Verejne sa hlás k Jehovovmu menu
„Vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ — HEBREJOM 13:15.
1. K akému konaniu nabádal Hozeáš svojich súkmeňovcov Izraelitov?
JEHOVOV prorok Hozeáš mal pre svojich súkmeňovcov Izraelitov životne dôležité posolstvo. V ôsmom storočí pred naším letopočtom vyzýval svojich spurných súčasníkov k pokániu. Nabádal ich: „Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Jehovovi. Povedzte mu všetci: ‚Kiež odpustíš previnenie; a prijmi, čo je dobré, a my za to budeme predkladať mladé býky svojich perí.‘“ (Hozeáš 14:2) Hozeášovo proroctvo nabádalo ľud, aby obetoval Jehovovi ‚mladé býky svojich perí‘, a tak Izraelitov povzbudzovalo, aby robili pokánie a prinášali Bohu obete úprimnej chvály.
2. K prinášaniu akých obetí povzbudzoval kresťanov Pavol?
2 Svedkovia Jehovu dnes obetujú ‚mladé býky svojich perí‘. Dbajú aj na nabádanie apoštola Pavla, ktorý sa o týchto slovách z Hozeášovho proroctva zmienil, keď napísal: „Prostredníctvom [Ježiša Krista] vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ (Hebrejom 13:15) Boží služobníci takto s radosťou chvália Jehovu, napríklad pri svojej činnosti kázania o Kráľovstve. — Matúš 24:14.
3. Ako môžeme prinášať Jehovovi „obeť chvály“ a čiu činnosť budeme teraz skúmať?
3 Verejne sa hlásiť k Jehovovmu menu je pre nedokonalých ľudí nezaslúžená výsada. Akí sme šťastní, že môžeme hovoriť iným o našom Bohu, a tak prinášať Jehovovi „obeť chvály“, ‚mladé býky našich perí‘! Na povzbudenie v našom súčasnom verejnom kázaní dobrého posolstva o Kráľovstve si preskúmajme, čo nám hovorí Biblia o Božích prorokoch a ďalších Jehovových služobníkoch. Z ich spôsobu života sa môžeme naučiť veľa toho, čo nám pomôže tešiť sa z našej kazateľskej činnosti. — Rimanom 15:4.
Úloha prorokov
4, 5. a) Aký základný význam majú v pôvodných jazykoch Biblie slová, ktoré sa prekladajú slovom „prorok“? b) Čo ukazuje, že proroci mali v Božom usporiadaní pozoruhodnú úlohu?
4 Jehovovi proroci mali výsadu verejne hlásať Jehovovo posolstvo. Pôvod hebrejského výrazu pre slovo „prorok“ (naviʼ) je nejasný, ale jeho použitie v Biblii ukazuje, že praví proroci boli Jehovovými hovorcami, Božími mužmi s inšpirovanými posolstvami. Grécke slovo prekladané ako „prorok“ (profétés) doslovne znamená „ten, kto vypovedá“, kto hovorí niečo „pred“ niekým. Prorok je ten, kto hlása posolstvá, ktoré sú prisudzované božskému zdroju. Praví Boží proroci často — ale nie vždy — predpovedali budúce udalosti.
5 O pozoruhodnej úlohe prorokov v Božom usporiadaní M’Clintockova a Strongova Cyclopœdia hovorí: „Niekedy boli požiadaní o radu... Ale oveľa častejšie sa cítili vnútorne podnietení osloviť ľudí bez toho, že by boli žiadaní o radu, a nebáli sa postaviť na miesta, kde ich prítomnosť možno vyvolávala nevôľu a zdesenie.“ (zväzok VIII, strana 640) Pouvažujme o niektorých príkladoch toho, čo prorokov pobádalo, aby zaujali taký odvážny postoj.
City a motivácia
6, 7. Čo dal Jehova zjesť svojmu prorokovi Ezechielovi a aký to malo účinok?
6 Pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Jehova prehovoril k židovským vyhnancom v Babylone prostredníctvom svojho proroka Ezechiela. Jehova mu povedal: „Syn človeka, čo nachádzaš, zjedz. Zjedz tento zvitok a choď, hovor domu Izraela.“ Ezechiel poslúchol. Povedal: „Otvoril som teda ústa a dal mi [postupne] zjesť ten zvitok. A povedal mi ďalej: ‚Syn človeka, mal by si spôsobiť, aby sa najedlo tvoje brucho, aby si si týmto zvitkom, ktorý ti dávam, naplnil črevá.‘ A začal som ho jesť a bol v mojich ústach sladký ako med.“ — Ezechiel 3:1–3.
7 Naše telo čerpá živiny z potravy, ktorú jeme, a v určitom zmysle sa tieto živiny stávajú našou súčasťou. Podobne „zvitok“, ktorý Ezechiel zjedol — Jehovovo posolstvo, ktoré mal tento prorok hlásať — sa malo stať jeho súčasťou a pôsobiť na jeho city. Božie slová tak vyburcovali najvnútornejšie Ezechielove city, že mu ich hlásanie na verejnosti bolo potešením. Ak si svedkom Jehovu, tešíš sa z verejného hlásania Božieho posolstva?
8, 9. Čo podnietilo Ámosa k prorokovaniu?
8 Pouvažujme tiež o prorokovi Ámosovi. Žil v deviatom storočí pred n. l. a bol medzi prvými hebrejskými prorokmi, ktorí napísali biblickú knihu pomenovanú podľa seba. Ámos bol takisto ako Ezechiel úprimným hlásateľom Jehovovho slova. Vyjadrenie „toto povedal Jehova“ sa opakovane používa v celej knihe, ktorá nesie jeho meno. (Ámos 1:3, 6, 9, 11, 13; 2:1, 4, 6, 11; 3:12; 5:3, 4, 16; 7:17) Ámos cítil povinnosť verejne hlásať Božie slová.
9 Ámos, ako Boží prorok, zareagoval na božské vyhlásenia tak, že okamžite začal konať. Prostredníctvom neho Boh povedal: „Zareval lev! Kto sa nebude báť? Sám Zvrchovaný Pán Jehova prehovoril! Kto nebude prorokovať?“ (Ámos 3:8) Tento prorok bol neodolateľne podnecovaný hlásať Jehovovo posolstvo.
10. Ako reagujú súčasní Jehovovi služobníci, keď je ich kazateľskému dielu kladený odpor?
10 Jehova ako lev reve posolstvá súdu proti prítomnému zlému svetovému systému. Novodobí Jehovovi služobníci sa tak ako Ámos cítia mocne podnecovaní verejne hlásať Božie slová. Aj keď sa im odporcovia vyhrážajú, riadia sa príkladom apoštolov Petra a Jána, ktorí dôrazne vyhlásili: „My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Apoštoli tiež vyhlásili: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ (Skutky 4:20; 5:29) A ako je to s nami? Je dobré preskúmať svoje city v súvislosti s verejným hlásením sa k Jehovovmu menu.
„Z hojnosti srdca“
11. Čo by nás malo podnecovať, aby sme vytrvávali vo verejnom hlásení sa k Jehovovmu menu?
11 Niet pochýb o tom, že Jehovovi proroci boli za svoje výsady vďační. Podobná vďačnosť k Jehovovi by nás mala podnecovať, aby sme sa verejne hlásili k jeho menu. Žalm 145:1, 2 hovorí: „Ja ťa budem vyvyšovať, ó, môj Bože, Kráľu, a budem žehnať tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy. Celý deň ťa budem žehnať a budem chváliť tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ Odzrkadľujú tieto slová tvoj postoj? Pravidelné štúdium Biblie nám pomáha prehĺbiť si vďačnosť za to, čo pre nás Jehova urobil, za to, čo robí, i za to, čo ešte urobí. A keď študujeme Bibliu spoločne ako rodina, či nezisťujeme, že Božie Slovo vykonáva moc a spôsobuje, že chceme hovoriť o Bohu a o jeho predsavzatiach? (Hebrejom 4:12) Aby sme sa mohli účinným spôsobom verejne hlásiť k Jehovovmu menu, musíme tiež naplno využívať kresťanské publikácie, ktoré Jehova Boh poskytuje prostredníctvom pomazaného „verného a rozvážneho otroka“. — Matúš 24:45–47.
12. Ako nám kresťanské zhromaždenia a rozjímanie môžu pomôcť verejne hlásať?
12 Ak máme chváliť Jehovu z vďačného srdca, musíme pravidelne chodiť na kresťanské zhromaždenia. Všetci z Jehovovho ľudu by mali dbať na napomínanie apoštola Pavla: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Zúčastňuješ sa pravidelne kresťanských zhromaždení? Rozprávaš často o biblických pravdách, o vynikajúcich skúsenostiach a o vzrušujúcich novinkách teokratického rozvoja, ktoré sa dozvedáš na zhromaždeniach Božieho ľudu? Ak sa zdráhaš rozprávať o Jehovovi a o jeho predsavzatiach, venuj čas rozjímaniu o jeho Slove, aby ti jeho myšlienky prenikli hlboko do srdca. (Žalm 77:12; 143:5) Áno, kresťanské zhromaždenia i pravidelné rozjímanie o Božom Slove by ti mali pomôcť vážiť si úžasnú výsadu verejne sa hlásiť k Jehovovmu menu.
13. Ako ‚vynášame dobré‘ zo svojho srdca?
13 So srdcom plným vďačnosti k Jehovovi prinášame dobré veci. „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca,“ vysvetlil Ježiš, „ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lukáš 6:45) Aký by mohol byť lepší spôsob ‚prinášania dobrého‘, než verejne sa hlásiť k Jehovovmu menu a hovoriť o Jehovových predsavzatiach našim blížnym, našim príbuzným — skutočne všetkým, s ktorými sa stretneme?
Výsledky verejného hlásania
14. a) Čo môže zažiť ten, kto hlása posolstvo o Kráľovstve, a čo môže zažiť ten, kto ho počúva? b) Čo sa uskutočňuje prostredníctvom diela kázania o Kráľovstve?
14 Boží proroci nachádzali vo svojej službe radosť a z toho, čo hovorili, mali vnímaví poslucháči úžitok. Podobne verejné hlásanie posolstva o Kráľovstve prináša jeho hlásateľom veľkú radosť. (Skutky 20:35) A aký úžitok z neho majú vďační poslucháči! Prijatie dobrého posolstva pomáha ľuďom prekonať skľúčenosť alebo sa s ňou vyrovnať. Smútiaci pozostalí sa tešia z vyhliadky na vzkriesenie. Postihnutí závislosťou unikajú z otroctva nikotínu, heroínu a ďalších návykových látok. Mnohí ľudia sa morálne pozdvihnú a všetci, ktorí prijímajú biblickú pravdu, získavajú duchovnú slobodu. (Ján 5:28, 29; 8:32) Zvestovanie Kráľovstva ako jedinej nádeje ľudstva slúži tiež na varovanie zlých, a pritom vyvoláva radostnú reakciu u ľudí s čestným srdcom. Tak sú ľudia oddeľovaní buď pre „večné odrezanie“, alebo pre „večný život“ — keď bude vykonaný božský rozsudok nad týmto zlým svetom. (Matúš 24:14; 25:31–46; Ezechiel 33:1–9; 1. Timotejovi 2:3, 4) Naše kazateľské dielo je nebývalou záchrannou operáciou, je najrozsiahlejším a najrozširovanejším hlásaním, aké sa kedy na zemi konalo!
15. Čo možno v našom svedeckom obvode robiť na pomoc ľuďom, ktorí môžu patriť k tým, čo si to zaslúžia?
15 Ako novodobí Jehovovi svedkovia s radosťou a poslušne slúžime ako otroci nášmu nebeskému Otcovi. (Rimanom 12:11) Preto sme šťastní, že si môžeme pravidelne vyhradzovať čas na to, aby sme sa venovali dielu kázania dobrého posolstva, na verejnosti i z domu do domu. (Skutky 5:42; 20:20) Celosvetové správy ukazujú, že v našich obvodoch sú ešte stále niektorí ľudia, ktorí si to zaslúžia. Ako sa okolnosti vo svete menia, ľudí to rôznym spôsobom ovplyvňuje. Mnohí sa nečakane stali utečencami, cudzincami v cudzej krajine. Možno sú niektorí z týchto ľudí v našom svedeckom obvode. Ak je to tak, urobme, čo môžeme, aby sme im duchovne pomohli, zatiaľ čo budeme vytrvávať v ‚svätom diele dobrého posolstva‘. (Rimanom 15:16) Niektorí kresťania sa naučili ďalší jazyk, aby mohli takýmto ľuďom hlásať dobré posolstvo o Kráľovstve.
16. Čo nám môže pomôcť vytrvávať v hlásaní Jehovovho mena?
16 Mnohí Boží proroci mali pridelené veľmi ťažké úlohy. Nebolo pre nich ľahké hlásať božské posolstvá ľuďom, ktorí ich neprijímali. Podobne nie pre každého človeka, ktorý je Jehovovi oddaný, je ľahké verejne sa hlásiť k jeho menu, najmä v obvodoch, kde väčšinou nie je odozva. Avšak s dôverou, ktorá vyplýva zo zbožného štúdia Božieho Slova a zo sily, ktorú dáva Jehova, môžeme v hlásaní posolstva o Kráľovstve vytrvávať. (Filipanom 4:13; Zjavenie 14:6) Čo ešte sa môžeme v tomto ohľade naučiť od Jehovových prorokov a ďalších služobníkov v staroveku?
Spoločenstvo vo zvestovateľskej službe
17. Aké sú niektoré biblické príklady užitočného spoločenstva v službe Bohu?
17 Boží prorok Mojžiš mal pri konaní svojej pridelenej úlohy spočiatku pomocníka, svojho staršieho brata Árona. Jehova Mojžišovi povedal: „[Áron] bude za teba hovoriť k ľudu; a stane sa, že ti bude slúžiť ako ústa.“ (2. Mojžišova 4:16) Uvažujme tiež o dňoch prorokov Eliáša a Elizea, keď sa darilo „synom prorokov“. Zdá sa, že to boli skupiny Božích služobníkov, ktorí pracovali spolu a nepochybne sa tešili zo vzájomného príjemného spoločenstva. (2. Kráľov 2:3–5; 4:38; porovnaj 1. Samuelovu 10:5, 10.) Pravda, Mojžiš a Áron a „synovia prorokov“ sa nevenovali hlásaniu dobrého posolstva o Kráľovstve. Ale vzájomné spoločenstvo bolo pre nich užitočné. O stáročia neskôr vyslal Ježiš Kristus 70 učeníkov do služby „po dvoch“ a nepochybne mali úžitok z takto zabezpečeného spoločenstva. — Lukáš 10:1–16; porovnaj Skutky 17:10, 11; 20:20.
18. Ako dnes slúži spoločenstvo v službe užitočnému účelu?
18 V roku 1953 začali Jehovovi svedkovia s programom, v ktorom hlásatelia Kráľovstva spolupracovali vo zvestovateľskej službe. Samozrejme, nebolo to iba za účelom spoločenstva. Tento školiaci program mal za cieľ urobiť z Božích služobníkov spôsobilejších učiteľov a kazateľov dobrého posolstva. S týmto cieľom na mysli chodili skúsenejší zvestovatelia Kráľovstva do služby s novšími. Tento školiaci program v službe z domu do domu bol veľmi užitočný a pomohol Jehovovmu ľudu zlepšiť sa vo verejnom hlásení sa k Jehovovmu menu. (1. Timotejovi 4:16) Ďalší činiteľ, prečo je v súčasnosti vhodné, aby kresťania chodili do služby „po dvoch“, je ich bezpečnosť, najmä v niektorých oblastiach.
19. Na čo by sa malo pamätať v súvislosti s osobnými cieľmi v službe?
19 Či spolupracuješ v službe so spoluveriacim, alebo chodievaš k dverám sám, usiluj sa dosiahnuť nejaký osobný cieľ. Mal by byť realistický a dosiahnuteľný. Potrebuješ pomoc v tom, ako prispôsobiť svoj úvod, aby vzbudzoval záujem ľudí v tvojom obvode? Ak áno, azda môžeš sprevádzať priekopníka, hlásateľa Kráľovstva celým časom, alebo zvestovateľa, ktorý môže byť mimoriadne schopný v používaní dobrých úvodov. Tvoj spoločník ti možno dokáže pomôcť pri príprave a používaní úvodov, ktoré sú navrhnuté v Našej službe Kráľovstva, alebo úvodov ku knihe Rozhovory z Písma. Keď spoločne vydávate svedectvo z domu do domu, počúvaj pozorne, čo hovorí tvoj spoločník. Potom skús sám používať podobný spôsob, až kým sa nestaneš z tohto hľadiska vo svojej službe obratným.
20, 21. Čím sa môže stať spoločenstvo vo zvestovateľskej službe obzvlášť užitočným?
20 A čo ak potrebuješ pomoc pri vykonávaní účinných opätovných návštev s cieľom začať domáce biblické štúdium? Prostredníctvom vedúceho zborového štúdia knihy je azda možné zariadiť, aby si vo zvestovateľskej službe spolupracoval so zvestovateľom Kráľovstva, ktorý vie dobre zavádzať biblické štúdiá. Keď spolu vykonávate opätovné návštevy, nebuď len tichým spoločníkom. Keď ti tvoj spoločník počas jednej návštevy ukáže, ako si v tejto veci počína, možno zistíš, že je užitočné, aby si použil podobný prístup pri nasledujúcej opätovnej návšteve. Tvoj spoločník bude pri tebe, aby ti pomohol, a aby ti potom mohol dať radu. — Porovnaj Galaťanom 6:6.
21 Takáto láskyplná pomoc od spoločníka vo zvestovateľskej službe ti môže pomôcť dosiahnuť v službe tvoj cieľ. Táto pomoc a tvoja hlboká vďačnosť za Jehovovu milujúcu láskavosť v tom, že ti dovoľuje konať túto prácu, ktorá je výsadou, ti umožní byť ešte výkonnejším v rôznej činnosti kázania o Kráľovstve. A kiež si vážiš svoju výsadu žehnať Jehovu tým, že o ňom stále hovoríš dobré a pravidelne sa verejne hlásiš k jeho menu. — Žalm 145:1, 2, 9–13.
22. Aké otázky nám pomôže zodpovedať naše nasledujúce štúdium?
22 Ako Jehovovi svedkovia vykonávame v našej službe z domu do domu opakované návštevy. Mnohí ľudia počúvajú dobré posolstvo s hlbokým ocenením. Niektorí ľudia však nemusia byť ochotní počúvať posolstvo o Kráľovstve. Čo by sme mali robiť za takých okolností? Ako môžeme vytrvávať v práci, ktorú Jehova pridelil svojmu ľudu? Aké biblické príklady nám môžu pomôcť alebo nás môžu viesť? Tieto otázky budú zodpovedané v nasledujúcom článku.
Pochopil si tieto veci?
◻ Čo povedal Hozeáš i apoštol Pavol o obetiach Bohu?
◻ Čo podnietilo Ezechiela a Ámosa k prorokovaniu?
◻ Ako by sme sa mali pozerať na naše dielo kázania o Kráľovstve?
◻ Aký úžitok možno načerpať zo spoločenstva vo zvestovateľskej službe?
[Obrázky na strane 13]
Cieľavedomé spoločenstvo nám môže pomôcť zlepšiť sa v službe