Náboženstvo

Definícia: Spôsob uctievania. Zahŕňa sústavu náboženských postojov, náuk a zvykov, ktoré môžu byť osobné alebo ich môže zastávať nejaká organizácia. K náboženstvu obyčajne patrí viera v Boha alebo vo viacerých bohov, alebo sú za predmety uctievania pokladaní ľudia, veci, túžby alebo sily. Mnohé náboženstvá sú založené na ľudskom skúmaní prírody; jestvuje aj zjavené náboženstvo. Existuje pravé a falošné náboženstvo.

Prečo je tak veľa náboženstiev?

Pri nedávnom prieskume sa zistilo, že existuje 10 hlavných náboženstiev a asi 10 000 siekt. Z nich je asi 6000 v Afrike, 1200 v Spojených štátoch a stovky v iných krajinách.

K rozvoju nových náboženských skupín prispeli mnohé činitele. Niektorí hovoria, že všetky tie rôzne náboženstvá predstavujú rozličné spôsoby predkladania náboženskej pravdy. Porovnanie ich učení a zvykov s Bibliou však skôr naznačuje, že rôznorodosť náboženstiev je tu preto, lebo ľudia sa stali nasledovníkmi ľudí namiesto toho, aby počúvali Boha. Je pozoruhodné, že učenia, ktorých sa vo všeobecnosti držia, ale ktoré sa odlišujú od Biblie, vo veľkej miere pochádzajú zo starovekého Babylona. (Pozri strany 374–376 pod nadpisom „Veľký Babylon“.)

Kto je podnecovateľom takéhoto náboženského zmätku? Biblia označuje Satana Diabla za „boha tohto systému vecí“. (2. Kor. 4:4) Upozorňuje nás, že „veci, ktoré obetujú národy, obetujú démonom, a nie Bohu“. (1. Kor. 10:20) Aké je teda životne dôležité uistiť sa, že skutočne uctievame pravého Boha, Stvoriteľa neba a zeme, a že sa mu naše uctievanie páči!

Sú všetky náboženstvá Bohu prijateľné?

Sud. 10:6, 7: „Synovia Izraela znovu robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a začali slúžiť Baalom a obrazom Aštoret a sýrskym bohom a sidonským bohom a moábskym bohom a bohom synov Ammónových a filištínskym bohom. Opustili teda Jehovu a neslúžili mu. Nato vzplanul Jehovov hnev proti Izraelu.“ ​(Ak niekto uctieva akúkoľvek vec alebo osobu okrem Boha, Stvoriteľa neba a zeme, je zrejmé, že jeho spôsob uctievania nie je Jehovovi prijateľný.)

Mar. 7:6, 7: „[Ježiš] povedal [židovským farizejom a znalcom Písma]: ‚Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: „Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.“‘“ ​(Bez ohľadu na to, k uctievaniu koho sa nejaká skupina hlási, ak sa drží ľudských náuk namiesto náuk Božieho Slova, je ich uctievanie márne.)

Rim. 10:2, 3: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania; lebo sa nepodriadili Božej spravodlivosti, pretože nepoznali Božiu spravodlivosť, ale usilovali sa ustanoviť si svoju vlastnú.“ ​(Ľudia môžu vlastniť Božie písané Slovo, ale pritom môžu mať nedostatok presného poznania o tom, čo obsahuje, pretože neboli riadne vyučovaní. Môžu si myslieť, že sú horliví pre Boha, ale možno nerobia to, čo vyžaduje. Ich uctievanie sa potom Bohu zrejme nebude páčiť.)

Je pravda, že vo všetkých náboženstvách je niečo dobré?

Väčšina náboženstiev učí, že človek nemá klamať, kradnúť a podobne. Ale stačí to? Bol by si ochotný vypiť pohár otrávenej vody, ak by ťa niekto uistil, že väčšina toho, čo piješ, je voda?

2. Kor. 11:14, 15: „Sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla. Nie je to preto nič veľké, ak sa tiež jeho služobníci stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti.“ ​(Tu sme upozorňovaní, že nie všetko, čo pochádza od Satana, sa musí zdať odporné. Jedným z jeho hlavných spôsobov, ktorými podvádza ľudstvo, je falošné náboženstvo každého druhu, a niektorým z týchto náboženstiev dáva zdanie spravodlivosti.)

2. Tim. 3:2, 5: „Ľudia budú [mať] spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa [preukážu] ako falošní; a od tých sa odvracaj.“ ​(Ak tvoji spoluctitelia, bez ohľadu na ich vonkajšie prejavy lásky k Bohu, neuplatňujú úprimne vo svojom živote Božie Slovo, Biblia ťa nabáda, aby si opustil takéto spoločenstvo.)

Je správne, ak niekto opustí náboženstvo svojich rodičov?

Ak to, čo nás naši rodičia učili, je skutočne z Biblie, mali by sme sa toho držať. A aj keď sa dozvieme, že ich náboženské zvyky a viera nie sú v súlade s Božím Slovom, naši rodičia si zasluhujú našu úctu. Ale čo ak by si sa dozvedel, že nejaký zvyk tvojich rodičov je zdraviu škodlivý a mohol by človeku skrátiť život? Napodobňoval by si ich a viedol by si k tomu svoje deti, alebo by si sa s úctou podelil s rodičmi o to, čo si sa dozvedel? Podobne poznanie biblickej pravdy prináša zodpovednosť. Ak je to možné, mali by sme sa s členmi našej rodiny podeliť o to, čo sa učíme. Musíme sa rozhodnúť: Naozaj milujeme Boha? Naozaj chceme poslúchať Božieho Syna? Možno si to bude vyžadovať, aby sme opustili náboženstvo našich rodičov a chopili sa pravého uctievania. Určite by nebolo vhodné, keby sme dovolili, aby oddanosť našim rodičom bola väčšia ako naša láska k Bohu a Kristovi. Ježiš povedal: „Kto má väčšiu náklonnosť k otcovi alebo k matke ako ku mne, nie je ma hoden; a kto má väčšiu náklonnosť k synovi alebo k dcére ako ku mne, nie je ma hoden.“ — Mat. 10:37.

Joz. 24:14: „Teraz sa bojte Jehovu a slúžte mu bezchybne a v pravde a odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši predkovia na druhej strane Rieky v Egypte, a slúžte Jehovovi.“ ​(Či to neznamenalo zmenu, opustenie náboženstva predkov? Aby slúžili Jehovovi prijateľne, museli sa zbaviť všetkých obrazov, ktoré sa používali v takýchto náboženstvách, a museli očistiť svoje srdce od každej túžby po týchto veciach.)

1. Petra 1:18, 19: „Viete, že ste neboli oslobodení porušiteľnými vecami, striebrom či zlatom, od svojho neplodného spôsobu správania, ktoré ste prijali tradíciou od svojich predkov, ale bolo to drahocennou krvou, ako bezchybného a nepoškvrneného baránka, áno, Kristovou.“ ​(Takže raní kresťania sa odvrátili od tých tradícií svojich predkov, ktoré im nikdy nemohli dať večný život. Vďačnosť za Kristovu obeť spôsobila, že sa horlivo chceli zbaviť všetkého, čo spôsobovalo, že ich život bol neplodný, bez skutočného zmyslu, pretože nevzdávali Bohu česť. Nemali by sme mať rovnaký postoj?)

Aké je biblické stanovisko k medzináboženskému hnutiu?

Ako sa Ježiš pozeral na náboženských vodcov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, ale nectili Boha? „Ježiš im povedal: ‚Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo som vyšiel od Boha a som tu. Ani som neprišiel sám od seba, ale On ma vyslal... Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži. Naproti tomu, keď ja hovorím pravdu, neveríte mi... Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha.‘“ — Ján 8:42–47.

Prejavovali by Boží služobníci lojálnosť Bohu a jeho spravodlivým normám, keby v náboženskom bratstve prijímali tých, ktorí konajú to, čo Boh zakazuje, alebo ktorí prehliadajú také správanie? „[Prestaňte sa] stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte... Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo.“ ​(1. Kor. 5:11; 6:9, 10) „Ktokoľvek chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ ​(Jak. 4:4) „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé. Chráni duše svojich verne oddaných.“ — Žalm 97:10.

2. Kor. 6:14–17: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký ma podiel veriaci s neveriacim? Či je v zhode Boží chrám s modlami?... ‚„Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,“ hovorí Jehova, „a prestaňte sa dotýkať nečistého“‘; ‚„a ja vás prijmem.“‘“

Zjav. 18:4, 5: „Počul som iný hlas z neba, ktorý povedal: ‚Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán. Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti.‘“ ​(Podrobnosti pozri pod nadpisom „Veľký Babylon“.)

Je nutné patriť k nejakému organizovanému náboženstvu?

Väčšina náboženských organizácií priniesla zlé ovocie. Nie je však zlé to, že skupiny sú organizované. Ale mnohé podporujú formy uctievania, ktoré sú založené na falošných náukách a vo veľkej miere sú rituálne, namiesto aby poskytovali skutočné duchovné vedenie; pre sebecké ciele sú zneužívané na ovládanie života ľudí; príliš sa zaoberajú získavaním peňazí a ozdobovaním domov uctievania namiesto toho, aby sa zaoberali duchovnými hodnotami; ich členovia sú často pokryteckí. Zrejme nikto, kto miluje spravodlivosť, by nechcel patriť k takejto organizácii. Ale pravé náboženstvo je osviežujúcim protikladom k tomuto všetkému. Predsa však musí byť organizované, aby mohlo spĺňať biblické požiadavky.

Hebr. 10:24, 25: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ ​(Aby mohol byť tento biblický príkaz splnený, musia existovať kresťanské zhromaždenia, ktoré môžeme pravidelne navštevovať. Takéto usporiadanie nás povzbudzuje, aby sme prejavovali lásku druhým a nezaujímali sa len o seba.)

1. Kor. 1:10: „Ale nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ ​(Takáto jednota by sa nikdy nedala dosiahnuť, ak by sa jednotlivci spolu nestretávali, nemali úžitok z rovnakého programu duchovnej výživy a nerešpektovali usporiadanie, prostredníctvom ktorého bolo toto poučovanie poskytnuté. Pozri aj Jána 17:20, 21.)

1. Petra 2:17: „Milujte celé spoločenstvo bratov.“ ​(Týka sa to len tých, ktorí sa možno pri uctievaní schádzajú v jednotlivých súkromných domoch? Vôbec nie; týka sa to medzinárodného bratstva, ako ukazuje Galaťanom 2:8, 9 a 1. Korinťanom 16:19.)

Mat. 24:14: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Aby všetky národy dostali príležitosť počuť toto dobré posolstvo, musí sa usporiadaným spôsobom a pod vhodným dozorom vykonávať kázanie. Láska k Bohu a k blížnym spôsobila, že ľudia na celej zemi zjednotili svoje úsilie, aby konali toto dielo.)

Pozri aj nadpis „Organizácia“.

Vari nie je to, na čom skutočne záleží, láska k blížnemu?

Niet pochybností o tom, že takáto láska je dôležitá. (Rim. 13:8–10) Ale byť kresťanom zahŕňa viac ako len prejavovať láskavosť našim blížnym. Ježiš povedal, že jeho praví učeníci sa budú dať jednoznačne spoznať podľa svojej vzájomnej lásky, lásky k spoluveriacim. (Ján 13:35) V Biblii je opakovane zdôrazňované, že je to dôležité. (Gal. 6:10; 1. Petra 4:8; 1. Jána 3:14, 16, 17) Avšak Ježiš ukázal, že ešte dôležitejšia je naša láska k samotnému Bohu, ktorú dávame najavo tým, že poslúchame jeho nariadenia. (Mat. 22:35–38; 1. Jána 5:3) Aby sme takúto lásku mohli prejaviť, musíme študovať a uplatňovať Božie Slovo a stretávať sa pri uctievaní s ďalšími služobníkmi Boha.

Je skutočne dôležité, aby sme mali osobný vzťah k Bohu?

Určite je to dôležité. Iba formálna účasť na náboženských obradoch ho nemôže nahradiť. Ale musíme byť opatrní. Prečo? V prvom storočí si niektorí ľudia mysleli, že majú dobrý vzťah k Bohu, ale Ježiš im ukázal, že sa veľmi mýlia. (Ján 8:41–44) Apoštol Pavol písal o niektorých ľuďoch, ktorí boli očividne vo svojej viere horliví a zrejme si mysleli, že majú dobrý vzťah k Bohu, ale nerozumeli, čo je skutočne potrebné, aby mali Božie schválenie. — Rim. 10:2–4.

Mohli by sme mať dobrý osobný vzťah k Bohu, ak by sme jeho nariadenia brali na ľahkú váhu? Jedno z jeho nariadení je, aby sme sa pravidelne stretávali so spoluveriacimi. — Hebr. 10:24, 25.

Stačí, ak si sami čítame Bibliu?

Je pravda, že mnohí ľudia sa môžu osobným čítaním Biblie hodne naučiť. Ak je ich pohnútkou naučiť sa pravdu o Bohu a o jeho predsavzatiach, ich počínanie je veľmi chvályhodné. (Sk. 17:11) No ak máme byť k sebe úprimní — skutočne pochopíme plný význam bez akejkoľvek pomoci? Biblia hovorí o mužovi, ktorý mal významné postavenie, ale ktorý bol dostatočne pokorný, aby uznal, že potrebuje pomoc na pochopenie biblických proroctiev. Túto pomoc dostal od člena kresťanského zboru. — Sk. 8:26–38; porovnaj iné odkazy na Filipa v Skutkoch 6:1–6; 8:5–17.

Samozrejme, ak niekto číta Bibliu, ale neuplatňuje ju vo svojom živote, má z toho len malý úžitok. Ak jej verí a správa sa podľa nej, bude sa schádzať s Božími služobníkmi na pravidelných zborových zhromaždeniach. (Hebr. 10:24, 25) Pripojí sa k nim tiež v tom, že sa bude deliť o „dobré posolstvo“ s inými ľuďmi. — 1. Kor. 9:16; Mar. 13:10; Mat. 28:19, 20.

Ako môže človek vedieť, ktoré náboženstvo je správne?

1. Na čom je založené jeho učenie? Je to učenie od Boha, alebo je zväčša od ľudí? (2. Tim. 3:16; Mar. 7:7) Napríklad sa spýtaj: Kde Biblia učí, že Boh je Trojica? Kde hovorí, že duša človeka je nesmrteľná?

2. Uvažuj, či oznamuje Božie meno. Ježiš v modlitbe k Bohu povedal: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ ​(Ján 17:6) Vyhlásil: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Mat. 4:10) Učilo ťa tvoje náboženstvo, že je to ‚Jehova, ktorého musíme uctievať‘? Dozvedel si sa o Osobe s týmto menom — o jej predsavzatiach, o jej dielach, o jej vlastnostiach — takže cítiš, že sa k nej môžeš s dôverou približovať?

3. Prejavuje pravú vieru v Ježiša Krista? To zahŕňa ocenenie hodnoty obete Ježišovho ľudského života a jeho terajšieho postavenia ako nebeského Kráľa. (Ján 3:36; Žalm 2:6–8) Takéto ocenenie sa prejavuje poslúchaním Ježiša — osobnou horlivou účasťou na diele, ktorým poveril svojich nasledovníkov. Pravé náboženstvo má takú vieru, ktorú sprevádzajú skutky. — Jak. 2:26.

4. Je zväčša rituálne, formálne, alebo je spôsobom života? Boh jednoznačne neschvaľuje náboženstvo, ktoré je len formálne. (Iz. 1:15–17) Pravé náboženstvo dodržiava biblickú normu mravnosti a čistej reči namiesto toho, aby sa slabošsky riadilo populárnymi smermi. (1. Kor. 5:9–13; Ef. 5:3–5) Jeho členovia odrážajú vo svojom živote ovocie Božieho ducha. (Gal. 5:22, 23) Teda tých, ktorí sa držia pravého uctievania, môžeme rozoznať, pretože sa vo svojom živote skutočne snažia uplatniť biblické normy, a to nielen na miestach zhromaždenia, ale aj v rodinnom živote, vo svetskom zamestnaní, v škole a pri rekreácii.

5. Skutočne majú jeho členovia lásku medzi sebou? Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Takáto láska presahuje rasové, sociálne a národnostné hranice, spája ľudí v skutočnom bratstve. Táto láska je taká silná, že ich oddeľuje ako naozaj odlišných. Kto má toľko lásky k svojim kresťanským bratom v iných krajinách, že odmieta vziať zbraň a zabiť ich, keď národy idú do vojny? Práve to robili raní kresťania.

6. Je skutočne oddelené od sveta? Ježiš povedal, že jeho praví nasledovníci nebudú „časťou sveta“. (Ján 15:19) Aby sme uctievali Boha spôsobom, ktorý schvaľuje, musíme sa zachovať „bez poškvrny od sveta“. (Jak. 1:27) Môžeme to povedať o tých, ktorých kňazi a iní členovia sa zapájajú do politiky alebo ktorých život je vo veľkej miere založený na hmotárskych a telesných túžbach? — 1. Jána 2:15–17.

7. Sú jeho členovia aktívnymi svedkami Božieho Kráľovstva? Ježiš predpovedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Mat. 24:14) Ktoré náboženstvo skutočne hlása Božie Kráľovstvo ako nádej ľudstva namiesto toho, aby povzbudzovalo ľudí vzhliadať k ľudským vládam, že vyriešia ich problémy? Pripravilo ťa tvoje náboženstvo na to, aby si sa podieľal na tejto činnosti a aby si zvestoval z domu do domu, ako to Ježiš učil svojich apoštolov? — Mat. 10:7, 11–13; Sk. 5:42; 20:20.

Veria Jehovovi svedkovia, že len ich náboženstvo je správne?

Pozri strany 119, 120 pod nadpisom „Jehovovi svedkovia“.

Prečo niektorí ľudia majú vieru a iní ju nemajú?

Pozri nadpis „Viera“.

Ak niekto povie:

‚Náboženstvo ma nezaujíma‘

Mohol by si odpovedať: ‚To ma neprekvapuje. Mnoho ľudí má podobný názor. Môžem sa vás spýtať, či ste vždy takto uvažovali?‘ Potom môžeš dodať: ‚Jedna z vecí, ktoré na mňa zapôsobili, bolo zistenie, že skoro žiadna významná náuka, ktorú dnes vyučujú cirkvi, sa nenachádza v Biblii. (Môžeš použiť to, čo je uvedené na stranách 119, 120 pod nadpisom „Jehovovi svedkovia“, a zvlášť sa zameraj na Kráľovstvo. Ako protiklad vyzdvihni, čomu veria Jehovovi svedkovia, ako je to uvedené na stranách 115, 116.)‘

Pozri aj stranu 17.

‚V náboženstve je príliš veľa pokrytectva‘

Mohol by si odpovedať: ‚Áno, súhlasím s vami. Mnohí niečo kážu, ale žijú inak. Ale povedzte mi, čo si myslíte o Biblii? (Žalm 19:7–10)‘

‚Žijem dobrým životom. Dobre vychádzam so svojimi blížnymi. To mi ako náboženstvo stačí‘

Mohol by si odpovedať: ‚Keď hovoríte, že žijete dobrým životom, zrejme sa zo života tešíte, je to tak?... Ako by sa vám páčilo žiť v podmienkach, ktoré sú opísané v Zjavení 21:4?... Všimnite si, čo je podľa Jána 17:3 potrebné, aby sme na tom mali podiel.‘

Pozri aj stranu 190.

‚Organizované náboženstvo ma nezaujíma. Verím, že dôležitý je osobný vzťah k Bohu‘

Mohol by si odpovedať: ‚To je zaujímavé. Vždy ste si to mysleli?... Boli ste spojený s nejakou náboženskou skupinou niekedy v minulosti?... (Potom môžeš použiť materiál na stranách 189–191.)‘

‚Nesúhlasím so všetkým, čo učí moja cirkev, ale nevidím dôvod, aby som išiel do inej. Radšej sa budem usilovať o zlepšenie svojej vlastnej‘

Mohol by si odpovedať: ‚Vážim si, že ste mi to povedali. Som si istý, že budete súhlasiť s tým, že skutočne dôležité pre nás všetkých je mať Božie schválenie, je to tak?‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Boh nám všetkým poskytuje niečo dôležité na premýšľanie. Je to zapísané v Zjavení 18:4, 5... Aj keď my osobne nerobíme zlé veci, Biblia ukazuje, že máme podiel na vine, ak podporujeme tieto organizácie. (Pozri aj nadpis „Veľký Babylon“.)‘ 2. (Môžeš tiež použiť materiál na stranách 191–193.) 3. ‚Boh hľadá ľudí, ktorí milujú pravdu, a privádza ich k zjednotenému uctievaniu. (Ján 4:23, 24)‘

‚Všetky náboženstvá sú dobré; vy máte svoje a ja mám tiež svoje‘

Mohol by si odpovedať: ‚Ste zrejme tolerantný človek. Iste však uznávate, že všetci potrebujeme vedenie, ktoré poskytuje Božie Slovo, a to je tiež dôvod, prečo patríte k nejakému náboženstvu, nie je to tak?‘ Potom môžeš dodať: ‚Tu v Matúšovi 7:13, 14 nám Biblia poskytuje veľmi hodnotné vedenie pomocou Ježišových slov. (Prečítaj.)... Prečo je to tak?‘

Pozri aj strany 185, 186.

‚Ak veríte v Ježiša, vôbec nezáleží na tom, ku ktorej cirkvi patríte‘

Mohol by si odpovedať: ‚To, že viera v Ježiša je životne dôležitá, je nesporné. A predpokladám, že tým myslíte uznávať všetko, čo učil. Nepochybne ste si tak ako aj ja všimli, že mnohí, ktorí hovoria, že sú kresťania, v skutočnosti nežijú podľa toho, čo toto označenie znamená.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Všimnite si, čo Ježiš povedal tu v Matúšovi 7:21–23.‘ 2. ‚Pre tých, ktorí sa skutočne zaujímajú o to, aby spoznali Božiu vôľu a potom ju konali, existuje nádherná budúcnosť. (Žalm 37:10, 11; Zjav. 21:4)‘

‚Prečo si myslíte, že len jedno náboženstvo je správne?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Nepochybne sú skoro v každom náboženstve úprimní ľudia. Ale dôležité je to, čo hovorí Božie Slovo. O koľkých pravých vierach hovorí? Všimnite si, čo je zapísané tu v Efezanom 4:4, 5.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚To sa zhoduje s tým, čo hovoria ďalšie texty. (Mat. 7:13, 14, 21; Ján 10:16; 17:20, 21)‘ 2. ‚Teda úloha, ktorú musíme vyriešiť, je spoznať to náboženstvo. Ako to môžeme urobiť? (Môžeš použiť materiál na stranách 191–193.)‘ 3. (Pozri aj strany 115, 116 pod nadpisom „Jehovovi svedkovia“.)

‚Ja si proste doma čítam Bibliu a modlím sa k Bohu o porozumenie‘

Mohol by si odpovedať: ‚Podarilo sa vám doteraz prečítať celú Bibliu?‘ Potom môžeš dodať: ‚Ak na tom budete pracovať, v Matúšovi 28:19, 20 nájdete niečo veľmi zaujímavé... Je to dôležité, pretože nám to ukazuje, že Kristus používa iných ľudí, aby nám pomohli porozumieť, čo to znamená byť skutočnými kresťanmi. V súlade s tým Jehovovi svedkovia ponúkajú ľuďom bezplatné, asi hodinové návštevy v ich domácnosti každý týždeň, aby sa mohli rozprávať o Biblii. Môžem vám ukázať, ako to robíme? Potrvá to len niekoľko minút.‘

Pozri aj stranu 191.

‚Myslím si, že náboženstvo je osobná vec‘

Mohol by si odpovedať: ‚To je v dnešnej dobe bežný názor, a ak sa niekto skutočne nezaujíma o biblickú správu, radi pôjdeme ďalej. Ale uvedomili ste si, že dôvod, prečo som k vám dnes prišiel, je ten, že to Ježiš nariadil svojim nasledovníkom?... (Mat. 24:14; 28:19, 20; 10:40)‘