Bežme preteky s vytrvalosťou
„S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — HEBREJOM 12:1.
1. a) Čo nám je predložené, keď sa oddávame Bohu Jehovovi? b) Na aký druh pretekov sa musí kresťan pripraviť?
KEĎ sme sa prostredníctvom Ježiša Krista oddali Jehovovi, Boh pred nás predložil, obrazne povedané, preteky. Na konci týchto pretekov bude udelená cena všetkým tým, ktorí ich úspešne dokončia. Aká cena? Bude to večný život! Aby kresťanský bežec získal túto nádhernú cenu, musí byť pripravený nielen na krátky, rýchly šprint, ale na beh na dlhú trať. Preto bude potrebovať vytrvalosť. Bude musieť vytrvalo znášať dlhotrvajúcu námahu zo samotných pretekov, ako aj vytrvalo prekonávať prekážky, ktoré sa počas pretekov vyskytnú.
2, 3. a) Čo nám pomôže bežať v kresťanských pretekoch až do konca? b) Ako pomohla radosť Ježišovi bežať v pretekoch s vytrvalosťou?
2 Čo nám pomôže bežať v takýchto pretekoch až do konca? Čo pomohlo Ježišovi vytrvať, kým bol človekom na zemi? Vnútornú silu čerpal z radosti. V liste Hebrejom 12:1–3 sa píše: „Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov, odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu. A uvažujte dôkladne o tom, ktorý zniesol toľko odporujúcich rečí od hriešnikov proti ich vlastným záujmom, aby ste sa neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach.“
3 Počas celej svojej verejnej služby bol Ježiš stále schopný bežať v pretekoch, a to pre Jehovovu radosť. (Porovnaj Nehemiáša 8:10.) Jeho radosť mu pomohla vytrvať až po potupnú smrť na mučeníckom kole, po ktorej zažil nevýslovnú radosť zo vzkriesenia a vystúpenia na miesto po pravici svojho Otca, aby odtiaľ doviedol Božie dielo až do konca. Svojou vytrvalosťou človeka, ktorý je na Božej strane, sa pevne držal svojho práva na večný život. Tak ako sa hovorí v Lukášovi 21:19: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“
4. Aký príklad dal Ježiš svojim spolubežcom a na čo by sme mali upriamovať svoju myseľ?
4 Ježiš Kristus dal ten najznamenitejší príklad pre svojich spolubežcov a jeho príklad nás uisťuje, že aj my môžeme byť víťazmi. (1. Petra 2:21) To, čo Ježiš od nás žiada, aby sme urobili, môžeme dokázať. Tak ako vytrval on, môžeme vytrvať i my. A ak ho stále neochvejne napodobňujeme, musíme mať naďalej myseľ upriamenú na dôvody na radosť, ktoré máme. (Ján 15:11, 20, 21) Radosť nás posilní, aby sme vydržali bežať preteky v Jehovovej službe, až kým nezískame slávnu cenu večného života. — Kolosanom 1:10, 11.
5. Ako môžeme mať radosť a byť posilnení pre preteky, ktoré sú pred nami?
5 Jehova nám poskytuje silu nad to, čo je prirodzené, aby nám pomohol vydržať v pretekoch. Keď sme prenasledovaní, posilňuje nás táto sila a poznanie toho, prečo máme prednosť byť podrobení prenasledovaniu. (2. Korinťanom 4:7–9) Všetko, čomu sa podrobíme pre česť Božieho mena a pre podporu jeho zvrchovanosti, je dôvodom na radosť, ktorú nám nikto nemôže odňať. (Ján 16:22) To vysvetľuje, prečo sa apoštoli radovali, „že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno“, keď boli zbití na príkaz židovského Sanhedrinu za vydávanie svedectva o obdivuhodných veciach, ktoré uskutočnil Boh Jehova v súvislosti s Ježišom. (Skutky 5:41, 42) Ich radosť nepochádzala zo samotného prenasledovania, ale z hlbokého vnútorného uspokojenia vyplývajúceho z poznania, že sa páčia Jehovovi a Ježišovi.
6, 7. Prečo môže kresťanský bežec jasať dokonca aj vtedy, keď sa nachádza v súženiach, a s akým výsledkom?
6 Inou podporujúcou silou v našom živote je nádej, ktorú nám predložil Boh. Tak ako to vyjadril Pavol: „Tešme sa z pokoja s Bohom prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista, pomocou ktorého sme získali vierou prístup do tejto nezaslúženej láskavosti, v ktorej teraz stojíme; a jasajme na základe nádeje na Božiu slávu. A nielen to, ale jasajme, keď sme v súženiach, lebo vieme, že súženie spôsobuje vytrvalosť, vytrvalosť schválený stav, schválený stav nádej, a nádej nevedie ku sklamaniu.“ — Rimanom 5:1–5.
7 Samotné súženia nie sú radostné, ale pokojné ovocie, ktoré potom prinášajú, to radostné je. Týmto ovocím je vytrvalosť, schválený stav, nádej a splnenie tejto nádeje. Naša vytrvalosť bude viesť k tomu, že získame Božie schválenie. Keď máme Božie schválenie, môžeme s dôverou dúfať v uskutočnenie sľubov, ktoré dal. Táto nádej nás udržiava v správnom smere a podporuje nás v súžení, až kým sa tá nádej nesplní. — 2. Korinťanom 4:16–18.
Šťastní sú tí, ktorí vytrvávajú!
8. Prečo nie je toto obdobie čakania pre nás stratou času?
8 Zatiaľ čo očakávame božsky určený čas na udeľovanie cien bežcom, zažívame zmeny. Sú to naše duchovné pokroky, ku ktorým dochádza v dôsledku úspešného prekonávania skúšok, a tie nám získavajú veľkú priazeň u Boha. Duchovné pokroky dokazujú, akí sme, a dávajú nám príležitosť prejavovať tie isté znamenité vlastnosti, aké prejavovali verní ľudia staroveku, zvlášť náš Vzor Ježiš Kristus. Učeník Jakub hovorí: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť. Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“ (Jakub 1:2–4) Skutočne, môžeme očakávať rozličné skúšky, ale tie nám budú slúžiť na to, aby sme stále pestovali správne vlastnosti. Tak dávame najavo, že zostaneme v týchto pretekoch, až kým nezískame cenu, bez ohľadu na to, s akými prekážkami sa stretneme.
9, 10. a) Prečo sú šťastní tí, ktorí vytrvávajú v skúškach, a ako by sme mali čeliť skúškam? b) Kto boli tí šťastní ľudia zo staroveku a ako môžeme byť počítaní medzi nich?
9 Nie div, že Jakub povedal: „Šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške, lebo keď bude schválený, prijme korunu života, ktorú sľúbil Jehova tým, ktorí ho milujú“! (Jakub 1:12) Zaujmime pevný postoj v skúškach, vyzbrojení zbožnými vlastnosťami, ktoré nás posilnia, aby sme ich prekonali. — 2. Petra 1:5–8.
10 Pamätajme, že spôsob, akým Boh s nami zaobchádza, nie je niečo nové ani neobvyklé. S verným „oblakom svedkov“ starej doby sa zaobchádzalo tým istým spôsobom, zatiaľ čo dokazovali svoju stálosť voči Bohu. (Hebrejom 12:1) To, že ich Boh schválil, je zaznamenané v jeho Slove a my ich všetkých považujeme za šťastných, pretože vydržali v skúške. Jakub hovorí: „Bratia, vezmite si v znášaní zla a v prejavovaní trpezlivosti za vzor prorokov hovoriacich v Jehovovom mene. Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ (Jakub 5:10, 11) Bolo predpovedané, že v týchto kritických posledných dňoch sa na svetovej scéne objavia takí ľudia, ktorí budú slúžiť Jehovovi s rýdzosťou, tak ako títo proroci počas storočí v staroveku. Či nie sme šťastní, že sme tými, ktorí to robia? — Daniel 12:3; Zjavenie 7:9.
Čerpať z Jehovovho povzbudzujúceho Slova
11. Ako nám môže Božie slovo pomôcť vytrvať a prečo by sme nemali byť ako tie skalnaté miesta z Ježišovho podobenstva?
11 Pavol poukázal ešte na inú pomoc vo vytrvalosti, keď povedal, „aby sme sa pevne držali svojej nádeje prostredníctvom trpezlivej vytrvalosti a povzbudenia z Písem“. (Rimanom 15:4, The Twentieth Century New Testament) Pravda, Božie slovo, sa musí v nás hlboko zakoreniť, aby v nás stále vyvolávala správnu reakciu. Nie je nám vôbec na úžitok, keď sme ako tá skalnatá pôda opísaná v Ježišovom podobenstve o rozsievačovi: „Im podobní sú tí, čo boli zasiati na skalnaté miesta. Akonáhle počujú slovo, s radosťou ho prijímajú. Napriek tomu nemajú v sebe koreň, ale nejaký čas pokračujú. Keď potom nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, potkýnajú sa.“ (Marek 4:16, 17) V takýchto ľuďoch sa pravda z Božieho slova hlboko nezakoreňuje; preto v časoch súženia nie sú schopní z nej čerpať ako z pravého zdroja sily a nádeje.
12. O čom by sme si nemali robiť ilúzie, keď prijímame dobré posolstvo?
12 Nikto, kto prijíma dobré posolstvo o Kráľovstve, by nemal podliehať ilúziám o tom, čo bude nasledovať. Vydáva sa na životnú cestu, ktorá ho vystaví súženiu či prenasledovaniu. (2. Timotejovi 3:12) Ale mal by to považovať „len za radosť“, keď má prednosť byť podrobený rozličným skúškam za to, že sa pevne drží Božieho slova a hovorí o ňom druhým. — Jakub 1:2, 3.
13. Ako a prečo sa Pavol radoval z kresťanov v Tesalonike?
13 V prvom storočí odporcovia v Tesalonike vyvolávali nepokoje pre Pavlovo zvestovanie. Keď Pavol odišiel do Beroy, títo prenasledovatelia ho tam nasledovali, aby podnecovali k ďalším ťažkostiam. Tým verným, ktorí zostali v Tesalonike, prenasledovaný apoštol napísal: „Sme vždy zaviazaní vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, lebo je to vhodné, pretože neobyčajne rastie vaša viera a vzrastá láska každého a vás všetkých navzájom. Preto sme na vás hrdí medzi Božími zbormi pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých vašich prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. To je dôkaz Božieho spravodlivého súdu, vedúceho k tomu, že ste považovaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré naozaj trpíte.“ (2. Tesaloničanom 1:3–5) Napriek utrpeniu z rúk nepriateľov tesalonickí kresťania rástli do podoby Krista a rástli aj v počte. Ako to bolo možné? Pretože čerpali silu z Jehovovho povzbudzujúceho Slova. Poslúchali Pánove príkazy a bežali preteky s vytrvalosťou. — 2. Tesaloničanom 2:13–17.
Na záchranu iných
14. a) Z akých dôvodov zotrvávame radostne v službe napriek ťažkostiam? b) O čo sa modlíme a prečo?
14 Je to v prvom rade kvôli ospravedlneniu Boha, že verne a bez sťažností znášame ťažkosti a prenasledovania. Ale existuje aj iný nesebecký dôvod, prečo sa podrobujeme takýmto veciam: aby sme odovzdali správu o Kráľovstve iným, aby tak bolo vzbudených ešte viac zvestovateľov pre Božie kráľovstvo, ktorí by robili „verejné vyhlásenie na záchranu“. (Rimanom 10:10) Tí, ktorí konajú Božiu službu, by sa mali modliť, aby Pán žatvy požehnal ich dielo tak, že by zaobstaral viac zvestovateľov Kráľovstva. (Matúš 9:38) Pavol napísal Timotejovi: „To, čo si počul odo mňa za podpory mnohých svedkov, zveruj verným ľuďom, ktorí budú dostatočne spôsobilí vyučovať iných. Ako znamenitý vojak Krista Ježiša sa zúčastňuj na znášaní zla.“ — 2. Timotejovi 2:2, 3.
15. Prečo sa musíme správať ako vojaci a súťažiaci „v hrách“?
15 Vojak sa stráni menej obmedzujúceho spôsobu života civila, ktorý nekoná vojenskú službu. Podobne sa ani my nesmieme zaplietať do záležitostí tých, ktorí nie sú v Pánovom vojsku, ale ktorí sú v skutočnosti na odporujúcej strane. Preto Pavol ďalej písal Timotejovi: „Nikto, kto slúži ako vojak, sa nezapletá do obchodných záležitostí života, aby získal schválenie toho, ktorý ho najal za vojaka. Lebo aj keď niekto zápasí v hrách, nie je korunovaný, ak nezápasí podľa pravidiel.“ (2. Timotejovi 2:4, 5) Keď sa bežci usilujú o víťazstvo v pretekoch o „korunu života“, musia prejavovať sebaovládanie a vyhýbať sa zbytočným záťažiam a záväzkom. Tak sa môžu sústrediť na prinášanie dobrého posolstva o záchrane iným. — Jakub 1:12; porovnaj 1. Korinťanom 9:24, 25.
16. Čo nemožno spútať a pre čí prospech vytrvávame?
16 Pretože milujeme Boha a ľudí podobných ovciam, ktorí sa ho usilujú nájsť, ochotne znášame mnoho, aby sme sa dostali k iným s dobrým posolstvom o záchrane. Nepriatelia nás môžu spútať za zvestovanie Božieho slova. Ale Božie slovo nemožno spútať a hovorenie o ňom na záchranu iných nemožno zviazať reťazami. Pavol opísal Timotejovi, prečo tak ochotne podstupuje skúšky: „Pamätaj si, že Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych a bol z Dávidovho semena, podľa dobrého posolstva, ktoré zvestujem; preto znášam zlo až po väzenské putá ako dajaký zločinec. Napriek tomu Božie slovo nie je spútané. Preto vytrvávam vo všetkom kvôli vyvoleným, aby tiež dosiahli záchranu, ktorá je v Kristu Ježišovi spolu s večnou slávou.“ (2. Timotejovi 2:8–10) Dnes nemáme na mysli iba malý ostatok tých, ktorí čakajú na prijatie do nebeského kráľovstva, ale aj veľký zástup iných oviec Znamenitého pastiera Ježiša Krista veľký zástup, ktorý získava pozemský raj pod Kristovým kráľovstvom. — Zjavenie 7:9–17.
17. Prečo by sme sa nemali vzdávať v pretekoch a aký bude výsledok, ak budeme pokračovať v pretekoch až do konca?
17 Ak by sme sa vzdali, nepomohli by sme k záchrane sami sebe ani nikomu inému. Vytrvávaním v kresťanských pretekoch bez ohľadu na prekážky, s ktorými sa stretávame, zostávame stále v postavení, aby sme mohli dostať cenu, a môžeme priamo pomáhať iným k záchrane, zatiaľ čo sme pre druhých pôsobivým príkladom sily. Či je naša nádej nebeská alebo pozemská, Pavlov postoj, „snažím sa o cieľ, cenu“, je hodný nasledovania. — Filipanom 3:14, 15.
Prejavovať v pretekoch stálosť
18. Od čoho závisí získanie ceny, ale čomu sa musíme vyhýbať, aby sme vydržali až do konca?
18 Víťazné dokončenie nášho kresťanského behu na Jehovovo ospravedlnenie a získanie ceny, ktorú má vyhradenú pre nás, závisí od toho, ako prejavujeme stálosť počas celých pretekov. Nemôžeme teda vydržať až do konca, ak sa zaťažíme vecami, ktoré neslúžia na podporu veci spravodlivosti. Ba aj keď sme zbavení týchto vecí, požiadavky sú stále také náročné, že vyžadujú všetku mravnú silu, ktorú len môžeme pozbierať. Preto Pavol radí: „Odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ (Hebrejom 12:1) Podobne ako Ježiš, nemali by sme príliš zdôrazňovať utrpenia, ktoré musíme znášať, ale považujme ich za malú cenu, ktorú treba zaplatiť za radostnú odmenu. — Porovnaj list Rimanom 8:18.
19. a) Akú dôveru vyjadril Pavol ku koncu svojho života? b) Akú dôveru by sme mali mať vzhľadom na sľúbenú odmenu, keď sa blížime ku koncu tohto vytrvalostného preteku?
19 Ku koncu svojho života mohol Pavol povedať: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval. Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti.“ (2. Timotejovi 4:7, 8) Bežíme v týchto vytrvalostných pretekoch, aby sme získali cenu večného života. Ak sa naša vytrvalosť stratí len preto, že preteky sú o niečo dlhšie ako sme očakávali, keď sme sa do nich pustili, zlyháme, keď už budeme blízko k získaniu sľúbenej odmeny. Môžeš mať istotu. Niet pochýb, že táto odmena je tu.
20. K čomu by sme mali byť odhodlaní, až kým sa preteky neskončia?
20 Nech sa teda naše oči neunavia z vyzerania začiatku veľkého súženia, ktoré prinesie zničenie najprv Veľkému Babylonu a potom zvyšku Diablovej organizácie. (2. Petra 3:11, 12) Vzhľadom na všetky tie výrečné znamenia okolo nás, kiež hľadíme dopredu vo viere. Kiež prepášeme bedrá svojich síl vytrvalosti a kiež statočne pokračujeme v pretekoch, ktoré nám predložil Boh Jehova, až kým nedosiahneme cieľ a nezískame radostnú odmenu na ospravedlnenie Jehovu prostredníctvom Ježiša Krista.
Ako by si odpovedal?
◻ Na aký druh pretekov sa musí kresťan pripravovať?
◻ Prečo je radosť taká dôležitá pri behu v pretekoch?
◻ Z akých hlavných dôvodov zostávame v službe napriek ťažkostiam?
◻ Prečo by sme sa nemali vzdávať v pretekoch, ktoré nám Boh predložil?
[Obrázok na strane 15]
Kresťania musia vytrvávať ako pri pretekoch na dlhú trať
[Obrázok na strane 17]
Bežci musia prejavovať sebaovládanie, keď sa usilujú o „korunu života“