Nájsť kľúč k bratskej náklonnosti

„Pripojte k svojej... zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť.“ — 2. PETRA 1:5–7.

 1. Čo je jedným z hlavných dôvodov, že stretnutia Jehovovho ľudu sú takými radostnými udalosťami?

PRED časom bol jeden lekár, ktorý nepatril k Jehovovým svedkom, prítomný pri graduácii svojej dcéry v Biblickej škole Strážnej veže Gileád, kde získala misionárske vzdelanie. To množstvo šťastných ľudí naňho veľmi zapôsobilo, a tak vyjadril názor, že medzi nimi musí byť veľmi málo chorých. Čo týchto ľudí urobilo takými šťastnými? Vlastne, čo je príčinou, že všetky stretnutia Jehovovho ľudu v zboroch i na krajských a oblastných zjazdoch sú radostnými udalosťami? Nie je to práve bratská náklonnosť, ktorú si svedkovia vzájomne prejavujú? Bratská náklonnosť je nepochybne jedným z dôvodov, prečo sa hovorí, že žiadna iná náboženská skupina nenachádza v náboženstve toľkú radosť, toľké šťastie a potešenie ako Jehovovi svedkovia.

 2, 3. Ktoré dve grécke slová vyjadrujú, čo máme pociťovať jeden k druhému, a aký majú rozdielny význam?

² Vzhľadom na slová apoštola Petra v 1. Petra 1:22 by sme očakávali, že takúto bratskú náklonnosť zakúsime. Peter tu hovorí: „Keď ste si očistili duše poslušnosťou k pravde, ktorej výsledkom je nepokrytecká bratská náklonnosť, milujte sa navzájom vrúcne zo srdca.“ Jedna zo základných zložiek gréckeho slova, ktoré je tu preložené ako „bratská náklonnosť“, je filia (náklonnosť). Jej význam úzko súvisí s významom slova agapé, ktoré sa obvykle prekladá ako „láska“. (1. Jána 4:8) I keď sú výrazy bratská náklonnosť a láska často zameniteľné, majú presne vymedzený význam. Nemali by sme zamieňať jeden výraz za druhý, ako to robia mnohí prekladatelia Biblie. (V tomto i v nasledujúcom článku budeme uvažovať o oboch uvedených slovách.)

³ Pokiaľ ide o rozdiel medzi týmito dvoma gréckymi slovami, jeden učenec poznamenal, že filia je „určite slovo vyjadrujúce vrúcnosť, blízkosť a náklonnosť“. Naproti tomu agapé sa viac spája s mysľou. Teda hoci je nám povedané, že máme milovať (agapé) svojich nepriateľov, nemáme k nim náklonnosť. Prečo nie? Pretože „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. (1. Korinťanom 15:33) Ďalším náznakom, že je tu istý rozdiel, sú slová apoštola Petra: „Pripojte k svojej... bratskej náklonnosti lásku.“ — 2. Petra 1:5–7; porovnaj Jána 21:15–17.a

Príklady veľmi osobitnej bratskej náklonnosti

 4. Prečo Ježiš a Ján cítili k sebe osobitnú náklonnosť?

⁴ Božie Slovo nám predkladá niekoľko pekných príkladov veľmi osobitnej bratskej náklonnosti. Táto osobitná náklonnosť nevyplýva z nejakého rozmaru, ale je založená na ocenení niečích vynikajúcich vlastností. Nesporne najznámejším príkladom toho je náklonnosť, ktorú mal Ježiš Kristus k apoštolovi Jánovi. Ježiš mal nepochybne bratskú náklonnosť k všetkým svojim verným apoštolom, a to z dobrého dôvodu. (Lukáš 22:28) V jednom prípade im ju prejavil tým, že im umyl nohy, a tak im dal ponaučenie o pokore. (Ján 13:3–16) No k Jánovi mal Ježiš osobitnú náklonnosť, a Ján sa o nej opakovane zmieňuje. (Ján 13:23; 19:26; 20:2) Tak ako mal Ježiš dôvod prejavovať náklonnosť svojim učeníkom a apoštolom, i Ján pravdepodobne poskytol dôvod, aby k nemu Ježiš cítil osobitnú náklonnosť — svojím hlbším ocenením pre Ježiša. Môžeme to vybadať z Jánových spisov — tak z jeho evanjelia, ako i z jeho inšpirovaných listov. Ako často sa Ján v týchto spisoch zmieňuje o láske! Jánovo väčšie ocenenie pre Ježišove duchovné vlastnosti je zrejmé z toho, čo napísal v 1. a v 13. až 17. kapitole svojho evanjelia, ako aj z opakovaných odkazov na Ježišovu predľudskú existenciu. — Ján 1:1–3; 3:13; 6:38, 42, 58; 17:5; 18:37.

 5. Čo sa dá povedať o osobitnej náklonnosti, ktorú k sebe cítili Pavol a Timotej?

⁵ Nechceme prehliadnuť ani veľmi osobitnú bratskú náklonnosť, ktorú mali k sebe apoštol Pavol a jeho kresťanský spoločník Timotej. Ich náklonnosť sa určite zakladala na vzájomnom ocenení ich vlastností. Pavlove spisy obsahujú pekné vyjadrenia o Timotejovi, ako napríklad: „Veď nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci... Ale vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ (Filipanom 2:20–22) V jeho listoch Timotejovi je veľa osobných poznámok, ktoré odhaľujú Pavlovu vrúcnu náklonnosť k Timotejovi. Všimni si napríklad 1. Timotejovi 6:20: „Ó, Timotej, chráň, čo ti je s dôverou zverené.“ (Pozri aj 1. Timotejovi 4:12–16; 5:23; 2. Timotejovi 1:5; 3:14, 15.) Pavlova osobitná náklonnosť k tomuto mladému mužovi vynikne najmä pri porovnaní jeho listov Timotejovi s listom Títovi. Timotej musel pociťovať priateľstvo k Pavlovi rovnako, čo je možné vybadať z Pavlových slov v 2. Timotejovi 1:3, 4: „Nikdy [na teba] neprestávam pamätať v svojich pokorných prosbách... túžim ťa vidieť, lebo si pamätám na tvoje slzy, aby som bol naplnený radosťou.“

 6, 7. Čo k sebe navzájom cítili Dávid a Jonatán a prečo?

⁶ Aj v Hebrejských písmach sa nachádzajú pekné príklady, ako príklad Dávida a Jonatána. Čítame, že keď Dávid zabil Goliáta, „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši, a Jonatán si ho zamiloval ako svoju dušu“. (1. Samuelova 18:1) Ocenenie Dávidovej príkladnej horlivosti pre Jehovovo meno a jeho nebojácnosti, keď šiel proti obrovskému Goliátovi, v Jonatánovi nepochybne vzbudilo osobitnú náklonnosť k Dávidovi.

⁷ Jonatánova náklonnosť k Dávidovi bola taká veľká, že riskoval svoj život, aby chránil Dávida pred kráľom Saulom. Nikdy nezazlieval Dávidovi, že Jehova vybral jeho, aby sa stal ďalším izraelským kráľom. (1. Samuelova 23:17) Dávid cítil rovnako hlbokú náklonnosť k Jonatánovi, čo je zjavné zo slov, ktoré povedal, keď žialil nad Jonatánovou smrťou: „Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán, bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien.“ Skutočne, ich vzťah sa vyznačoval silným vzájomným ocenením. — 2. Samuelova 1:26.

 8. Ktoré dve ženy si vzájomne prejavovali osobitnú náklonnosť a prečo?

⁸ V Hebrejských písmach nachádzame aj pekný príklad osobitnej náklonnosti medzi dvoma ženami, Noemou a jej ovdovenou nevestou Rút. Pripomeňme si slová Rút, ktoré povedala Noeme: „Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila, obrátila sa a nesprevádzala ťa; veď kam ideš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ (Rút 1:16) Vari z toho nemôžeme usudzovať, že Noema svojím správaním a tým, že rozprávala o Jehovovi, pomohla vyvolať v Rút túto odozvu plnú ocenenia? — Porovnaj Lukáša 6:40.

Príklad apoštola Pavla

 9. Z čoho je zrejmé, že Pavol bol príkladný, pokiaľ ide o bratskú náklonnosť?

⁹ Ako sme už videli, apoštol Pavol mal veľmi osobitnú bratskú náklonnosť k Timotejovi. Ale dal aj nádherný príklad v tom, ako prejavovať vrúcnu bratskú náklonnosť bratom všeobecne. Starším z Efezu povedal, že „tri roky vo dne v noci neprestal so slzami napomínať každého“. Či to nebola vrúcna bratská náklonnosť? O tom niet pochýb! A bratia cítili k Pavlovi to isté. Keď počuli, že ho viac neuvidia, „medzi všetkými prepukol veľký plač a padli Pavlovi okolo krku a nežne ho bozkávali“. (Skutky 20:31, 37) Bola to bratská náklonnosť založená na ocenení? Áno! Pavlova bratská náklonnosť je badateľná aj z jeho slov v 2. Korinťanom 6:11–13: „Naše ústa sa otvorili k vám, Korinťania, naše srdce sa rozšírilo. Nie ste zovretí pre nedostatok miesta v nás, ale ste zovretí pre nedostatok miesta v svojej nežnej náklonnosti. Teda ako odplatu za to — hovorím ako deťom — rozšírte sa aj vy.“

10. Aký nedostatok bratskej náklonnosti viedol k tomu, že v 2. Korinťanom v 11. kapitole Pavol rozprával o svojich skúškach?

¹⁰ Je jasné, že mnohí z Korinťanov nemali k Pavlovi dostatok bratskej náklonnosti, ktorá by vyplývala z ocenenia. Preto sa niektorí z nich sťažovali: „Jeho listy sú závažné a silné, ale jeho osobná prítomnosť je slabá a jeho reč opovrhnutiahodná.“ (2. Korinťanom 10:10) Z toho dôvodu sa Pavol zmienil o ich „najznamenitejších apoštoloch“ a bol tiež podnietený, aby hovoril o skúškach, ktoré znášal, ako je to zaznamenané v 2. Korinťanom 11:5, 22–33.

11. Čo svedčí o Pavlovej náklonnosti ku kresťanom v Tesalonike?

¹¹ Pavlova vrúcna náklonnosť k tým, ktorým slúžil, je zvlášť viditeľná z jeho slov v 1. Tesaloničanom 2:8: „Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ Popravde, k týmto novým bratom mal Pavol takú náklonnosť, že keď už nemohol vydržať — lebo sa tak dychtivo zaujímal, ako vytrvávajú v prenasledovaní — poslal k nim Timoteja. Ten priniesol dobrú správu, ktorá Pavla veľmi občerstvila. (1. Tesaloničanom 3:1, 2, 6, 7) Insight on the Scriptures (Hlbší pohľad na Písma) právom hovorí: „Medzi Pavlom a tými, ktorým slúžil, existovalo tesné puto bratskej náklonnosti.“

Ocenenie — kľúč k bratskej náklonnosti

12. Aké máme dôvody prejavovať vrúcnu náklonnosť našim bratom?

¹² Kľúčom k bratskej náklonnosti je nepochybne ocenenie. Vari nemajú všetci oddaní Jehovovi služobníci vlastnosti, ktoré si ceníme, ktoré v nás vzbudzujú náklonnosť k nim a ktoré pôsobia, že si ich nositeľov obľúbime? Všetci hľadáme najprv Božie Kráľovstvo a Jeho spravodlivosť. Všetci statočne bojujeme proti našim trom spoločným nepriateľom: proti Satanovi a jeho démonom, proti skazenému svetu pod Satanovou nadvládou a proti zdedeným sebeckým sklonom padlého tela. Nemali by sme sa na svojich bratov vždy pozerať ako na takých, ktorí robia to najlepšie, čo vzhľadom na okolnosti môžu? Každý človek na svete je buď na Jehovovej strane, buď na Satanovej strane. Naši oddaní bratia a naše oddané sestry sú na Jehovovej strane, áno, na našej strane, a preto si zasluhujú našu bratskú náklonnosť.

13. Prečo máme mať vrúcnu náklonnosť k starším?

¹³ A ako je to s ocenením si našich starších? Či pre nich nemáme mať stále miesto v srdci kvôli tomu, ako tvrdo pracujú v záujme zboru? Tak ako každý z nás, aj oni sa musia postarať o seba a o svoju rodinu. Majú tie isté povinnosti ako my všetci, pokiaľ ide o osobné štúdium, návštevu zborových zhromaždení a podiel na zvestovateľskej službe. Okrem toho sa musia pripravovať na časti programu na zhromaždenia, na verejné prednášky a zaoberať sa problémami, ktoré vznikajú v zbore, čo zavše znamená stráviť celé hodiny pri právnych rokovaniach. Naozaj chceme ‚takých mužov považovať za drahých‘. — Filipanom 2:29, Reference Bible.

Prejavovanie bratskej náklonnosti

14. Ktoré biblické texty nám ukladajú, aby sme prejavovali bratskú náklonnosť?

¹⁴ Aby sme sa páčili Jehovovi, musíme prejavovať vrúcny cit bratskej náklonnosti k spoluveriacim takisto, ako to robil Ježiš Kristus a Pavol. Čítame: „V [bratskej náklonnosti] majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ (Rimanom 12:10, Kingdom Interlinear) „A nepotrebujete, aby sme vám písali o [bratskej náklonnosti], lebo vás samých vyučuje Boh, aby ste sa milovali navzájom.“ (1. Tesaloničanom 4:9, Kingdom Interlinear) „Nech zostáva vaša [bratská náklonnosť].“ (Hebrejom 13:1, Kingdom Interlinear) Náš nebeský Otec sa určite teší, keď prejavujeme bratskú náklonnosť jeho pozemským deťom!

15. Čo patrí k spôsobom vyjadrenia bratskej náklonnosti?

¹⁵ V časoch apoštolov mali kresťania vo zvyku navzájom sa pozdraviť „svätým bozkom“ alebo „bozkom lásky“. (Rimanom 16:16; 1. Petra 5:14) To bol skutočne prejav bratskej náklonnosti! Dnes by bol vo väčšej časti sveta vhodnejším prejavom náklonnosti úprimný priateľský úsmev a pevný stisk ruky. V latinskoamerických krajinách, napríklad v Mexiku, sa zdravia objatím, čo je naozaj prejav náklonnosti. Touto vrúcnou náklonnosťou bratov sa možno dá vysvetliť, prečo je v týchto krajinách taký veľký vzrast.

16. Aké príležitosti na prejavovanie bratskej náklonnosti máme v našich sálach Kráľovstva?

¹⁶ Keď vstúpime do sály Kráľovstva, vynakladáme pri prejavovaní bratskej náklonnosti mimoriadne úsilie? To nás podnieti, aby sme mali povzbudzujúce slová pre iných, a to predovšetkým pre tých, ktorí vyzerajú skľúčene. Sme povzbudzovaní, aby sme ‚hovorili utešujúco so skľúčenými dušami‘. (1. Tesaloničanom 5:14) To je zaiste jeden zo spôsobov, ktorým môžeme iným odovzdať vrúcnosť bratskej náklonnosti. Ďalším vynikajúcim spôsobom je vyjadriť ocenenie za peknú verejnú prednášku, za dobre zvládnutú časť programu, za chvályhodné úsilie vynaložené študujúcim, ktorý mal prejav v škole teokratickej služby a tak ďalej.

17. Ako si jeden starší získal náklonnosť zboru?

¹⁷ A čo keby sme po zhromaždení pozvali niekoľkých spolukresťanov k nám domov na večeru alebo možno na malé občerstvenie, ak nie je príliš neskoro? Či nemáme nechať pôsobiť Ježišovu radu z Lukáša 14:12–14? Raz bol jeden bývalý misionár vymenovaný za predsedajúceho dozorcu v zbore, kde všetci ostatní boli odlišnej rasy. Tento dozorca vycítil nedostatok bratskej náklonnosti a predsavzal si, že situáciu napraví. Ako? Nedeľu čo nedeľu pozýval vždy inú rodinu k sebe domov k prestretému stolu. Do konca roku mu všetci prejavovali vrúcnu bratskú náklonnosť.

18. Ako môžeme prejavovať bratskú náklonnosť chorým bratom a sestrám?

¹⁸ Keď je niektorý člen zboru chorý a leží doma alebo v nemocnici, bratská náklonnosť nás podnieti, aby sme mu ukázali, že nám na ňom záleží. A čo tí, ktorí sú v domovoch opatrovateľskej služby? Prečo ich nenavštíviť, nezatelefonovať im alebo im neposlať pohľadnicu so srdečným vyjadrením citov?

19, 20. Ako môžeme dať najavo, že naša bratská náklonnosť sa rozšírila?

¹⁹ Keď takto prejavujeme bratskú náklonnosť, môžeme sa opýtať sami seba: ‚Je moja bratská náklonnosť stranícka? Sú moje prejavy bratskej náklonnosti ovplyvnené takými činiteľmi, ako je farba pokožky, vzdelanie alebo hmotný majetok? Potrebujem sa vo svojej bratskej náklonnosti rozšíriť tak ako kresťania v Korinte, ktorých k tomu nabádal apoštol Pavol?‘ Bratská náklonnosť nás podnieti, aby sme sa na svojich bratov pozerali pozitívne, vážiac si ich pre ich dobré stránky. Bratská náklonnosť nám tiež pomôže tešiť sa z pokroku svojich bratov, namiesto toho, aby sme im to závideli.

²⁰ Bratská náklonnosť by nás mala podnietiť, aby sme pohotovo pomáhali svojim bratom v službe. Má to byť tak, ako to vyjadruje jedna z našich piesní (číslo 92):

„Láskavo pomôž všetkým slabým,

aby tiež hlásať mohli druhým.

Posilňuj všetkých, čo sú noví,

pomôž im v ich raste, nech sú smelí.“

21. Akú odozvu môžeme očakávať, keď prejavujeme bratskú náklonnosť iným?

²¹ Teda nikdy nezabudnime, že na prejavovanie bratskej náklonnosti sa vzťahuje zásada, ktorú vyslovil Ježiš vo svojej Kázni na vrchu: „Dávajte a ľudia budú dávať vám. Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu. Totiž akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ (Lukáš 6:38) Keď prejavujeme bratskú náklonnosť, a tak vyjadrujeme úctu tým, ktorí sú služobníkmi Jehovu takisto ako my, osoží to nám samým. Skutočne šťastní sú tí, ktorí nachádzajú potešenie v prejavovaní bratskej náklonnosti!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ktoré grécke slová sa týkajú našich citov a v čom je medzi nimi rozdiel?

◻ Čo je kľúčom k bratskej náklonnosti?

◻ Aké príklady osobitnej bratskej náklonnosti máme v Písmach?

◻ Prečo máme mať vrúcnu náklonnosť k našim bratom a k starším?

[Obrázok na strane 15]

Apoštol Peter nabádal svojich bratov, aby k svojej viere a k ďalším kresťanským vlastnostiam pripojili bratskú náklonnosť