Usilujte o zbožnú oddanosť ako pokrstení kresťania

„Ty však, Boží človek... usiluj... o spravodlivosť, zbožnú oddanosť.“ — 1. TIMOTEJOVI 6:11.

 1. Ako by si odpovedal na otázku, ktorý je najdôležitejší deň tvojho života? Prečo tak odpovedáš?

KTORÝ deň je najdôležitejší v tvojom živote? Ak si pokrstený svedok Jehovu, určite odpovieš: ‚Predsa ten, keď som bol pokrstený!‘ Krst je istotne najdôležitejší krok v tvojom živote. Je to vonkajší symbol toho, že si sa úplne a bez výhrad oddal Jehovovi, aby si konal jeho vôľu. Tvoj krst označuje dátum tvojho ustanovenia za služobníka Najvyššieho Boha Jehovu.

 2. a) Ako sa dá znázorniť, že krst nie je posledný krok, ktorý robíš na svojej kresťanskej dráhe? b) Aké dôležité predbežné kroky si urobil pred krstom?

² Ale je krst posledný krok, ktorý si urobil na svojej kresťanskej dráhe? Určite nie. Znázornime si to: V mnohých krajinách svadba znamená koniec obdobia plánovania a príprav (a zvyčajne pytačiek). Ale súčasne znamená aj začiatok spoločného života manželskej dvojice. Tvojím krstom podobne vrcholí obdobie prípravy, počas ktorého si urobil veľa dôležitých predbežných krokov. Získal si poznanie o Bohu a Kristovi. (Ján 17:3) Začal si prejavovať vieru v Jehovu ako pravého Boha, v Krista, ako svojho záchrancu a v Bibliu ako Božie slovo. (Skutky 4:12; 1. Tesaloničanom 2:13; Hebrejom 11:6) Túto vieru si dokázal pokáním nad svojím predošlým konaním a obrátením sa na spravodlivú cestu. (Skutky 3:19) Potom si sa rozhodol oddať sa Jehovovi a konať jeho vôľu. (Matúš 16:24) Nakoniec si bol pokrstený. — Matúš 28:19, 20.

 3. a) Ako môžeme dokázať, že náš krst označuje počiatok života v oddanej službe Bohu? b) Aké otázky vznikajú a prečo by nás mali odpovede veľmi zaujímať?

³ Tvoj krst nie je koniec, ale začiatok života oddanej posvätnej službe Bohu. Jeden bádateľ Biblie podotkol, že kresťanský život nesmie byť ‚počiatočný kŕč, za ktorým nasleduje chronická nečinnosť‘. Ako teda môžeš dokázať, že v tvojom prípade krst neznamená len ‚počiatočný kŕč‘? Tak, že celý svoj život pôjdeš po ceste zbožnej oddanosti. Čo je to zbožná oddanosť? Prečo sa o ňu treba usilovať? Ako ju môžeš vo svojom živote pestovať plnšie? Odpovede by nás mali veľmi zaujímať, lebo sa musíme vyznačovať „skutkami zbožnej oddanosti“, ak máme prežiť blížiaci sa deň Jehovovho súdu. — 2. Petra 3:11, 12.

Význam zbožnej oddanosti

 4. Čo radil Pavol Timotejovi a čo v tom čase platilo o Timotejovi?

⁴ Medzi rokmi 61 a 64 n. l. apoštol Pavol napísal inšpirovaný list kresťanskému učeníkovi Timotejovi. Keď opísal nebezpečenstvo, ktoré môže spôsobiť láska k peniazom, napísal: „Ty však, Boží človek, uteč od týchto vecí. Usiluj sa o... zbožnú oddanosť“. (1. Timotejovi 6:9–11) Je zaujímavé, že Timotej mal vtedy vyše tridsať rokov. Veľa cestoval s apoštolom Pavlom a dostal moc menovať dozorcov a služobných pomocníkov v zboroch. (Skutky 16:3; 1. Timotejovi 5:22) Napriek tomu radil apoštol Pavol tomuto oddanému a pokrstenému zrelému kresťanovi, aby sa usiloval o zbožnú oddanosť.

 5. Aký je význam výrazu „zbožná oddanosť“?

⁵ Čo myslel Pavol výrazom „zbožná oddanosť“? Pôvodné grécke slovo (eusebeia) možno doslova preložiť „úplne mať v hlbokej úcte“. O jeho význame čítame: „Eusebeia sa občas v dobových nápisoch vyskytuje v zmysle, ktorý naznačuje osobnú náboženskú oddanosť... ale jej všeobecnejší význam v ľudovej gréčtine rímskeho obdobia bol ‚verná oddanosť‘... Pre kresťanov je eusebeia najvyšší druh oddanosti Bohu.“ (Kresťanské slová od Nigela Turnera, angl.) V Písme sa teda výraz „zbožná oddanosť“ vzťahuje na hlbokú úctu alebo vernú oddanosť Bohu Jehovovi.

 6. Ako dokazuje kresťan svoju zbožnú oddanosť?

⁶ Ale táto zbožná oddanosť nie je iba citové uctievanie. Takisto ako je „viera bez skutkov mŕtva“, aj zbožná oddanosť sa musí vyjadrovať spôsobom života. (Jakob 2:26) William Barclay napísal vo svojich Novozákonných slovách (angl.): „Nielenže [eusebeia a spriaznené slová] vyjadrujú pocit úctivej bázne a hlbokej úcty, ale naznačujú aj uctievanie, ktoré sa viaže k tejto úctivej bázni, a život aktívnej poslušnosti, ktorá patrí k hlbokej úcte.“ Eusebeia sa ďalej definuje ako „veľmi praktické vedomie Boha v každom životnom ohľade“. (Druhá všeobecná epištola Petra a Všeobecná epištola Júdu od Michaela Greena, angl.) Kresťan teda musí dokazovať svoju osobnú náklonnosť Jehovovi tým, ako žije. — 1. Timotejovi 2:2; 2. Petra 3:11.

Je potrebné veľké úsilie

 7. Čo mal na mysli Pavol, keď naliehal na Timoteja, hoci bol pokrstený, aby sa ‚usiloval‘ o zbožnú oddanosť?

⁷ Ale čo znamená pestovať a prejavovať zbožnú oddanosť? Ide len o krst? Spomeň si, že Timotej bol pokrstený, a predsa bol povzbudzovaný, aby sa o ňu ‚usiloval [doslova ‚stále usiloval‘]‘.a (1. Timotejovi 6:11, Medziriadkový preklad kráľovstva) Pavol samozrejme nenaznačoval, že učeníkovi Timotejovi zbožná oddanosť chýba. Zdôrazňoval, že sa treba stále o ňu usilovať s vážnosťou a horlivosťou. (Porovnaj Filipanom 3:14.) Malo by to byť celoživotné úsilie. Timotej mohol ako všetci oddaní pokrstení kresťania stále robiť pokroky v prejavovaní zbožnej oddanosti.

 8. Ako ukázal Peter, že je potrebné veľké úsilie, aby sa oddaný, pokrstený kresťan usiloval o zbožnú oddanosť?

⁸ Oddaný, pokrstený kresťan musí vyvíjať veľké úsilie, aby sa usiloval o zbožnú oddanosť. Apoštol Peter písal pokrsteným kresťanom, ktorí mali vyhliadku ‚stať sa účastníkmi božskej prirodzenosti‘: „Áno, práve preto prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím a pripojte k svojej viere cnosť, k svojej cnosti poznanie, k svojmu poznaniu sebaovládanie, k svojmu sebaovládaniu vytrvalosť, k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ (2. Petra 1:4–6) Samozrejme je nutná určitá miera viery, aby sme požiadali o krst. Ale po krste sa nemôžeme pohybovať iba zotrvačnosťou, uspokojovať sa len s formálnym kresťanstvom. S pokrokmi v kresťanskom živote treba stále rozvíjať ďalšie vynikajúce vlastnosti vrátane zbožnej oddanosti, ktoré sa môžu pripojiť k našej viere. To od nás vyžaduje vážne úsilie, ako hovorí Peter.

 9. a) Ako znázorňuje grécke slovo „pripojiť“ stupeň úsilia potrebného na rozvoj zbožnej oddanosti? b) K čomu nás povzbudzuje Peter?

⁹ Grécke slovo, ktoré Peter používa pre „pripojte“ (epichorégeo) má zaujímavé pozadie a znázorňuje stupeň potrebného úsilia. Pochádza z podstatného mena (chóregos), ktoré doslova znamená „vedúci zboru“. Vzťahovalo sa na toho, kto platil všetky náklady na cvičenie a udržiavanie speváckeho zboru v divadelnom predstavení. Takíto muži na seba brali túto zodpovednosť dobrovoľne, z lásky k svojmu mestu a náklady platili z vlastného vrecka. Boli pyšní na to, že mohli hradiť náklady, aby zaobstarali všetko potrebné na nádherné predstavenie. Slovo nadobudlo význam „hojne zaobstarať, vybaviť“. (Porovnaj 2. Petra 1:11.) Peter nás teda povzbudzuje, aby sme získali nielen zbožnú oddanosť, ale najväčšiu možnú mieru tejto drahocennej vlastnosti.

10, 11. a) Prečo treba vynaložiť úsilie na to, aby sme pestovali a prejavovali zbožnú oddanosť? b) Ako môžeme v tomto boji zvíťaziť?

¹⁰ Ale prečo je potrebné takéto úsilie, aby sme pestovali a prejavovali zbožnú oddanosť? Napríklad ide o boj s nedokonalým telom. Pretože „srdce človeka je zlé od mladosti“, nie je ľahké usilovať sa o život v aktívnej poslušnosti Bohu. (1. Mojžišova 8:21, RP; Rimanom 7:21–23) „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní“, povedal apoštol Pavol. (2. Timotejovi 3:12) Áno, kresťan, ktorý sa snaží žiť tak, ako sa páči Bohu, sa musí odlišovať od sveta. Má iné normy a iné ciele. Ježiš varoval, že to podnecuje nenávisť zlého sveta. — Ján 15:19; 1. Petra 4:4.

¹¹ Ale v boji môžeme zvíťaziť, lebo „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“. (2. Petra 2:9) My musíme vykonať svoj podiel tak, že sa stále usilujeme o zbožnú oddanosť.

Pestovať zbožnú oddanosť

12. Ako ukazuje Peter, čo je potrebné na plnšie rozvíjanie zbožnej oddanosti?

¹² Ako môžeš pestovať zbožnú oddanosť? Apoštol Peter nám dáva návod. Keď v 2. Petra 1:5, 6 vypočítava vlastnosti, ktoré sa musia pripojiť k našej viere, zaraďuje pred zbožnú oddanosť poznanie. Predtým v tejto kapitole napísal: „Jeho božská moc [nám darovala] všetko týkajúce sa života a zbožnej oddanosti presným poznaním toho, ktorý nás povolal slávou a cťou.“ (2. Petra 1:3) Tak Peter spája zbožnú oddanosť s presným poznaním Jehovu.

13. Prečo je pri rozvíjaní zbožnej oddanosti nevyhnutné presné poznanie?

¹³ Áno, bez presného poznania nie je možné pestovať zbožnú oddanosť. Prečo? Spomeň si, že zbožná oddanosť patrí Jehovovi a dokazujeme ju svojím životom. Preto je presné poznanie Jehovu nevyhnutné. Znamená to poznať ho osobne, dôverne, dôkladne sa zoznámiť s jeho vlastnosťami a cestami. A ešte viac: znamená to snažiť sa ho napodobňovať. (Efezanom 5:1) Čím viac sa učíme o Jehovovi a odzrkadľujeme jeho cesty a vlastnosti v svojom živote, tým lepšie ho poznávame. (2. Korinťanom 3:18; porovnaj 1. Jána 2:3–6.) To zasa spôsobuje hlbšie ocenenie Jehovových drahocenných vlastností, plnšiu mieru zbožnej oddanosti.

14. Čo by mal zahŕňať náš program osobného štúdia, aby sme získali presné poznanie? Prečo?

¹⁴ Ako môžeš získať presné poznanie? Neexistujú žiadne skratky. Aby sme získali presné poznanie, musíme usilovne študovať Božie slovo a publikácie založené na Biblii. K osobnému štúdiu by mal patriť pravidelný program čítania Biblie aký je napríklad na škole teokratickej služby. (Žalm 1:2) Biblia je dar od Jehovu. V tom, ako osobne študujeme Bibliu sa zračí, do akej miery si tento dar ceníme. Čo prezrádzajú naše osobné študijné návyky o hĺbke nášho ocenenia pre Jehovove duchovné opatrenia? — Žalm 119:97.

15, 16. a) Čo nám pomôže rozvíjať duchovnú chuť na osobné štúdium? b) Čo treba robiť, keď prečítame úsek z Božieho slova, aby osobné biblické štúdium prispelo k rozvíjaniu zbožnej oddanosti?

¹⁵ Čítať a študovať určite nie je pre všetkých ľahké. Ale časom a úsilím si môžeš vypestovať duchovnú chuť na osobné biblické štúdium. (1. Petra 2:2) Keď s ocenením uvažuješ o všetkom, čo pre teba Boh Jehova urobil, robí a ešte chce urobiť, srdce ťa podnieti k tomu, aby si sa o ňom dozvedel čo najviac. — Žalm 25:4.

¹⁶ Ak má však takéto osobné biblické štúdium spôsobovať rozvíjanie zbožnej oddanosti, nemôže ti ísť len o to, aby si prečítal určitý počet strán alebo si naplnil myseľ iba informáciami. Keď prečítaš úsek Božieho slova, musíš si urobiť čas na premýšľanie o látke a klásť si otázky: ‚Čo to hovorí o Jehovových nežných vlastnostiach a cestách? Ako sa v tom môžem viac podobať na Jehovu?‘

17. a) Čo sa dozvedáme o Jehovovom milosrdenstve z Hozeášovej knihy? b) Ako by na nás mali zapôsobiť úvahy o Jehovovom milosrdenstve?

¹⁷ Uveďme príklad. Pred nejakým časom sme v pridelenom čítaní Biblie v škole teokratickej služby preberali knihu Hozeáša. Po jej prečítaní by si sa mohol sám seba opýtať: ‚Čo sa z tejto knihy dozvedám o Jehovovi ako osobe, o jeho vlastnostiach a cestách?‘ Používanie Hozeášovej knihy neskoršími biblickými pisateľmi naznačuje, že sa z nej dozvedáme veľa o Jehovovom nežnom milosrdenstve. (Porovnaj Matúša 9:13 s Hozeášom 6:6; Rimanom 9:22–26 s Hozeášom 1:10 a 2:21–23.) Jehovovu ochotu prejaviť milosrdenstvo Izraelu znázorňovalo Hozeášovo zaobchádzanie s jeho manželkou Gomer. (Hozeáš 1:2; 3:1–5) Napriek tomu, že v Izraeli sa rozmáhalo krviprelievanie, krádeže, smilstvo a modlárstvo, Jehova ‚hovoril k Izraelovmu srdcu‘. (Hozeáš 2:13, 14; 4:2) Jehova nebol povinný prejaviť milosrdenstvo, ale chcel to urobiť „dobrovoľne“, ak by Izraelčania zo srdca prejavili pokánie a odvrátili sa od svojej hriešnej cesty. (Hozeáš 14:4; porovnaj Hozeáša 3:3.) Keď takto premýšľaš o Jehovovom nezvyčajnom milosrdenstve, povzbudí to tvoje srdce a posilní to tvoju osobnú náklonnosť k nemu.

18. Na čo by si sa mohol pýtať sám seba po úvahe o Jehovovom milosrdenstve zdôraznenom v Hozeášovej knihe?

¹⁸ Ale to nestačí. „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo“, povedal Ježiš. (Matúš 5:7) Preto sa po úvahe o Jehovovom milosrdenstve, ako sa zdôrazňuje v Hozeášovej knihe, opýtaj sám seba: ‚Ako môžem lepšie napodobňovať Jehovovo milosrdenstvo v zaobchádzaní s druhými? Ak brat alebo sestra, ktorí proti mne zhrešili alebo ma urazili, prosia o odpustenie, odpúšťam „s radosťou“?‘ (Rimanom 12:8; Efezanom 4:32) Ak slúžiš v zbore ako menovaný starší, mohol by si si položiť otázku: ‚Ako môžem lepšie napodobňovať Jehovu, ktorý je „pripravený odpúšťať“, keď riešim právne záležitosti, najmä keď previnilec naozaj javí známky úprimného pokánia?‘ (Žalm 86:5; Príslovia 28:13) ‚Čo by malo byť základom na prejavenie milosrdenstva?‘ — Porovnaj Hozeáša 5:4 a 7:14.

19, 20. a) K čomu prispieva dôkladné štúdium Biblie? b) Čo je ďalšou pomocou pri pestovaní zbožnej oddanosti?

¹⁹ Keď budeš postupovať dôkladne, osobné biblické štúdium ti prinesie veľkú odmenu. Srdce sa ti naplní ocenením pre Jehovove drahocenné vlastnosti. Ak sa budeš neustále snažiť napodobňovať tieto vlastnosti vo svojom živote, posilníš svoju osobnú náklonnosť k Bohu. Tak sa budeš usilovať o zbožnú oddanosť ako oddaný, pokrstený služobník Jehovu. — 1. Timotejovi 6:11.

²⁰ Ďalšiu pomoc pri pestovaní tejto drahocennej vlastnosti možno nájsť v osobe Ježiša Krista — dokonalom príklade zbožnej oddanosti. Ako ti pomôže nasledovanie Kristovho príkladu, aby si pestoval a prejavoval zbožnú oddanosť? O tejto a ďalších otázkach bude hovoriť článok na strane 18.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si reagoval?

◻ Prečo nie je krst posledným krokom na tvojej kresťanskej dráhe?

◻ Čo znamená „zbožná oddanosť“ a ako ju dávaš najavo?

◻ Prečo je na rozvíjanie zbožnej oddanosti potrebné veľké úsilie?

◻ Ako môžeš plnšie pestovať zbožnú oddanosť?