Vošiel si do Božieho odpočinku?
„Kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov.“ — HEBREJOM 4:10.
1. Prečo je odpočinok taký žiaduci?
ODPOČINOK. Aké príjemné a ľúbezné slovo! Keďže dnes žijeme v rýchlom a hektickom svete, väčšina z nás by súhlasila s tým, že chvíľa odpočinku je veľmi vítaná. Či sme mladí alebo starí, v manželstve alebo slobodní, zrejme cítime, že už aj každodenný život na nás ťažko dolieha a vyčerpáva nás. Pre tých, ktorí majú telesné obmedzenia alebo choroby, je každý deň náročný. Ako hovoria Písma, „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ“. (Rimanom 8:22) Človek, ktorý odpočíva, nemusí byť lenivý. Odpočinok je ľudská potreba, ktorú treba uspokojovať.
2. Odkedy Jehova odpočíva?
2 Aj sám Jehova Boh odpočíva. V Prvej knihe Mojžišovej čítame: „Tak boli dokončené nebesia a zem a všetko ich vojsko. A siedmeho dňa dokončil Boh svoje dielo, ktoré urobil, a siedmy deň odpočíval od každého svojho diela, ktoré urobil.“ Jehova pripísal tomuto „siedmemu dňu“ zvláštny význam, lebo inšpirovaný záznam ďalej hovorí: „Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým.“ — 1. Mojžišova 2:1–3.
Boh odpočíval od svojho diela
3. Čo zjavne nie sú dôvody, prečo Boh odpočíval?
3 Prečo Boh na „siedmy deň“ odpočíval? Samozrejme, neodpočíval preto, že by bol unavený. Jehova má „hojnosť dynamickej energie“ a „neunavuje sa ani neustáva“. (Izaiáš 40:26, 28) Boh neodpočíval ani preto, že by potreboval prestávku alebo zmenu tempa, lebo Ježiš povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ (Ján 5:17) V každom prípade, „Boh je Duch“ a nie je obmedzovaný telesnými cyklami a potrebami fyzických tvorov. — Ján 4:24.
4. V akom ohľade bol „siedmy deň“ odlišný od predchádzajúcich šiestich ‚dní‘?
4 Ako môžeme lepšie pochopiť dôvod, prečo Boh odpočíval na „siedmy deň“? Všimnime si, že hoci Boh bol veľmi spokojný s tým, čo vykonal počas dlhého obdobia šiestich predchádzajúcich stvoriteľských ‚dní‘, konkrétne požehnal práve „siedmy deň“ a vyhlásil ho za „svätý“. Concise Oxford Dictionary (Stručný oxfordský slovník) definuje slovo „svätý“ ako „výlučne zasvätený alebo vyhradený (bohu alebo nejakému náboženskému účelu)“. To, že Jehova požehnal „siedmy deň“ a vyhlásil ho za svätý, ukazuje, že tento deň a Boží „odpočinok“ musia mať nejakú súvislosť s jeho svätou vôľou a predsavzatím, a nie s nejakými potrebami Boha. Aká je to súvislosť?
5. Čo Boh uviedol do pohybu počas prvých šiestich stvoriteľských ‚dní‘?
5 Počas predchádzajúcich šiestich stvoriteľských ‚dní‘ Boh vytvoril a uviedol do pohybu všetky cykly a zákony, ktoré ovplyvňujú chod zeme a všetko, čo s tým súvisí. Vedci sa dnes dozvedajú, ako obdivuhodne je to všetko skonštruované. Na sklonku „šiesteho dňa“ Boh stvoril prvý ľudský pár a umiestnil ho do ,záhrady v Edene, na východ‘. Napokon Boh oznámil svoje predsavzatie s ľudskou rodinou a so zemou týmito prorockými slovami: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ — 1. Mojžišova 1:28, 31; 2:8.
6. a) Ako sa Boh pozeral na všetko, čo stvoril, na konci „šiesteho dňa“? b) V akom zmysle je „siedmy deň“ svätý?
6 Keď sa „šiesty deň“ stvorenia chýlil ku koncu, správa hovorí: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (1. Mojžišova 1:31) Boh bol spokojný so všetkým, čo urobil. Tak odpočíval čiže upustil od ďalších stvoriteľských diel vzhľadom na zem. Dokonalá a krásna rajská záhrada však vtedy pokrývala len malé územie a na zemi boli len dvaja ľudskí tvorovia. Mal uplynúť ešte určitý čas, kým zem a ľudská rodina dospejú do stavu, aký si želal Boh. Z tohto dôvodu Boh ustanovil „siedmy deň“, v ktorom by všetko, čo vytvoril v predchádzajúcich šiestich ‚dňoch‘, malo priestor rozvíjať sa v súlade s jeho svätou vôľou. (Porovnaj Efezanom 1:11.) Na konci tohto „siedmeho dňa“ sa zem stane celosvetovým rajom, natrvalo obývaným rodinou dokonalých ľudí. (Izaiáš 45:18) „Siedmy deň“ je vyhradený alebo zasvätený postupnému uskutočneniu a naplneniu Božej vôle vzhľadom na zem a ľudstvo. V tomto zmysle je „svätý“.
7. a) V akom ohľade Boh na „siedmy deň“ odpočíval? b) Aký bude stav všetkých vecí na konci „siedmeho dňa“?
7 Teda Boh na „siedmy deň“ odpočíval od svojho stvoriteľského diela. Vtedy akoby poodstúpil a umožnil, aby to, čo uviedol do pohybu, fungovalo tak, ako má. Jehova má úplnú dôveru, že na konci „siedmeho dňa“ bude všetko presne tak, ako si predsavzal. Aj keby sa vyskytli nejaké prekážky, budú prekonané. Keď sa Božia vôľa úplne uskutoční, úžitok z toho bude mať celé poslušné ľudstvo. Nič tomu nezabráni, lebo Boh „siedmy deň“ požehnal a urobil ho „svätým“. Aká úžasná vyhliadka pre poslušné ľudstvo!
Izrael nevstúpil do Božieho odpočinku
8. Kedy a ako Izraeliti začali dodržiavať sabat?
8 Izraelský národ mal úžitok z Jehovovho usporiadania, v ktorom mala miesto práca i odpočinok. Ešte predtým ako dal Boh Izraelitom Zákon na vrchu Sinaj, prostredníctvom Mojžiša im povedal: „Uvedomte si to, že Jehova vám dal sabat. Preto vám šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Seďte každý stále na svojom mieste. Nech nikto siedmeho dňa nevychádza zo svojho miesta.“ A tak „ľud začal zachovávať sabat siedmeho dňa“. — 2. Mojžišova 16:22–30.
9. Prečo bol zákon o sabate pre Izraelitov nepochybne vítanou zmenou?
9 Pre Izraelitov, ktorí boli práve vyslobodení z otroctva v Egypte, bolo toto opatrenie nové. Hoci Egypťania a iní merali čas na obdobia piatich až desiatich dní, je nepravdepodobné, že by zotročení Izraeliti dostali deň na odpočinok. (Porovnaj 2. Mojžišovu 5:1–9.) Je preto rozumné nazdávať sa, že izraelský národ privítal túto zmenu. Namiesto toho, aby sa na požiadavku sabatu pozerali ako na bremeno alebo obmedzenie, mali ju s radosťou dodržiavať. Boh im neskôr dokonca povedal, že sabat má slúžiť ako pripomienka ich otroctva v Egypte a toho, ako ich Jehova vyslobodil. — 5. Mojžišova 5:15.
10, 11. a) Na čo sa mohli Izraeliti tešiť, keby boli poslušní? b) Prečo Izraeliti nevošli do Božieho odpočinku?
10 Keby Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta s Mojžišom, boli poslušní, mali by výsadu vstúpiť do zasľúbenej „krajiny tečúcej mliekom a medom“. (2. Mojžišova 3:8) Tam by sa tešili z pravého odpočinku, nielen v sabat, ale po celý svoj život. (5. Mojžišova 12:9, 10) To sa však nestalo. Apoštol Pavol o nich napísal: „Kto boli tí, ktorí počuli, a predsa popudili k rozhorčenému hnevu? Či to neurobili všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišom? A kým bol Boh znechutený počas štyridsiatich rokov? Či to nebolo tými, ktorí zhrešili a ich mŕtvoly padli na pustatine? Ale komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí si počínali neposlušne? Teda vidíme, že nemohli vojsť pre nedostatok viery.“ — Hebrejom 3:16–19.
11 Aké silné poučenie pre nás! Pre nedostatok viery v Jehovu táto generácia nedosiahla odpočinok, ktorý im Boh sľúbil. Namiesto toho zomreli v pustatine. Nepochopili, že ako Abrahámovi potomkovia sú úzko spojení s Božou vôľou dať požehnanie všetkým národom zeme. (1. Mojžišova 17:7, 8; 22:18) Nekonali v súlade s touto božskou vôľou, ale nechali sa celkom rozptýliť svojimi svetskými a sebeckými túžbami. Kiež sa nikdy nevydáme takou cestou! — 1. Korinťanom 10:6, 10.
Odpočinok zostáva
12. Aká vyhliadka ešte stále platila pre kresťanov v prvom storočí a ako ju mohli dosiahnuť?
12 Keď Pavol poukázal na to, že Izrael nevošiel do Božieho odpočinku pre nedostatok viery, obrátil pozornosť na svojich spoluveriacich. Ako je uvedené v Hebrejom 4:1–5, uisťoval ich, že „zostáva sľub o vojdení do [Božieho] odpočinku“. Pavol ich nabádal, aby prejavovali vieru v toto „dobré posolstvo“, lebo „my, ktorí sme prejavili vieru, vchádzame do odpočinku“. Keďže Zákon bol už odstránený Ježišovou výkupnou obeťou, Pavol sa tu nezmieňoval o fyzickom odpočinku, ktorý poskytoval sabat. (Kolosanom 2:13, 14) Citátmi z 1. Mojžišovej 2:2 a zo Žalmu 95:11 Pavol nabádal hebrejských kresťanov, aby vošli do Božieho odpočinku.
13. Prečo Pavol v citáte z 95. žalmu upozornil na slovo „dnes“?
13 Možnosť vstúpiť do Božieho odpočinku mala byť pre hebrejských kresťanov „dobrým posolstvom“, tak ako sabatný odpočinok mal byť „dobrým posolstvom“ pre Izraelitov pred nimi. Pavol teda nabádal svojich spoluveriacich, aby neurobili tú istú chybu, ktorú urobil Izrael na pustatine. V citáte zo Žalmu 95:7, 8 upozornil na slovo „dnes“, hoci odvtedy, čo Boh začal odpočívať od stvorenia, už prešiel dlhý čas. (Hebrejom 4:6, 7) Čo tým chcel Pavol povedať? To, že tento „siedmy deň“, ktorý Boh vyhradil na to, aby sa jeho predsavzatie so zemou a s ľudstvom mohlo úplne uskutočniť, ešte stále trvá. Preto bolo naliehavé, aby Pavlovi spolukresťania pracovali v súlade s týmto predsavzatím a nezamestnávali sa sebeckými záujmami. Pavol opäť vyslovil varovanie: „Nezatvrdzujte si srdcia.“
14. Ako Pavol ukázal, že Boží „odpočinok“ zostáva?
14 Okrem toho Pavol poukázal na to, že sľúbený „odpočinok“ neznamenal len usadiť sa pod Jozuovým vedením v Zasľúbenej krajine. (Jozua 21:44) „Totiž keby ich bol Jozua uviedol na miesto odpočinku,“ napísal Pavol, „nehovoril by potom Boh o inom dni.“ Vzhľadom na to Pavol dodal: „Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok.“ (Hebrejom 4:8, 9) Čo je tento „sabatný odpočinok“?
Vojdime do Božieho odpočinku
15, 16. a) Čo znamená výraz „sabatný odpočinok“? b) Čo znamená ,odpočívať od vlastných skutkov‘?
15 Výraz „sabatný odpočinok“ je prekladom gréckeho slova, ktoré znamená „sabatovanie“. (Kingdom Interlinear) Profesor William Lane hovorí: „Tento výraz dostal svoj špecifický významový odtieň zo sabatného poučovania, ktoré vzniklo v judaizme na základe 2. Mojžišovej 20:8–10, kde bolo zdôraznené, že odpočinok a uctievanie patria k sebe... Vyzdvihuje mimoriadnu stránku veselosti a radosti, ktorá sa prejavovala v uctievaní a v chvále Boha.“ Tento sľúbený odpočinok teda nie je iba nejaké uvoľnenie z práce. Je to zmena z únavnej, bezúčelnej tvrdej práce na radostnú službu, ktorá ctí Boha.
16 To potvrdzujú Pavlove ďalšie slová: „Lebo kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov, ako si Boh odpočinul od svojich.“ (Hebrejom 4:10) Boh neodpočíval na siedmy stvoriteľský deň preto, že by bol unavený. Skôr upustil od pozemskej stvoriteľskej práce, aby umožnil dielam svojich rúk rozvíjať sa a dosiahnuť úplnú slávu na jeho chválu a česť. Ako súčasť Božieho stvorenia by sme do tohto vzoru mali zapadať aj my. Mali by sme ,odpočívať od vlastných skutkov‘, čiže mali by sme sa prestať usilovať o to, aby sme sa ospravedlnili pred Bohom v snahe získať záchranu. Naopak, mali by sme mať vieru, že naša záchrana závisí od výkupnej obete Ježiša Krista, prostredníctvom ktorej budú všetky veci opäť privedené do súladu s Božím predsavzatím. — Efezanom 1:8–14; Kolosanom 1:19, 20.
Božie Slovo vykonáva moc
17. Akému spôsobu počínania telesného Izraela sa musíme vyhýbať?
17 Izraeliti nevošli do Božieho sľúbeného odpočinku pre svoju neposlušnosť a nedostatok viery. Preto Pavol nabádal hebrejských kresťanov: „Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku tak, aby niekto neklesol podľa toho istého vzoru neposlušnosti.“ (Hebrejom 4:11) Väčšina Židov v prvom storočí neprejavovala vieru v Ježiša a mnohí z nich veľmi trpeli, keď židovský systém vecí dospel v roku 70 n. l. k svojmu koncu. Aké nesmierne dôležité je, aby sme dnes mali vieru v Božie slovo, teda v Božie sľuby!
18. a) Aké dôvody na prejavovanie viery v Božie slovo uviedol Pavol? b) V akom zmysle je Božie slovo „ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč“?
18 Máme rozumné dôvody prejavovať vieru v Jehovovo slovo. Pavol napísal: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12) Áno, Božie slovo čiže posolstvo je „ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč“. Hebrejskí kresťania mali pamätať na to, čo sa stalo ich predkom. Tí ignorovali Jehovov rozsudok, že zahynú v pustatine, a snažili sa vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Ale Mojžiš ich varoval: „Pred vami [sú tam] Amalekiti a Kanaančania a istotne padnete mečom.“ Keď Izraeliti tvrdohlavo išli ďalej, „zostúpili Amalekiti a Kanaančania, ktorí bývali na tom vrchu, a začali ich biť a rozptýlili ich až po Chormu“. (4. Mojžišova 14:39–45) Jehovovo slovo je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a každý, kto ho úmyselne prehliada, určite zožne následky. — Galaťanom 6:7–9.
19. Ako mocne „preniká“ Božie slovo a prečo by sme mali uznávať svoju zodpovednosť pred Bohom?
19 Ako mocne Božie slovo „preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku“! Vniká do myšlienok a pohnútok ľudí a obrazne preniká priamo do špiku v najvnútornejšej časti kostí! Hoci Izraeliti, oslobodení z egyptského otroctva, súhlasili s tým, že budú dodržiavať Zákon, Jehova vedel, že hlboko vnútri si necenia jeho opatrenia a požiadavky. (Žalm 95:7–11) Namiesto toho, aby konali jeho vôľu, zaoberali sa uspokojovaním vlastných telesných túžob. Preto nevošli do Božieho sľúbeného odpočinku, ale zahynuli v pustatine. To by sme si mali vziať k srdcu aj my, lebo „niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné [Božiemu] zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty“. (Hebrejom 4:13) Kiež teda žijeme v súlade so svojou oddanosťou Jehovovi a ,neodťahujeme sa na zničenie‘. — Hebrejom 10:39.
20. Čo nás čaká a čo musíme dnes robiť, aby sme vošli do Božieho odpočinku?
20 Hoci „siedmy deň“ — Boží deň odpočinku — stále trvá, Boh venuje pozornosť uskutočneniu svojho predsavzatia so zemou a s ľudstvom. Už veľmi skoro mesiášsky Kráľ, Ježiš Kristus, podnikne kroky, aby očistil zem od všetkých odporcov Božej vôle vrátane Satana Diabla. Počas Kristovej tisícročnej vlády Ježiš a jeho 144 000 spoluvládcov privedú zem a ľudstvo do takého stavu, aký si Boh pôvodne želal. (Zjavenie 14:1; 20:1–6) Teraz je čas, aby sme dokázali, že náš život je sústredený na vôľu Jehovu Boha. Namiesto toho, aby sme sa snažili ospravedlniť sa pred Bohom a sledovať vlastné záujmy, teraz je čas, aby sme ,odpočívali od vlastných skutkov‘ a celým srdcom slúžili záujmom Kráľovstva. Keď to budeme robiť a keď zostaneme verní nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi, budeme mať výsadu tešiť sa z požehnaní Božieho odpočinku teraz i navždy.
Vieš vysvetliť?
◻ Z akého dôvodu Boh na „siedmy deň“ odpočíval?
◻ Z akého odpočinku by sa Izraeliti boli mohli tešiť, ale prečo doň nevošli?
◻ Čo musíme robiť, aby sme vošli do Božieho odpočinku?
◻ V akom zmysle je Božie slovo živé, mocné a ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč?
[Obrázok na stranách 16, 17]
Izraeliti dodržiavali sabat, ale nevošli do Božieho odpočinku. Vieš prečo?