„Zďaleka videli“ splnenie sľubov

 1. V čom nám môže pomáhať predstavivosť? (Pozri obrázok v úvode článku.)

JEHOVA nám dal krásny dar — schopnosť predstavovať si veci, ktoré sme nikdy nevideli. Vďaka tomu môžeme múdro plánovať a tešiť sa na to, čo nás čaká v budúcnosti. Jehova dokáže vidieť budúcnosť a v Písme nám na viacerých miestach ukazuje, čo je pred nami. Hoci to doslovnými očami nevidíme, vieme si to predstaviť. Tak si posilňujeme vieru. (2. Kor. 4:18)

2., 3. a) Prečo je dôležité, aby naše predstavy mali reálny základ? b) Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

² Predstava niečoho, čo sme ešte nikdy nevideli, nemusí byť vždy založená na realite. Napríklad keď si malé dievčatko predstavuje, že letí na motýľovi, je to iba jeho fantázia. Naproti tomu keď Anna uvažovala, ako bude vyzerať deň, keď vezme svojho syna Samuela do svätostánku, nebola to iba jej fantázia. Jej predstavy mali reálny základ. Anna bola totiž rozhodnutá, že to urobí. A uvažovanie o tomto skutku ju posilňovalo, aby svoj sľub daný Jehovovi dodržala. (1. Sam. 1:22) Ak si predstavujeme, ako Boh splní svoje sľuby, vlastne premýšľame o niečom, čo sa určite stane. (2. Petra 1:19–21)

³ Nepochybne aj mnohí ďalší Boží služobníci z biblických čias si vytvárali v mysli obrazy toho, čo Boh sľúbil. Aký úžitok z toho mali? A prečo je dobré, aby sme aj my uvažovali o úžasných veciach, ktoré Boh urobí pre poslušné ľudstvo?

 4. Na základe čoho si Ábel mohol predstavovať budúcnosť?

⁴ Prvý človek, ktorý mal vieru v Jehovove sľuby, bol Ábel. Vedel, čo povedal Jehova hadovi, keď Adam a Eva zhrešili: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojž. 3:14, 15) Ábel nevedel presne, ako sa to stane. Ale určite o týchto slovách veľa premýšľal. Možno si kládol otázku, komu bude rozmliaždená päta a kto pomôže ľuďom, aby znovu získali dokonalosť, ktorú mali Adam s Evou, skôr ako zhrešili. Nevieme, čo všetko si Ábel predstavoval. Ale vieme, že veril v splnenie Božieho sľubu. Preto Jehova jeho obeť prijal. (Prečítajte 1. Mojžišovu 4:3–5; Hebrejom 11:4.)

 5. Prečo mohlo Enocha povzbudiť, keď si predstavoval budúcnosť?

⁵ Ďalší muž so silnou vierou v Boha bol Enoch. Žil medzi skazenými ľuďmi, ktorí hovorili o Bohu hrozné veci. Enoch prorokoval, že Jehova príde „so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici“. (Júda 14, 15) Keďže Enoch bol mužom viery, vedel si predstaviť, ako bude vyzerať svet, v ktorom už nebudú žiadni zlí ľudia. (Prečítajte Hebrejom 11:5, 6.)

 6. O čom premýšľal Noach po potope?

⁶ Noach vďaka svojej viere prežil potopu. (Hebr. 11:7) Potom ho viera podnietila, aby obetoval Bohu zvieracie obete. (1. Mojž. 8:20) Po potope sa však ľudská spoločnosť opäť skazila. Začal vládnuť Nimród, ktorý chcel, aby sa ľudia vzbúrili proti Bohu. (1. Mojž. 10:8–12) Ale Noach si udržal svoju vieru a nádej. Tak ako Ábel, aj on si bol istý, že jedného dňa Boh oslobodí ľudí z otroctva hriechu a smrti. Veril, že príde čas, keď už nebudú žiadni krutí vládcovia. Keď o tom premýšľal, určite ho to veľmi povzbudzovalo. Aj my si môžeme predstavovať, aký nádherný bude život v takých podmienkach. Ten čas je už veľmi blízko! (Rim. 6:23)

 7. Akú budúcnosť mohli očami viery vidieť Abrahám, Izák a Jakob?

⁷ Abrahám, Izák a Jakob zrejme tiež premýšľali o tom, aká krásna budúcnosť je pred nimi. Na čom boli založené ich predstavy? Na Božom sľube, že prostredníctvom ich potomstva získajú požehnania všetky národy zeme. (1. Mojž. 22:18; 26:4; 28:14) Potomstvo týchto patriarchov malo byť početné a malo bývať v krajine, ktorú im sľúbil Boh. (1. Mojž. 15:5–7) Abrahám, Izák a Jakob už očami viery videli svoje rodiny v tejto krajine. Odkedy prví ľudia zhrešili, Jehova uisťoval svojich verných služobníkov, že požehnania, ktoré Adam stratil, nie sú stratené navždy.

 8. Čo pomohlo Abrahámovi prejavovať výnimočnú vieru?

⁸ Je pravdepodobné, že Abrahám si na základe Božích sľubov vytváral predstavy, ako sa tieto sľuby splnia. To mu pomohlo, aby svoju vieru prejavil výnimočnými skutkami. Z Biblie sa dozvedáme, že hoci Abrahám a ďalší verní Boží služobníci „nedostali splnenie tých sľubov“ za svojho života, „videli ich zďaleka a uvítali ich“. (Prečítajte Hebrejom 11:8–13.) Abrahám vedel, že v minulosti Jehova vždy dodržal svoje sľuby. A tak už akoby videl, že sa splnia aj všetky ostatné Jehovove sľuby týkajúce sa budúcnosti.

 9. Čo dokázal Abrahám na základe viery v Božie sľuby?

⁹ Viera v Božie sľuby posilňovala Abraháma, aby vždy konal Božiu vôľu. Napríklad zanechal svoj domov v meste Ur a neusadil sa v žiadnom z kanaanskych miest. Ani jedno z nich totiž nemalo budúcnosť, lebo ich panovníci neslúžili Jehovovi. (Joz. 24:2) Abrahám do konca života „očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. (Hebr. 11:10) Už sa v ňom akoby videl. Spolu s Ábelom, Enochom, Noachom a ďalšími veril vo vzkriesenie a tešil sa na čas, keď bude žiť na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva. Práve toto Kráľovstvo je tým „mestom, ktoré má skutočné základy“. Vždy, keď títo muži uvažovali o večnom živote v raji, ich viera v Jehovu sa upevňovala. (Prečítajte Hebrejom 11:15, 16.)

10. Čo si mohla Sára predstavovať na základe sľubu, ktorý dal Jehova Abrahámovi?

¹⁰ Zamyslime sa aj nad Abrahámovou manželkou Sárou. Hoci už mala 90 rokov a stále bola bezdetná, prejavovala silnú vieru v Jehovove sľuby a neprestávala sa tešiť na čas, keď bude mať dieťa. Dokonca si predstavovala, ako sa z jej potomstva stane veľký národ. (Hebr. 11:11, 12) Prečo tomu mohla veriť? Lebo Jehova jej manželovi povedal: „Požehnám ju a aj z nej ti dám syna; a požehnám ju a stane sa národmi; vyjdú z nej králi národov.“ ​(1. Mojž. 17:16) Keď sa Sáre narodil Izák, mala o to väčší dôvod predstavovať si, ako sa uskutoční aj zostávajúca časť sľubu, ktorý dal Boh Abrahámovi. Aj my si môžeme posilňovať vieru tým, že rozjímame o Božích sľuboch, ktoré sa určite splnia!

11., 12. Ako si Mojžiš prehlboval lásku k Jehovovi?

¹¹ Mojžiš je ďalší muž, ktorý prejavoval vieru v Jehovove sľuby. Vyrastal ako egyptský princ. Ale keďže Jehovu miloval viac než čokoľvek iné, netúžil ani po moci, ani po bohatstve. Jeho hebrejskí rodičia ho učili o Jehovovi. Preto Mojžiš vedel, že Jehovovou vôľou je oslobodiť Hebrejov z otroctva a dať im Zasľúbenú krajinu. (1. Mojž. 13:14, 15; 2. Mojž. 2:5–10) Čím viac o týchto sľuboch premýšľal, tým viac Jehovu miloval.

¹² V Biblii čítame: „Vierou Mojžiš, keď dospel, odmietol nazývať sa synom faraónovej dcéry a radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu. A Kristovo pohanenie považoval za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady, lebo uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny.“ ​(Hebr. 11:24–26)

13. Aký úžitok mal Mojžiš z toho, že sa zamýšľal nad Jehovovými sľubmi?

¹³ Mojžiš sa určite zamýšľal nad tým, čo Jehova sľúbil Izraelitom. Tak ako ďalší Boží služobníci, aj on si pravdepodobne predstavoval čas, keď Jehova oslobodí ľudstvo z pút smrti. (Jób 14:14, 15; Hebr. 11:17–19) Chápal, ako veľmi Jehova ľudí miluje. To naňho pôsobilo tak, že jeho láska k Jehovovi sa prehlbovala a jeho viera rástla. Vďaka tomu dokázal slúžiť Jehovovi po celý život. (5. Mojž. 6:4, 5) Aj keď sa mu faraón vyhrážal smrťou, nemal strach. Viera, láska k Bohu a zrejme i predstava žiarivej budúcnosti mu dodávali silu konať odvážne. (2. Mojž. 10:28, 29)

14. Ako si niektorí ľudia predstavujú budúcnosť?

¹⁴ Dnes má veľa ľudí nereálne predstavy o budúcnosti. Napríklad chudobní snívajú o tom, že raz budú rozprávkovo bohatí a budú žiť v úplnom bezpečí, hoci dnes je život plný „ťažkostí a vecí, ktoré škodia“. (Žalm 90:10) Iní si predstavujú, že vlády vyriešia ľudské problémy, no z Biblie vieme, že jedinou nádejou ľudstva je Božie Kráľovstvo. (Dan. 2:44) Ďalší si zase myslia, že všetko pôjde tak ako doposiaľ, zatiaľ čo v Biblii sa píše, že Boh zničí tento skazený systém. (Sof. 1:18; 1. Jána 2:15–17) To všetko sú však iba výtvory fantázie ľudí, ktorí ignorujú Jehovovo predsavzatie týkajúce sa budúcnosti.

15. a) Prečo je dobré, aby sme premýšľali o svojej nádeji? b) Na čo sa v budúcnosti tešíš ty?

¹⁵ Na druhej strane sme my kresťania povzbudzovaní, aby sme premýšľali o svojej nádeji, či už o živote v nebi, alebo na zemi. Vidíš sa, ako zažívaš splnenie Božích sľubov? Keď si predstavuješ, čo všetko budeš môcť potom robiť, tvoje srdce určite radostne plesá. Ak máš nádej na večný život na zemi, možno sa už vidíš, ako pracuješ po boku svojich priateľov a pretváraš s nimi túto planétu na krásnu záhradu. Tí, ktorí dohliadajú na tieto práce, ti neznepríjemňujú život, ale úprimne sa o teba zaujímajú. Všetci okolo teba milujú Jehovu. Si zdravý, plný energie a nič ťa netrápi. S radosťou využívaš svoj talent a zručnosti, lebo všetko, čo robíš, je na úžitok druhých a na Božiu chválu. Možno pomáhaš vzkrieseným, aby spoznali Jehovu. (Ján 17:3; Sk. 24:15) Nie, toto nie je rozprávka. Toto všetko sa splní, lebo to sľubuje Boh vo svojom Slove. (Iz. 11:9; 25:8; 33:24; 35:5–7; 65:22)

16., 17. Aký úžitok nám to prináša, keď hovoríme o tom, na čo sa tešíme?

¹⁶ Prečo je dobré rozprávať sa s bratmi a sestrami o tom, čo by sme chceli robiť, keď Jehova splní svoje sľuby? Lebo tak sa pre nás nový svet stane skutočnejším. Samozrejme, nikto z nás si nemôže byť úplne istý tým, čo bude v raji robiť. Ale keď hovoríme o tom, na čo sa tešíme, povzbudzujeme jeden druhého a dávame najavo, že veríme Božím sľubom. Keď apoštol Pavol navštívil svojich bratov v Ríme, „vzájomne sa povzbudili“. (Rim. 1:11, 12) V tomto náročnom období to chceme robiť aj my.

¹⁷ Predstavovať si budúcnosť je užitočné aj preto, lebo sa budeme v mysli menej zaoberať ťažkosťami, ktoré práve prežívame. Pri jednej príležitosti sa apoštola Petra zmocnili obavy a povedal Ježišovi: „Hľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme ťa; čo nás skutočne čaká?“ Ježiš chcel, aby Peter i ďalší učeníci uvažovali o tom, aké úžasné veci budú robiť v budúcnosti. Preto im povedal: „Pravdivo vám hovorím: Pri znovustvorení, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, vy, ktorí ste ma nasledovali, sa tiež posadíte na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo deti alebo pozemky pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a zdedí večný život.“ ​(Mat. 19:27–29) Peter a ďalší učeníci si mohli predstavovať, ako vládnu s Ježišom a pomáhajú poslušným ľuďom dospieť k dokonalosti.

18. Prečo by sme si mali predstavovať čas, keď Boh splní svoje sľuby?

¹⁸ Dozvedeli sme sa, že Jehovovi služobníci mali vždy úžitok z toho, keď uvažovali o splnení Božích sľubov. Ábel vedel o Božom predsavzatí dosť na to, aby si mohol predstaviť lepšiu budúcnosť, prejavovať vieru a zameriavať sa na spoľahlivú nádej. Abrahám prejavil výnimočnú vieru, lebo „zďaleka videl“ splnenie proroctva týkajúceho sa jeho „semena“. (1. Mojž. 3:15) Mojžiš „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“, konal s vierou a jeho láska k Jehovovi rástla. (Hebr. 11:26) Aj naša viera a láska bude silnieť, ak budeme používať svoju predstavivosť a rozjímať o Božích sľuboch. Existuje aj ďalší spôsob, ako môžeme využívať tento dar od Boha. Budeme o ňom hovoriť v nasledujúcom článku.