Používaš správne moc jazyka?

1., 2. Prečo oheň vhodne znázorňuje moc jazyka?

ZAČIATKOM októbra 1871 vypukol údajne najničivejší lesný požiar v histórii Spojených štátov. Zachvátil suchú zalesnenú oblasť v severovýchodnej časti štátu Wisconsin. Plamene a intenzívna horúčava si vyžiadali krutú daň — o život prišlo vyše 1 200 ľudí. Boli zničené asi dve miliardy stromov. Tento obrovský požiar pravdepodobne zapríčinili obyčajné iskry z okoloidúceho vlaku. Aké pravdivé sú preto slová zapísané v Jakubovi 3:5: „Hľa, aký malý oheň stačí, aby zapálil taký veľký les!“ Prečo to Jakub povedal?

² Dozvieme sa to, keď si prečítame šiesty verš: „Jazyk je oheň.“ Jazyk predstavuje našu schopnosť hovoriť. A tak ako oheň, aj reč môže narobiť veľké škody. V Biblii sa dokonca píše, že „smrť i život sú v moci jazyka“. (Prísl. 18:21) Samozrejme, neprestaneme rozprávať len preto, aby sme niekomu neublížili, tak ako neprestaneme používať oheň, aby sme nespôsobili nejakú škodu. Najdôležitejšie je ovládať sa. Ak máme oheň pod kontrolou, môžeme ho použiť, aby sme si niečo uvarili, zohriali sa alebo si posvietili v tme. A ak krotíme svoj jazyk, môžeme použiť jeho moc na to, aby sme chválili Boha a povzbudzovali druhých. (Žalm 19:14)

 3. O ktorých troch hľadiskách týkajúcich sa reči budeme uvažovať?

³ Schopnosť vyjadrovať myšlienky a pocity — či už rečou, alebo posunkami — je pozoruhodným darom od Boha. Ako môžeme používať tento dar tak, aby sme druhých budovali, a nie im ubližovali? (Prečítajte Jakuba 3:9, 10.) V tomto článku sa zameriame na tri dôležité hľadiská, ktoré sa týkajú našej reči: kedy hovoriť, čo hovoriť a ako hovoriť.

 4. Uveď príklady, kedy je „čas mlčať“.

⁴ Reč je súčasťou nášho každodenného života, ale to neznamená, že musíme stále rozprávať. V Biblii čítame, že je aj „čas mlčať“. (Kaz. 3:7) Napríklad ak hovorí niekto iný, je prejavom úcty, keď sme ticho. (Jób 6:24) Ak sa nám niekto s niečím zdôverí a my si to necháme pre seba, svedčí to o našej diskrétnosti a dobrom úsudku. (Prísl. 20:19) A ak udržíme jazyk na uzde, keď nás niekto provokuje, je to prejav múdrosti. (Žalm 4:4)

 5. Ako dávame najavo vďačnosť za Boží dar reči?

⁵ No v Biblii sa píše aj to, že je „čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Ak ti priateľ dá nejaký pekný dar, asi ho neschováš, aby ho nikto nevidel. Naopak, používaš ho, čím dáš najavo, že si zaň vďačný. Podobne aj vďačnosť za Jehovov dar reči prejavíme tým, že ho múdro používame. Ako? Môžeme vyjadrovať svoje pocity, hovoriť o tom, čo potrebujeme, povzbudzovať druhých a chváliť Boha. (Žalm 51:15) Ako môžeme zistiť, kedy je „čas hovoriť“?

 6. Ako je v Biblii zdôraznené, že máme hovoriť v správnom čase?

⁶ Zo slov v Prísloviach 25:11 vyplýva, že je dôležité zvoliť správny čas, kedy hovoriť. Píše sa tam: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ Zlaté jablká sú samy osebe krásne. A keď sú uložené na striebornom podnose, ich krása vynikne ešte viac. Rovnako keď pre svoje slová zvolíme vhodný čas, pridáme im na kráse a náš poslucháč z nich bude mať väčší úžitok. Prečo?

7., 8. Ako naši bratia v Japonsku napodobnili Ježišov príklad?

⁷ Naše slová môžu byť presne tým, čo náš poslucháč potrebuje počuť. Ale ak si nevyberieme vhodný čas, môžu sa minúť cieľa. (Prečítajte Príslovia 15:23.) Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo v marci 2011, keď východné Japonsko zasiahlo zemetrasenie a vlna cunami. Mnohé mestá boli zrovnané so zemou. Viac ako 15 000 ľudí prišlo o život. Hoci Jehovovi svedkovia žijúci v tej oblasti boli zasiahnutí tragédiou rovnako ako ich susedia, využívali každú príležitosť, aby zdrvených ľudí utešovali posolstvom z Biblie. Väčšina miestnych obyvateľov sú však buddhisti a o Biblii vedia len veľmi málo. Naši bratia zvážili, že ihneď po tejto katastrofe nie je najvhodnejší čas hovoriť ľuďom o nádeji na vzkriesenie. Radšej používali dar reči na to, aby ich utešili a ukázali im z Biblie, prečo sa nevinným ľuďom stávajú také strašné veci.

⁸ Ježiš vedel, kedy je čas mlčať a kedy hovoriť. (Ján 18:33–37; 19:8–11) Raz svojim učeníkom povedal: „Ešte vám mám mnoho povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ ​(Ján 16:12) Svedkovia z východného Japonska v tom Ježiša napodobnili. Dva a pol roka po cunami sa zapojili do celosvetovej kampane s Posolstvom o Kráľovstve č. 38 s názvom „Môžu mŕtvi znova žiť?“ V tom čase už bolo mnoho ľudí pripravených načerpať útechu z nádeje na vzkriesenie a mnohí si leták bez váhania zobrali. Samozrejme, všade je iná kultúra a ľudia majú rôzne náboženské predstavy, preto musíme zvážiť, kedy je najlepší čas hovoriť.

 9. V akých ďalších situáciách je potrebné zvážiť, kedy je vhodný čas hovoriť?

⁹ V akých ďalších situáciách je potrebné zvážiť, kedy je vhodný čas hovoriť? Napríklad keď sa nás niekto dotkne, hoci to, čo povedal, myslel dobre. V takom prípade by sme sa mali najprv zamyslieť, či je tá vec naozaj taká vážna, aby sme sa ohradili. Ak áno, nemali by sme reagovať v hneve, lebo by sme mohli hovoriť neuvážene. (Prečítajte Príslovia 15:28.) Dobrý úsudok potrebujeme, aj keď sa rozprávame o pravde s neveriacimi príbuznými. Chceme, aby spoznali Jehovu, ale musíme byť trpezliví a vnímaví. Keď zvolíme správne slová a povieme ich v správnom čase, môžu zapôsobiť na ich srdce.

10. a) Prečo by sme si mali dávať pozor na výber slov? b) Uveď príklad zraňujúcej reči.

¹⁰ Slová majú moc uzdravovať, ale aj ubližovať. (Prečítajte Príslovia 12:18.) V Satanovom svete je zraňujúca reč bežnou realitou. Zábavný priemysel prostredníctvom filmov a televíznych relácií navádza ľudí, aby „naostrili svoj jazyk ako meč“ a „namierili svoj šíp, trpkú reč“. (Žalm 64:3) No kresťania sa musia takému spôsobu vyjadrovania vyhýbať. Príkladom „trpkej reči“ je sarkazmus — uštipačné poznámky, ktorých cieľom je niekoho vysmiať, strápniť alebo uraziť. Často sa považuje za druh humoru, ale môže sa rýchlo zvrtnúť na neúctivú a hanlivú reč. Ostrý sarkazmus je súčasťou „utŕhačnej reči“, ktorá nemá v slovníku kresťana čo hľadať. Humor môže naše vyjadrovanie okoreniť, ale musíme si dávať pozor, aby sme si z druhých neuťahovali škodoradostnými žartíkmi, ktoré ich zraňujú alebo ponižujú. Biblia nás nabáda: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ ​(Ef. 4:29, 31)

11. Aký vplyv má na výber slov naše srdce?

¹¹ Ježiš učil, že „z hojnosti srdca hovoria ústa“. (Mat. 12:34) Výber správnych slov sa teda začína v srdci. V našich slovách sa väčšinou odrazí to, čo si o druhých myslíme. Ak ľudí milujeme a máme s nimi súcit, pravdepodobne sa budeme vyjadrovať pozitívne a povzbudzujúco.

12. Ako môžeme pracovať na výbere správnych slov?

¹² Pri voľbe správnych slov musíme vynaložiť úsilie a prejaviť dobrý úsudok. Dokonca aj múdry kráľ Šalamún „hĺbal a dôkladne skúmal“, keď „sa usiloval nájsť pôvabné slová a napísať správne slová pravdy“. (Kaz. 12:9, 10) Máš pocit, že nájsť „pôvabné slová“ je niekedy ťažké? Ak áno, možno si potrebuješ rozšíriť slovnú zásobu. Všímaj si, aké slová sa používajú v Biblii a v našich publikáciách. Zisti si význam výrazov, ktoré nepoznáš. Ale čo je ešte dôležitejšie, nauč sa, ako používať slová tak, aby si druhých povzbudil. V Biblii sa o vzťahu medzi Jehovom a jeho prvorodeným Synom píše: „Jehova mi [Ježišovi] dal jazyk učených, aby som vedel, ako slovom odpovedať unavenému.“ ​(Iz. 50:4) Keď si vopred premyslíme, čo chceme povedať, obyčajne nájdeme tie správne slová. (Jak. 1:19) Mohli by sme si položiť otázky: Vystihujú tieto slová to, čo chcem povedať? Ako sa bude cítiť môj poslucháč?

13. Prečo je dôležité, aby bola naša reč ľahko zrozumiteľná?

¹³ V Izraeli bol zvuk trúbky signálom, že ľud sa má zhromaždiť alebo rozísť. Bol tiež znamením, že vojsko má zaútočiť. Preto Biblia vhodne používa zvuk trúbky na znázornenie toho, že naša reč by mala byť ľahko zrozumiteľná. Ak by trúbka nezaznela jasne, pre postupujúce vojsko to mohlo znamenať katastrofu. Podobne ak my hovoríme príliš neurčito alebo len v náznakoch, môže to druhých miasť alebo im to môže odovzdať nesprávnu informáciu. Na druhej strane keď sa snažíme hovoriť jasne a priamo, mali by sme byť opatrní, aby sme neboli necitliví alebo netaktní. (Prečítajte 1. Korinťanom 14:8, 9.)

14. Uveď príklad toho, ako Ježiš používal ľahko zrozumiteľnú reč.

¹⁴ Pokiaľ ide o výber správnych slov, najlepším príkladom je pre nás Ježiš. Dokazuje to jeho krátka, ale pôsobivá reč zaznamenaná v Matúšovom evanjeliu, v piatej až siedmej kapitole. Ježiš nehovoril príliš kvetnato ani neurčito, no nevyjadroval sa ani drsne či zraňujúco. Použil jasné, jednoduché vyjadrenia, ktorými zapôsobil na srdce poslucháčov. Napríklad keď im radil, aby si nerobili úzkostlivé starosti, čo budú jesť, poukázal na to, ako sa Jehova stará o nebeské vtáky. Potom sa opýtal: „Či nemáte väčšiu cenu ako ony?“ ​(Mat. 6:26) Tento láskavý prístup a jednoduché, zrozumiteľné slová sa dotkli srdca jeho poslucháčov. Teraz preskúmajme tretie dôležité hľadisko týkajúce sa našej reči.

15. Prečo musíme s druhými hovoriť vľúdne?

¹⁵ Spôsob, akým niečo povieme, môže byť rovnako dôležitý ako to, čo povieme. Keď ľudia počúvali Ježiša v synagóge jeho domovského mesta Nazaret, „divili sa pútavým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst“. (Luk. 4:22) Príjemný spôsob komunikácie pôsobí na srdce a v žiadnom prípade neoslabuje moc jazyka. Naopak, prispieva k tomu, že naše slová budú znieť ešte presvedčivejšie. (Prísl. 25:15) Ježišovu prívetivosť môžeme napodobňovať, keď sme milí, zdvorilí a berieme do úvahy pocity iných. Keď Ježiš videl, ako veľmi ľudia chcú, aby ich vyučoval, pocítil k nim ľútosť a „začal ich učiť mnohé veci“. (Mar. 6:34) Dokonca aj vtedy, keď mu druhí nadávali, neuchýlil sa k hrubým slovám. (1. Petra 2:23)

16., 17. a) Ako môžeme napodobniť Ježiša, keď sa rozprávame s členmi rodiny alebo zboru? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Porozprávaj, aký úžitok prináša vľúdna reč.

¹⁶ Hovoriť mierne a taktne môže byť náročné najmä vtedy, keď sa rozprávame s niekým, koho dobre poznáme. Môže to byť člen našej rodiny alebo blízky priateľ zo zboru. Vtedy by sme mohli mať sklon byť až príliš priami. Ako sa so svojimi učeníkmi rozprával Ježiš? Myslel si, že keď sú dobrými priateľmi, môže k nim byť drsný? V žiadnom prípade! Keď sa učeníci hádali, kto z nich je dôležitejší, Ježiš ich usmernil láskavými slovami a ako príklad použil malé dieťa. (Mar. 9:33–37) Zboroví starší môžu Ježiša napodobňovať tak, že budú dávať rady „v duchu miernosti“. (Gal. 6:1)

¹⁷ Dokonca aj keď nás niekto urazí, mierna reakcia môže priniesť dobré ovocie. (Prísl. 15:1) Všimnime si, čo sa stalo jednej matke, ktorá sama vychovávala dospievajúceho syna. Tento syn viedol dvojaký život. Raz prišla za matkou istá sestra a bez zlého úmyslu jej povedala: „Škoda, že si vo výchove zlyhala.“ Matka sa na chvíľu zamyslela a potom odpovedala: „Je pravda, že teraz nemáme najlepšie obdobie, ale ešte nič nie je stratené. Príď za mnou po Armagedone, potom to budeme vedieť naisto.“ Táto mierna odpoveď nielenže spôsobila, že si sestry zachovali dobré vzťahy, ale pomohla aj synovi, ktorý si celý rozhovor vypočul. Uvedomil si, že jeho matka to s ním ešte nevzdala. Prestal sa stretávať so zlou spoločnosťou a po čase sa dal pokrstiť. Neskôr slúžil v Bételi. Teda či už sa rozprávame s bratmi a sestrami, s členmi rodiny, alebo s cudzími ľuďmi, naša reč by mala byť „vždy ľúbezná, okorenená soľou“. (Kol. 4:6)

18. Ako budeme používať moc jazyka, keď budeme napodobňovať Ježiša?

¹⁸ Schopnosť vyjadrovať myšlienky a pocity slovami je naozaj pozoruhodná. Vždy napodobňujme Ježiša a snažme sa hovoriť v správnom čase, voliť správne slová a povedať ich vľúdnym spôsobom. Potom bude mať moc jazyka blahodarný účinok na našich poslucháčov a bude rozradostňovať Jehovu, ktorý nás obdaril vzácnym darom reči.