Spoločenské stretnutia — maj z nich úžitok, vyhýbaj sa ich osídlam

„Nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.“ — KAZATEĽ 2:24.

 1. V akých smeroch pomáha Božie vedenie Božiemu ľudu, pokiaľ ide o zábavu?

JEHOVA vedie svojich služobníkov a to im prináša mnoho výhod. Môžeme to vidieť i v oblasti zábavy. Jeho usmerňovanie pomáha kresťanom vyhýbať sa všetkým extrémom. Niektorí nábožensky založení ľudia, ktorí presadzujú strohosť v obliekaní a správaní, sa takmer na každé potešenie pozerajú ako na čosi hriešne. Naproti tomu väčšina ľudí sa ženie za potešeniami, aj keď sú v rozpore s Jehovovými zákonmi a zásadami. — Rimanom 1:24–27; 13:13, 14; Efezanom 4:17–19.

 2. Čo už dávno ukázalo, aký je Boží názor na rozptýlenie?

² Čo však možno povedať o Božom ľude? Mnohí, ktorí začínajú študovať Bibliu, sú prekvapení, keď sa dozvedia, že Boh vlastne stvoril ľudí so schopnosťou tešiť sa zo života. Dal našim prvým rodičom prácu — nie však skľučujúcu drinu, ktorá poznačila život väčšiny nedokonalých ľudí. (1. Mojžišova 1:28–30) Len si pomysli na mnohé prospešné veci, v ktorých by všetci obyvatelia pozemského raja mohli nájsť potešenie. Predstav si ich radosť z pozorovania divých zvierat, ktoré by neboli nebezpečné, a z množstva rozličných domácich zvierat, ktoré by mohli byť súčasťou každodenného života. A aké jedlá by mali z „každého stromu žiaduceho na pohľad a dobrého na jedenie“. — 1. Mojžišova 2:9; Kazateľ 2:24.

 3–5. a) Akému účelu by malo slúžiť rozptýlenie? b) Prečo si môžeme byť istí, že Boh neodradzoval Izraelitov od toho, aby vyhľadávali rozptýlenie?

³ Na tieto činnosti sa možno skutočne pozerať ako na rozptýlenie, ktorého účel by bol v raji ten istý ako teraz: osviežiť a obnoviť vitalitu človeka pre ďalšiu produktívnu činnosť (prácu). Ak sa rozptýlením dosiahne tento cieľ, je prospešné. No znamená to, že praví ctitelia môžu v živote urobiť miesto rozptýleniu, i keď ešte nežijú v raji? Áno. Hlbší pohľad na Písma (angl.) hovorí o formách rozptýlenia medzi Jehovovým starovekým ľudom toto:

⁴ „Opisy zábavy a rozptýlenia Izraelitov nemajú v biblickom zázname význačné miesto. Napriek tomu je ukázané, že keď boli v súlade s náboženskými zásadami národa, pozeralo sa na ne ako na niečo správne a žiaduce. Základnými formami rekreácie boli hra na hudobné nástroje, spev, tanec, rozhovory, ako aj niektoré hry. Veľmi sa oceňovalo aj dávanie hádaniek a ťažkých otázok. — Sud. 14:12.“ — Prvý zväzok, strana 102.

⁵ Keď sa Dávid vrátil ako víťaz, hebrejské ženy to oslavovali (po hebrejsky sachak) s lutnami a tamburínami. (1. Samuelova 18:6, 7) Základný význam tohto hebrejského slova je „smiech“ a niektoré preklady hovoria o „veseliacich sa ženách“. (Byington, Rotherham, The New English Bible) Keď bola prenášaná Truhla, „Dávid a celý dom Izraela slávili pred Jehovom s nástrojmi každého druhu“. Míchal, Dávidova manželka, nemala na to vyrovnaný názor; mala námietky k Dávidovej účasti na veselení. (2. Samuelova 6:5, 14–20) Boh predpovedal, že vracajúci sa vyhnanci z Babylona sa budú podobne radovať. — Jeremiáš 30:18, 19; 31:4; porovnaj Žalm 126:2.

 6. Ako nám Kresťanské grécke písma pomáhajú v našom náhľade na rozptýlenie?

⁶ Aj my by sme sa mali usilovať o vyrovnanosť, pokiaľ ide o rozptýlenie. Uvedomujeme si napríklad, že Ježiš nebol askétom? Našiel si čas na osvieženie pri jedle, napríklad pri „veľkej hostine na privítanie“, ktorú usporiadal Lévi. A keď ho samospravodliví ľudia kritizovali za jedenie a pitie, odmietol ich názory a spôsoby. (Lukáš 5:29–31; 7:33–36) Spomeň si tiež, že sa zúčastnil svadby a prispel tam k veselej nálade. (Ján 2:1–10) Ježišov nevlastný brat Júda hovorí, že kresťania mali „hostiny lásky“, zrejme stretnutia, kde sa núdzni mohli tešiť z jedla a príjemného, uvoľneného spoločenstva. — Júda 12.

Spoločenské stretnutia v pravý čas a na správnom mieste

 7. Ako Božie slovo povzbudzuje k rovnováhe, pokiaľ ide o rozptýlenie?

⁷ V knihe Kazateľ 10:19 sa hovorí priaznivo o ‚chlebe, ktorý je na to, aby sa robotníci smiali, a o víne, ktoré obveseľuje život‘. To predsa nevyznieva tak, akoby zábava bola niečím samo osebe nesprávnym alebo zlým. Tá istá kniha však hovorí: „Na všetko je ustanovený čas... čas plakať a čas smiať sa; čas nariekať a čas poskakovať.“ (Kazateľ 3:1, 4) Áno, hoci Biblia neodsudzuje vhodnú zábavu, dáva nám výstrahy. Patria k nim rady, aby sme udržiavali spoločenské stretnutia v patričných medziach, čo sa týka času a množstva. Varuje nás tiež pred osídlami, ktoré sú veľmi časté pri veľkých spoločenských stretnutiach. — 2. Timotejovi 3:4.

 8, 9. Prečo by čas, v ktorom žijeme, a naše poverenie dané Bohom mali mať vplyv na náš vzťah k rozptýleniu?

⁸ Všimli sme si, že Židia vracajúci sa z Babylona, ktorí museli tvrdo pracovať, sa mali tešiť z uvoľnenia a odpočinku. Jeremiáš však predtým povedal, že ‚nesedával v dôvernej skupine tých, čo žartujú, ani sa nerozjasal‘. (Jeremiáš 15:17) Mal poverenie od Boha, aby oznamoval posolstvo o hroziacom treste, takže to nebol preňho ustanovený čas, aby sa veselil.

⁹ Kresťania sú dnes poverení, aby oznamovali Božie posolstvo nádeje a vyhlasovali Božie súdy nad Satanovým skazeným systémom. (Izaiáš 61:1–3; Skutky 17:30, 31) Malo by byť teda jasné, že by sme nemali dovoliť, aby sa rozptýlenie dostalo na popredné miesto v našom živote. Môžeme si to znázorniť štipkou soli alebo zvláštneho korenia, ktoré zlepšujú chuť jedla. Nasypal by si si korenie v takom veľkom množstve, že by prerazilo chuť jedla? Určite nie. V súlade s Ježišovými slovami v Jánovi 4:34 a Matúšovi 6:33 by naším prvoradým záujmom — naším pokrmom — malo byť konanie Božej vôle. A tak je rekreácia ako korenie — mala by osviežiť a povzbudiť, nie vyčerpať alebo pohltiť.

10. Prečo by sme mali všetci znovu preskúmať, koľko času venujeme rozptýleniu?

¹⁰ Zastav sa a uvažuj: Nepovedala by väčšina ľudí, že rozptýleniu venuje rozumné množstvo času a pozornosti? Keby na to mali iný názor, urobili by úpravy. Nenaznačuje to, že každý z nás by sa mal zastaviť a vážne, úprimne preskúmať, aké miesto skutočne zaberá rozptýlenie v našom živote? Nemohlo by sa ukradomky dostať na význačné miesto? Zapíname automaticky televízor, len čo sa vrátime domov? Stalo sa naším zvykom vyhradiť si každý týždeň na rozptýlenie veľké množstvo času, napríklad vždy v piatok alebo v sobotu večer? Cítili by sme sklamanie, keby prišiel tento čas a my by sme boli doma a nemali naplánovanú žiadnu rekreáciu? Ešte dve ďalšie otázky: Zisťujeme na druhý deň po nejakom stretnutí, že sme boli príliš dlho hore alebo sme cestovali tak ďaleko, že sme vyčerpaní, možno príliš unavení, aby sme sa zúčastnili na kresťanskej službe alebo odviedli v ten deň svojmu zamestnávateľovi dobrú prácu? Ak má naše rozptýlenie príležitostne či často takýto účinok, je to potom správne a vyrovnané pobavenie? — Porovnaj Príslovia 26:17–19.

11. Prečo je vhodné preskúmať, akej povahy je naše rozptýlenie?

¹¹ Môže byť tiež užitočné, aby sme preskúmali aj to, akej povahy je naše rozptýlenie. To, že sme Božími služobníkmi, nie je záruka, že náš spôsob rozptýlenia je vhodný. Pouvažuj o tom, čo napísal apoštol Pavol pomazaným kresťanom: „Stačí, že ste v minulosti konali vôľu národov, keď ste žili v skutkoch voľného správania, rozkošiach, nadmernom pití vína, hýrení, pijatikách a nezákonných modlárstvach.“ (1. Petra 4:3) Nedvíhal prst ani neobviňoval svojich bratov z napodobňovania toho, čo robia ľudia vo svete. Ostražitosť je však pre kresťanov životne dôležitá (vtedy i teraz), pretože človek môže ľahko podľahnúť škodlivej zábave. — 1. Petra 1:2; 2:1; 4:7; 2. Petra 2:13.

Dávaj si pozor na osídla

12. Na aký druh osídla upozorňuje 1. Petra 4:3?

¹² Na aký druh osídiel by sme si mali dávať pozor? Peter uviedol ‚nadmerné pitie vína, hýrenie, pijatiky‘. Jeden nemecký komentátor vysvetlil, že použité grécke slovo „sa vzťahovalo predovšetkým na pitie v spoločnosti na hostinách“. Istý švajčiarsky profesor napísal, že takéto zvyky boli v tej dobe bežné: „Tento opis sa určite vzťahuje na organizované stretnutia alebo aj na spoločenstvá ľudí, v ktorých sa konali opísané hanebné činnosti.“

13. Akým osídlom je na stretnutiach požívanie alkoholu? (Izaiáš 5:11, 12)

¹³ Alkoholické nápoje na veľkých spoločenských stretnutiach sa stali osídlom pre mnohých. To neznamená, že by Biblia zakazovala umiernené požívanie takýchto nápojov. Svedčí o tom skutočnosť, že na svadobnej hostine v Káne Ježiš urobil víno. Určite sa tam nepilo nadmieru, pretože Ježiš sa držal Božej rady vyhýbať sa spoločnosti silných pijanov. (Príslovia 23:20, 21) Všimni si však túto podrobnosť: Starejší povedal, že na iných hostinách sa najprv podáva dobré víno ‚a keď sú ľudia opojení, podáva sa horšie víno‘. (Ján 2:10) Takže sa bežne stávalo, že na svadbách, kde bola hojnosť vína dostupného všetkým, sa Židia opili.

14. Ako sa môžu kresťanskí hostitelia vyrovnať s osídlom, ktoré môžu predstavovať alkoholické nápoje?

¹⁴ Preto sa niektorí kresťanskí hostitelia rozhodli podávať víno, pivo a iné alkoholické nápoje iba vtedy, keď môžu osobne dohliadnuť na to, čo sa ich hosťom podáva alebo čo konzumujú. Ak je skupina taká veľká, že na ňu hostiteľ nemôže osobne dohliadnuť, ako pri uvedených židovských svadbách, veľké množstvo alkoholu môže byť nebezpečným osídlom. Mohol by byť prítomný človek, ktorý bojoval s problémom pitia a prekonal ho. Iste si uvedomuješ, že voľný a nekontrolovaný prístup k alkoholu by ho mohol pokúšať, aby veľa pil, a všetkým tak pokazil túto udalosť. Jeden dozorca z Nemecka, ktorý má deti, povedal, že jeho rodina má úžitok z príjemného spoločenstva na spoločenských stretnutiach so spoluveriacimi. Dodal však, že možnosť vzniku problémov je rozhodne väčšia vtedy, keď je voľne dostupné pivo.

15. Ako sa dá docieliť, aby na spoločenských stretnutiach bolo vhodné vedenie?

¹⁵ Svadba v Káne mala „starejšieho“. (Ján 2:8) To však neznamená, že ak si rodina pozve domov určitú skupinku k jedlu alebo na spoločenské stretnutie, mala by si určiť nejakého vedúceho. Zodpovedný za dohľad pri tejto príležitosti bude manžel. No bez ohľadu na to, či skupinu tvoria len dve rodiny alebo či je trochu väčšia, malo by byť jasné, že niekto je zodpovedný za priebeh. Mnohí rodičia si to overujú, keď ich syn alebo dcéra sú pozvaní na spoločenské stretnutie. Spoja sa s hostiteľom a spýtajú sa, kto bude mať nad stretnutím dohľad a bude prítomný až do konca. Kresťanskí rodičia si dokonca prispôsobujú svoje plány tak, aby mohli byť prítomní a aby sa tak starší i mladší mohli tešiť zo vzájomného spoločenstva.

16. Aké úvahy v súvislosti s počtom účastníkov stretnutí sú vhodné?

¹⁶ Kanadská odbočka Spoločnosti Strážna veža píše: „Radu o obmedzení veľkosti spoločenských stretnutí pochopili niekoľkí starší tak, že veľké stretnutia pri svadobných hostinách sú v rozpore s touto radou. Prišli k záveru, že ak dostávame radu, aby bol na spoločenských stretnutiach malý počet osôb, ľahko zvládnuteľný, bolo by nesprávne mať na svadobnej hostine 200 alebo 300 ľudí.“a Namiesto prílišného zdôrazňovania počtu určeného na základe osobného názoru, by sa prvoradá pozornosť mala venovať správnemu dozoru, a to bez ohľadu na počet prítomných. Množstvo vína, ktoré Ježiš zaobstaral, naznačuje, že svadby v Káne sa zúčastnila dosť veľká skupina ľudí, ale je tiež zjavné, že tam bol vhodný dohľad. Na iných hostinách v tom čase to tak nebolo; ich veľkosť mohla byť faktorom, ktorý spôsobil, že dohľad nebol primeraný. Čím je stretnutie väčšie, tým je úloha náročnejšia, pretože pre slabších, ktorí majú sklon k výstrelkom, je vtedy ľahšie sa presadiť. Na stretnutiach bez dohľadu môžu zavádzať pochybné činnosti. — 1. Korinťanom 10:6–8.

17. Ako možno prejaviť kresťanskú vyrovnanosť, keď sa plánuje nejaké stretnutie?

¹⁷ K dobrému dohľadu nad spoločenským stretnutím patrí aj plánovanie a príprava. Nevyžaduje to vymýšľanie pôsobivého rámca, ktorý by ho síce urobil jedinečným či pamätihodným, ale ktorým by sa napodobňovali svetské spoločenské podujatia, napríklad plesy v historických alebo zvláštnych kostýmoch či maškarné bály. Vieš si predstaviť verných Izraelitov v Zasľúbenej krajine, ako si plánujú večierok, na ktorom by boli všetci oblečení ako pohania v Egypte či v inej krajine? Plánovali by si zmyselné tance alebo divokú hudbu, ktorá mohla byť obľúbená medzi pohanmi? Keď boli pri vrchu Sinaj, dostali sa do osídla hudby a tanca, aké boli možno rozšírené a obľúbené v Egypte. Vieme, ako sa na túto zábavu pozeral Boh a jeho zrelý služobník Mojžiš. (2. Mojžišova 32:5, 6, 17–19) Preto by mal hostiteľ alebo ten, kto bude mať nad spoločenskou udalosťou dohľad, uvážiť, či sa tam bude spievať alebo tancovať; a ak áno, mal by mať istotu, že to bude v súlade s kresťanskými zásadami. — 2. Korinťanom 6:3.

18, 19. Čo môžeme vyrozumieť z toho, že Ježiš bol pozvaný na svadbu, a ako by sme to mohli uplatniť?

¹⁸ Nakoniec si spomeňme, že ‚Ježiš a jeho učeníci boli pozvaní na svadobnú hostinu‘. (Ján 2:2) Prirodzene, jednotlivý kresťan alebo rodina môžu navštíviť iných a stráviť s nimi príjemné a budujúce chvíle. Ale pri plánovaných spoločenských udalostiach skúsenosti ukazujú, že keď sa dopredu určí, kto tam bude prítomný, pomáha to vyhnúť sa problémom. Dôležitosť toho zdôraznil jeden starší z Tennessee v USA, ktorý vychoval synov a dcéry, ktorí sú vo zvestovateľskej službe celým časom. Skôr ako on či jeho manželka prijali nejaké pozvanie alebo dovolili zúčastniť sa svojim deťom, spojil sa s hostiteľom, aby sa uistil, že návštevníci sú vopred určení. Tak bola jeho rodina chránená pred osídlami, do ktorých mnohí upadli na stretnutiach voľne prístupných pre všetkých, či už to bolo pozvanie na jedlo, na nejaký piknik, alebo športové podujatie, napríklad s loptovými hrami.

¹⁹ Ježiš odrádzal od toho, aby sa na stretnutia pozývali iba príbuzní, starí priatelia alebo ľudia rovnakého veku či rovnakej ekonomickej situácie. (Lukáš 14:12–14; porovnaj Jóba 31:16–19; Skutky 20:7–9.) Ak starostlivo vyberáš koho pozvať, ľahšie sa dosiahne, aby tam boli kresťania rôzneho veku a z rôznych pomerov. (Rimanom 12:13; Hebrejom 13:2) Niekoľkí z nich by mohli byť duchovne slabí alebo noví, ktorí tak môžu mať úžitok zo spoločenstva so zrelými kresťanmi. — Príslovia 27:17.

Primerané a vhodné rozptýlenie

20, 21. Prečo môže mať rozptýlenie vhodné miesto v našom živote?

²⁰ Pre nás ako pre bohabojný ľud je namieste zaujímať sa o svoje rozptýlenie a venovať pozornosť tomu, aby bolo vhodné a aby sme boli vyrovnaní, pokiaľ ide o čas, ktorý mu venujeme. (Efezanom 2:1–4; 5:15–20) Inšpirovaný pisateľ knihy Kazateľ mal na to takýto názor: „Chválil som radovanie, pretože ľudstvo nemá nič lepšie pod slnkom ako jesť a piť a radovať sa, a to by ich malo sprevádzať v ich tvrdej práci v dňoch ich života, ktorý im dal pravý Boh pod slnkom.“ (Kazateľ 8:15) Takéto vyrovnané radovanie môže osviežiť telo a pomôcť vyvážiť problémy a sklamania, ktoré sú v súčasnom systéme bežné.

²¹ Napríklad jedna rakúska priekopníčka napísala svojej dlhoročnej priateľke: „Nedávno sme mali veľmi pekný výlet. Asi päťdesiati sme sa vydali k malému jazeru neďaleko Ferlachu. Celý ten konvoj viedol brat B—— so svojím dodávkovým autom, v ktorom viezol tri grily, rozkladacie stoličky, stoly, a dokonca i stolnotenisový stôl. Mali sme sa vynikajúco. Jedna sestra mala so sebou akordeón, takže sa spievalo veľa piesní Kráľovstva. Bratia, mladí i starí, mali z tohto spoločenstva veľkú radosť.“ Mala milé spomienky na rekreáciu, ktorá bola pod dobrým dohľadom a bez takých osídiel, ako je nadmerné pitie alebo voľné správanie. — Jakub 3:17, 18.

22. Akú výstrahu by mal mať každý z nás v prvom rade na mysli, keď sa tešíme zo spoločenského stretnutia?

²² Pavol nás nabádal starostlivo dávať pozor, aby sme nepodľahli žiadostiam nedokonalého tela, ani si nerobili plány, ktoré by nás vystavili takýmto pokušeniam. (Rimanom 13:11–14) To sa týka aj plánov spoločenských stretnutí. Keď pri tom uplatníme jeho radu, budeme sa môcť vyhnúť okolnostiam, ktoré viedli niektorých k duchovnému stroskotaniu. (Lukáš 21:34–36; 1. Timotejovi 1:19) Radšej si múdro vyberajme zdravý spôsob uvoľnenia, ktorý nám pomôže zachovať si vzťah k Bohu. Tak budeme mať úžitok zo spoločenských stretnutí, ktoré možno považovať za jeden z Božích dobrých darov. — Kazateľ 5:18.

[Poznámka pod čiarou]

Čo sme sa naučili?

◻ Aký vyrovnaný názor nachádzame v Biblii na to, ako sa tešiť zo spoločenských stretnutí?

◻ Prečo by sme mali vziať do úvahy otázku času a to, akej povahy je nejaké rozptýlenie?

◻ Napríklad ako môže kresťanský hostiteľ dávať pozor na osídla?

◻ Čo môže kresťanovi dať rozptýlenie, ak je vhodné a vyrovnané?

[Obrázok na strane 18]

Hostiteľ alebo vedúci nejakého stretnutia má zodpovednosť dohliadať, aby sa hostia nedostali do osídla