Mladí ľudia sa pýtajú...

Dopustil som sa neodpustiteľného hriechu?

„NIKDY som sa necítil taký skľúčený. Už som nemal žiadnu sebaúctu a myslel som si, že Boh mi nikdy neodpustí.“ — Marco.a

„Bol som veľmi deprimovaný. Srdce mi zahalil pocit viny. Myslel som si, že som sa dopustil nejakých neodpustiteľných priestupkov.“ — Alberto.

„Niet človeka, ktorý by nehrešil,“ hovorí Biblia. (1. Kráľov 8:46) Niekedy však mladý človek môže mať pocit, že zašiel za to, čo sa dá nazvať obyčajnou chybou. Môže ho tak ako Marca a Alberta ťažiť nepoľavujúci pocit viny. Možno si myslí, že to, čo urobil, je také nízke, také zlé, že Boh mu nikdy nemôže odpustiť.

Čo ak ťa sužujú takéto pocity? Nestrácaj odvahu. Tvoja situácia vôbec nie je beznádejná.

Prečo nás trápi svedomie

Je len prirodzené, že sa cítiš zle, keď si sa dopustil nejakej pochabej chyby. Všetci sme sa narodili s danosťou, ktorú Biblia nazýva „svedomie“. Je to vnútorný cit pre to, čo je správne a čo nesprávne, vnútorné poplašné zariadenie, ktoré sa zvyčajne rozozvučí vtedy, keď robíme niečo zlé. (Rimanom 2:14, 15) Uvažuj napríklad o kráľovi Dávidovi. Dopustil sa cudzoložstva s manželkou iného muža. Neskôr dal jej manžela Urijaha poslať na istú smrť. (2. Samuelova 11:2–17) Aký to malo na Dávida vplyv?

„Vo dne v noci na mne ťažko spočívala [Božia] ruka,“ priznal Dávid. Áno, cítil ťarchu božského nesúhlasu. Dávid tiež povedal: „Pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. Lebo moje previnenia mi presiahli nad hlavu; ako ťažký náklad sú mi príliš ťažké... celý deň chodím smutný.“ (Žalm 32:4; 38:3–6) Dávida trápilo svedomie, až kým nebol podnietený urobiť pozitívne kroky a kajať sa zo svojho previnenia.

Podobne aj ty, ak si bol vychovávaný kresťanskými rodičmi a vybočuješ z biblických noriem, budeš sa cítiť zle. Pociťovať výčitky svedomia je normálne, zdravé. Môže to človeka podnietiť, aby sa napravil alebo hľadal pomoc, kým sa priestupok nestane hlboko zakoreneným zvykom. Naproti tomu človek, ktorý v hriechu zotrváva, poškodzuje svoje svedomie. Svedomie časom znecitlivie tak ako vypálené miesto na koži. (1. Timotejovi 4:2) Určite bude nasledovať mravná skaza. — Galaťanom 6:7, 8.

Zbožný zármutok

Teda nie div, že Biblia hovorí o ‚hriechu, ktorý spôsobuje smrť‘. (1. Jána 5:16; porovnaj Matúša 12:31.) Taký hriech nie je len slabosťou tela. Je páchaný úmyselne, zanovito, svojhlavo. Nie je to ani tak samotný hriech, ako skôr stav srdca hriešnika, čo robí takýto hriech neodpustiteľným.

No skutočnosť, že ti tvoje nesprávne konanie spôsobuje bolesť a úzkosť, naznačuje, že si sa nedopustil neodpustiteľného hriechu. Biblia hovorí, že „zármutok zbožným spôsobom spôsobuje pokánie na záchranu“. (2. Korinťanom 7:10) Skutočne, všimni si nabádanie v liste Jakuba 4:8–10: „Očistite si ruky, hriešnici, a prečistite si srdcia, vy nerozhodní. Poddajte sa biede a smúťte a plačte. Nech sa váš smiech obráti na smútok a vaša radosť na skľúčenosť. Pokorte sa v Jehovových očiach, a on vás vyvýši.“

Iste, priestupok môže byť veľmi vážny. Napríklad mladá Julie sa začala objímať a maznať so svojím priateľom. „Spočiatku som sa cítila veľmi previnile,“ priznáva, „ale postupom času som si na to zvykla. Moje svedomie to už tak neznepokojovalo.“ Nečisté konanie časom vyústilo do pohlavného styku. „Cítila som sa úbohá,“ hovorí Julie. „Moje svedomie zoslablo natoľko, že k tomu došlo niekoľkokrát.“

Je taká situácia beznádejná? Nemusí byť. Ako to bolo v prípade Manašeho, jedného z judských kráľov? Dopustil sa nesmierne vážnych hriechov vrátane špiritizmu a obetovania detí. Boh napriek tomu Manašemu odpustil, pretože sa úprimne kajal. (2. Paralipomenon 33:10–13) A čo kráľ Dávid? Kajal sa zo svojich zlých skutkov, a tak zistil, že Jehova je Boh, ktorý je „dobrý a pripravený odpúšťať“. — Žalm 86:5.

Kresťania majú dnes takéto uistenie: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ (1. Jána 1:9) Komu by sa mal človek vyznať? V prvom rade Jehovovi Bohu. „Vylievajte pred ním svoje srdce.“ (Žalm 32:5; 62:8) Možno ti pomôže, keď si prečítaš Dávidovo kajúcne vyznanie v 51. žalme.

Okrem toho Biblia nabáda kresťanov, ktorí upadli do vážneho hriechu, aby sa porozprávali so staršími v zbore. (Jakub 5:14, 15) Ich úprimné rady a modlitby ti môžu pomôcť, aby si si obnovil vzťah k Bohu a opäť získal čisté svedomie. Starší dokážu rozpoznať rozdiel medzi slabosťou a zlom. Mali by sa tiež postarať o to, aby si dostal potrebnú pomoc, a tak sa vyhol tomu, že by si svoj priestupok zopakoval. Julie, ktorá urobila tento odvážny krok sama, odporúča: „Snažila som sa ‚karhať sa sama‘, a dokonca som si myslela, že je to do určitej miery účinné. Ale po roku som spoznala, ako veľmi som sa mýlila. Človek nemôže vyriešiť vážne problémy bez pomoci starších.“

Pocit viny pri menších hriechoch

Niekedy však mladý človek ‚urobí dajaký chybný krok skôr, ako si to uvedomí‘. (Galaťanom 6:1) Alebo dovolí, aby ho ovládlo nejaké telesné nutkanie. Mladý človek v takejto situácii azda trpí hlbokými pocitmi viny — možno väčšej viny, než si priestupok skutočne zasluhuje. Výsledkom je zbytočná úzkosť. K takým hlbokým pocitom viny môže viesť zdravé, ale príliš citlivé svedomie. (Rimanom 14:1, 2) Pamätaj, že keď zhrešíme, „máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého“. — 1. Jána 2:1, 2.

Uvažujme znova o prípade mladého Marca, ktorý bol citovaný v úvode. Tento mladý kresťan bol presvedčený, že sa dopustil neodpustiteľného hriechu. Hovorieval si: ‚Tak dobre poznám biblické zásady, a predsa nedokážem prestať hrešiť!‘ Jeho hriech? Problém s masturbáciou. ‚Ako mi môže Boh odpustiť, keď s týmto zvykom neviem skoncovať?‘ uvažoval Marco. Alberto, ktorý tiež bojoval s masturbáciou, povedal: „Hlboko vo svojom vnútri som pociťoval vinu, lebo som sa od tohto hriechu nevedel oslobodiť.“

Masturbácia je nečistý zvyk. (2. Korinťanom 7:1) No Biblia ju nezaraďuje medzi vážne hriechy, ako je napríklad smilstvo. V skutočnosti sa o nej vôbec nezmieňuje. Preto skĺznutie k masturbácii by sotva bolo neodpustiteľné. Pozerať sa na ňu ako na niečo neodpustiteľné by mohlo byť v skutočnosti nebezpečné; mladý človek by mohol usudzovať, že nemá veľký význam usilovať sa tento problém prekonať. Biblické zásady však ukazujú, že kresťan by mal s týmto zvykom bojovať s vážnym úsilím.b (Kolosanom 3:5) Jehova vie, že ‚všetci sa mnohokrát potkýname‘. (Jakub 3:2) Ak dôjde k recidíve, mladý človek sa nemusí cítiť odsúdený.

To isté platí aj v prípade ďalších chybných krokov a priestupkov. Jehova nechce, aby sme sa trestali neprimeranými pocitmi viny. Skôr mu prináša radosť, keď podnikáme kroky, aby sme problém napravili. — 2. Korinťanom 7:11; 1. Jána 3:19, 20.

Zdroje pomoci a útechy

No pravdepodobne v tom budeš potrebovať osobnú pomoc. Často sú to bohabojní rodičia, ktorí môžu svojim deťom poskytnúť veľkú pomoc a podporu. A ďalšiu podporu ponúka kresťanský zbor. Marco si spomína: „To, čo mi skutočne pomohlo, bol rozhovor so starším. Potreboval som odvahu, aby som sa otvoril a povedal mu svoje najvnútornejšie myšlienky. No vzbudzoval dôveru, a tak som ho požiadal o radu.“ Aj Alberto hľadal radu u staršieho. „Nemôžem zabudnúť na jeho povzbudivé rady,“ hovorí Alberto. „Povedal mi, že keď bol mladý, mal taký istý problém. Nikdy by som si to nebol pomyslel. Počúval som ho s veľkým ocenením pre jeho úprimnosť.“ S takou pomocou a podporou Marco s Albertom prekonali svoj problém. Obaja teraz slúžia vo svojom zbore v zodpovednom postavení.

Ďalšou pomocou je vrúcna modlitba. Môžeš sa podobne ako Dávid modliť o „čisté srdce“ a o „nového ducha, stáleho“. (Žalm 51:10) Ďalším zdrojom útechy je čítať si Božie Slovo. Napríklad, možno ťa povzbudí, keď sa dozvieš, že aj apoštol Pavol viedol vnútorný boj. Pavol sa priznal: „Keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé.“ (Rimanom 7:21) Pavlovi sa darilo ovládať svoje nesprávne sklony. Môže sa to podariť aj tebe. Zvlášť môže byť pre teba útechou čítať si žalmy, najmä tie, ktoré hovoria o Božej ochote odpúšťať, napríklad 25., 86. a 103. žalm.

V každom prípade sa vyhni tomu, že by si sa uzavrel do seba a dovolil, aby ťa ovládol pesimizmus. (Príslovia 18:1) Maj plný úžitok z Jehovovho milosrdenstva. Pamätaj, že Jehova ‚odpúšťa vo veľkej miere‘ na základe Ježišovej výkupnej obete. (Izaiáš 55:7; Matúš 20:28) Nepodceňuj svoje priestupky, no ani neusudzuj, že Boh ti nemôže odpustiť. Upevni si vieru a rozhodnutie slúžiť mu. (Filipanom 4:13) Časom získaš pokoj mysle a hlbokú vnútornú radosť z vedomia, že ti bolo odpustené. — Porovnaj Žalm 32:1.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Keď sa o všetkom porozprávaš so spôsobilým kresťanom, môžeš získať na veci nový pohľad