Držme sa pevne našej drahocennej viery!
„Tým, ktorí získali vieru rovnakou výsadou ako my.“ — 2. PETRA 1:1.
1. Na čo upozornil Ježiš svojich apoštolov a čím sa napriek tomu vystatoval Peter?
VEČER pred smrťou Ježiš povedal, že ho všetci jeho apoštoli opustia. Jeden z nich, Peter, sa vystatoval: „Aj keď sa všetci ostatní potknú v súvislosti s tebou, ja sa nikdy nepotknem!“ (Matúš 26:33) Ježiš však vedel, že to bude inak. Preto vtedy Petrovi povedal: „Pokorne som však za teba prosil, aby neochabla tvoja viera. A ty, keď sa raz vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ — Lukáš 22:32.
2. Aké Petrove skutky prezradili, že jeho viera je slabá, napriek tomu, že si príliš dôveroval?
2 Peter, ktorý si začal príliš dôverovať v súvislosti so svojou vierou, ešte v tú noc Ježiša zaprel. Tri razy zaprel, že Krista čo len pozná! (Matúš 26:69–75) Keď sa „vrátil“, slová jeho Pána — „posilňuj svojich bratov“ — mu určite silne a jasne zneli v ušiach. Celý ďalší Petrov život bol hlboko ovplyvnený týmto nabádaním, o čom svedčia dva listy, ktoré napísal a ktoré sú zachované v Biblii.
Prečo Peter napísal svoje listy
3. Prečo Peter napísal svoj prvý list?
3 Asi 30 rokov po Ježišovej smrti Peter napísal svoj prvý list, ktorý adresoval bratom v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii — v oblastiach, ktoré tvoria severnú a západnú časť súčasného Turecka. (1. Petra 1:1) Medzi tými, ktorým Peter písal, boli nepochybne Židia, z ktorých sa niektorí mohli stať kresťanmi na Letnice roku 33 n. l. (Skutky 2:1, 7–9) Mnohí ďalší boli Nežidia, ktorí znášali ohnivé skúšky z rúk odporcov. (1. Petra 1:6, 7; 2:12, 19, 20; 3:13–17; 4:12–14) A tak Peter napísal týmto bratom, aby ich povzbudil. Jeho cieľom bolo pomôcť im dosiahnuť „cieľ [ich] viery, záchranu [ich] duší“. Preto ich vo svojej záverečnej rade nabádal: „Postavte sa... proti [Diablovi] pevní vo viere.“ — 1. Petra 1:9; 5:8–10.
4. Prečo Peter napísal svoj druhý list?
4 Neskôr Peter napísal týmto kresťanom druhý list. (2. Petra 3:1) Prečo? Lebo existovalo ešte väčšie nebezpečenstvo. Nemravní jednotlivci sa snažili presadzovať svoje poškvrňujúce správanie medzi veriacimi a niektorých zviedli! (2. Petra 2:1–3) Okrem toho Peter vystríhal pred posmievačmi. Vo svojom prvom liste napísal, že „koniec všetkých vecí sa priblížil“, a niektorí si z takej myšlienky zjavne robili posmech. (1. Petra 4:7; 2. Petra 3:3, 4) Preskúmajme Petrov druhý list a všimnime si, ako posilnil bratov, aby zostali pevní vo viere. V tomto prvom článku budeme uvažovať o 1. kapitole 2. listu Petra.
Účel 1. kapitoly
5. Ako Peter pripravuje svojich čitateľov na rozbor problémov?
5 Peter nezačína hneď hovoriť o vážnych problémoch. Najprv si na to, aby mohol tieto problémy rozobrať, pripravuje cestu, a to tak, že u svojich čitateľov buduje ocenenie pre to, čo prijali, keď sa stali kresťanmi. Pripomína im úžasné Božie sľuby a spoľahlivosť biblických proroctiev. Robí to tak, že hovorí o premenení, o videní, ktoré osobne zažil — o videní Krista v kráľovskej moci. — Matúš 17:1–8; 2. Petra 1:3, 4, 11, 16–21.
6, 7. a) Aké poučenie môžeme získať z úvodu Petrovho listu? b) Aké priznanie môže byť niekedy užitočné, keď dávame radu?
6 Môžeme sa z Petrovho úvodu nejako poučiť? Či nie je rada prijateľnejšia, keď si s poslucháčmi najprv preberieme hlavné rysy veľkolepej nádeje na Kráľovstvo, ktorú si spolu uchovávame ako poklad? A ako je to s využitím osobnej skúsenosti? Peter po Ježišovej smrti pravdepodobne často hovoril o tom, že mal videnie Krista v kráľovskej sláve. — Matúš 17:9.
7 Pamätaj tiež na to, že keď Peter písal svoj druhý list, Matúšovo evanjelium a list apoštola Pavla Galaťanom už boli pravdepodobne veľmi rozšírené. A tak Petrove ľudské zlyhania, ako aj jeho skutky viery už mohli byť medzi jeho súčasníkmi dobre známe. (Matúš 16:21–23; Galaťanom 2:11–14) Ale Petra to nepripravilo o voľnosť reči. V skutočnosti sa tým jeho list mohol stať ešte príťažlivejším pre tých, ktorí si uvedomovali svoje slabosti. Preto keď pomáhame tým, ktorí majú problémy, nemohlo by byť účinné priznať sa, že aj my máme sklon k previneniu? — Rimanom 3:23; Galaťanom 6:1.
Posilňujúci pozdrav
8. Pravdepodobne v akom zmysle použil Peter slovo „viera“?
8 Pouvažujme teraz o Petrovom pozdrave. Peter sa hneď dotýka témy viery, keď svojich čitateľov oslovuje ako ‚tých, ktorí získali vieru rovnakou výsadou ako my‘. (2. Petra 1:1) Výraz „viera“ tu pravdepodobne znamená „pevné presvedčenie“ a vzťahuje sa na súbor kresťanských náuk čiže kresťanského učenia, ktoré sa v Písmach niekedy nazýva „pravdou“. (Galaťanom 5:7; 2. Petra 2:2; 2. Jána 1) Slovo „viera“ sa často používa skôr v tomto zmysle než vo všeobecnom zmysle dôvery vkladanej v niekoho alebo v niečo, či spoliehania sa na niekoho alebo na niečo. — Skutky 6:7; 2. Korinťanom 13:5; Galaťanom 6:10; Efezanom 4:5; Júda 3.
9. Prečo Petrov pozdrav znel Nežidom určite mimoriadne vrúcne?
9 Petrov pozdrav znel určite mimoriadne vrúcne nežidovským čitateľom. Židia sa s Nežidmi nestýkali, dokonca nimi opovrhovali, a predsudky voči Nežidom pretrvávali aj medzi Židmi, ktorí sa stali kresťanmi. (Lukáš 10:29–37; Ján 4:9; Skutky 10:28) Napriek tomu Peter, rodený Žid a apoštol Ježiša Krista, povedal, že jeho čitatelia — Židia i Nežidia — majú rovnakú vieru a tešia sa z rovnakej výsady ako on.
10. Aké poučenie môžeme načerpať z Petrovho pozdravu?
10 Zamysli sa nad vynikajúcim poučením, ktoré Petrov pozdrav poskytuje nám dnes. Boh nie je predpojatý; nedáva prednosť jednej rase pred druhou ani jednému národu pred iným. (Skutky 10:34, 35; 11:1, 17; 15:3–9) Ako učil sám Ježiš, všetci kresťania sú bratia, a nikto z nás by sa nemal cítiť nadradený. Navyše Petrov pozdrav zdôrazňuje, že sme naozaj celosvetovým bratstvom, ktoré má ‚rovnakú výsadu‘ viery, akú mal Peter i ostatní apoštoli. — Matúš 23:8; 1. Petra 5:9.
Poznanie a Božie sľuby
11. Aké životne dôležité veci zdôrazňuje Peter po pozdrave?
11 Po pozdrave Peter píše: „Kiež vám rastie nezaslúžená láskavosť a pokoj.“ Ako nám má rásť nezaslúžená láskavosť a pokoj? „Presným poznaním Boha a Ježiša, nášho Pána,“ odpovedá Peter. Ďalej hovorí: ‚Božská moc nám darovala všetko týkajúce sa života a zbožnej oddanosti.‘ Ale ako dostávame tieto životne dôležité veci? „Presným poznaním toho, ktorý nás povolal slávou a cnosťou.“ Teda Peter dva razy zdôrazňuje, že presné poznanie Boha a jeho Syna je nevyhnutné. — 2. Petra 1:2, 3; Ján 17:3.
12. a) Prečo Peter zdôrazňuje dôležitosť presného poznania? b) Čo sme museli najprv urobiť, aby sme sa mohli tešiť z Božích sľubov?
12 „Falošní učitelia“, pred ktorými Peter vystríha v 2. kapitole, používajú „podvodné slová“, aby kresťanov oklamali. Tak sa snažia zviesť ich späť do nemravnosti, z ktorej boli oslobodení. Následky pre všetkých, ktorí boli zachránení „presným poznaním Pána a Záchrancu Ježiša Krista“ a ktorí neskôr podľahnú takému klamu, sú katastrofálne. (2. Petra 2:1–3, 20) Peter, zjavne s vedomím, že neskôr bude rozoberať tento problém, hneď na začiatku svojho listu zdôrazňuje úlohu presného poznania pri zachovávaní si čistého postavenia pred Bohom. Uvádza, že Boh „nám bohato daroval drahocenné a preveľké sľuby, aby ste sa ich prostredníctvom podieľali na božskej prirodzenosti“. Ale aby sme sa mohli tešiť z týchto sľubov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej viery, museli sme podľa Petrových slov najprv ‚uniknúť porušenosti, ktorá je vo svete pre zmyselnosť‘. — 2. Petra 1:4.
13. Čoho sú pomazaní kresťania aj „iné ovce“ odhodlaní pevne sa držať?
13 Ako sa pozeráš na Božie sľuby? Tak ako ostatok pomazaných kresťanov? V roku 1991 Frederick Franz, vtedajší prezident Watch Tower Bible and Tract Society, ktorý bol v službe celým časom vyše 75 rokov, zhrnul pocity tých, ktorí dúfajú, že budú vládnuť spolu s Kristom, takto: „Pevne vytrvávame až do tejto hodiny a budeme pevne vytrvávať, až kým Boh skutočne nedokáže, že je verný svojim ‚drahocenným a preveľkým sľubom‘.“ Brat Franz si zachoval dôveru v Boží sľub nebeského vzkriesenia a pevne sa držal viery až do svojej smrti vo veku 99 rokov. (1. Korinťanom 15:42–44; Filipanom 3:13, 14; 2. Timotejovi 2:10–12) Podobne sa milióny ľudí pevne držia viery a stále sa zameriavajú na Boží sľub pozemského raja, v ktorom budú ľudia večne žiť v šťastí. Si jedným z nich? — Lukáš 23:43; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4.
Reakcia na Božie sľuby
14. Prečo Peter uvádza cnosť ako prvú vlastnosť, ktorú treba pripojiť k viere?
14 Sme vďační Bohu za to, čo sľúbil? Peter hovorí, že ak sme vďační, mali by sme to dať najavo. „Áno, práve preto“ (preto, že Boh nám dal veľmi drahocenné sľuby) by sme mali vyvíjať skutočné úsilie a konať. Nemôžeme sa uspokojiť iba s tým, že sme vo viere, alebo iba s tým, že poznáme biblickú pravdu. To nestačí! Za Petrových dní niektorí v zboroch možno veľa hovorili o viere, ale zaplietli sa do nemravného správania. Ich správanie malo byť cnostné, a preto Peter nabáda: „Pripojte k svojej viere cnosť.“ — 2. Petra 1:5; Jakub 2:14–17.
15. a) Prečo je za cnosťou uvedené poznanie ako vlastnosť, ktorú treba pripojiť k viere? b) Aké ďalšie vlastnosti nás vyzbroja, aby sme sa pevne držali viery?
15 Po zmienke o cnosti Peter uvádza ďalších šesť vlastností, ktoré treba pripojiť alebo pridať k našej viere. Každá z nich je potrebná, ak máme ‚stáť pevne vo viere‘. (1. Korinťanom 16:13) Keďže odpadlíci ‚prekrúcali Písma‘ a propagovali „podvodnícke učenie“, Peter ďalej hovorí, že životne dôležité je poznanie: „K cnosti [pripojte] poznanie.“ Potom pokračuje: „K poznaniu [pridajte] sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť, k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku.“ — 2. Petra 1:5–7; 2:12, 13; 3:16.
16. Čo sa stane, keď sa vlastnosti, ktoré uvádza Peter, pripoja k viere, a čo sa stane, keď sa nepripoja?
16 Čo sa stane, keď sa týchto sedem vecí pripojí k našej viere? Peter odpovedá: „Ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ (2. Petra 1:8) Na druhej strane, ako hovorí Peter, „ak v niekom nie sú tieto veci, je slepý, zaviera oči pred svetlom a zabudol na očistenie od svojich dávnych hriechov“. (2. Petra 1:9) Všimni si, že Peter tu prechádza od slov „vy“ a „náš“ k slovu „niekto“. I keď niektorí sú slepí, zábudliví a nečistí, čo je smutné, Peter je láskavý a nenaznačuje, že čitateľ je jedným z takých ľudí. — 2. Petra 2:2.
Posilňovanie bratov
17. Čo mohlo podnietiť Petra k jemnej výzve ku konaniu „týchto vecí“?
17 Peter, azda uvedomujúc si, že najmä noví môžu byť ľahko oklamaní, jemne ich povzbudzuje: „Bratia, tým skôr sa... usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte.“ (2. Petra 1:10; 2:18) Pomazaní kresťania, ktorí pripoja k svojej viere týchto sedem vecí, sa budú tešiť z veľkolepej odmeny, o ktorej Peter hovorí: „Bude [vám] naozaj bohato zaobstaraný vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista.“ (2. Petra 1:11) „Iné ovce“ dostanú večné dedičstvo v pozemskej oblasti Božieho Kráľovstva. — Ján 10:16; Matúš 25:33, 34.
18. Prečo je Peter naklonený ‚stále pripomínať‘ určité veci svojim bratom?
18 Peter svojim bratom takúto veľkolepú odmenu úprimne praje. Píše: „Preto budem vždy naklonený k tomu, aby som vám pripomínal tieto veci, hoci ich poznáte a ste upevnení v pravde.“ (2. Petra 1:12) Peter používa grécke slovo stérizó, ktoré je tu preložené ako „ste upevnení“, ale v Ježišovom skoršom nabádaní Petra je preložené ako „posilňuj“: „Posilňuj svojich bratov.“ (Lukáš 22:32) Použitie tohto slova môže naznačovať, že Peter pamätá na mocné nabádanie, ktoré dostal od svojho Pána. Ďalej Peter hovorí: „Považujem... za správne, pokiaľ som v tomto stánku [v ľudskom tele], vyburcovať vás tým, že vám to pripomínam, lebo viem, že má byť čoskoro zložený môj stánok.“ — 2. Petra 1:13, 14.
19. Akú pomoc dnes potrebujeme?
19 I keď Peter láskavo hovorí, že jeho čitatelia sú „upevnení v pravde“, uvedomuje si, že ich viera by mohla stroskotať. (1. Timotejovi 1:19) Keďže vie, že zakrátko zomrie, posilňuje svojich bratov tým, že sa zmieňuje o veciach, ktoré si neskôr môžu pripomínať, aby zostali duchovne silní. (2. Petra 1:15; 3:12, 13) Podobne my dnes potrebujeme stále pripomienky, aby sme zostali pevní vo viere. Bez ohľadu na to, kto sme alebo ako dlho sme v pravde, nemôžeme zanedbávať pravidelné čítanie Biblie, osobné štúdium a návštevu zborových zhromaždení. Niektorí ospravedlňujú svoju neúčasť tak, že hovoria, že sú príliš unavení alebo že zhromaždenia sa opakujú, alebo že program na nich nie je dobre predkladaný; Peter však vedel, ako rýchlo môže ktokoľvek z nás stratiť vieru, ak si začne príliš dôverovať. — Marek 14:66–72; 1. Korinťanom 10:12; Hebrejom 10:25.
Pevný základ pre našu vieru
20, 21. Ako posilnilo premenenie vieru Petra a čitateľov jeho listov vrátane nás dnes?
20 Je naša viera jednoducho založená na šikovne vymyslených mýtoch? „Nie,“ dôrazne odpovedá Peter, „neoboznámili sme vás s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista tak, že sme nasledovali prefíkane vymyslené falošné historky, ale tak, že sme sa stali očitými svedkami jeho vznešenosti.“ Peter, Jakub a Ján boli s Ježišom, keď ho videli vo videní s kráľovskou mocou. Peter vysvetľuje: „Dostal od Boha, Otca, česť a slávu, keď mu boli odovzdané nádhernou slávou takéto slová: ‚To je môj syn, môj milovaný, ktorého som sám schválil.‘ Áno, počuli sme tieto slová prichádzajúce z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.“ — 2. Petra 1:16–18.
21 Keď Peter, Jakub a Ján videli toto videnie, Kráľovstvo sa pre nich určite stalo skutočným! Peter poznamenáva: „Preto máme prorocké slovo ešte istejšie; a konáte dobre, keď naň dávate pozor.“ Áno, čitatelia Petrovho listu, vrátane nás dnes, majú silný dôvod venovať pozornosť proroctvám o Božom Kráľovstve. Ako sa máme na ne pozerať? Peter odpovedá: „Ako na lampu svietiacu na tmavom mieste, kým sa nerozvidnie a nevyjde dennica, vo vašom srdci.“ — 2. Petra 1:19; Daniel 7:13, 14; Izaiáš 9:6, 7.
22. a) Vzhľadom na čo by mali byť naše srdcia bdelé? b) Ako venujeme pozornosť prorockému slovu?
22 Naše srdcia by bez osvietenia prorockým slovom boli tmavé. Ale keď kresťania venujú tomuto slovu pozornosť, ich srdcia zostávajú bdelé vzhľadom na úsvit dňa, keď „dennica“, Ježiš Kristus, povstane v sláve Kráľovstva. (Zjavenie 22:16) Ako my dnes venujeme pozornosť prorockému slovu? Štúdiom Biblie, prípravou na zhromaždenia a účasťou na nich a ‚uvažovaním o týchto veciach a zahĺbením sa do nich‘. (1. Timotejovi 4:15) Ak prorocké slovo má byť ako lampa svietiaca na „tmavom mieste“ (v našom srdci), musíme dovoliť, aby nás hlboko ovplyvňovalo — aby hlboko ovplyvňovalo naše túžby, city, pohnútky a ciele. Je potrebné, aby sme študovali Bibliu, keďže Peter v závere 1. kapitoly hovorí: „Žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu. Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ — 2. Petra 1:20, 21.
23. Na čo pripravila čitateľov prvá kapitola 2. listu Petra?
23 V úvodnej kapitole svojho druhého listu nám Peter dal silnú motiváciu, aby sme sa pevne držali našej drahocennej viery. Teraz sme pripravení uvažovať o vážnych veciach, ktoré v jeho liste nasledujú. Ďalší článok bude rozoberať 2. kapitolu 2. listu Petra, v ktorej sa tento apoštol zaoberá problémom nemravných vplyvov, ktoré prenikli do zborov.
Spomínaš si?
◻ Prečo Peter zdôrazňuje dôležitosť presného poznania?
◻ Čo môže byť dôvodom toho, že cnosť je uvedená ako prvá vlastnosť, ktorú treba pridať k viere?
◻ Prečo je Peter vždy naklonený dávať svojim bratom pripomienky?
◻ Aký pevný základ pre našu vieru poskytuje Peter?
[Obrázok na strane 9]
Petrove nedostatky nespôsobili, že by zanechal svoju vieru