Nezabudnime, že sme „dočasnými usadlíkmi“

1., 2. Koho mal Peter na mysli výrazom „vyvolení“ a prečo ich nazval „dočasnými usadlíkmi“?

ASI 30 rokov po Ježišovom vystúpení do neba napísal apoštol Peter list a adresoval ho „dočasným usadlíkom, ktorí sú rozptýlení v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii, vyvoleným“. (1. Petra 1:1) Je zrejmé, že výrazom „vyvolení“ mal na mysli kresťanov pomazaných svätým duchom, medzi ktorých patril aj on sám a ktorým bolo dané „nové zrodenie k živej nádeji“, že budú vládnuť s Kristom v nebesiach. (Prečítajte 1. Petra 1:3, 4.) Prečo potom týchto vyvolených nazval „cudzincami a dočasnými usadlíkmi“? (1. Petra 2:11) A aký význam majú jeho slová pre nás dnes, keďže k pomazaným sa hlási približne 1 zo 650 aktívnych svedkov na zemi?

² Nazvať pomazaných žijúcich v prvom storočí „dočasnými usadlíkmi“ bolo veľmi priliehavé. Tak ako v prípade zostatku tejto triedy žijúceho dnes, ich existencia na zemi nemala byť trvalá. Apoštol Pavol, ktorý tiež patril k „malému stádu“ pomazaných kresťanov, vysvetlil: „Čo sa týka nás, naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ tiež dychtivo očakávame záchrancu, Pána Ježiša Krista.“ ​(Luk. 12:32; Fil. 3:20) Vzhľadom na to, že ich „občianstvo je v nebesiach“, keď zomrú, opustia zem, aby mohli dostať niečo oveľa lepšie, nesmrteľný život v nebesiach. (Prečítajte Filipanom 1:21–23.) A tak môžu byť doslovne nazvaní „dočasnými usadlíkmi“ na zemi, nad ktorou vládne Satan.

 3. Aká otázka vzniká v súvislosti s „inými ovcami“?

³ Ako je to však v prípade „iných oviec“? (Ján 10:16) Či nemajú biblicky podloženú nádej, že sa stanú trvalými usadlíkmi na zemi? Áno majú, a tá bude ich domovom navždy! Napriek tomu aj oni sú teraz v určitom zmysle dočasnými usadlíkmi. V akom?

 4. Proti čomu sú vedúce osobnosti sveta bezmocné?

⁴ Pokiaľ je Satanovmu skazenému systému dovolené existovať, každý vrátane kresťanov bude pociťovať následky Satanovej vzbury proti Jehovovi. V liste Rimanom 8:22 čítame: „Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ Nech sa politickí lídri, vedci a humanitárni pracovníci akokoľvek úprimne snažia, sú proti tomu bezmocní.

 5. Aké rozhodnutie urobili od roku 1914 už milióny ľudí a prečo?

⁵ Od roku 1914 si preto už milióny ľudí zvolilo, že sa stanú poddanými Ježiša Krista, Kráľa ustanoveného Bohom. Vôbec netúžia byť časťou svetového systému, ktorý ovláda Satan, a odmietajú ho podporovať. Naopak, svoj život i všetko, čo majú, využívajú na podporu Božieho Kráľovstva a slúžia jeho záujmom. (Rim. 14:7, 8)

 6. V akom zmysle sú Jehovovi svedkovia iní ako ostatní občania krajín, v ktorých žijú?

⁶ Jehovovi svedkovia žijú vo viac ako 200 krajinách a poslúchajú ich zákony. Napriek tomu sa od občanov týchto krajín veľmi odlišujú. V politických a sociálnych otázkach si nekompromisne zachovávajú neutralitu. Už teraz považujú seba za občanov nového sveta, ktorého tvorcom je Boh. Tešia sa, že ich dočasný pobyt v tomto nedokonalom svete sa zakrátko skončí.

 7. Ako sa stanú Boží služobníci trvalými usadlíkmi a kde?

⁷ Kristus čoskoro použije svoju moc a zničí Satanov skazený systém. Kristova dokonalá vláda zbaví zem hriechu a trápenia. Odstráni všetky viditeľné i neviditeľné stopy, ktoré zanechala vzbura proti Jehovovmu právu zvrchovane vládnuť. Boží lojálni služobníci sa potom stanú trvalými usadlíkmi na rajskej zemi. (Prečítajte Zjavenie 21:1–5.) Tvorstvo bude v plnom zmysle „oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21)

8., 9. Vysvetli, čo mal Peter na mysli, keď napísal, aby sme sa ‚zdržiavali telesných žiadostí‘.

⁸ Peter vysvetlil, čo sa od kresťanov očakáva. Povedal: „Milovaní, nabádam vás ako cudzincov a dočasných usadlíkov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, lebo práve tie bojujú proti duši.“ ​(1. Petra 2:11) Táto rada bola najskôr adresovaná pomazaným kresťanom, ale rovnako platí aj pre Ježišove „iné ovce“.

⁹ Niektoré žiadosti nie sú samy osebe zlé za predpokladu, že sú uspokojované v rámci Stvoriteľových zákonov. Môžu dokonca prispieť k radosti zo života. Napríklad na túžbe po dobrom jedle a nápojoch, občerstvujúcich aktivitách a zdravom spoločenstve nie je nič zlé. Aj túžba po sexuálnej rozkoši s manželským partnerom je vhodná a má svoje miesto. (1. Kor. 7:3–5) Peter však nehovoril o všetkých telesných túžbach, ale iba o tých, ktoré „bojujú proti duši“. A preto niektoré biblické preklady toto slovné spojenie prekladajú ako „telesné chúťky“ ​(King James Version) alebo „hriešne túžby“ ​(New International Version). Je zrejmé, že musíme mať pod kontrolou každú ľudskú túžbu, ktorá je v rozpore s Jehovovým predsavzatím a mohla by mať negatívny vplyv na náš vzťah k Bohu. V opačnom prípade by nádej na zachovanie duše nažive, ktorú ako kresťania prechovávame, bola vážne ohrozená.

10. Akými metódami sa Satan snaží docieliť, aby sa kresťania stali časťou jeho sveta?

¹⁰ Satanovým cieľom je oslabiť odhodlanie pravých kresťanov vždy pamätať na to, že sú v tomto systéme „dočasnými usadlíkmi“. Nikdy nesmieme zabudnúť, že lesk materializmu, zvodná príťažlivosť nemravnosti, podmanivá sila prestíže a nacionalizmu či vábivé čaro postoja „najprv ja“ sú Satanove pasce. Keď sa budeme s pevným odhodlaním vyhýbať týmto zlým telesným túžbam, dáme jasne najavo, že nechceme byť časťou Satanovho skazeného sveta. Tak dokážeme, že sme v ňom len „dočasnými usadlíkmi“. To, po čom naozaj túžime a o čo sa skutočne usilujeme, je byť trvalými usadlíkmi v Božom novom spravodlivom svete.

11., 12. Ako sa ľudia niekedy pozerajú na cudzincov a aký pohľad majú na Jehovových svedkov?

¹¹ Peter ďalej vysvetľuje, čo sa od kresťanov ako „dočasných usadlíkov“ vyžaduje. V 12. verši píše: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ Cudzinci alebo obyvatelia s prechodným pobytom bývajú niekedy terčom kritiky. Už len z toho dôvodu, že sú iní ako ich susedia, ľudia sa na nich môžu pozerať ako na zločincov. Ich reč, správanie, odev a možno aj výzor sa môže od ostatných do istej miery líšiť. No keď konajú dobré skutky, teda keď majú znamenité správanie, negatívne poznámky týkajúce sa odlišností sa ukazujú ako nepodložené.

¹² Aj praví kresťania sa od mnohých svojich susedov líšia v určitých veciach, ako napríklad v reči alebo vo výbere zábavy. Spôsobom obliekania a úpravou zovňajšku sa často odlišujú od väčšiny ľudí v ich okolí. Pre tieto odlišnosti o nich zle informovaní jednotlivci niekedy hovoria ako o zločincoch. No iní ich môžu za to, ako žijú, chváliť.

13., 14. Ako „múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami“? Uveď príklad.

¹³ Áno, znamenité správanie môže potlačiť neoprávnenú kritiku. Hoci Ježiš bol jediným človekom, ktorý si zachoval dokonalú vernosť Bohu, aj on bol falošne obvinený. Niektorí o ňom hovorili, že bol „nenásytný človek a oddaný pitiu vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov“. Faktom však bolo, že v službe Bohu si počínal múdro, čím vyvrátil tvrdenia o tom, že bol hriešnikom. Ježiš povedal: „Múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ ​(Mat. 11:19) Tak je to aj dnes. Napríklad na bratov a sestry, ktorí slúžia v bételovom komplexe v Selterse v Nemecku, sa niektorí susedia pozerajú ako na čudákov. No starosta tejto obce sa ich zastal a povedal: „Svedkovia, ktorí tam pracujú, majú svoj vlastný spôsob života, no nijako tým nenarušujú život ostatných obyvateľov.“

¹⁴ K podobnému záveru nedávno prišiel Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v súvislosti s Jehovovými svedkami žijúcimi v Moskve, ktorí boli falošne obvinení z viacerých vecí. V júni 2010 vydal rozhodnutie v tomto znení: „Súd považuje zásah [Moskvy] do navrhovateľovej slobody náboženstva a zhromažďovania za neoprávnený. Miestne súdy neposkytli ‚relevantné a dostačujúce‘ dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že spoločenstvo navrhovateľa“ je vinné napríklad z rozvracania rodín, podnecovania k samovraždám alebo z odmietania zdravotnej starostlivosti. A preto „boli sankcie uvalené miestnymi súdmi, s prihliadnutím na nepružnosť miestnych zákonov, neprimerane tvrdé a neadekvátne, a to bez ohľadu na to, aký zákonný cieľ sledovali“.

15. Akou biblickou zásadou sa riadia praví kresťania na celom svete?

¹⁵ Jehovovi svedkovia v Moskve — ako aj všade inde na svete — spĺňajú ďalšiu kresťanskú požiadavku, ktorú uviedol Peter. „Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému ľudskému stvoreniu: či kráľovi ako nadriadenému, či miestodržiteľom.“ ​(1. Petra 2:13, 14) Praví kresťania nie sú časťou tohto skazeného sveta. Napriek tomu sa v zhode s Pavlovým pokynom ochotne podriaďujú vládnym autoritám, ktoré „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“. (Prečítajte Rimanom 13:1, 5–7.)

16., 17. a) Čo je dôkazom toho, že nie sme proti vládam? b) Čo niekedy uznajú politickí predstavitelia?

¹⁶ Hoci sa Jehovovi svedkovia správajú ako „dočasní usadlíci“ súčasného systému, nie je to prejav nejakého tichého občianskeho protestu. Druhým neodopierajú právo robiť v politických a sociálnych otázkach vlastné rozhodnutia. Na rozdiel od iných náboženských skupín sa nezapájajú do politiky. Nikdy sa nesnažia ovplyvňovať vládne autority a diktovať im, čo majú robiť. Je nemysliteľné, že by sa pokúsili narušiť verejný poriadok alebo podkopať autoritu vlády!

¹⁷ Kresťania poslúchajú verejných činiteľov, a tým im preukazujú úctu a česť, ktorá súvisí s ich postavením, čo je v súlade s Petrovou radou „ctite kráľa“. (1. Petra 2:17) Títo činitelia niekedy uznajú, že nemajú žiaden opodstatnený dôvod obávať sa Jehovových svedkov. Napríklad nemecký politik Steffen Reiche, ktorý bol členom vládneho kabinetu spolkovej krajiny Brandenbursko a neskôr členom nemeckého parlamentu, povedal: „V správaní Jehovových svedkov v táboroch a väzniciach sa zračili vlastnosti, ktoré sú tak dnes, ako aj v minulosti nevyhnutnou súčasťou existencie demokratického konštitučného štátu, a to ich neochvejnosť voči SS a súcit k spoluväzňom. Keď zoberieme do úvahy rastúcu surovosť voči cudzincom a politickým či ideologickým disidentom, tieto vlastnosti sú nevyhnutnosťou pre každého občana našej krajiny.“

18. a) Prečo je pre nás prirodzené milovať celé spoločenstvo bratov? b) Ako sa o svedkoch vyjadrili niektorí pozorovatelia?

¹⁸ Apoštol Peter napísal: „Milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom.“ ​(1. Petra 2:17) Jehovovi svedkovia majú zdravý strach z toho, aby sa neznepáčili Bohu, a to posilňuje ich odhodlanie konať jeho vôľu. Sú šťastní, že môžu Jehovovi slúžiť s celosvetovým spoločenstvom bratov a sestier, ktorí majú rovnakú túžbu. Preto je pre nich prirodzené ‚milovať celé spoločenstvo bratov‘. Takáto bratská láska je v dnešnej sebeckej spoločnosti veľmi zriedkavá, a preto ľudí, ktorí nie sú svedkami niekedy prekvapí. Napríklad istá turistická sprievodkyňa pracujúca pre jednu americkú cestovnú agentúru žasla nad tým, akú lásku prejavovali miestni svedkovia delegátom zo zahraničia, ktorí sa v roku 2009 zúčastnili medzinárodného zjazdu v Nemecku, a ako im pomáhali. Povedala, že za tie roky, čo pracuje ako sprievodkyňa, nikdy nič podobné nevidela. Jeden zo svedkov neskôr skonštatoval: „Stále sa o nás vyjadrovala s úžasom a nadšením.“ Počul si aj ty niečo podobné od ľudí, ktorí pozorovali svedkov na niektorom zo zjazdov, ktorých si sa zúčastnil?

19. Aký cieľ by sme mali mať a prečo?

¹⁹ Všetkými vyššie uvedenými spôsobmi — a mnohými ďalšími — Jehovovi svedkovia ukazujú, že sú v tomto Satanovom systéme naozaj len „dočasní usadlíci“. A sú odhodlaní zostať nimi. Majú pevnú a opodstatnenú nádej, že sa čoskoro stanú trvalými usadlíkmi v Božom novom spravodlivom svete. Tešíš sa na to aj ty?