„Bežte tak“

PREDSTAV si sám seba na športovom štadióne preplnenom vzrušenými ľuďmi. Na ihrisko vchádzajú atléti. Zástup hlasno kričí, keď sa objavia jeho hrdinovia. Sú tu aj rozhodcovia, ktorí dohliadajú na dodržiavanie pravidiel. Počas súťaží sa víťazné výkriky miešajú s krikom sklamania. Víťazov zdraví ohlušujúci potlesk!

Nie si na nejakom novodobom športovom podujatí, ale na podujatí konanom asi pred 2000 rokmi na Korintskej šiji. Tu sa od šiesteho storočia pred n. l. do štvrtého storočia n. l. každé dva roky usporadúvali povestné istmické hry. Táto udalosť na mnoho dní upútala pozornosť celého Grécka. Hry neboli len jednoducho atletickou súťažou. Atléti boli symbolom vojenskej pripravenosti. Víťazi — zbožňovaní ako hrdinovia — dostávali koruny zhotovené z lístia stromov. Boli zahŕňaní darmi a mesto im dávalo vysokú doživotnú penziu.

Apoštol Pavol dobre poznal istmické hry, ktoré sa konali neďaleko Korintu, a život kresťana prirovnal k atletickej súťaži. Na príkladoch bežcov, zápasníkov a boxerov vhodne znázornil odmenu, ktorú prináša dobrý tréning, dobre zamerané úsilie a vytrvalosť. Prirodzene, o týchto hrách vedeli aj kresťania, ktorým písal. Niektorí predtým nepochybne boli uprostred kričiaceho davu na štadióne. A tak Pavlove znázornenia ľahko chápali. A čo my dnes? Aj my sa zúčastňujeme behu — behu o večný život. Ako môžeme mať úžitok z Pavlových zmienok o týchto súťažiach?

‚Zápas podľa pravidiel‘

Podmienky účasti na starovekých hrách boli veľmi prísne. Hlásateľ predstavoval divákom každého športovca a volal: ‚Je tu niekto, kto môže tohto muža obviniť z nejakého zločinu? Je to lupič? Je zlý a skazený v spôsobe života a v správaní?‘ Podľa knihy Archaeologia Graeca (Grécka archeológia) „žiadnemu človeku, ktorý bol neslávne známym zločincom alebo bol [blízkym] príbuzným takého zločinca, nebolo dovolené zápasiť“. A priestupky proti pravidlám hier sa prísne trestali tým, že priestupníkovi bolo zakázané súťažiť.

Tento fakt nám pomáha pochopiť Pavlovo vyhlásenie: „Aj keď niekto zápasí v hrách, nie je korunovaný, ak nezápasí podľa pravidiel.“ ​(2. Timotejovi 2:5) Podobne aj my, ak chceme bežať v pretekoch o život, musíme spĺňať Jehovove požiadavky tak, že sa prispôsobujeme jeho vznešeným mravným normám uvedeným v Biblii. No Biblia nás upozorňuje: „Sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti.“ ​(1. Mojžišova 8:21) Preto si aj po nastúpení na tieto preteky musíme dávať pozor, aby sme ďalej zápasili podľa pravidiel, a tak naďalej mali Jehovovo schválenie a mohli získať večný život.

V tomto konaní nám najviac pomôže láska k Bohu. (Marek 12:29–31) Táto láska v nás bude podnecovať túžbu páčiť sa Jehovovi a konať podľa jeho vôle. — 1. Jána 5:3.

‚Odlož všetku príťaž‘

V starovekých hrách nezaťažoval bežcov odev ani výzbroj. „Na bežeckých pretekoch... boli súťažiaci zvyčajne celkom nahí,“ píše sa v knihe The Life of the Greeks and Romans (Život Grékov a Rimanov). To, že atléti nemali žiaden odev, im dávalo svižnosť, voľnosť pohybu a obratnosť. Nemrhali energiou na zbytočnú príťaž. Pravdepodobne toto mal Pavol na mysli, keď hebrejským kresťanom písal: „Odložme tiež všetku príťaž... S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — Hebrejom 12:1.

Aké príťaže nás môžu brzdiť v pretekoch o život? Jednou by mohla byť túžba zhromažďovať si nadbytočné hmotné veci alebo udržiavať si nákladný životný štýl. Niektorí azda v bohatstve hľadajú bezpečie alebo sa naň dívajú ako na zdroj šťastia. Taká nadbytočná „záťaž“ môže bežca spomaliť do tej miery, že Boh ho nakoniec ani nebude veľmi zaujímať. (Lukáš 12:16–21) Večný život sa azda začne javiť ako nejaká vzdialená nádej. Niekto môže uvažovať: ‚Nový svet niekedy príde, ale medzičasom by sme mohli tiež využiť to, čo ponúka tento svet.‘ (1. Timotejovi 6:17–19) Taký materialistický pohľad môže človeka veľmi ľahko odviesť z pretekov o život alebo mu môže dokonca brániť ich začať.

V Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ Po tom, ako poukázal na skutočnosť, že Jehova sa stará o potreby živočíchov a rastlín a že ľudia majú oveľa väčšiu cenu, nabádal: „Teda nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:24–33.

‚Bež s vytrvalosťou‘

Nie všetky staroveké bežecké preteky boli krátkym šprintom. Jedny preteky, nazývané dolichos, boli behom asi na 4 kilometre. Bola to náročná skúška sily a vytrvalosti. Podľa jednej tradície v roku 328 pred n. l. atlét menom Ageas po víťazstve v týchto pretekoch bežal celou cestou do svojho domovského mesta Argos, aby oznámil svoje víťazstvo. V ten deň ubehol približne 110 kilometrov!

Aj kresťanský beh je behom na dlhú vzdialenosť, ktorý je skúškou našej vytrvalosti. V týchto pretekoch je potrebné vytrvať až do konca, aby sme získali Jehovovo schválenie a cenu večného života. Pavol tento beh takto bežal. Krátko pred koncom svojho života mohol napísať: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval. Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti.“ ​(2. Timotejovi 4:7, 8) Tak ako Pavol, aj my musíme dobehnúť „až do cieľa“. Ak by sme stratili vytrvalosť len preto, že beh je o čosi dlhší, ako sme spočiatku očakávali, nezískali by sme odmenu. (Hebrejom 11:6) Aká by to bola tragédia, keď vidíme, že sme tak blízko cieľovej čiary!

Cena

Víťazi starovekých gréckych atletických súťaží dostávali veniec, ktorý bol obyčajne zhotovený z lístia stromov a ozdobený kvetmi. Na pýthijských hrách dostali víťazi veniec z vavrínu. Na olympijských hrách dostali veniec z listov divej olivy, zatiaľ čo na istmických hrách dostali veniec z pínie. „Na zvýšenie zápalu súťažiacich,“ poznamenáva istý biblický učenec, „vence, odmena za víťazstvo, a palmové ratolesti ležali počas súťaže na mieste, kde ich mohli dobre vidieť, na trojnožke alebo na stole umiestnenom na štadióne.“ Pre víťaza bolo nosenie venca znakom veľkej cti. Pri návrate domov triumfálne vošiel do mesta na voze.

Majúc toto na mysli, položil Pavol svojim korintským čitateľom otázku: „Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli... Oni to však robia preto, aby dostali porušiteľnú korunu, ale my neporušiteľnú.“ ​(1. Korinťanom 9:24, 25; 1. Petra 1:3, 4) Aký kontrast! Na rozdiel od vädnúcej koruny zo starovekých hier, cena určená pre tých, čo dobehnú do cieľa pretekov o život, nikdy nezanikne.

Apoštol Peter o tejto znamenitejšej korune napísal: „Keď sa stane hlavný pastier zjavným, dostanete nevädnúcu korunu slávy.“ ​(1. Petra 5:4) Mohla by sa nejaká cena, ktorú ponúka tento svet, porovnávať s nesmrteľnosťou, s cenou neporušiteľného života v nebeskej sláve s Kristom?

Dnes väčšina kresťanských bežcov nie je pomazaná Bohom, aby boli jeho duchovnými synmi, a nemá nebeskú nádej. Nebežia o cenu nesmrteľnosti. Ale Boh aj im predkladá neporovnateľnú cenu. Je ňou večný život v dokonalosti na rajskej zemi pod vládou nebeského Kráľovstva. Nech už sa kresťanský bežec usiluje o ktorúkoľvek cenu, mal by bežať s väčším odhodlaním a s väčšou vervou než hociktorý bežec v nejakej atletickej súťaži. Prečo? Lebo táto cena nikdy „nezvädne“: „To je ten sľub, ktorý nám on sám sľúbil, večný život.“ — 1. Jána 2:25.

Aký názor by mal mať kresťanský bežec na lákadlá tohto sveta, keď má pred sebou takú neporovnateľnú cenu? Taký, aký mal Pavol, ktorý povedal: „Naozaj to aj všetko považujem za stratu pre vynikajúcu hodnotu poznania Krista Ježiša, svojho Pána. Preňho som zniesol stratu všetkého a považujem to za množstvo smetí.“ Ako usilovne preto Pavol bežal! „Bratia, ešte o sebe neuvažujem, akoby som to už bol uchopil. Ide však o jedno: Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu.“ ​(Filipanom 3:8, 13, 14) Pavol bežal so zrakom pevne upretým na cenu. A tak by sme mali bežať aj my.

Náš najlepší vzor

Na starovekých hrách sa šampióni tešili všeobecnému obdivu. Písali o nich básnici a sochári robili ich sochy. Historička Věra Olivová hovorí, že sa „kúpali v sláve a tešili sa nesmiernej popularite“. Slúžili tiež ako vzor mladým generáciám šampiónov.

Ktorý „šampión“ dáva najznamenitejší príklad kresťanom? Pavol odpovedá: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ ​(Hebrejom 12:1, 2) Áno, ak máme v našich pretekoch o večný život zvíťaziť, je potrebné uprene hľadieť na náš Vzor, na Ježiša Krista. Môžeme to robiť pravidelným čítaním správ v evanjeliách a rozjímaním o tom, ako ho môžeme napodobňovať. Také štúdium nám pomôže pochopiť, že Ježiš Kristus bol poslušný Bohu a vytrvalosťou dokázal kvalitu svojej viery. Ako odmenu za vytrvalosť dostal schválenie Jehovu Boha a mnoho úžasných výsad. — Filipanom 2:9–11.

Pochopiteľne, Ježišovou najvynikajúcejšou vlastnosťou bola láska. „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 15:13) Ježiš dal slovu „láska“ hlbší zmysel, keď nám povedal, že máme milovať aj svojich nepriateľov. (Matúš 5:43–48) Ježiš mal lásku k svojmu nebeskému Otcovi, a preto nachádzal radosť v konaní jeho vôle. (Žalm 40:9, 10; Príslovia 27:11) Keď budeme na Ježiša hľadieť ako na svoj Vzor a ako na toho, kto nám v namáhavých pretekoch o život udáva tempo, budeme podnecovaní milovať Boha a blížneho a vo svojej posvätnej službe budeme nachádzať skutočnú radosť. (Matúš 22:37–39; Ján 13:34; 1. Petra 2:21) Pamätaj na to, že Ježiš nežiada nemožné. Uisťuje nás: „Som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ — Matúš 11:28–30.

Je potrebné, aby sme tak ako Ježiš mali zrak stále upretý na cenu vyhradenú pre všetkých, ktorí vytrvajú až do konca. (Matúš 24:13) Ak zápasíme podľa pravidiel, ak odhadzujeme každú príťaž a ak bežíme s vytrvalosťou, môžeme dôverovať vo víťazstvo. Cieľ, ktorý máme na dohľad, nás pobáda bežať ďalej! Z toho získavame novú silu, lebo nás to napĺňa radosťou — radosťou, s ktorou je ľahšie prejsť cestu, ktorá je pred nami.

[Obrázok na strane 29]

Kresťanský beh je behom na dlhú vzdialenosť — a vyžaduje si vytrvalosť

[Obrázok na strane 30]

Na rozdiel od atlétov, ktorí dostali veniec, kresťania hľadia v ústrety nezničiteľnej cene

[Obrázok na strane 31]

Cenu dostanú všetci, ktorí vytrvajú až do konca

[Prameň ilustrácie na strane 28]

Copyright British Museum