Viera nás robí trpezlivými a vytrvalými v modlitbe
„Prejavujte trpezlivosť; upevnite si srdcia, lebo sa priblížila Pánova prítomnosť.“ — JAKUB 5:8.
1. Prečo by sme mali uvažovať o Jakubovi 5:7, 8?
DLHO očakávaná „prítomnosť“ Ježiša Krista je teraz už skutočnosťou. (Matúš 24:3–14) Všetci, ktorí tvrdia, že majú vieru v Boha a v Krista, majú viac než kedykoľvek predtým dôvod uvažovať o týchto slovách učeníka Jakuba: „Prejavujte trpezlivosť, bratia, až do Pánovej prítomnosti. Hľa, roľník stále čaká na drahocenné plody zeme a prejavuje kvôli nim trpezlivosť, kým nedostane včasný a neskorý dážď. Vy takisto prejavujte trpezlivosť; upevnite si srdcia, lebo sa priblížila Pánova prítomnosť.“ — Jakub 5:7, 8.
2. Napríklad aké problémy mali tí, ktorým písal Jakub?
2 Tí, ktorým Jakub písal svoj inšpirovaný list, potrebovali prejavovať trpezlivosť a vyriešiť rôzne problémy. Mnohí konali v rozpore s tým, čo sa očakáva od tých, ktorí tvrdia, že majú vieru v Boha. Bolo napríklad treba niečo robiť s určitými túžbami, ktoré sa vyvinuli v srdci niektorých. Medzi týmito ranými kresťanmi bolo potrebné obnoviť pokoj. Potrebovali tiež radu, aby boli trpezliví a vytrvalí v modlitbe. Keď budeme uvažovať o tom, čo im Jakub povedal, všimnime si, ako môžeme jeho slová uplatniť vo svojom živote.
Nesprávne túžby sú ničivé
3. Aké boli príčiny zápasov v zboroch a aké poučenie z toho môžeme získať?
3 Medzi niektorými z tých, ktorí tvrdili, že sú kresťanmi, nebol pokoj, a hlavnou príčinou takej situácie boli nesprávne túžby. (Jakub 4:1–3) Svárlivosť spôsobovala rozkol a niektorí neláskavo súdili svojich bratov. Stávalo sa to preto, že žiadostivosť po zmyslovej rozkoši vyvolávala konflikt v ich telesných údoch. Aj my sa možno potrebujeme modliť o pomoc pri vzdorovaní telesnej žiadostivosti po prestíži, moci a majetku, aby sme neurobili nič, čo by narušilo pokoj v zbore. (Rimanom 7:21–25; 1. Petra 2:11) Medzi niektorými kresťanmi v prvom storočí sa rozvinula žiadostivosť do takej miery, že mali nenávistného, vražedného ducha. Keďže Boh ich nesprávne túžby nespĺňal, naďalej bojovali o dosiahnutie svojich cieľov. Ak máme podobné nesprávne túžby, môžeme prosiť, ale nič nedostaneme, lebo náš svätý Boh také modlitby nevypočúva. — Plač Jeremiáša 3:44; 3. Jána 9, 10.
4. Prečo Jakub nazýva niektorých „cudzoložnicami“ a ako by nás mal ovplyvniť tento jeho výrok?
4 Medzi niektorými ranými kresťanmi existovala svetskosť, závisť a pýcha. (Jakub 4:4–6) Jakub nazýva niektorých „cudzoložnicami“, lebo boli priateľmi sveta, a tým sa previňovali duchovným cudzoložstvom. (Ezechiel 16:15–19, 25–45) Iste sa nechceme stať svetskými v postojoch, v reči a v konaní, lebo tým by sme sa stali Božími nepriateľmi. Božie Slovo nám ukazuje, že „sklon k závisti“ je súčasťou zlého sklonu alebo „ducha“ v hriešnych ľuďoch. (1. Mojžišova 8:21; 4. Mojžišova 16:1–3; Žalm 106:16, 17; Kazateľ 4:4) Teda ak si uvedomujeme, že potrebujeme bojovať proti závisti, pýche alebo nejakému inému zlému sklonu, hľadajme Božiu pomoc prostredníctvom svätého ducha. Táto sila, ktorú dáva Boh z nezaslúženej láskavosti, je väčšia ako „sklon k závisti“. A zatiaľ čo Boh sa stavia proti pyšným, nám prejaví nezaslúženú láskavosť, ak budeme bojovať proti hriešnym sklonom.
5. Aké požiadavky musíme spĺňať, aby sme sa mohli tešiť z Božej nezaslúženej láskavosti?
5 Ako môžeme dostať Božiu nezaslúženú láskavosť? (Jakub 4:7–10) Aby sme sa mohli tešiť z nezaslúženej láskavosti od Jehovu, musíme ho poslúchať, prijímať jeho opatrenia a podrobiť sa všetkému, čo je jeho vôľou. (Rimanom 8:28) Musíme sa tiež „vzoprieť“ čiže ‚postaviť sa proti‘ Diablovi. ‚Utečie od nás,‘ ak zostaneme pevní v podporovaní Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti. Máme pomoc od Ježiša, ktorý zdržiava zlé sily sveta, aby nám nič nemohlo spôsobiť trvalú škodu. A nikdy nezabudni: Prostredníctvom modlitby, poslušnosti a viery sa približujeme k Bohu a on dokazuje, že je blízko nás. — 2. Paralipomenon 15:2.
6. Prečo Jakub nazýva niektorých kresťanov „hriešnikmi“?
6 Prečo Jakub vzťahuje výraz „hriešnici“ na niektorých, ktorí tvrdili, že majú vieru v Boha? Lebo sa previňovali „vojnami“ a vražednou nenávisťou — postojmi, ktoré sú u kresťanov neprijateľné. (Títovi 3:3) Ich „ruky“ plné zlých skutkov si vyžadovali očistenie. Potrebovali si tiež prečistiť „srdce“, sídlo pohnútok. (Matúš 15:18, 19) Tí „nerozhodní“ kolísali medzi priateľstvom s Bohom a priateľstvom so svetom. Ich zlý príklad je pre nás výstrahou, a preto buďme neustále ostražití, aby také veci nezničili našu vieru. — Rimanom 7:18–20.
7. Prečo Jakub hovorí niektorým, aby ‚smútili a plakali‘?
7 Jakub hovorí svojim čitateľom: „Poddajte sa biede a smúťte a plačte.“ Keby prejavili zbožný zármutok, bolo by to dôkazom pokánia. (2. Korinťanom 7:10, 11) Dnes niektorí, čo hovoria, že majú vieru, vyhľadávajú priateľstvo so svetom. Keby niekto z nás šiel týmto smerom, či by sme nemali smútiť nad svojím biednym duchovným stavom a robiť okamžité kroky na nápravu? Keď urobíme potrebné úpravy a dostaneme Božie odpustenie, prinesie nám to pocit jasania plynúci z čistého svedomia a z radostnej vyhliadky na večný život. — Žalm 51:10–17; 1. Jána 2:15–17.
Nesúďte jeden druhého
8, 9. Prečo nemáme hovoriť jeden proti druhému ani súdiť jeden druhého?
8 Hovoriť proti spoluveriacemu je hriešne. (Jakub 4:11, 12) No niektorí sú kritickí k spolukresťanom, možno pre svoj samospravodlivý postoj alebo preto, že sa chcú vyvýšiť ponížením druhých. (Žalm 50:20; Príslovia 3:29) Grécky výraz preložený ‚hovoriť proti‘ vyjadruje nepriateľstvo a naznačuje prehnané alebo falošné obvinenie. Znamená to súdiť brata nepriaznivo. Prečo sa to rovná ‚hovoreniu proti Božiemu zákonu a súdeniu Božieho zákona‘? Nuž, znalci Písma a farizeji ‚obratne odsúvali Božie prikázania‘ a súdili podľa vlastných noriem. (Marek 7:1–13) Podobne keby sme my odsúdili brata, ktorého by Jehova neodsúdil, ‚nesúdili by sme vlastne Boží zákon‘ a nenaznačovali by sme hriešne, že je nedostatočný? A keby sme nášho brata nespravodlivo kritizovali, nenapĺňali by sme zákon lásky. — Rimanom 13:8–10.
9 Pamätajme: „Jeden je, ktorý je zákonodarcom a sudcom“ — Jehova. Jeho „zákon je dokonalý“, nie nedostatočný. (Žalm 19:7; Izaiáš 33:22) Jedine Boh má právo stanovovať normy a pravidlá na záchranu. (Lukáš 12:5) Preto sa Jakub pýta: „Kto si ty, že súdiš svojho blížneho?“ Nemáme právo súdiť a odsudzovať druhých. (Matúš 7:1–5, Rimanom 14:4, 10) Uvažovanie o Božej zvrchovanosti a nestrannosti a o našej hriešnosti by nám malo pomôcť, aby sme samospravodlivo nesúdili druhých.
Vyhýbaj sa pyšnej sebadôvere
10. Prečo by sme mali vo svojom každodennom živote brať do úvahy Jehovu?
10 Vždy by sme mali brať do úvahy Jehovu a jeho zákony. (Jakub 4:13–17) Ľudia, ktorí si príliš dôverujú, nedbajúc na Boha, hovoria: ‚Dnes alebo zajtra pôjdeme do nejakého mesta, strávime tam rok, budeme sa zaoberať obchodom a zarobíme.‘ Ak si ‚hromadíme poklad pre seba, ale nie sme bohatí voči Bohu‘, náš život sa môže zajtra skončiť a my už nebudeme mať príležitosť slúžiť Jehovovi. (Lukáš 12:16–21) Ako hovorí Jakub, sme ako ranný opar, ‚ktorý sa na chvíľku zjavuje a potom mizne‘. (1. Paralipomenon 29:15) Iba ak prejavujeme vieru v Jehovu, môžeme s nádejou očakávať trvalú radosť a večný život.
11. Čo to znamená, keď sa povie: „Ak bude Jehova chcieť“?
11 Namiesto pyšného ignorovania Boha by sme mali zaujať postoj: „Ak bude Jehova chcieť, budeme žiť a urobíme to alebo ono.“ Vyjadrenie „ak bude Jehova chcieť“ naznačuje, že sa snažíme konať v súlade s jeho vôľou. Môže byť nutné obchodovať, aby sme uživili svoju rodinu, cestovať v diele Kráľovstva a podobne. Ale nevystatujme sa. „Taká pýcha je zlá,“ lebo ignoruje závislosť od Boha. — Žalm 37:5; Príslovia 21:4; Jeremiáš 9:23, 24.
12. Čo je mienené slovami v Jakubovi 4:17?
12 Jakub, zjavne preto, aby zakončil svoje výroky o prílišnej sebadôvere a o vychvaľovaní sa, hovorí: „Ak niekto vie, ako robiť to, čo je správne, a predsa to nerobí, je to pre neho hriech.“ Každý kresťan by mal pokorne uznávať svoju závislosť od Boha. Ak to nerobí, „je to pre neho hriech“. Tá istá zásada sa, samozrejme, vzťahuje na akékoľvek zlyhanie v konaní toho, čo od nás viera v Boha vyžaduje. — Lukáš 12:47, 48.
Výstraha týkajúca sa bohatých
13. Čo hovorí Jakub o tých, ktorí nesprávne používajú svoje bohatstvo?
13 Keďže niektorí raní kresťania sa stali hmotármi alebo obdivovali bohatých, Jakub vyslovuje silné výroky o určitých bohatých ľuďoch. (Jakub 5:1–6) Svetskí ľudia, ktorí nesprávne používajú svoje bohatstvo, budú ‚plakať a nariekať nad biedami, ktoré na nich prídu‘, keď im Boh odplatí podľa ich skutkov. V tých dňoch pozostávalo bohatstvo mnohých ľudí hlavne z takých vecí, ako sú rúcha, obilie a víno. (Joel 2:19; Matúš 11:8) Niektoré z týchto vecí môžu spráchnivieť alebo ich môžu ‚rozožrať mole‘, ale Jakub zdôrazňuje bezcennosť bohatstva, nie to, že podlieha skaze. I keď zlato a striebro nehrdzavie, keby sme si ho hromadili, bolo by rovnako bezcenné ako veci, ktoré zhrdzaveli. „Hrdza“ naznačuje, že hmotné bohatstvo nebolo použité dobre. Preto by každý z nás mal mať na pamäti, že to, čo si tí, ktorí sa spoliehajú na svoj hmotný majetok, „nahromadili v posledných dňoch“, bude „ako oheň“, keď príde na nich Boží hnev. Keďže žijeme v „čase konca“, tieto slová majú pre nás zvláštny význam. — Daniel 12:4; Rimanom 2:5.
14. Ako sa bohatí ľudia často správajú a čo by sme v tejto súvislosti mali robiť my?
14 Bohatí ľudia často klamú svojich žencov, ktorých zadržaná mzda „kričí“ po odplate. (Porovnaj 1. Mojžišovu 4:9, 10.) Svetskí bohatí ľudia ‚žijú v prepychu‘. Holdujú zmyslovým rozkošiam, vytvárajú si tučné, nereagujúce srdcia a budú to ešte stále robiť aj v „deň“, ktorý je určený na ich zabitie. ‚Odsudzujú a vraždia spravodlivého.‘ Jakub sa pýta: „Nestavia sa proti vám?“ Ale iný preklad hovorí: „... spravodlivého; ten sa nestavia proti vám.“ V každom prípade by sme nemali byť predpojatí v prospech bohatých. Duchovné záujmy musia byť stále na prvom mieste v našom živote. — Matúš 6:25–33.
Viera nám pomáha prejavovať trpezlivosť
15, 16. Prečo je také dôležité prejavovať trpezlivosť?
15 Po výrokoch o utláčajúcich bohatých ľuďoch sveta Jakub povzbudzuje utláčaných kresťanov, aby prejavovali trpezlivosť. (Jakub 5:7, 8) Ak veriaci budú trpezlivo znášať ťažkosti, budú za svoju vernosť odmenení počas Kristovej prítomnosti, keď príde súd na ich utláčateľov. (Matúš 24:37–41) Títo raní kresťania mali byť ako roľník, ktorý trpezlivo čaká na skorý jesenný dážď, keď môže sadiť, a na neskorý jarný dážď, vďaka ktorému je úroda. (Joel 2:23) Takisto my potrebujeme prejavovať trpezlivosť a upevniť si srdcia, najmä preto, že ‚prítomnosť Pána‘ Ježiša Krista je už skutočnosťou.
16 Prečo by sme mali byť trpezliví? (Jakub 5:9–12) Trpezlivosť nám pomôže, aby sme nestonali a nevzdychali, keď nás spoluveriaci podráždia. Keď budeme ‚vzdychať jeden proti druhému‘ so zlými úmyslami, budeme odsúdení Sudcom Ježišom Kristom. (Ján 5:22) Teraz, keď už jeho „prítomnosť“ nastala a on „stojí predo dvermi“, podporujme pokoj tak, že budeme trpezliví k našim bratom, ktorí čelia mnohým skúškam viery. Naša viera sa posilní, keď budeme pamätať na to, že Boh odmenil Jóba, lebo trpezlivo vytrvával v skúškach. (Jób 42:10–17) Ak budeme prejavovať vieru a trpezlivosť, uvidíme, že „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. — Micheáš 7:18, 19.
17. Prečo Jakub hovorí: „Neprisahajte“?
17 Ak nie sme trpezliví, môžeme jazyk použiť nesprávne, keď budeme v strese. Mohli by sme napríklad prenáhlene prisahať. „Neprisahajte,“ hovorí Jakub, vystríhajúc pred ľahkomyseľným prisahaním. Okrem toho, keď niekto stále potvrdzuje svoje výroky prísahami, vyzerá to pokrytecky. Preto by sme mali jednoducho hovoriť pravdu, tak, aby naše áno znamenalo áno a nie nie. (Matúš 5:33–37) Tým, samozrejme, Jakub nehovorí, že by bolo nesprávne prisahať na súde, že hovoríme pravdu.
Viera a naše modlitby
18. Za akých okolností by sme sa mali ‚stále modliť‘ a ‚spievať žalmy‘?
18 Modlitba musí v našom živote zohrávať významnú úlohu, ak máme ovládať svoju reč, prejavovať trpezlivosť a zachovať si zdravú vieru v Boha. (Jakub 5:13–20) Najmä keď sme v skúške, mali by sme sa ‚stále modliť‘. Ak sme veselí, ‚spievajme žalmy‘, tak ako to robil Ježiš so svojimi apoštolmi, keď ustanovil Slávnosť na pamiatku svojej smrti. (Marek 14:26, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Niekedy môžeme byť naplnení takou vďačnosťou Bohu, že spievame chvály aj vo svojom srdci. (1. Korinťanom 14:15; Efezanom 5:19) A akou radosťou je vyvyšovať Jehovu v piesni na kresťanských zhromaždeniach!
19. Čo by sme mali urobiť, ak sme duchovne ochoreli, a prečo máme urobiť taký krok?
19 Možno sa necítime na to, aby sme spievali, ak sme duchovne chorľaví, azda pre nesprávne správanie alebo preto, že sa nesýtime pravidelne pri Jehovovom stole. Ak sme v takomto stave, pokorne si zavolajme starších, aby sa ‚nad nami modlili‘. (Príslovia 15:29) Budú nás tiež ‚potierať olejom v Jehovovom mene‘. Tak ako upokojujúco pôsobí olej na ranu, ich utešujúce slová a biblické rady pomôžu zmierniť skľúčenosť, pochybnosti a strach. ‚Modlitba viery nám bude na úžitok,‘ ak bude podopretá našou vlastnou vierou. Ak starší zistia, že príčinou nášho duchovného ochorenia je vážny hriech, láskavo nám vysvetlia naše previnenie a budú sa nám snažiť pomôcť. (Žalm 141:5) A ak sa budeme kajať, môžeme veriť, že Boh ich modlitby vypočuje a odpustí nám.
20. Prečo máme vyznávať svoje hriechy a modliť sa jeden za druhého?
20 ‚Otvorené vyznávanie hriechov jeden druhému‘ by malo slúžiť ako zábrana pred ďalším hriešnym konaním. Malo by nás povzbudiť k vzájomnému súcitu — čo je vlastnosť, ktorá nás podnieti, aby sme sa ‚modlili jeden za druhého‘. Môžeme veriť, že to bude užitočné, lebo modlitba ‚spravodlivého‘ — takého, ktorý prejavuje vieru a ktorého Boh považuje za priameho — môže dosiahnuť u Jehovu veľa. (1. Petra 3:12) Prorok Eliáš mal slabosti podobné našim, ale jeho modlitby boli vypočuté. Modlil sa a tri a pol roka nepršalo. Keď sa opäť modlil, začalo pršať. — 1. Kráľov 17:1; 18:1, 42–45; Lukáš 4:25.
21. Čo sme možno schopní urobiť, keď je spolukresťan „odvedený od pravdy“?
21 Čo ak je niektorý člen zboru „odvedený od pravdy“ a odchyľuje sa od správneho učenia a správania? Možno ho dokážeme odvrátiť od jeho previnenia biblickou radou, modlitbou a ďalšou pomocou. Ak sa nám to podarí, udrží ho to pod Kristovým výkupným a zachráni ho to od duchovnej smrti a odsúdenia na zničenie. Keď chybiacemu pomôžeme, prikryjeme množstvo jeho hriechov. Keď sa karhaný hriešnik odvráti od svojej nesprávnej cesty, robí pokánie a prosí o odpustenie, budeme sa radovať, že sme sa usilovali o to, aby jeho hriechy boli prikryté. — Žalm 32:1, 2; Júda 22, 23.
Niečo pre každého z nás
22, 23. Ako by nás mali ovplyvniť Jakubove slová?
22 Je jasné, že Jakubov list obsahuje niečo užitočné pre každého z nás. Ukazuje nám, ako sa vyrovnávať so skúškami, radí nám, aby sme neboli predpojatí v prejavovaní priazne, a nabáda nás, aby sme sa zamestnávali spravodlivými skutkami. Jakub nás nabáda, aby sme ovládali svoj jazyk, vzdorovali svetskému vplyvu a podporovali pokoj. Jeho slová by nás tiež mali podnietiť k tomu, aby sme boli trpezliví a vytrvalí v modlitbe.
23 Je pravda, že Jakubov list bol pôvodne poslaný raným pomazaným kresťanom. Napriek tomu by sme všetci mali dovoliť, aby nám jeho rady pomáhali pevne sa držať našej viery. Jakubove slová nás môžu posilniť vo viere, ktorá nás bude podnecovať k rozhodným skutkom v Božej službe. Tento božsky inšpirovaný list buduje trvalú vieru, ktorá nás teraz počas ‚prítomnosti Pána‘ Ježiša Krista robí trpezlivými svedkami Jehovu, ktorí vytrvávajú v modlitbe.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo niektorí raní kresťania potrebovali zmeniť svoj postoj a správanie?
◻ Akú výstrahu dáva Jakub bohatým ľuďom?
◻ Prečo máme prejavovať trpezlivosť?
◻ Prečo sa máme pravidelne modliť?
[Prameň ilustrácie na strane 19]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Obrázok na strane 23]
Niektorí raní kresťania potrebovali byť trpezlivejší voči spoluveriacim
[Obrázok na strane 24]
Kresťania potrebujú byť trpezliví, láskyplní a vytrvalí v modlitbe