Ján však nepísal Gájovi len preto, aby mu poďakoval. Chcel mu tiež pomôcť zvládnuť jeden vážny problém. Člen zboru menom Diotrefes z nejakého dôvodu odmietal prejavovať pohostinnosť cestujúcim bratom. Dokonca sa v tom snažil zabrániť aj iným. (3. Jána 9, 10)

Verní kresťania by sa určite nechceli ubytovať u Diotrefa, aj keby to bolo možné. Rád zastával prvé miesto v zbore, od Jána nič neprijímal s úctou a šíril o ňom a o iných nepravdivé reči. Neuznával Jánovu autoritu, hoci Ján ho nikdy neoznačil za falošného učiteľa. Diotrefes túžil po významnom postavení a jeho nekresťanský postoj svedčil o tom, že nebol verný. Prípad Diotrefa je názorným príkladom toho, že ctižiadostiví a pyšní jednotlivci majú na zbor rozdeľujúci vplyv. Ján mal dobrý dôvod, aby Gájovi napísal: „Nenapodobňuj zlo.“ ​(3. Jána 11) Tieto slová platia pre každého z nás.

Po druhé, nemali by sme byť prekvapení, keď niekto spochybní autoritu v kresťanskom zbore, hoci takých prípadov je málo. Niektorí napríklad spochybňovali Jánovu autoritu a ďalší Pavlovu. (2. Kor. 10:7–12; 12:11–13) Ako by sme mali reagovať, keď niekto v zbore spôsobuje takéto problémy? Pavol radil Timotejovi: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení.“ Aj keď nás niekto provokuje, mali by sme reagovať mierne. Niektorých jednotlivcov s kritickým duchom to môže podnietiť, aby časom zmenili svoj postoj. Ak to urobia, Jehova „im azda dá pokánie, ktoré vedie k presnému poznaniu pravdy“. (2. Tim. 2:24, 25)