Kresťanstvo sa dostáva do Malej Ázie
V PRVOM storočí n. l. v Malej Ázii (na území, z ktorého je dnes väčšina súčasťou Turecka) prekvitalo mnoho kresťanských zborov. Mnohí Židia i pohania priaznivo reagovali na kresťanské posolstvo. Jeden biblický slovník uvádza: „Keď nepočítame Sýriu a Palestínu, Malá Ázia bola prvou oblasťou, v ktorej kresťanské hnutie zaznamenalo najväčší rozmach.“
Ucelenejší obraz o šírení kresťanstva v tejto oblasti môžeme získať, keď zhromaždíme informácie z rôznych zdrojov. Pozrime sa, aký úžitok môžeme mať z uvažovania o týchto dostupných informáciách.
Prví kresťania v Malej Ázii
Prvým významným míľnikom v šírení kresťanstva v Malej Ázii boli Letnice 33 n. l., keď sa v Jeruzaleme zhromaždil zástup ľudí rôznych jazykových skupín vrátane židovských prozelytov a Židov, ktorí žili v diaspóre (mimo územia Palestíny). Ježišovi apoštoli zvestovali týmto návštevníkom dobré posolstvo. Historický záznam uvádza, že tam boli viacerí z Kappadokie, Pontu, oblasti Ázie,a Frýgie a Pamfýlie — čo boli oblasti, ktoré tvorili veľkú časť Malej Ázie. Asi 3 000 z tých, ktorí si vypočuli kresťanské posolstvo, ho prijalo a bolo pokrstených. A tak si domov so sebou priniesli svoju novú vieru. — Skutky 2:5–11, 41.
Ďalšie informácie, ktoré dotvárajú celkový obraz, nachádzame v biblickom zázname o misionárskych cestách apoštola Pavla v Malej Ázii. V rámci svojej prvej misionárskej cesty, ktorú zrejme uskutočnil v rokoch 47 až 48 n. l., Pavol so svojimi spoločníkmi vyplával z Cypru do Malej Ázie, pričom zakotvili v Perge v Pamfýlii. Vo vnútrozemskom meste Antiochia v Pisídii priaznivý ohlas na ich zvestovanie vyvolal žiarlivosť a odpor zo strany Židov. Keď sa Pavol presunul na juhovýchod do Ikónia, ďalší Židia zostrojili úklady s úmyslom nehanebne zaobchádzať s týmito misionármi. Impulzívni obyvatelia oblasti blízko Lystry najprv vyhlásili Pavla za boha. Ale potom, keď prišli židovskí odporcovia z Antiochie a Ikónia, dav miestnych obyvateľov začal Pavla kameňovať a prestali, až keď si mysleli, že je mŕtvy! Po tejto skúsenosti sa Pavol a Barnabáš vydali ďalej do Derbe v rímskej provincii Galácia, oblasti, kde ľudia hovorili po lykaonsky. Tam zorganizovali zbory a vymenovali starších. Z toho vidíme, že asi 15 rokov po Letniciach 33 n. l. malo kresťanstvo v Malej Ázii už pevné základy. — Skutky 13:13–14:26.
Na svojej druhej misionárskej ceste, niekedy v rokoch 49 až 52 n. l., Pavol so svojimi spoločníkmi cestoval najprv po súši do Lystry, pričom pravdepodobne prechádzali Cilíciou cez Tarzus, Pavlovo domovské územie. Keď znovu navštívili bratov v Lystre, odišli na sever a Pavol sa pokúšal „hovoriť slovo“ v provinciách Bitýnia a Ázia. No svätý duch mu v tom zabránil. V tých oblastiach sa malo zvestovať neskôr. Namiesto toho Boh viedol Pavla cez severozápadnú časť Malej Ázie do pobrežného mesta Troada. Potom Pavol dostal vo videní pokyn, aby oznamoval dobré posolstvo v Európe. — Skutky 16:1–12; 22:3.
Počas svojej tretej misionárskej cesty, asi v rokoch 52 až 56 n. l., Pavol znova prechádzal cez Malú Áziu a prišiel až do Efezu, významného prístavného mesta Ázie. V tomto meste sa zastavil už predtým, keď sa vracal zo svojej druhej misionárskej cesty. V Efeze bola aktívna skupina kresťanov, ku ktorej sa Pavol aj so svojimi spoločníkmi pripojil a zostali tam asi tri roky. V tomto období zažili viacero ťažkostí a nebezpečenstiev, medzi ktoré patrilo pobúrenie, ktoré vyvolali efezskí striebrotepci v snahe uchrániť svoje lukratívne obchodovanie súvisiace s náboženstvom. — Skutky 18:19–26; 19:1, 8–41; 20:31.
Je zjavné, že misionárske dielo, ktorého základ bol položený v Efeze, malo ďalekosiahle účinky. V Skutkoch 19:10 sa píše: „Všetci, ktorí bývali v oblasti Ázie, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.“
Vývoj diela v Malej Ázii
Ku koncu svojho pôsobenia v Efeze Pavol napísal Korinťanom: „Ázijské zbory vám posielajú pozdravy.“ (1. Korinťanom 16:19) Ktoré zbory mal Pavol na mysli? Pravdepodobne medzi ne patril zbor v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. (Kolosanom 4:12–16) Kniha Paul—His Story (Pavol — jeho príbeh) uvádza: „Zdá sa logické pripísať vytvorenie komunít v Smyrne, Pergame, Sardách a Filadelfii misionárskej aktivite v Efeze... Všetky [tieto mestá] boli v okruhu 120 míľ (192 kilometrov) od Efezu a boli prepojené vynikajúcimi cestami.“
Teda asi 20 rokov po Letniciach 33 n. l. bol v južnej a západnej časti Malej Ázie už značný počet kresťanských zborov. A čo ostatné časti tejto oblasti?
Kresťania, ktorým písal listy Peter
O niekoľko rokov neskôr, niekedy medzi rokmi 62 a 64 n. l., napísal svoj prvý inšpirovaný list apoštol Peter. Adresoval ho kresťanom v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii. Z tohto Petrovho listu vyplýva, že v tých oblastiach pravdepodobne boli kresťanské zbory, keďže Peter nabáda zborových starších, aby ‚pásli stádo‘. Kedy boli tieto zbory založené? — 1. Petra 1:1; 5:1–3.
V niektorých z týchto oblastí, kde žili kresťania, ktorým boli adresované Petrove listy, napríklad v Ázii a Galácii, zvestoval Pavol. Ale v Kappadokii či Bitýnii Pavol nezvestoval. Biblia nehovorí, ako sa kresťanstvo rozšírilo do týchto oblastí, ale je možné, že to bolo prostredníctvom Židov alebo prozelytov, ktorí boli v Jeruzaleme na Letnice 33 n. l. a ktorí sa neskôr vrátili domov. V každom prípade sa zdá, že asi 30 rokov po Letniciach, keď Peter písal svoje listy, zbory „boli roztrúsené po celej Malej Ázii“, ako to vyjadril jeden učenec.
Sedem zborov spomenutých v Zjavení
Vzbura Židov proti Rímu viedla k zničeniu Jeruzalema v roku 70 n. l. Je možné, že niektorí kresťania z Judska sa napokon usadili v Malej Ázii.b
Ku koncu prvého storočia n. l. Ježiš Kristus použil apoštola Jána, aby napísal listy siedmim zborom v Malej Ázii. Tieto listy, adresované zborom v Efeze, Smyrne, Pergame, Tyatíre, Sardách, Filadelfii a Laodicei, odhaľujú, že kresťania v tejto časti Malej Ázie museli čeliť rôznym nebezpečenstvám, napríklad nemravnosti, sektárstvu a odpadlíctvu. — Zjavenie 1:9, 11; 2:14, 15, 20.
Skromný postoj v službe celou dušou
Šírenie kresťanstva v prvom storočí zjavne zahŕňalo viac než len to, o čom čítame v Skutkoch apoštolov. Známi apoštoli Peter a Pavol boli účastníkmi udalostí opísaných v Skutkoch, ale na iných miestach zvestovali ďalší, ktorých počet nie je známy. Z toho, ako sa vyvíjalo dielo v Malej Ázii, je zjavné, že raní kresťania si vzali k srdcu Ježišov príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ — Matúš 28:19, 20.
Podobne aj dnes sa medzinárodné bratstvo dozvie len o relatívne malom počte verných skutkov Jehovových svedkov. Rovnako ako to bolo v prípade väčšiny verných zvestovateľov z Malej Ázie v prvom storočí, aj väčšina novodobých zvestovateľov dobrého posolstva je viac-menej anonymná. No aj oni sa tešia z aktívneho, odmeňujúceho spôsobu života a pociťujú hlboké uspokojenie z vedomia, že sa poslušne dávajú k dispozícii v službe, ktorou sú zachraňovaní ďalší. — 1. Timotejovi 2:3–6.
[Poznámky pod čiarou]
a V Kresťanských gréckych Písmach, ako aj v tomto článku sa výraz „Ázia“ nevzťahuje na ázijský kontinent, ale na rímsku provinciu, ktorá sa rozprestierala v západnej časti Malej Ázie.
b Historik Eusébius (260 – 340 n. l.) uvádza, že nejaký čas pred rokom 66 n. l. „apoštoli v neustálom nebezpečí pred vražednými sprisahaniami boli nútení odísť z Judey. Aby však mohli vyučovať svoje posolstvo, cestovali do každej krajiny v moci Krista.“
[Rámček na strane 11]
ZAČIATKY KRESŤANSTVA V BITÝNII A PONTE
Provincia, ktorá pozostávala z Bitýnie a Pontu, ležala v Malej Ázii na pobreží Čierneho mora. O každodennom živote v tejto provincii sa veľa dozvedáme z toho, čo napísal Plínius Mladší, jeden z jej významných úradníkov, rímskemu cisárovi Trajánovi.
Asi 50 rokov po tom, čo medzi zbormi v tejto oblasti kolovali Petrove listy, si Plínius pýtal od Trajána radu, čo robiť s kresťanmi. „Nikdy som nebol prítomný pri žiadnom výsluchu kresťanov. Preto neviem, aké prísne tresty sú im obyčajne vymeriavané,“ napísal Plínius. „Veľké množstvo ľudí každého veku a spoločenskej triedy, tak muži, ako aj ženy, je predvádzané pred súd a je pravdepodobné, že to bude pokračovať. Nielen mestá, ale aj dediny a vidiecke oblasti sú nakazené kontaktom s týmto odporným kultom.“
[Nákres/mapa na strane 9]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
PAVLOVE CESTY
prvá misionárska cesta
CYPRUS
PAMFÝLIA
Perga
Antiochia (pisídska)
Ikónium
Lystra
Derbe
druhá misionárska cesta
CILÍCIA
Tarzus
Derbe
Lystra
Ikónium
Antiochia (pisídska)
FRÝGIA
GALÁCIA
Troada
tretia misionárska cesta
CILÍCIA
Tarzus
Derbe
Lystra
Ikónium
Antiochia (pisídska)
Efez
ÁZIA
Troada
[Sedem zborov]
Pergamon
Tyatíra
Sardy
Smyrna
Efez
Filadelfia
Laodicea
[Ostatné miesta]
Hierapolis
Kolosy
LÝKIA
BITÝNIA
PONTUS
KAPPADOKIA
[Obrázok na strane 9]
Antiochia
[Obrázok na strane 9]
Troada
[Prameň ilustrácie]
© 2003 BiblePlaces.com
[Obrázok na strane 10]
Divadlo v Efeze. — Skutky 19:29
[Obrázok na strane 10]
Základ Diovho oltára v Pergame. Pergamonskí kresťania bývali tam, kde bol „Satanov trón“. — Zjavenie 2:13
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.