-
Pokorne sa podriaďujme láskavým pastieromStrážna veža 2007 | 1. apríla
-
-
7. Aký postoj by sme podľa rady apoštola Pavla mali zaujať ku kresťanským dozorcom?
7 Naši nebeskí Pastieri, Jehova Boh a Ježiš Kristus, od nás očakávajú, že budeme poslúchať nižších pastierov, ktorým zverili zodpovednosť v zbore, a že sa im budeme podriaďovať. (1. Petra 5:5) Apoštol Pavol pod inšpiráciou napísal: „Pamätajte na tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, ktorí vám hovorili Božie slovo, a pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru. Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ — Hebrejom 13:7, 17.
8. Čo nás Pavol nabáda ‚pozorne sledovať‘ a čo znamená ‚poslúchať‘?
8 Všimnime si, že Pavol nás nabáda, aby sme ‚pozorne sledovali‘, k čomu vedie verné správanie starších, a napodobňovali ich príklad viery. Okrem toho nám radí poslúchať vymenovaných mužov a podriaďovať sa ich vedeniu. Biblický učenec R. T. France objasňuje, že slovo, ktoré je tu preložené ako „poslúchajte“, nie je v pôvodnej gréčtine „bežným slovom pre poslušnosť“. Uvádza, že v pôvodine je spojenie, ktoré „doslova znamená ‚buďte presvedčení‘ a vyjadruje ochotu prijímať ich vedenie“. Starších poslúchame nielen preto, lebo nám to prikazuje Božie Slovo, ale aj preto, lebo sme presvedčení, že im ležia na srdci tak záujmy Kráľovstva, ako aj naše blaho. Keď budeme ich vedenie ochotne prijímať, určite budeme šťastní.
9. Prečo je okrem poslušnosti nutné prejavovať aj ‚podriadenosť‘?
9 Čo však v prípade, keď nie sme presvedčení, že určitý pokyn starších je ten najlepší? V takom prípade je nutné prejaviť podriadenosť. Je ľahké poslúchať, keď je všetko jasné a keď s pokynom súhlasíme, ale skutočnú podriadenosť dáme najavo vtedy, keď určitý pokyn poslúchneme, hoci mu nerozumieme. Takú podriadenosť prejavil aj Peter, ktorý sa neskôr stal apoštolom. — Lukáš 5:4, 5.
-
-
Pokorne sa podriaďujme láskavým pastieromStrážna veža 2007 | 1. apríla
-
-
12. Ako dozorcovia „stále bdejú nad [našimi] dušami“?
12 Druhý dôvod, prečo spolupracovať s kresťanskými dozorcami, je ten, že „stále bdejú nad [našimi] dušami“. Keď si v našom postoji alebo správaní všimnú niečo, čo by mohlo ohroziť našu duchovnosť, pohotovo nám dajú potrebnú radu, aby nás usmernili. (Galaťanom 6:1) Grécke slovo preložené spojením ‚stále bdieť‘ doslova znamená „nespávať“ a podľa istého biblického učenca „zahŕňa myšlienku neúnavnej bdelosti pastiera“. Okrem toho, že starší zostávajú bdelí duchovne, možno z obavy o naše duchovné blaho niekedy aj doslovne nespia. Nemali by sme ochotne spolupracovať s takými láskavými nižšími pastiermi, ktorí sa v nežnej starostlivosti snažia čo najlepšie napodobňovať Ježiša Krista, „veľkého pastiera oviec“? — Hebrejom 13:20.
13. Komu a za čo budú dozorcovia i všetci ostatní kresťania skladať účty?
13 Tretí dôvod, prečo ochotne spolupracovať s dozorcami, je ten, že nad nami bdejú „ako takí, ktorí budú skladať účty“. Dozorcovia pamätajú, že sú nižšími pastiermi a že slúžia pod vedením nebeských Pastierov, Jehovu Boha a Ježiša Krista. (Ezechiel 34:22–24) Ovce patria Jehovovi. On ich „vykúpil krvou svojho Syna“ a vymenovaných dozorcov bude brať na zodpovednosť za to, či s jeho stádom zaobchádzajú „nežne“. (Skutky 20:28, 29) Preto aj každý z nás bude Jehovovi skladať účty za to, ako reaguje na ich vedenie. (Rimanom 14:10–12) Poslušnosťou vymenovaným starším dokazujeme tiež podriadenosť Kristovi, Hlave zboru. — Kolosanom 2:19.
14. Čo by mohlo viesť k tomu, že by kresťanskí dozorcovia slúžili „so vzdychaním“, a aké následky by to mohlo mať?
14 Štvrtý dôvod, prečo sa pokorne podriaďovať kresťanským dozorcom, uviedol Pavol slovami: „Aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ (Hebrejom 13:17) Kresťanskí starší majú veľmi vážnu zodpovednosť vyučovať, pásť, ujímať sa vedenia v kázaní, viesť rodinu a riešiť ťažkosti v zbore. (2. Korinťanom 11:28, 29) Neochotou spolupracovať by sme im to len sťažovali. Potom by to robili „so vzdychaním“. Keby sme neboli ochotní spolupracovať, Jehovovi by sa to nepáčilo a napokon by nám to mohlo byť na škodu. Naproti tomu, keď starším prejavujeme náležitú úctu a spolupracujeme s nimi, môžu si úlohy plniť s radosťou. To prispieva k jednote a radosti v diele zvestovania o Kráľovstve. — Rimanom 15:5, 6.
-