Rozumnosť je znakom božskej múdrosti

 6. Aký je doslovný význam gréckeho slova, ktoré použil Jakub pri opise božskej múdrosti, a s čím to slovo súvisí?

⁶ Učeník Jakub použil zaujímavé slovo pri opise múdrosti tohto v najvyššej miere prispôsobivého Boha. Napísal: „Múdrosť zhora je... rozumná.“ (Jakub 3:17) Tu použité grécke slovo (epieikés) je ťažké na preklad. Prekladatelia ho preložili slovami ako „prívetivá“, „krotká“, „zhovievavá“ a „ohľaduplná“. Preklad nového sveta ho prekladá ako „rozumná“, pričom v poznámke pod čiarou (Reference Bible) poukazuje na to, že doslovne to znamená „poddajná“.a Toto slovo znamená tiež netrvajúca na litere zákona, nie prehnane prísna alebo tvrdá. Učenec William Barclay v diele New Testament Words (Slová Nového Zákona) hovorí: „Hlavné a podstatné v súvislosti s epieikeiou je to, že pochádza z Boha. Ak by Boh trval na svojich právach, ak by voči nám uplatňoval iba tvrdé normy zákona, kde by sme boli? Boh je najväčším príkladom toho, kto je epieikés a kto zaobchádza s druhými s epieikeiou.“

 7. Ako Jehova prejavil rozumnosť v záhrade Eden?

⁷ Uvažuj o čase, keď sa ľudstvo vzbúrilo proti Jehovovej zvrchovanosti. Ako ľahko mohol Boh popraviť tých troch nevďačných buričov — Adama, Evu a Satana! Koľko bolesti si tým mohol ušetriť! A kto by bol mohol argumentovať, že nemá právo uplatňovať také prísne právo? Napriek tomu Jehova svoju nebeskú organizáciu podobnú vozu nikdy nezviazal nejakou strnulou právnou normou. Preto voz nezvalcoval ľudskú rodinu a všetky vyhliadky na šťastnú budúcnosť ľudstva. Naopak, Jehova svojím vozom manévroval rýchlosťou blesku. Okamžite po vzbure Jehova Boh načrtol dlhodobé predsavzatie, ktoré všetkým Adamovým potomkom poskytuje milosrdenstvo a nádej. — 1. Mojžišova 3:15.

 8. a) Ako kontrastuje chybný názor na rozumnosť, ktorý má kresťanstvo, s Jehovovou pravou rozumnosťou? b) Prečo môžeme povedať, že Jehovova rozumnosť neznamená, že by azda robil ústupky v božských zásadách?

⁸ Jehovova rozumnosť však neznamená, že by azda robil ústupky v božských zásadách. Dnešné cirkvi kresťanstva si možno myslia, že sú rozumné, keď prižmurujú oči pred nemravnosťou, aby sa zapáčili svojim svojvoľným stádam. (Porovnaj 2. Timotejovi 4:3.) Jehova svoje zákony nikdy neporušuje, ani nerobí ústupky vo svojich zásadách. Skôr prejavuje ochotu byť pružný a prispôsobiť sa okolnostiam tak, že tieto zásady môžu byť uplatnené spravodlivo i milosrdne. Vždy dbá na to, aby uplatňovanie práva a moci vyrovnával láskou a rozumnou múdrosťou. Pouvažujme o troch oblastiach, v ktorých Jehova prejavuje rozumnosť.

„Pripravený odpúšťať“

 9, 10. a) Ako súvisí „pripravenosť odpúšťať“ s rozumnosťou? b) Ako mal Dávid úžitok z Jehovovej pripravenosti odpúšťať a prečo?

⁹ Dávid napísal: „Lebo ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať; milujúca láskavosť je hojná voči všetkým, ktorí ťa vzývajú.“ (Žalm 86:5) Keď boli Hebrejské písma preložené do gréčtiny, výraz „pripravený odpúšťať“ bol do gréčtiny preložený slovom epieikés — „rozumný“. Skutočne, byť pripravený odpúšťať a prejavovať milosrdenstvo je asi kľúčovou stránkou prejavovania rozumnosti.

¹⁰ Sám Dávid si dobre uvedomoval, aký rozumný je v tomto ohľade Jehova. Keď sa Dávid dopustil cudzoložstva s Bat-šebou a zariadil, aby jej manžela zabili, on i Bat-šeba podliehali trestu smrti. (5. Mojžišova 22:22; 2. Samuelova 11:2–27) Keby sa tým prípadom boli zaoberali neoblomní ľudskí sudcovia, obaja mohli ľahko prísť o život. Ale Jehova prejavil rozumnosť (epieikés), ktorá podľa Vine’s Expository Dictionary of Biblical Words (Vinovho výkladového slovníka biblických slov) „vyjadruje takú ohľaduplnosť, ktorá sa pozerá ‚ľudsky a rozumne na skutočnosti prípadu‘“. K skutočnostiam, ktoré ovplyvnili Jehovovo milosrdné rozhodnutie, pravdepodobne patrilo úprimné pokánie týchto previnilcov a milosrdenstvo, ktoré Dávid predtým sám prejavoval iným. (1. Samuelova 24:4–6; 25:32–35; 26:7–11; Matúš 5:7; Jakub 2:13) No v súlade s tým, ako sa Jehova sám opísal v 2. Mojžišovej 34:4–7, bolo rozumné, aby Dávida potrestal. Poslal k nemu proroka Nátana so silným posolstvom, ktoré Dávidovi dôrazne pripomenulo skutočnosť, že pohrdol Jehovovým slovom. Dávid sa kajal, a preto za svoj hriech nezomrel. — 2. Samuelova 12:1–14.