňa v roku 1956 si však niektorí beduíni všimli, že zo štrbín v skalách, na sever od jaskyne 1, vyletujú netopiere. Vyšplhali sa hore a objavili ďalšiu jaskyňu, ktorej vchod bol zasypaný. Na odkrytie vchodu bolo potrebné odstrániť dve tony napadaného kamenia. Objavy vnútri boli ohromujúce — dva úplné rukopisy a päť veľkých častí iných rukopisov.

Najvýznamnejší bol objav krásneho zvitku žalmov. Hrúbka kože nasvedčuje, že ide skôr o teľacinu ako o kozinu. Celková dĺžka piatich archov pergamenu, štyroch samostatných listov a štyroch zlomkov je viac ako 4 metre. Vrchná časť zvitku je zachovalá, ale spodná časť je značne poškodená. Pochádza z prvej polovice prvého storočia n. l. a obsahuje časti 41 žalmov. Približne 105-krát je v texte napísaný tetragramaton starobylými hebrejskými znakmi, a preto v kontexte medzi hranatým hebrejským písmom vyniká.

Iný rukopis, totiž 3. knihy Mojžišovej, bol celý napísaný starým hebrejským písmom, ale doteraz nie je dostatočne dokázané prečo. Je to najdlhší existujúci dokument, v ktorom je použitý tento spôsob písania, ktorý sa používal koncom siedmeho storočia pred n. l., v dobe, keď šli Židia do babylonského zajatia.

Objavil sa tiež odpis jedného targumu, aramejskej parafrázy Jóbovej knihy. Patrí k najstarším targumom, ktoré boli napísané. V rôznych jaskyniach bolo nájdených tiež niekoľko komentárov k ďalším biblickým knihám. Ako došlo k tomu, že tieto zvitky boli tak dobre uschované v týchto jaskyniach?

Ako bolo spomenuté skôr, niektoré mohla skryť kumránska obec. Dôkazy však, ako sa zdá, svedčia o tom, že mnohé z nich tam veľmi pravdepodobne uložili Židia, ktorí v roku 68 n. l., dva roky pred konečným zničením Jeruzalema, utekali pred Rimanmi, postupujúcimi do Judey. Drahocenným rukopisom poskytovala judská pustatina prirodzený bezpečný úkryt, a to nielen v jaskyniach blízko Kumránu, ale i v tých, ktoré sú veľa kilometrov na sever, okolo Jericha, a tiež na juh neďaleko Masady. Sme veľmi vďační, že boli tieto rukopisy zachované. Poskytujú ďalšie dôkazy o nemennosti inšpirovaného Jehovovho slova. Skutočne, „slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas“. — Izaiáš 40:8.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

BUDÚ ČOSKORO ĎALŠIE?

Hoci boli objavené už pred desaťročiami, veľké množstvo fragmentov zvitkov od Mŕtveho mora nie je zverejnených. Noviny The New York Times z 23. decembra 1990 ostro kritizovali: „Dokonca ich fotografie sú zadržiavané klanom bádateľov strániacich sa svojich kolegov a odmietajúcich zverejniť veľkú časť materiálu vo svojom vlastníctve.“ Noviny však uviedli, že nedávno bola v tomto redakčnom tíme urobená zmena v kádrovom obsadení, čo môže byť krokom k rozbitiu klanu obklopujúceho zvitky... a svet bude vedieť viac o pozoruhodnom období dejín.“

[Prameň ilustrácie na strane 12]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.