Sú v Biblii rozpory?

Nie, nie sú. Biblia tvorí harmonický celok. Hoci sa môže zdať, že niektoré pasáže si navzájom odporujú, tieto zdanlivé rozpory sa zvyčajne dajú vysvetliť pomocou nasledujúcich zásad:

1. Zamyslite sa nad kontextom. Každá kniha môže vyvolávať zdanie rozporuplnosti, ak sa jednotlivé pasáže vytrhnú z kontextu.

2. Berte do úvahy, že každý pisateľ opisuje veci zo svojho uhla pohľadu. Viacerí očití svedkovia môžu pri opise rovnakej udalosti použiť rôzne slová a uviesť rôzne detaily, a pritom je svedectvo každého z nich presné.

3. Vezmite do úvahy historické pozadie a zvyky.

4. Pamätajte na to, že jednotlivé slová môžu mať doslovný i prenesený význam.

5. Majte na pamäti, že určitý čin môže byť pripísaný konkrétnej osobe, hoci ona ho priamo nevykonala.a

6. Používajte presný preklad Biblie.

7. Nesnažte sa zosúladiť mylné náboženské predstavy a dogmy s tým, čo sa píše v Biblii.

Nasleduje niekoľko príkladov, ako možno tieto zásady uplatniť na vysvetlenie zdanlivých nezrovnalostí v Biblii.

1. zásada: kontext

Prečo Ježiš hovoril, že jeho „Otec stále pracuje“, keď v 1. Mojžišovej sa píše, že odpočíva? V úvode 1. Mojžišovej je správa o stvorení a píše sa tam, že „v siedmy deň Boh odpočíva od každého diela, ktoré stvoril“. Z kontextu, v akom je uvedené slovo „odpočíva“, vyplýva, že Boh prestal so stvoriteľskou činnosťou na zemi. (1. Mojžišova 2:2–4) Ježiš tomu neprotirečil, keď povedal, že Boh „stále pracuje“, lebo hovoril o inej činnosti. (Ján 5:17) K nej patrí to, že viedol ľudí pri písaní Biblie a že sa stará o ľudí a usmerňuje ich. (Žalm 20:6; 105:5; 2. Petra 1:21)

2. a 3. zásada: uhol pohľadu a historické pozadie

Kde vlastne Ježiš uzdravil slepca? V Evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že Ježiš uzdravil istého slepca, „keď sa približoval k Jerichu“. (Lukáš 18:35–43) V Matúšovom evanjeliu, kde sa opisuje tá istá udalosť, čítame, že slepci boli dvaja a že Ježiš im vrátil zrak, keď „vychádzal z Jericha“. (Matúš 20:29–34) Tieto dve správy sú písané z pohľadu dvoch rôznych ľudí a vzájomne sa dopĺňajú. Pokiaľ ide o počet slepcov, Matúš je konkrétnejší, keď hovorí, že boli dvaja, kým Lukáš sa zameriava na toho, s ktorým sa Ježiš rozprával. Čo sa týka miesta, kde sa tento príbeh odohral, archeológovia zistili, že v Ježišových časoch bolo Jericho dvojmestom. Staré židovské mesto bolo vzdialené asi jeden a pol kilometra od novšieho rímskeho mesta. Je možné, že spomínaný zázrak Ježiš vykonal na ceste medzi týmito dvoma mestami.

4. zásada: doslovný a prenesený význam slov

Bude zem zničená? V Kazateľovi 1:4 sa píše, že „zem stojí na veky“, kým v 2. Petra 3:10 čítame, že „zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria“. (Roháčkov preklad) Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto dva výroky si odporujú. V Biblii sa však slovo zem používa jednak v doslovnom význame, čiže naša planéta, a jednak v prenesenom význame, čiže ľudia na zemi. (1. Mojžišova 1:1; 11:1) Zničenie „zeme“, o ktorom sa píše v 2. Petra 3:10, sa nevzťahuje na zničenie našej planéty, ale na „zničenie bezbožných“ ľudí. (2. Petra 3:7)

5. zásada: pripísanie činu niekomu inému

Kto prišiel za Ježišom s prosbou o uzdravenie sluhu? Stotník alebo židovskí starší? V Matúšovi 8:5, 6 sa uvádza, že keď bol Ježiš v Kafarnaume, prišiel za ním stotník, no v Lukášovi 7:3 sa píše, že stotník poslal židovských starších. Tento zdanlivý rozpor možno ľahko vysvetliť tak, že o uzdravenie sluhu prosil stotník, ale urobil to prostredníctvom židovských starších.

6. zásada: presný preklad

Počuli muži, ktorí sprevádzali Saula na ceste do Damasku, hlas z neba alebo nie? V Skutkoch 22:9 sa v mnohých prekladoch hovorí, že Saulovi druhovia „nepočuli hlas“ toho, ktorý k Saulovi hovoril, zatiaľ čo v Skutkoch 9:7 sa píše, že „počuli hlas“. (Slovenský ekumenický preklad) V prvej zmienke je však grécke slovo pre „hlas“ v akuzatíve, kým v druhom prípade je v genitíve. Prečo je tento detail dôležitý? Gréčtina použitím genitívu ukazuje, že muži síce počuli hlas, ale nerozumeli, čo hovorí. Presný preklad by teda mal vyjadriť tento významový odtieň. Preto sa v Preklade nového sveta v Skutkoch 9:7 píše, že muži, ktorí boli s Pavlom, „počuli zvuk hlasu“.

7. zásada: dôležitá je Biblia, nie dogmy

Je Ježiš rovný Bohu? Ježiš raz povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ ​(Ján 10:30) Na prvý pohľad to odporuje inému jeho vyjadreniu: „Otec je väčší ako ja.“ ​(Ján 14:28) Ak chceme týmto veršom správne porozumieť, nesmieme sa snažiť zosúladiť ich s nebiblickou náukou o Trojici, ale musíme preskúmať Bibliu a zistiť, čo presne učí o Jehovovi a Ježišovi. Biblia učí, že Jehova je nielen Ježišovým Otcom, ale aj jeho Bohom, tým, koho Ježiš uctieval. (Matúš 4:10; Marek 15:34; Ján 17:3; 20:17; 2. Korinťanom 1:3) Ježiš nie je rovný Bohu.

Z kontextu Ježišových slov „ja a Otec sme jedno“ vyplýva, že Ježiš hovoril o tom, že je so svojím Otcom, Bohom Jehovom, vždy zajedno. O niečo ďalej totiž Ježiš hovorí, že „robí skutky svojho Otca“, a túto myšlienku uzatvára slovami: „Otec je v spojení so mnou a ja som v spojení s Otcom.“ ​(Ján 10:37, 38) A zajedno mali byť s nimi aj Ježišovi nasledovníci. Vidieť to z Ježišovej modlitby: „Ja som im dal slávu, ktorú si mi dal ty, aby boli jedno, tak ako sme my jedno, ja v spojení s nimi a ty v spojení so mnou.“ ​(Ján 17:22, 23)