Otázky čitateľov

V 1. Petra 4:3 čítame, že niektorí kresťania sa kedysi zúčastňovali na „nezákonných modlárstvach“. Nie je nezákonné akékoľvek modlárstvo a neodsúdil a nezakázal Boh všetky formy modlárstva?

Áno, z Božieho hľadiska je každé modlárstvo nezákonné. Ľudia, ktorí sa usilujú o Božiu priazeň, nesmú praktizovať modlárstvo. — 1. Korinťanom 5:11; Zjavenie 21:8.

Zdá sa však, že apoštol Peter hovoril o modlárstve z iného hľadiska. Napríklad u mnohých starovekých národov bolo modlárstvo bežné a vrchnosti ho právne neobmedzovali. Teda zákon krajiny také modlárstvo nezakazoval. Niektoré druhy modlárstva boli dokonca súčasťou štátnej či vládnej politiky. V tomto zmysle sa niektorí, prv než sa stali kresťanmi, zúčastňovali na ‚modlárstvach bez právnych obmedzení‘. (New World Translation, vydanie z roku 1950) Môžeme si napríklad všimnúť, že babylonský kráľ Nabuchodonozor vztýčil ako modlu zlatú sochu, ale Jehovovi služobníci Sadrach, Mézach a Abednego ju odmietli uctievať. — Daniel 3:1–12.

Je tu ešte ďalšie hľadisko. Súčasťou mnohých modlárskych rituálov boli skutky, ktoré boli v úplnom rozpore s tým, čo je prirodzené, alebo s mravným zmyslom prameniacim zo zdedeného svedomia. (Rimanom 2:14, 15) Apoštol Pavol písal o zvrhlých praktikách, ktoré sú „neprirodzené“ a ‚oplzlé‘, a tieto praktiky mali často svoje miesto v náboženských rituáloch. (Rimanom 1:26, 27) Muži a ženy, ktorí sa zúčastňovali na nezákonnom modlárstve, nedodržiavali zákon ľudskej prirodzenosti. Iste bolo vhodné, že tí, ktorí sa stali kresťanmi, zanechali tieto skazené praktiky.

Okrem toho, čo už bolo uvedené, tieto formy modlárstva, ktoré boli medzi Nežidmi bežné, odsúdil Jehova Boh. Boli teda nezákonné. — Kolosanom 3:5–7.