„Duch sám svedčí s naším duchom“

1. – 3. Prečo boli Letnice mimoriadnym dňom a ako sa vtedy splnilo Písmo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

PÍŠE SA rok 33 n. l. Je nedeľa, asi deväť hodín ráno. Pre ľudí zhromaždených v Jeruzaleme je to mimoriadny deň, lebo práve na túto nedeľu pripadá sviatok Letníc. Kňazi v chráme už určite obetovali pravidelné ranné obete. Teraz v zástupe zavládlo vzrušenie, lebo veľkňaz pripravuje obeť povznášania v podobe dvoch kvasených chlebov z novej pšenice. (3. Mojž. 23:15–20) Touto obeťou sa začína obdobie žatvy pšenice.

² Kým toto prebieha v chráme, v jednej hornej miestnosti v meste sa má odohrať niečo oveľa dôležitejšie. Zhromaždila sa tam skupina asi 120 kresťanov, ktorí „zotrvávali v modlitbe“. (Sk. 1:13–15) Majú zažiť niečo, čo úzko súvisí s konaním veľkňaza v chráme počas Letníc. Má sa na nich splniť aj proroctvo vyslovené asi pred 800 rokmi prorokom Joelom. (Joel 2:28–32; Sk. 2:16–21) Čo také dôležité sa odohralo?

³ Prečítajte Skutky 2:2–4. Na skupinu kresťanov zhromaždených v hornej miestnosti Boh vylial svojho svätého ducha. (Sk. 1:8) Všetci začali prorokovať, čiže vydávať svedectvo o nádherných veciach, ktoré videli a počuli. Apoštol Peter vysvetlil zhromaždenému zástupu, čo sa stalo a prečo je to dôležité. Potom povedal: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov, a dostanete veľkorysý dar svätého ducha.“ V ten deň prijalo túto výzvu asi 3 000 ľudí, dali sa pokrstiť a dostali sľúbeného svätého ducha. (Sk. 2:37, 38, 41)

 4. a) Prečo by sme sa mali zaujímať o udalosti, ktoré sa odohrali na Letnice? b) Aká iná dôležitá udalosť sa možno odohrala pred mnohými rokmi v rovnaký deň? (Pozri koncovú poznámku.)

⁴ Prečo sú pre nás Letnice roku 33 n. l. také dôležité? Iste nie preto, čo sa odohralo v jeruzalemskom chráme. Skôr nás zaujíma, ako Ježiš Kristus, väčší Veľkňaz, splnil prorocký vzor.^[1] Na Letnice veľkňaz obetoval Jehovovi dva bochníky chleba. Kvasené chleby obetované v ten deň v chráme predstavovali pomazaných učeníkov, ktorí boli vzatí z hriešneho ľudstva a ktorých Boh prijal za synov. Tak sa otvorila možnosť, aby niektorí kresťania ako „prvé ovocie“ z ľudstva mohli ísť do neba a vládnuť spolu s Ježišom v Kráľovstve. (Jak. 1:18; 1. Petra 2:9) Prostredníctvom tohto Kráľovstva Jehova požehná všetkých poslušných ľudí na zemi. Teda udalosti, ktoré sa odohrali na Letnice, majú pre nás veľký význam, a to bez ohľadu na to, či máme nádej na život v nebi, alebo na večný život v raji na zemi.

 5. Boli všetci kresťania pomazaní rovnako? Vysvetli to.

⁵ Keby si bol jedným z učeníkov, ktorým sa nad hlavou objavilo niečo ako ohnivý jazyk, asi by si na ten deň nikdy nezabudol. Určite by si nemal žiadne pochybnosti, či si bol pomazaný svätým duchom, najmä ak by si dostal aj zázračný dar hovoriť cudzím jazykom. (Sk. 2:6–12) Ale boli všetci kresťania pomazaní rovnakým veľkolepým spôsobom ako tá prvá skupina 120 učeníkov? Nie. Všetci ostatní, ktorí boli v deň Letníc pomazaní, dostali svätého ducha pri svojom krste. (Sk. 2:38) Nad ich hlavami sa neobjavili žiadne jazyky akoby z ohňa. Okrem toho niektorí kresťania neboli pomazaní svätým duchom ani v deň svojho krstu. Napríklad Samaritáni dostali svätého ducha až nejaký čas po krste. (Sk. 8:14–17) Na druhej strane sa zase stalo, že Kornélius a jeho domácnosť boli pomazaní svätým duchom ešte pred svojím krstom. To bol však výnimočný prípad. (Sk. 10:44–48)

 6. Čo dostávajú všetci pomazaní a ako ich to ovplyvňuje?

⁶ Teda nie všetci sú pomazaní rovnako. Niektorí si možno hneď uvedomia, že boli pomazaní, zatiaľ čo iní sa s tým stotožnia až postupom času. No nech je to akokoľvek, všetci dostávajú niečo rovnaké. Apoštol Pavol to opísal slovami: „Keď ste uverili, boli ste tiež zapečatení sľúbeným svätým duchom, ktorý je závdavkom nášho dedičstva.“ ​(Ef. 1:13, 14) Tento konkrétny prejav svätého ducha je akýmsi preddavkom, čiže zárukou (alebo prísľubom) toho, čo má prísť. Vďaka tomu nadobúda pomazaný kresťan vnútornú istotu, že má nádej na život v nebi, a nie na zemi. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:21, 22; 5:5.)

 7. Čo musí robiť každý pomazaný kresťan, aby dostal svoju odmenu v nebesiach?

⁷ Znamená preddavok svätého ducha, že pomazaný kresťan určite dostane dedičstvo v nebesiach? Nie. To, čím si môže byť istý, je, že dostal možnosť ísť do neba. Ale túto odmenu dostane len vtedy, ak zostane Jehovovi verný. Peter to vysvetľuje slovami: „Bratia, tým skôr sa preto usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte. Tak vám bude naozaj bohato zaobstaraný vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista.“ ​(2. Petra 1:10, 11) Každý pomazaný kresťan sa teda musí usilovať o to, aby zostal verný. Inak o svoju odmenu príde. (Hebr. 3:1; Zjav. 2:10)

8., 9. a) Prečo väčšina ľudí ťažko chápe, ako sa niekto stáva pomazaným? b) Ako niekto vie, že má vyhliadku na život v nebi?

⁸ Väčšina Božích služobníkov dnes pravdepodobne ťažko chápe, ako sa niekto stáva pomazaným. Je to pochopiteľné, lebo to sami nezažili. Božie pôvodné predsavzatie s ľuďmi je, aby žili večne tu na zemi. (1. Mojž. 1:28; Žalm 37:29) To, že Boh vyberá niektorých ľudí, aby išli do neba a vládli tam ako králi a kňazi, je výnimočné opatrenie. Keď je niekto pomazaný svätým duchom, jeho nádej, uvažovanie a vyhliadky do budúcnosti sa úplne zmenia. (Prečítajte Efezanom 1:18.)

⁹ Ale ako niekto vie, že dostal toto mimoriadne pozvanie, teda že má vyhliadku na život v nebi? Dozvedáme sa to z Pavlovho listu pomazaným bratom v Ríme, ktorí „boli povolaní, aby boli svätí“. Pavol im napísal: „Nedostali ste ducha otroctva, ktorý znovu spôsobuje strach, ale dostali ste ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti.“ ​(Rim. 1:7; 8:15, 16) Stručne povedané, každý, kto dostal pozvanie vládnuť s Ježišom v nebesiach, si to jasne uvedomuje. Boh mu to zjavil prostredníctvom svojho svätého ducha. (1. Tes. 2:12)

10. Čo znamenajú slová v 1. Jána 2:27, že pomazaní kresťania nepotrebujú, aby ich niekto vyučoval?

¹⁰ Tí, ktorí dostali toto výnimočné pozvanie od Boha, nepotrebujú ešte niekoho ďalšieho, aby im to dosvedčil. Jehova spôsobil, že o tom nemajú absolútne žiadne pochybnosti. Apoštol Ján napísal pomazaným kresťanom: „Vy máte pomazanie od svätého; všetci máte poznanie.“ Potom dodal: „A pokiaľ ide o vás: Pomazanie, ktoré ste prijali od neho, zostáva vo vás a nepotrebujete nikoho, aby vás vyučoval; ale ako vás pomazanie od neho vyučuje o všetkom, a je pravé a nie je lžou, a tak ako vás naučilo, zostaňte v spojení s ním.“ ​(1. Jána 2:20, 27) Aj pomazaní potrebujú, aby ich Jehova vyučoval. No nepotrebujú, aby im niekto ďalší potvrdil, že sú pomazaní. Istotu im v tom dáva najmocnejšia sila vo vesmíre, Jehovov svätý duch.

11., 12. Aké otázky si možno kladie pomazaný kresťan, ale o čom nepochybuje?

¹¹ Keď je kresťan pomazaný svätým duchom, dochádza uňho k obrovskej zmene. Ježiš opísal tento vnútorný proces slovami „narodiť sa znovu“ alebo „narodiť sa zhora“.^[2] (Ján 3:3, 5) Potom vysvetlil: „Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť. Vietor veje, kam chce, a počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Taký je každý, kto je zrodený z ducha.“ ​(Ján 3:7, 8) Z týchto slov vyplýva, že tým, ktorí nedostali toto pozvanie, nie je možné úplne vysvetliť, aké to je byť pomazaným.

¹² Tí, ktorí dostali toto pozvanie, si možno kladú otázky: Prečo si ma Boh vybral? Prečo práve mňa a nie niekoho iného? Niektorí dokonca pochybujú, či sú toho hodní. To, čo však nespochybňujú, je fakt, že Jehova si ich vybral. Ich srdce prekypuje radosťou a vďačnosťou. Cítia to isté čo Peter, ktorý pod vplyvom svätého ducha napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, lebo podľa svojho veľkého milosrdenstva nám dal nové zrodenie k živej nádeji vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych, k neporušiteľnému a nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu. Je vyhradené v nebesiach pre vás.“ ​(1. Petra 1:3, 4) Keď pomazaní čítajú tieto slová, vôbec nepochybujú, že ich nebeský Otec sa prihovára im.

13. K akej zmene uvažovania dochádza u kresťana, ktorý sa stal pomazaným, a čo spôsobuje túto zmenu?

¹³ Predtým, ako pomazaní kresťania dostali svedectvo svätého ducha, sa tešili z nádeje na večný život na zemi. Túžili po čase, keď Jehova očistí zem a zmení ju na raj. Možno si predstavovali, ako budú vítať vzkriesených členov rodiny a priateľov. Tešili sa na to, že si v raji postavia dom a budú jesť ovocie stromov, ktoré vysadili. (Iz. 65:21–23) Prečo sa teraz v mysli zameriavajú na niečo iné? Je to preto, že ich už neuspokojuje predstava života na zemi? Začali sa sústreďovať na život v nebi, lebo prekonali nejakú citovú traumu alebo veľké utrpenie? Podľahli predstave, že večný život na zemi bude nudný či únavný? Alebo za tým bola túžba objavovať nové obzory v nebesiach? Nie. Bolo to preto, lebo Jehova ich prostredníctvom svätého ducha nielen pozval, ale aj spôsobil, aby sa v mysli zamerali na život v nebi.

14. Ako sa pomazaní pozerajú na svoj terajší život?

¹⁴ Mali by sme preto prísť k záveru, že pomazaní chcú zomrieť? Pavol opisuje, ako to cítia. Prirovnáva ich telo k stanu a hovorí: „My, ktorí sme v tomto stane, vzdycháme, pretože sme obťažení; lebo ho nechceme vyzliecť, ale obliecť si ten druhý, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené životom.“ ​(2. Kor. 5:4) Pomazaní nestratili záujem o svoj terajší život a nechcú, aby sa čo najrýchlejšie skončil. Naopak, tešia sa z neho a chcú využívať každý deň na to, aby spolu s príbuznými a priateľmi slúžili Jehovovi. Ale bez ohľadu na to, čo teraz robia, nemôžu prestať myslieť na svoju úžasnú nádej do budúcnosti. (1. Kor. 15:53; 2. Petra 1:4; 1. Jána 3:2, 3; Zjav. 20:6)

15. Čo ešte samo osebe nedokazuje, že niekto bol pomazaný svätým duchom?

¹⁵ Možno aj ty uvažuješ, či si dostal toto nádherné pozvanie. Ak sa domnievaš, že áno, zamysli sa nad niekoľkými dôležitými otázkami. Myslíš si, že si mimoriadne horlivý v službe? Nadšene študuješ Božie Slovo a rád skúmaš aj „hlboké Božie veci“? (1. Kor. 2:10) Máš pocit, že Jehova tvoju službu výnimočne požehnáva? Máš planúcu túžbu konať Jehovovu vôľu? Motivuje ťa silný pocit zodpovednosti, aby si duchovne pomáhal iným? Cítiš, ako ti Jehova osobne pomáha? Možno odpovieš na všetky otázky jednoznačným áno. Ale znamená to, že si od Jehovu dostal pozvanie ísť do neba? Nie. Prečo? Lebo spomenuté pocity nezažívajú iba kresťania s nádejou na život v nebi. Jehovov svätý duch rovnako vplýva aj na tých, ktorí majú vyhliadku žiť večne na zemi. Teda ak premýšľaš o tom, či máš alebo nemáš nádej na život v nebi, už to samo osebe dokazuje, že takú nádej nemáš. Tí, ktorých si Jehova vyvolil, o tom nepochybujú. Oni to vedia!

16. Odkiaľ vieme, že nie všetci, ktorí dostali svätého ducha, išli do neba?

¹⁶ V celom Písme nachádzame mnoho príkladov verných mužov a žien, ktorí pod vplyvom svätého ducha konali mocné skutky. Napriek tomu nešli do neba. Jedným z nich bol Ján Krstiteľ. Ježiš sa o ňom vyjadroval veľmi pochvalne, ale zároveň o ňom povedal, že nebude v nebeskom Kráľovstve. (Mat. 11:10, 11) Aj na Dávida mocne pôsobil svätý duch. (1. Sam. 16:13) Mal hlboké duchovné porozumenie a Jehova ho dokonca použil, aby napísal niektoré časti Biblie. (Mar. 12:36) Napriek tomu sa o ňom Peter na Letnice vyjadril, že „nevystúpil do nebies“. (Sk. 2:34) Jehova použil svojho svätého ducha, aby dal týmto ľuďom moc vykonať úžasné skutky. Nedal im však vyhliadku na život v nebi. To neznamená, že toho neboli hodní alebo že boli nedostatoční. Jednoducho to znamená, že ich vzkriesi a dá im život v pozemskom raji. (Ján 5:28, 29; Sk. 24:15)

17., 18. a) Na akú odmenu sa môže tešiť väčšina Božích služobníkov? b) Aké otázky budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁷ Drvivá väčšina dnešných Božích služobníkov nepôjde do neba. Majú rovnakú nádej ako Dávid, Ján Krstiteľ a iní verní muži a ženy v minulosti. Tešia sa na to, že tak ako Abrahám, aj oni budú žiť pod vládou Kráľovstva. (Hebr. 11:10) V tomto čase konca je na zemi len ostatok tých, ktorí boli vybraní, aby žili v nebi. (Zjav. 12:17) Teda väčšina zo 144 000 pomazaných už zomrela a bola vzkriesená do neba.

¹⁸ Ale ako by sme sa mali pozerať na niekoho, kto sa hlási k pomazaným? Ako by sme mali reagovať, keď niekto v našom zbore začne na Pamätnej slávnosti prijímať symboly? Mali by sme sa znepokojovať, keď vidíme rastúci počet tých, ktorí hovoria, že sú pomazaní? Odpovede nájdeme v nasledujúcom článku.