Vytrvalosť — životne dôležitá pre kresťanov

„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.

 1, 2. Prečo musíme všetci vytrvať až do konca?

CESTUJÚCI dozorca s manželkou boli na návšteve jedného vyše deväťdesiatročného spolukresťana, ktorý strávil desaťročia v službe celým časom. V rozhovore si tento starší brat zaspomínal na niektoré výsady, z ktorých sa počas rokov tešil. „Ale teraz,“ povzdychol si a po lícach sa mu rozkotúľali slzy, „nedokážem už veľa urobiť.“ Cestujúci dozorca otvoril Bibliu a prečítal Matúša 24:13, kde sú citované slová Ježiša Krista: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ Potom sa dozorca pozrel na toho milého brata a povedal: „Rozhodujúca úloha, ktorú máme všetci bez ohľadu na to, ako veľa alebo ako málo môžeme urobiť, je vytrvať až do konca.“

² Áno, ako kresťania musíme vytrvať do konca tohto systému vecí alebo do konca svojho života. Neexistuje žiaden iný spôsob, ako by sme mohli dostať Jehovovo schválenie na záchranu. Sme účastníkmi pretekov, v ktorých ide o život, a musíme ‚s vytrvalosťou bežať‘, až kým sa nedostaneme za cieľovú čiaru. (Hebrejom 12:1) Apoštol Peter zdôraznil, aká dôležitá je táto vlastnosť, keď spolukresťanov nabádal: „Pripojte k svojej viere... vytrvalosť.“ (2. Petra 1:5, 6) Ale čo je to vytrvalosť?

Vytrvalosť — čo znamená

 3, 4. Čo znamená vytrvávať?

³ Čo znamená vytrvávať? Grécke sloveso pre „vytrvávať“ (hypomenó) doslovne znamená „zostať alebo zotrvať“. V Biblii sa vyskytuje sedemnásťkrát. Podľa lexikografov W. Bauera, F. W. Gingricha a F. Dankera znamená „zostať, a nie ujsť... byť neochvejný, vydržať“. Grécke podstatné meno pre „vytrvalosť“ (hypomoné) sa vyskytuje vyše tridsaťkrát. Dielo A New Testament Wordbook od Williama Barclaya o tomto slove hovorí: „Je to duch, ktorý dokáže znášať veci nie s rezignáciou, ale s planúcou nádejou... Je to vlastnosť, ktorá drží človeka na nohách s tvárou proti vetru. Je to cnosť, ktorá môže zmeniť najtvrdšiu skúšku na slávu, lebo za bolesťou vidí cieľ.“

⁴ Vytrvalosť nám teda umožňuje byť neochvejní a nestrácať nádej ani zoči-voči prekážkam a ťažkostiam. (Rimanom 5:3–5) Ponad prítomnú bolesť hľadí na cieľ — na cenu alebo dar večného života, či v nebi, alebo na zemi. — Jakub 1:12.

Vytrvalosť — prečo?

 5. a) Prečo všetci kresťania ‚potrebujú vytrvalosť‘? b) Do akých dvoch kategórií možno rozdeliť naše skúšky?

⁵ Ako kresťania všetci ‚potrebujeme vytrvalosť‘. (Hebrejom 10:36) Prečo? Hlavne preto, že ‚sa stretávame s rôznymi skúškami‘. Grécky text v Jakubovi 1:2 navodzuje predstavu neočakávaného alebo nevítaného stretnutia, ako keď človek stojí zoči-voči lupičovi. (Porovnaj Lukáša 10:30.) Skúšky, s ktorými sa stretávame, možno rozdeliť do dvoch kategórií: tie, ktoré sú v dôsledku zdedeného hriechu u ľudí bežné, a tie, ktoré vznikajú pre našu zbožnú oddanosť. (1. Korinťanom 10:13; 2. Timotejovi 3:12) Čo patrí medzi tieto skúšky?

 6. Ako vytrvával jeden svedok, keď trpel bolestivou chorobou?

⁶ Vážna choroba. Niektorí kresťania musia tak ako Timotej znášať „časté choroby“. (1. Timotejovi 5:23) Najmä ak sme postihnutí dlhotrvajúcou, možno veľmi bolestivou chorobou, musíme s Božou pomocou vytrvávať, byť neochvejní a nestrácať spred očí našu kresťanskú nádej. Zamysli sa nad príkladom jedného svedka, ktorý vo veku niečo vyše päťdesiat rokov viedol dlhý, tvrdý boj proti rýchlorastúcemu zhubnému nádoru. Počas dvoch operácií, ktoré podstúpil, zostal pevný vo svojom rozhodnutí neprijať transfúziu krvi. (Skutky 15:28, 29) No nádor sa mu znovu objavil v brušnej dutine a ďalej rástol v blízkosti chrbtice. Mal pritom nepredstaviteľnú fyzickú bolesť, ktorú nemohlo utlmiť nijaké množstvo liekov. Hľadel však za prítomnú bolesť, na cenu života v novom svete. Naďalej sa delil o svoju žiarivú nádej s lekármi, ošetrovateľkami a návštevníkmi. Vytrval až do konca — do konca svojho života. Tvoje zdravotné problémy možno neohrozujú tvoj život, alebo nie sú také bolestivé ako tie, ktoré prežíval tento drahý brat, ale i tak môžu byť veľkou skúškou vytrvalosti.

 7. Aký druh bolesti zahŕňa vytrvalosť v prípade niektorých našich duchovných bratov a sestier?

⁷ Citová bolesť. Z času na čas niektorí z Jehovovho ľudu trpia ‚bolesťou srdca‘, ktorej následkom je „skrúšený duch“. (Príslovia 15:13) Ťažká depresia nie je neobvyklá v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Časopis Science News z 5. decembra 1992 uviedol: „Počet ťažkých depresií, ktoré často zapríčiňujú invaliditu, sa od roku 1915 zvyšoval v každej nasledujúcej generácii.“ Príčiny takýchto depresií sú rôzne — od fyziologických činiteľov po bolestne nepríjemné zážitky. V prípade niektorých kresťanov vytrvalosť zahŕňa každodenný zápas o to, aby boli neochvejní, keď trpia citovou bolesťou. Ale nevzdávajú sa. Napriek slzám zostávajú Jehovovi verní. — Porovnaj Žalm 126:5, 6.

 8. S akou skúškou vo finančnom ohľade sa môžeme stretnúť?

⁸ K rôznym skúškam, s ktorými sa stretávame, môžu patriť aj vážne ekonomické ťažkosti. Keď istý brat z New Jersey (USA) náhle stratil zamestnanie, pochopiteľne si robil starosti, ako uživiť rodinu a neprísť o domov. Nestrácal však spred očí nádej na Kráľovstvo. Hľadal si nové zamestnanie a využil tento čas na to, aby slúžil ako pomocný priekopník. Napokon si zamestnanie našiel. — Matúš 6:25–34.

 9. a) Ako si môže smrť milovaného človeka vyžadovať našu vytrvalosť? b) Ktoré biblické texty ukazujú, že nie je nesprávne plakať od žiaľu?

⁹ Ak si zažil stratu milovaného človeka jeho úmrtím, potrebuješ vytrvalosť ešte dlho po tom, čo sa ľudia okolo teba vrátili k svojej obvyklej činnosti. Možno dokonca zisťuješ, že každý rok približne v tom čase, keď tvoj blízky zomrel, je to pre teba mimoriadne ťažké. Vytrvávať pri takej strate neznamená, že je nesprávne plakať od žiaľu. Je prirodzené smútiť nad smrťou niekoho, koho sme mali radi, a nijako to nenaznačuje nedostatok viery vo vzkriesenie. (1. Mojžišova 23:2; porovnaj Hebrejom 11:19.) Ježišovi „vyhŕkli slzy“ po Lazarovej smrti, hoci predtým s plným presvedčením povedal Marte: „Tvoj brat vstane.“ A Lazar vstal! — Ján 11:23, 32–35, 41–44.

10. Z akého osobitného dôvodu potrebuje Jehovov ľud vytrvalosť?

¹⁰ Okrem vytrvalosti v skúškach, ktoré sú bežné u všetkých ľudí, Jehovov ľud potrebuje vytrvalosť ešte z ďalšieho osobitného dôvodu. „Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno,“ upozorňoval Ježiš. (Matúš 24:9) Povedal tiež: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ (Ján 15:20) Prečo všetka tá nenávisť a prenasledovanie? Pretože bez ohľadu na to, kde žijeme na tejto zemi ako Boží služobníci, Satan sa snaží zlomiť našu rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi. (1. Petra 5:8; porovnaj Zjavenie 12:17.) Preto často rozdúchaval plamene prenasledovania, a tak vystavoval našu vytrvalosť tvrdej skúške.

11, 12. a) Akú skúšku vytrvalosti znášali Jehovovi svedkovia a ich deti v tridsiatych rokoch a začiatkom štyridsiatych rokov? b) Prečo Jehovovi svedkovia nezdravia národný symbol?

¹¹ Napríklad v Spojených štátoch a Kanade sa v tridsiatych rokoch a začiatkom štyridsiatych rokov stali Jehovovi svedkovia a ich deti predmetom prenasledovania, lebo z dôvodov svojho kresťanského svedomia nezdravili národný symbol. Svedkovia majú v úcte symbol krajiny, v ktorej žijú, ale riadia sa zásadou uvedenou v Božom zákone v 2. Mojžišovej 20:4, 5: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil, lebo ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ Keď boli niektoré deti svedkov vylúčené zo škôl, lebo sa vo svojom uctievaní túžili zameriavať jedine na Jehovu Boha, svedkovia pre nich zriadili školy Kráľovstva. Keď Najvyšší súd Spojených štátov uznal náboženský postoj týchto žiakov, tak ako ho dnes uznávajú osvietené národy, deti svedkov sa vrátili do štátnych škôl. No odvážna vytrvalosť týchto mladých ľudí slúži ako skvelý príklad najmä pre mladých kresťanov, ktorí sú dnes možno vystavení zosmiešňovaniu, pretože sa snažia žiť podľa biblických noriem. — 1. Jána 5:21.

¹² Rôzne skúšky, ktorým sme vystavení — tie, ktoré sú u ľudí bežné, i tie, ktoré prichádzajú pre našu kresťanskú vieru — ukazujú, prečo potrebujeme vytrvalosť. Ale ako môžeme vytrvávať?

Vytrvať do konca — ako?

13. Ako Jehova poskytuje vytrvalosť?

¹³ Boží ľud má nespornú výhodu v porovnaní s tými, ktorí neuctievajú Jehovu. Môžeme sa obracať o pomoc k ‚Bohu, ktorý poskytuje vytrvalosť‘. (Rimanom 15:5) Ale ako Jehova Boh poskytuje vytrvalosť? Jeden zo spôsobov, ako to robí, je pomocou príkladov vytrvalosti, ktoré sú zaznamenané v jeho Slove, v Biblii. (Rimanom 15:4) Keď o nich rozjímame, nielenže nás to povzbudzuje k vytrvalosti, ale učíme sa tiež veľa o tom, ako vytrvávať. Zamysli sa nad dvoma vynikajúcimi príkladmi — nad húževnatou vytrvalosťou Jóba a nad bezchybnou vytrvalosťou Ježiša Krista. — Hebrejom 12:1–3; Jakub 5:11.

14, 15. a) Aké skúšky znášal Jób? b) Ako Jób dokázal vytrvať v skúškach, ktoré prežíval?

¹⁴ Aké situácie vystavili skúške Jóbovu vytrvalosť? Prežíval ekonomické ťažkosti, keď stratil väčšiu časť svojho majetku. (Jób 1:14–17; porovnaj Jóba 1:3.) Jób cítil bolesť zo straty, keď mu všetkých desať detí za víchrice zomrelo. (Jób 1:18–21) Trpel vážnou, veľmi bolestivou chorobou. (Jób 2:7, 8; 7:4, 5) Jeho vlastná manželka naňho naliehala, aby sa odvrátil od Boha. (Jób 2:9) Blízki spoločníci mu hovorili veci, ktoré boli zraňujúce, neláskavé a nepravdivé. (Porovnaj Jóba 16:1–3 a Jóba 42:7.) Napriek tomu všetkému bol Jób neochvejný a zachoval si rýdzosť. (Jób 27:5) Veci, ktoré znášal, sú podobné skúškam, s ktorými sa stretáva Jehovov ľud dnes.

¹⁵ Ako Jób dokázal zniesť všetky tie skúšky? Jednou vecou, ktorá Jóba obzvlášť podopierala, bola nádej. Vyhlásil: „Aj pre strom je nádej. Lebo ak ho zotnú, on znovu vypučí a jeho výhonok nezanikne.“ (Jób 14:7) Akú nádej mal Jób? Podľa toho, čo je zaznamenané o niekoľko veršov ďalej, povedal: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?... Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:14, 15) Áno, Jób sa pozeral za svoju prítomnú bolesť. Vedel, že jeho skúšky nebudú trvať večne. Nanajvýš bude musieť vytrvať po smrť. V nádeji očakával, že Jehova, ktorý s láskou túži vzkriesiť mŕtvych, ho privedie späť k životu. — Skutky 24:15.

16. a) Aké poučenie o vytrvalosti získavame z príkladu Jóba? b) Aká skutočná musí byť naša nádej na Kráľovstvo a prečo?

¹⁶ Čo sa učíme z Jóbovej vytrvalosti? Aby sme mohli vytrvať až do konca, nesmieme nikdy strácať spred očí našu nádej. Pamätaj tiež na to, že istota nádeje na Kráľovstvo znamená, že akékoľvek utrpenie, ktoré nás postihne, je relatívne „chvíľkové“. (2. Korinťanom 4:16–18) Naša drahocenná nádej je pevne založená na Jehovovom sľube, že v blízkej budúcnosti nastane čas, keď nám „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:3, 4) Táto nádej, ktorá „nevedie ku sklamaniu“, musí strážiť naše myslenie. (Rimanom 5:4, 5; 1. Tesaloničanom 5:8) Musí byť pre nás skutočná — taká skutočná, že si očami viery dokážeme predstaviť seba v novom svete, kde už nezápasíme s chorobami a s depresiou, ale každé ráno sa zobúdzame v dobrom zdraví a s jasnou mysľou; už nemáme starosti spôsobené silným ekonomickým tlakom, ale žijeme v istote; už nesmútime nad smrťou našich milovaných, ale prežívame vzrušenie z toho, že ich vidíme vzkriesených. (Hebrejom 11:1) Bez takejto nádeje by nás mohli súčasné skúšky tak premáhať, že by sme sa napokon vzdali. Keď však máme nádej, máme úžasný podnet, aby sme ďalej bojovali, ďalej vytrvávali až do konca!

17. a) Aké skúšky znášal Ježiš? b) Z čoho zrejme možno vidieť, aké intenzívne utrpenie Ježiš znášal? (Pozri poznámku pod čiarou.)

¹⁷ Biblia nás nabáda, aby sme ‚hľadeli uprene‘ na Ježiša a ‚dôkladne o ňom uvažovali‘. Aké skúšky znášal on? Niektoré vyplývali z hriechu a nedokonalosti druhých. Ježiš znášal nielen ‚odporujúce reči od hriešnikov‘, ale aj problémy, ktoré vznikali medzi jeho učeníkmi, ku ktorým patrili ich opakované spory o to, kto je najväčší. A navyše bol vystavený skúške viery, ktorá nemá obdobu. „Zniesol mučenícky kôl.“ (Hebrejom 12:1–3; Lukáš 9:46; 22:24) Je ťažké čo len si predstaviť duševné a telesné utrpenie z bolesti, keď bol pribitý na kôl, a z potupy, keď bol popravený ako rúhač.a

18. Ktoré dve veci podľa slov apoštola Pavla dávali Ježišovi silu?

¹⁸ Čo Ježišovi umožnilo vytrvať až do konca? Apoštol Pavol uvádza dve veci, ktoré dávali Ježišovi silu: ‚pokorné prosby a prosebné žiadosti‘ a tiež „radosť, ktorá mu bola predložená“. Ježiš, dokonalý Boží Syn, sa nehanbil prosiť o pomoc. Modlil sa „so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebrejom 5:7; 12:2) Najmä keď sa približovala jeho najväčšia skúška, považoval za nutné znova a znova sa vrúcne modliť o silu. (Lukáš 22:39–44) Jehova neodpovedal na Ježišove pokorné prosby tak, že by skúšku odstránil, ale tak, že Ježiša posilnil, aby ju zniesol. Ježiš vytrval aj preto, že ponad mučenícky kôl hľadel na svoju odmenu — na radosť, ktorú bude mať z toho, že prispel k posväteniu Jehovovho mena a vykúpil ľudský rod zo smrti. — Matúš 6:9; 20:28.

19, 20. Ako nám Ježišov príklad pomáha, aby sme mali realistický názor na to, čo patrí k vytrvalosti?

¹⁹ Z Ježišovho príkladu sa dozvedáme viaceré veci, ktoré nám pomáhajú, aby sme mali realistický názor na to, čo patrí k vytrvalosti. Cesta vytrvalosti nie je ľahká. Keď je pre nás ťažké vytrvávať v nejakej skúške, je potešujúce vedieť, že takisto to bolo aj v prípade Ježiša. Aby sme mohli vytrvať až do konca, musíme sa znovu a znovu modliť o silu. Keď sme v skúške, niekedy sa možno cítime nehodní modliť sa. Ale Jehova nás pozýva, aby sme mu vylievali svoje srdce, ‚lebo sa o nás stará‘. (1. Petra 5:7) A kvôli tomu, čo Jehova sľúbil vo svojom Slove, sa zaviazal, že tým, ktorí naňho volajú vo viere, poskytne „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. — 2. Korinťanom 4:7–9.

²⁰ Niekedy musíme vytrvávať so slzami. Pre Ježiša nebola bolesť na mučeníckom kole sama osebe dôvodom na radovanie. Radosť spočívala skôr v odmene, ktorá mu bola predložená. V našom prípade nie je realistické očakávať, že budeme vždy veselí a naradovaní, keď budeme v skúške. (Porovnaj Hebrejom 12:11.) No ak budeme hľadieť vpred na odmenu, budeme to môcť ‚považovať len za radosť‘, aj keď budeme v tých najťažších situáciách. (Jakub 1:2–4; Skutky 5:41) Dôležité je, aby sme zostali pevní — hoci to bude musieť byť so slzami. Napokon, Ježiš nepovedal: ‚Kto preleje najmenej sĺz, bude zachránený,‘ ale: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ — Matúš 24:13.

21. a) Čo máme pripojiť k našej vytrvalosti podľa nabádania v 2. Petra 1:5, 6? b) O akých otázkach sa bude uvažovať v ďalšom článku?

²¹ Na záchranu je teda vytrvalosť životne dôležitá. V 2. Petra 1:5, 6 sme však nabádaní, aby sme k našej vytrvalosti pripojili zbožnú oddanosť. Čo je to zbožná oddanosť? Ako súvisí s vytrvalosťou a ako ju môžeš nadobudnúť? Tieto otázky budú rozoberané v ďalšom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Pripojte k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.

 1, 2. a) Čo od tridsiatych rokov zažívali Jehovovi svedkovia v krajinách pod nacistickou nadvládou a prečo? b) Ako sa Jehovovmu ľudu darilo v čase, keď s ním tak drsne zaobchádzali?

BOLO to temné obdobie v dejinách 20. storočia. Od tridsiatych rokov bolo v krajinách s nacistickou nadvládou tisíce Jehovových svedkov nespravodlivo zatýkaných a posielaných do koncentračných táborov. Prečo? Pretože sa odvážili zostať neutrálnymi a odmietali zdraviť „Heil Hitler“. Ako s nimi zaobchádzali? „Žiadna iná skupina väzňov... nebola vystavená takému sadizmu vojakov SS ako Bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia]. Bol to sadizmus vyznačujúci sa nekonečnou reťazou telesného a duševného mučenia, ktorého podoby nemôže vyjadriť žiaden jazyk na svete.“ — Karl Wittig, bývalý nemecký vládny úradník.

² Ako sa svedkom darilo? Dr. Christine E. Kingová v knihe The Nazi State and the New Religions: Five Case Studies in Non-Conformity (Nacistický štát a nové náboženstvá: Päť prípadov nonkonformizmu) poznamenáva: „Iba v prípade svedkov [na rozdiel od ostatných náboženských skupín] nemala vláda úspech.“ Áno, Jehovovi svedkovia ako celok boli neochvejní, aj keď to pre stovky z nich znamenalo vytrvať až po smrť.

 3. Čo umožnilo Jehovovým svedkom vytrvať v krutých skúškach?

³ Čo umožnilo Jehovovým svedkom, aby v takých skúškach vytrvávali, a to nielen v nacistickom Nemecku, ale na celom svete? Ich nebeský Otec im pomohol vytrvať pre ich zbožnú oddanosť. „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti,“ hovorí apoštol Peter. (2. Petra 2:9) Už skôr v tom istom liste Peter radil kresťanom: „Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ (2. Petra 1:5, 6) Vytrvalosť je teda úzko spätá so zbožnou oddanosťou. Aby sme vytrvali do konca, musíme sa ,usilovať o zbožnú oddanosť‘ a prejavovať ju. (1. Timotejovi 6:11) Ale čo presne znamená zbožná oddanosť?

Čo je zbožná oddanosť

 4, 5. Čo je zbožná oddanosť?

⁴ Grécke podstatné meno pre „zbožnú oddanosť“ (eusebeia) možno preložiť doslovne ako „dobre prejavovaná úcta“.a (2. Petra 1:6, Kingdom Interlinear) Označuje vrúcny, úprimný cit voči Bohu. Podľa W. E. Vinea prídavné meno eusebés, ktoré doslovne znamená „prejavujúci úctu dobrým spôsobom“, naznačuje „silu, ktorá, vedená posvätnou bázňou pred Bohom, sa odráža v oddanej činnosti“. — 2. Petra 2:9, Kingdom Interlinear.

⁵ Výraz „zbožná oddanosť“ sa preto vzťahuje na oddanosť Jehovovi alebo na úctu k nemu, ktoré nás podnecujú konať to, čo mu prináša potešenie. Konáme to i zoči-voči ťažkým skúškam, pretože Boha zo srdca milujeme. Je to lojálna, osobná náklonnosť k Jehovovi, ktorá sa odráža v spôsobe nášho života. Praví kresťania sú nabádaní modliť sa o to, aby mohli viesť ,pokojný a tichý život v plnej zbožnej oddanosti‘. (1. Timotejovi 2:1, 2) Podľa lexikografov J. P. Louwa a E. A. Nidu „by sa v mnohých jazykoch dala [eusebeia] v 1Ti 2.2 vhodne preložiť ako ,žiť tak, ako by si Boh želal, aby sme žili‘ alebo ,žiť tak, ako nám Boh povedal, že by sme mali žiť‘“.

 6. Aká je spojitosť medzi vytrvalosťou a zbožnou oddanosťou?

⁶ Teraz si môžeme lepšie uvedomiť spojitosť medzi vytrvalosťou a zbožnou oddanosťou. Keďže žijeme tak, ako by si Boh želal, aby sme žili — so zbožnou oddanosťou — vzbudzujeme nenávisť sveta, a to stále prináša skúšky viery. (2. Timotejovi 3:12) Nič by nás však nemohlo motivovať k vytrvávaniu v takých skúškach, keby sme nemali osobnú náklonnosť voči nášmu nebeskému Otcovi. Navyše, Jehova reaguje na takú úprimnú oddanosť. Len si predstav, čo asi cíti, keď sa pozerá z nebies a vidí tých, ktorí sa vo svojej oddanosti k nemu snažia potešiť ho napriek akejkoľvek forme odporu. Nie div, že je pripravený „oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“!

 7. Prečo je potrebné zbožnú oddanosť pestovať?

⁷ Zbožnú oddanosť však nemáme od narodenia, ani ju automaticky nezískavame od zbožných rodičov. (1. Mojžišova 8:21) Naopak, treba ju pestovať. (1. Timotejovi 4:7, 10) Musíme sa snažiť pripojiť zbožnú oddanosť k našej vytrvalosti a k viere. Ako hovorí Peter, vyžaduje si to „vážne úsilie“. (2. Petra 1:5) Teda ako môžeme získať zbožnú oddanosť?

Ako získavame zbožnú oddanosť?

 8. Čo je podľa apoštola Petra kľúčom k získaniu zbožnej oddanosti?

⁸ Apoštol Peter vysvetlil, čo je kľúčom k získaniu zbožnej oddanosti. Povedal: „Kiež vám rastie nezaslúžená láskavosť a pokoj presným poznaním Boha a Ježiša, nášho Pána, lebo nám darovala jeho božská moc všetko týkajúce sa života a zbožnej oddanosti presným poznaním toho, ktorý nás povolal slávou a cnosťou.“ (2. Petra 1:2, 3) Teda aby sme mohli pripojiť zbožnú oddanosť k našej viere a vytrvalosti, musíme rásť v presnom čiže v úplnom alebo ucelenom poznaní Jehovu Boha a Ježiša Krista.

 9. Ako možno znázorniť skutočnosť, že mať presné poznanie o Bohu a Kristovi zahŕňa viac ako iba vedieť, kto sú?

⁹ Čo to znamená mať presné poznanie o Bohu a Kristovi? Je zrejmé, že to zahŕňa viac ako iba vedieť, kto sú. Na znázornenie: Možno vieš, kto je tvoj najbližší sused, a možno ho aj zdravíš menom. Ale požičal by si mu veľkú sumu peňazí? Ak si nespoznal skutočne, akým je človekom, neurobíš to. (Porovnaj Príslovia 11:15.) Presne alebo úplne poznať Jehovu a Ježiša takisto znamená viac ako iba veriť, že existujú, a poznať ich mená. Aby sme boli ochotní vytrvať v skúškach kvôli nim až po smrť, musíme ich skutočne dôverne poznať. (Ján 17:3) Čo k tomu patrí?

10. Ktoré dve veci zahŕňa presné poznanie o Jehovovi a Ježišovi a prečo?

¹⁰ Mať presné alebo úplné poznanie o Jehovovi a Ježišovi zahŕňa dve veci: 1. spoznať ich ako osoby — ich vlastnosti, pocity a spôsob konania; a 2. napodobňovať ich príklad. Zbožná oddanosť zahŕňa úprimnú, osobnú náklonnosť k Jehovovi a prejavuje sa v našom spôsobe života. Preto aby sme ju získali, musíme osobne spoznať Jehovu a nakoľko je to len pre človeka možné, dôkladne sa oboznámiť s jeho vôľou a s jeho spôsobom konania. Ak máme naozaj poznať Jehovu, na ktorého obraz sme boli stvorení, musíme takéto poznanie využívať a snažiť sa byť ako on. (1. Mojžišova 1:26–28; Kolosanom 3:10) A keďže Ježiš v tom, čo hovoril a konal, dokonale napodobňoval Jehovu, presne poznať Ježiša je cennou pomocou pri pestovaní zbožnej oddanosti. — Hebrejom 1:3.

11. a) Ako môžeme nadobudnúť presné poznanie o Bohu a Kristovi? b) Prečo je dôležité rozjímať o tom, čo čítame?

¹¹ Ako však môžeme nadobudnúť také presné poznanie o Bohu a Kristovi? Usilovným štúdiom Biblie a publikácií založených na Biblii.b Ale ak má naše osobné biblické štúdium viesť k získaniu zbožnej oddanosti, je veľmi dôležité, aby sme si našli čas na rozjímanie, to znamená na uvažovanie alebo hĺbanie nad tým, čo čítame. (Porovnaj Jozuu 1:8.) Prečo je to dôležité? Pamätaj na to, že zbožná oddanosť je vrúcny, úprimný cit voči Bohu. V Písmach je rozjímanie opakovane spájané s obrazným srdcom — s vnútorným človekom. (Žalm 19:14; 49:3; Príslovia 15:28) Keď s ocenením uvažujeme o tom, čo čítame, preniká to do nášho vnútra, a to podnecuje naše city, zasahuje naše emócie a ovplyvňuje naše myslenie. Len tak môže štúdium posilniť našu osobnú náklonnosť k Jehovovi a podnietiť nás, aby sme žili spôsobom, ktorý sa páči Bohu, aj keď stojíme pred náročnými situáciami alebo ťažkými skúškami.

Prejavujme zbožnú oddanosť doma

12. a) Ako môže podľa Pavla kresťan prejavovať zbožnú oddanosť doma? b) Prečo sa praví kresťania starajú o vekovo starších rodičov?

¹² Zbožná oddanosť by sa mala prejavovať predovšetkým doma. Apoštol Pavol hovorí: „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ (1. Timotejovi 5:4) Ako ukazuje Pavol, starať sa o vekovo starších rodičov je prejavom zbožnej oddanosti. Praví kresťania poskytujú takúto starostlivosť nielen preto, že majú zmysel pre povinnosť, ale aj z lásky k svojim rodičom. Navyše si uvedomujú dôležitosť, ktorú Jehova pripisuje starostlivosti o rodinu. Dobre vedia, že obrátiť sa chrbtom k svojim rodičom v čase núdze by sa rovnalo ,zapreniu kresťanskej viery‘. — 1. Timotejovi 5:8.

13. Prečo môže byť prejavovanie zbožnej oddanosti doma skutočne náročnou úlohou, ale aké uspokojenie vyplýva zo starostlivosti o rodičov?

¹³ Musíme však pripustiť, že prejavovať doma zbožnú oddanosť nie je vždy ľahké. Členov rodiny azda delí značná vzdialenosť. Odrastené deti sa možno starajú o vlastnú rodinu a možno zápasia s ekonomickými problémami. Charakter alebo stupeň starostlivosti, ktorú rodič potrebuje, môže klásť veľké nároky na telesné, duševné a citové zdravie toho, kto starostlivosť poskytuje. Avšak vedomie, že starostlivosť o rodičov nie je len „patričnou náhradou“, ale prináša aj radosť Tomu, „ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno“, môže prinášať skutočné uspokojenie. — Efezanom 3:14, 15.

14, 15. Uveď príklad zbožnej starostlivosti, ktorú prejavili deti rodičom.

¹⁴ Zamyslime sa nad jedným naozaj dojímavým príkladom. Ellis a jeho päť bratov a sestier sa doma vyrovnáva skutočne s náročnou úlohou pri starostlivosti o ich otca. „V roku 1986 ranila môjho otca mŕtvica, následkom ktorej celkom ochrnul,“ hovorí Ellis. Šesť detí sa spoločne stará o potreby otca, zahŕňajúce všetko od kúpania až po to, aby bol pravidelne obracaný, aby sa mu neurobili preležaniny. „Čítame mu, rozprávame sa s ním, hráme mu. Nie sme si istí, či vníma, čo sa okolo neho deje, ale zaobchádzame s ním tak, akoby si všetko plne uvedomoval.“

¹⁵ Prečo sa tieto deti tak starajú o svojho otca? Ellis pokračuje: „Po matkinej smrti v roku 1964 nás otecko vychovával sám. V tom čase sme boli vo veku od 5 do 14 rokov. Vtedy stál on pri nás; dnes stojíme my pri ňom.“ Určite nie je ľahké poskytovať takú starostlivosť, a deťom niekedy dochádzajú sily. „No uvedomujeme si, že otcov stav je len dočasným problémom,“ hovorí Ellis. „Tešíme sa na čas, keď bude otcovi prinavrátené dobré zdravie a my sa opäť stretneme s mamou.“ (Izaiáš 33:24; Ján 5:28, 29) Taká verná starostlivosť o rodiča určite hreje pri srdci Toho, ktorý deťom prikázal, aby si ctili svojich rodičov.c — Efezanom 6:1, 2.

Zbožná oddanosť a služba

16. Čo by malo byť hlavnou pohnútkou pre to, čo robíme v službe?

¹⁶ Keď prijímame Ježišovo pozvanie, aby sme ho ,ustavične nasledovali‘, vzťahuje sa na nás božské poverenie kázať dobré posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov. (Matúš 16:24; 24:14; 28:19, 20) Je zrejmé, že zúčastňovať sa na službe je v týchto „posledných dňoch“ kresťanským záväzkom. (2. Timotejovi 3:1) Naším motívom ku kázaniu a vyučovaniu však nesmie byť len zmysel pre povinnosť či záväzok. Hlavnou pohnútkou toho, čo robíme a koľko robíme v službe, musí byť hlboká láska k Jehovovi. „Z hojnosti srdca hovoria ústa,“ povedal Ježiš. (Matúš 12:34) Áno, keď naše srdce prekypuje láskou k Jehovovi, cítime sa podnecovaní vydávať o ňom svedectvo iným. Keď nás motivuje láska k Bohu, naša služba je dôležitým vyjadrením našej zbožnej oddanosti.

17. Ako môžeme rozvíjať správny motív pre službu?

¹⁷ Ako si môžeme rozvíjať správny motív pre službu? Uvažujme pozorne o troch dôvodoch pre lásku k Jehovovi, ktoré nám dal. 1. Milujeme Jehovu pre to, čo už pre nás urobil. Keď zaobstaral výkupné, prejavil najväčšiu lásku, akú mohol. (Matúš 20:28; Ján 15:13) 2. Milujeme Jehovu pre to, čo pre nás robí teraz. Máme pred Jehovom voľnosť reči a on odpovedá na naše modlitby. (Žalm 65:2; Hebrejom 4:14–16) Keďže dávame prednosť záujmom Kráľovstva, máme veci potrebné pre život. (Matúš 6:25–33) Máme stály prísun duchovného pokrmu, ktorý nám pomáha vyrovnávať sa s problémami, pred ktorými stojíme. (Matúš 24:45) A máme požehnanie vyplývajúce z toho, že sme súčasťou celosvetového kresťanského bratstva, ktoré nás skutočne oddeľuje od ostatného sveta. (1. Petra 2:17) 3. Milujeme Jehovu aj pre to, čo pre nás ešte urobí. Na základe jeho lásky sa môžeme ,chopiť skutočného života‘ — večného života v budúcnosti. (1. Timotejovi 6:12, 19) Keď uvažujeme o Jehovovej láske k nám, naše srdce nás iste podnieti, aby sme aj my s oddanosťou rozprávali iným o Jehovovi a o jeho hodnotných predsavzatiach! Nebudú nám musieť iní hovoriť, čo máme robiť a koľko toho máme robiť v službe. Naše srdce nás bude podnecovať, aby sme robili, čo môžeme.

18, 19. Akú prekážku prekonala jedna sestra, aby sa mohla zúčastňovať na službe?

¹⁸ Srdce povzbudzované zbožnou oddanosťou bude podnecované rozprávať aj zoči-voči ťažkým okolnostiam. (Porovnaj Jeremiáša 20:9.) Vidno to aj z prípadu Stelly, mimoriadne ostýchavej kresťanky. Keď začala študovať Bibliu, pomyslela si: ,Nikdy by som nemohla chodiť z domu do domu!‘ Hovorí: „Vždy som bola veľmi tichá. Nikdy som nebola schopná pristúpiť k niekomu a začať rozhovor.“ S postupujúcim štúdiom rástla jej láska k Jehovovi a vypestovala si planúcu túžbu rozprávať sa o ňom s inými. „Pamätám sa, že som sestre, ktorá ma učila z Biblie, povedala: ,Tak veľmi chcem rozprávať, ale jednoducho nemôžem. Skutočne ma to ubíja.‘ Nikdy nezabudnem, čo mi povedala: ,Stella, buď vďačná, že chceš rozprávať.‘“

¹⁹ Onedlho Stella vydala svedectvo svojej najbližšej susede. Potom sa podujala na to, čo pre ňu znamenalo obrovský krok — prvý raz sa zúčastnila služby z domu do domu. (Skutky 20:20, 21) Spomína: „Svedectvo som mala napísané. Ale bola som taká vyľakaná, že aj keď som poznámky mala pred sebou, bola som príliš nervózna na to, aby som sa do nich pozrela!“ Aj dnes, po vyše 35 rokoch, má Stella veľmi nesmelú povahu. A predsa miluje zvestovateľskú službu a stále má na nej značný podiel.

20. Aký príklad ukazuje, že ani prenasledovanie alebo väznenie nemôže zatvoriť ústa oddaných svedkov Jehovu?

²⁰ Ani prenasledovanie alebo väznenie nemôže zatvoriť ústa oddaných svedkov Jehovu. Všimnime si príklad Ernsta a Hildegardy Seligerovcov z Nemecka. Pre svoju vieru strávili v nacistických koncentračných táboroch a komunistických väzeniach dohromady vyše 40 rokov. No aj vo väzení sústavne vydávali svedectvo iným väzňom. Hildegard spomínala: „Väzenskí dozorcovia ma označili za mimoriadne nebezpečnú, lebo, ako povedala jedna dozorkyňa, celý deň rozprávam o Biblii. Preto ma dali do cely v suteréne.“ Keď boli brat a sestra Seligerovci napokon prepustení na slobodu, zasvätili všetok svoj čas kresťanskej službe. Obidvaja slúžili verne až do smrti; brat Seliger do roku 1985 a jeho manželka do roku 1992.

21. Čo musíme robiť, aby sme pripojili k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť?

²¹ Ak usilovne študujeme Božie Slovo a venujeme čas tomu, aby sme s ocenením rozjímali o tom, čo sa učíme, budeme rásť v presnom poznaní Jehovu Boha a Ježiša Krista. To povedie k tomu, že získame v plnšej miere tú drahocennú vlastnosť — zbožnú oddanosť. Bez zbožnej oddanosti nie je možné vytrvať v mnohých skúškach, ktoré prichádzajú na nás ako na kresťanov. Držme sa teda rady apoštola Petra a ďalej ,pripájajme k svojej viere vytrvalosť a k vytrvalosti zbožnú oddanosť‘. — 2. Petra 1:5, 6.