Kapitola 40
Hadovi bude rozdrvená hlava
Videnie 14 — Zjavenie 20:1–10
Téma: Vrhnutie Satana do priepasti, tisícročné panstvo, záverečná skúška ľudstva a zničenie Satana
Čas spĺňania: Od konca veľkého súženia po zničenie Satana
1. Ako postupuje spĺňanie prvého biblického proroctva?
SPOMÍNAME si ešte na prvé biblické proroctvo? Vyslovil ho Jehova, keď hovoril hadovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15) Spĺňanie tohto proroctva teraz vrcholí! Sledovali sme dejiny Satanovho boja proti Jehovovej nebeskej organizácii prirovnateľnej k žene. (Zjavenie 12:1, 9) Hadovo pozemské semeno so svojím náboženstvom, politikou a obchodným podnikaním kruto prenasledovalo na tejto zemi semeno ženy, Ježiša Krista a jeho 144 000 pomazaných nasledovníkov. (Ján 8:37, 44; Galaťanom 3:16, 29) Satan sa postaral, aby Ježiš v mukách zomrel. Ale to bolo len ako poranenie päty, pretože Boh svojho verného Syna tretieho dňa vzkriesil. — Skutky 10:38–40.
2. Ako je had drvený a čo sa deje s hadovým pozemským semenom?
2 Čo sa stane s hadom a jeho semenom? Okolo roku 56 n. l. apoštol Pavol napísal dlhý list kresťanom v Ríme. V závere ich povzbudzoval: „Boh, ktorý dáva pokoj, zakrátko rozdrví Satana pod vašimi nohami.“ (Rimanom 16:20) To je viac než len ľahké poranenie. Satan má byť rozdrvený. Pavol tu použil grécke slovo syntríbō, ktoré znamená rozdrviť na kašu, rozdupať, úplne zničiť rozdrvením. Ľudské semeno hada má byť v Pánovom dni postihnuté skutočnými ranami, ktoré vyvrcholia vo veľkom súžení úplným rozdrvením Veľkého Babylonu a politických systémov sveta spolu s ich finančnými a vojenskými podporovateľmi. (Zjavenie, kapitoly 18 a 19) Takto pod Jehovovým vedením dospeje k vyvrcholeniu nepriateľstvo medzi dvoma semenami. Semeno Božej ženy zvíťazí nad pozemským semenom hada, a semeno hada prestane existovať.
Satan vrhnutý do priepasti
3. Čo sa podľa Jánových slov stane so Satanom?
3 Čo teraz čaká Satana a jeho démonov? Ján nám to povie: „A videl som anjela zostupujúceho z neba s kľúčom od priepasti a s veľkou reťazou v ruke. A uchopil draka, prahada, ktorý je Diabol a Satan, a zviazal ho na tisíc rokov. Vrhol ho do priepasti a zavrel ju a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, dokiaľ sa neskončí tisíc rokov. Potom musí byť uvoľnený na malú chvíľu.“ — Zjavenie 20:1–3.
4. Kto je anjel, ktorý má kľúč od priepasti, a ako to vieme?
4 Kto je tento anjel? Musí mať obrovskú silu, aby bol schopný odstrániť Jehovovho úhlavného nepriateľa. Má ‚kľúč od priepasti a veľkú reťaz‘. Nepripomína nám niektoré z predošlých videní? Áno, kráľ vládnúci nad kobylkami bol označený ako ‚anjel priepasti‘. (Zjavenie 9:11) Teda vidíme tu opäť hlavného Jehovovho ospravedlniteľa, osláveného Ježiša Krista, v činnosti. Tento archanjel, ktorý zvrhol z neba Satana, ktorý odsúdil Veľký Babylon a odstránil v Armagedone „zemských kráľov a ich vojská“, sa iste nepostaví bokom, aby slávnu úlohu vrhnúť do priepasti Satana prenechal niektorému menej významnému anjelovi. — Zjavenie 12:7–9; 18:1, 2; 19:11–21.
5. Čo robí anjel priepasti so Satanom Diablom a prečo?
5 Keď bol veľký ohnivo sfarbený drak zhodený z neba, bol označený ako „drak... prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:3, 9) Teraz, vo chvíli, keď je schytený a vrhnutý do priepasti, je opäť opísaný celým jeho pomenovaním: ‚drak, prahad, ktorý je Diabol a Satan‘. Tento povestný požierač, podvodník, ohovárač a odporca je zviazaný a vrhnutý „do priepasti“, ktorá je potom zatvorená a pevne zapečatená, „aby už nezvádzal národy“. Satan je vrhnutý do priepasti na tisíc rokov, a v tom čase už nebude môcť ovplyvňovať ľudstvo, tak, ako by ho nemohol ovplyvňovať väzeň v hlbokom žalári. Anjel priepasti úplne znemožní Satanovi akékoľvek spojenie s Kráľovstvom spravodlivosti. Pre ľudstvo to bude skutočná úľava.
6. a) Čo je dôkazom, že aj démoni pôjdu do priepasti? b) Čo sa teraz môže začať a prečo?
6 Čo sa stane s démonmi? Aj oni boli ‚zachovaní pre súd‘. (2. Petra 2:4) Satan je označený ako ‚Belzebub, vládca démonov‘. (Lukáš 11:15, 18; Matúš 10:25) Ak toľký čas spolupracovali so Satanom, nemal by aj ich postihnúť rovnaký rozsudok? Démoni sa už dávno báli priepasti; keď sa Ježiš raz s nimi stretol, „úpenlivo ho prosili, aby im nenariaďoval odísť do priepasti“. (Lukáš 8:31) Ale keď bude vrhnutý do priepasti Satan, potom budú iste uvrhnutí do priepasti s ním aj jeho anjeli. (Porovnaj s Izaiášom 24:21, 22.) Po uvrhnutí Satana a jeho démonov do priepasti sa môže začať tisícročné panstvo Ježiša Krista.
7. a) V akom stave bude Satan s jeho démonmi, pokým budú v priepasti, a ako to vieme? b) Je hádes totožný s priepasťou? (Pozri pozn. pod čiarou.)
7 Bude Satan i so svojimi démonmi počas svojho pobytu v priepasti nejako činný? Spomeňme si na šarlátovo sfarbené sedemhlavé divé zviera, ktoré „bolo, ale nie je, a chystá sa vystúpiť z priepasti“. (Zjavenie 17:8) Akonáhle sa ocitlo v priepasti, ‚nebolo‘. Bolo nečinné, znehybnené a fakticky mŕtve, čo do všetkých jeho zámerov a predsavzatí. Podobne sa vyjadril apoštol Pavol, keď hovoril o Ježišovi: „‚Kto zostúpi do priepasti?‘, čo znamená vyviesť Krista z mŕtvych.“ (Rimanom 10:7) Keď bol Ježiš v tejto priepasti, bol mŕtvy.a Preto bude správne, ak vyvodíme záver, že Satan a jeho démoni budú počas tisíc rokov, čo budú v priepasti, v stave nečinnosti podobnom smrti. Aká to dobrá správa pre milovníkov spravodlivosti!
Sudcovia na tisíc rokov
8, 9. Čo nám teraz hovorí Ján o tých, ktorí sedia na trónoch, a kto sú tie osoby?
8 Po tisícich rokoch je Satan na krátku chvíľu vypustený z priepasti. Kým nám Ján vysvetlí prečo, obracia našu pozornosť späť na začiatok spomenutého tisícročného obdobia. Čítame: „A videl som tróny a boli tam tí, ktorí sa na ne posadili, a dostali moc súdiť.“ (Zjavenie 20:4a) Kto sú to tí, čo sedia na tých trónoch a panujú v nebesiach s osláveným Ježišom?
9 Sú to „svätí“, o ktorých píše Daniel, že vládnu v Kráľovstve s niekým, kto je „podobný synovi človeka“. (Daniel 7:13, 14, 18) Sú totožní s 24 staršími, ktorí sedia na nebeských trónoch v prítomnosti samotného Jehovu. (Zjavenie 4:4) K nim patrí aj 12 apoštolov, ktorým Ježiš sľúbil: „Pri znovustvorení, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, vy, ktorí ste ma nasledovali, sa tiež posadíte na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ (Matúš 19:28) Patrí k nim aj Pavol, a takisto kresťania z Korintu — tí, ktorí zostali verní. (1. Korinťanom 4:8; 6:2, 3) Aj tí, ktorí zvíťazili, z členov zboru v Laodicei. — Zjavenie 3:21.
10. a) Ako potom opisuje Ján 144 000 kráľov? b) Kto patrí k týmto 144 000 kráľom podľa skoršej Jánovej správy?
10 Pre týchto pomazaných víťazov, ktorí sú „kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi“, je pripravených 144 000 trónov. (Zjavenie 14:1, 4) „Áno,“ pokračuje Ján, „videl som duše popravených sekerou pre svedectvo, ktoré vydávali o Ježišovi, a preto, že hovorili o Bohu, a tých, ktorí neuctievali ani divé zviera, ani jeho obraz a neprijali znak na čelo ani na ruku.“ (Zjavenie 20:4b) Medzi týmito kráľmi sú teda aj pomazaní kresťanskí mučeníci, ktorí sa predtým, pri otváraní piatej pečate, pýtali Jehovu, ako dlho bude ešte čakať s pomstou za ich krv. Vtedy dostali biele rúcho a bolo im povedané, aby ešte chvíľu počkali. Teraz však boli pomstení — tým, že bol spustošený Veľký Babylon, že boli národy zničené Kráľom kráľov a Pánom pánov a Satan vrhnutý do priepasti. — Zjavenie 6:9–11; 17:16; 19:15, 16.
11. a) Ako treba rozumieť výrazu „popravení sekerou“? b) Prečo možno povedať, že všetkých 144 000 zomrelo obetnou smrťou?
11 Boli všetci z týchto 144 000 kráľovských sudcov doslovne „popravení sekerou“? To by pravdepodobne platilo iba o pomerne malom počte z nich. Ale spomenutý výraz sa iste vzťahuje na všetkých kresťanov, ktorí zomreli ako mučeníci, či už takým, alebo iným spôsobom.b (Matúš 10:22, 28) Satan by si iste bol želal, aby boli sekerou popravení všetci, ale mučeníckou smrťou nezomreli všetci pomazaní Ježišovi bratia. Mnohí z nich zomreli na chorobu alebo následkom staroby. Ale aj oni patria ku skupine, ktorú Ján práve vidí. Smrť ich všetkých je v istom zmysle obetná. (Rimanom 6:3–5) Navyše nikto z nich nebol časťou sveta. Preto boli všetci svetom nenávidení a v jeho očiach akoby mŕtvi. (Ján 15:19; 1. Korinťanom 4:13) Nikto z nich neuctieval divé zviera ani jeho obraz, a keď zomreli, nikto z nich nemal označenie tohto zvieraťa. Všetci zomreli ako víťazi. — 1. Jána 5:4; Zjavenie 2:7; 3:12; 12:11.
12. Čo hovorí Ján o 144 000 kráľoch a kedy sa to stane, že ožijú?
12 Teraz títo víťazi opäť žijú! Ján píše: „A ožili a vládli s Kristom ako králi tisíc rokov.“ (Zjavenie 20:4c) Má to znamenať, že títo sudcovia budú vzkriesení až po zničení národov a vrhnutí Satana a jeho démonov do priepasti? Nie, väčšina z nich už žije, pretože v Armagedone spolu s Ježišom vyšli do boja proti národom. (Zjavenie 2:26, 27; 19:14) A ich vzkriesenie, ako na to poukázal Pavol, sa v skutočnosti začalo už krátko po začiatku Ježišovej prítomnosti, pričom niektorí mali byť vzkriesení skôr ako iní. (1. Korinťanom 15:51–54; 1. Tesaloničanom 4:15–17) Teda k ich ožívaniu dochádza v rozmedzí istého času, v ktorom oni ako jednotlivci dostávajú dar nesmrteľného života v nebesiach. — 2. Tesaloničanom 1:7; 2. Petra 3:11–14.
13. a) Ako by sme mali chápať tých tisíc rokov, počas ktorých panuje 144 000, a prečo? b) Ako sa pozeral na týchto tisíc rokov Papias z Hierapolisu? (Pozri pozn. pod čiarou.)
13 Budú vládnuť a súdiť tisíc rokov. Treba pod tým rozumieť doslovných tisíc rokov, alebo symbolické obdobie neurčitej dĺžky? „Tisíc“ môže znamenať veľký, neurčitý počet, ako je to napríklad v 1. Samuelovej 21:11. Tu však ide o doslovných „tisíc“, pretože v Zjavení 20:5–7 sa výraz „tisíc rokov“ tri razy vyskytuje v gréckom texte s určitým členom pred slovom „tisíc“. Pavol toto obdobie súdu označil ako „deň“: „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti.“ (Skutky 17:31) Peter vysvetlil, že jeden deň je u Jehovu ako tisíc rokov, a preto je vhodné, že spomenutý deň súdu trvá doslovných tisíc rokov.c — 2. Petra 3:8.
Ostatní mŕtvi
14. a) Aký výrok vkladá Ján o ostatných mŕtvych? b) Ako objasňujú výraz ‚ožiť‘ výrazy, ktoré používa apoštol Pavol?
14 Ale koho budú títo králi súdiť, keď apoštol Ján sem vkladá takúto vsuvku: „(Zostávajúci mŕtvi neožili, dokiaľ sa neskončilo tisíc rokov.)“ (Zjavenie 20:5a) Výraz ‚ožiť‘ treba tiež chápať v súvislosti s ostatným textom. Tento výraz môže mať za rozličných okolností rozličné významy. Pavol hovorí napríklad o svojich pomazaných spolukresťanoch: „Ste to vy, ktorých Boh oživil, hoci ste boli mŕtvi v svojich priestupkoch a hriechoch.“ (Efezanom 2:1) Áno, pomazaní kresťania boli ‚oživení‘ už v prvom storočí, lebo boli vyhlásení za spravodlivých na základe svojej viery v Ježišovu obeť. — Rimanom 3:23, 24.
15. a) Aké postavenie mali pred Bohom predkresťanskí Jehovovi svedkovia? b) Ako ‚ožijú‘ iné ovce a kedy budú v najplnšom zmysle vlastniť zem?
15 Podobne aj predkresťanskí Jehovovi svedkovia boli vyhlásení za spravodlivých pre svoje priateľstvo s Bohom; a o Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi sa hovorilo ako o „živých“, hoci telesne boli mŕtvi. (Matúš 22:31, 32; Jakub 2:21, 23) No všetci títo, a s nimi aj všetci ostatní, čo budú vzkriesení, a taktiež aj veľký zástup iných oviec prežijúcich Armagedon, i deti, ktoré sa im možno narodia v novom svete, musia byť ešte pozdvihnutí k ľudskej dokonalosti. To bude výsledkom činnosti Krista a jeho spolukráľov a spolukňazov, uskutočňovanej na základe Ježišovej výkupnej obete, počas tisícročného dňa súdu. Ku koncu tohto dňa „zostávajúci mŕtvi“ ‚ožijú‘, a to v tom zmysle, že sa stanú dokonalými ľuďmi. Ako uvidíme, budú musieť ešte prejsť cez záverečnú skúšku, ale pred touto skúškou už budú stáť ako dokonalí ľudia. Ak v tejto skúške obstoja, Boh ich vyhlási za hodných večného života, za spravodlivých v najplnšom zmysle. Zažijú úplné splnenie sľubu: „Spravodliví budú vlastniť zem, a budú na nej bývať navždy.“ (Žalm 37:29) Aká jedinečná vyhliadka do budúcnosti pre poslušné ľudstvo!
Prvé vzkriesenie
16. Ako označuje Ján vzkriesenie, ktoré zažijú tí, ktorí budú panovať ako králi s Kristom, a prečo?
16 Ján sa teraz vracia k tým, ktorí „ožili a vládli s Kristom“, a píše: „To je prvé vzkriesenie.“ (Zjavenie 20:5b) V akom zmysle „prvé“? Je to „prvé vzkriesenie“ z hľadiska času, pretože tí, ktorí ho zažijú, sú „prvé ovocie Bohu a Baránkovi“. (Zjavenie 14:4) Je prvé aj čo do dôležitosti, lebo tí, ktorí majú na ňom účasť, sa stávajú Ježišovými spoluvládcami v jeho nebeskom kráľovstve a súdia ostatné ľudstvo. Napokon je prvé aj pokiaľ ide o spôsob vzkriesenia. Okrem samotného Ježiša sú tí, ktorým je daná účasť na prvom vzkriesení, jedinými tvormi, o ktorých Biblia hovorí, že získavajú nesmrteľnosť. — 1. Korinťanom 15:53; 1. Timotejovi 6:16.
17. a) Ako opísal Ján požehnanú vyhliadku pomazaných kresťanov? b) Čo je to „druhá smrť“ a prečo „nemá právomoc“ nad 144 000 víťazmi?
17 Akú požehnanú vyhliadku majú títo pomazaní! Je to naozaj tak, ako vyhlasuje Ján: „Šťastný a svätý je každý, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá právomoc.“ (Zjavenie 20:6a) Podľa sľubu, ktorý dal Ježiš kresťanom v Smyrne, títo víťazi, ktorí budú mať podiel na „prvom vzkriesení“, už nebudú ohrození „druhou smrťou“, ktorá znamená záhubu, zničenie bez nádeje na vzkriesenie. (Zjavenie 2:11; 20:14) Nad týmito víťazmi druhá smrť nemá „právomoc“, pretože dostávajú neporušiteľnosť a nesmrteľnosť. — 1. Korinťanom 15:53.
18. Čo hovorí Ján o nových panovníkoch zeme a čo títo panovníci dosiahnu?
18 Aký je to rozdiel, keď ich porovnáme s pozemskými kráľmi z čias, keď mal moc Satan! Tí panovali nanajvýš 50 alebo 60 rokov, väčšina však iba zopár liet. Mnohí z nich ľudstvo utláčali. A ako sa mohlo národom trvale dariť, keď sa stále menili panovníci, sledujúci vždy iné politické ciele? Naproti tomu o nových panovníkoch zeme Ján hovorí: „Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ (Zjavenie 20:6b) Spolu s Ježišom budú tvoriť jedinú vládu na celých tisíc rokov. Ich kňazské služby, pri ktorých uplatnia zásluhu, ktorá vyplýva z hodnoty Ježišovej dokonalej ľudskej obete, pozdvihnú poslušné ľudstvo do duchovnej, morálnej a telesnej dokonalosti. Ich kráľovské služby povedú v celosvetovom rozsahu k vytvoreniu ľudskej spoločnosti, ktorá bude odzrkadľovať Jehovovu spravodlivosť a svätosť. Počas tisícročného sudcovského pôsobenia budú spolu s Ježišom s láskou viesť vnímavých ľudí k cieľu, ktorým je dosiahnutie večného života. — Ján 3:16.
Konečná skúška
19. V akom stave bude zem a ľudstvo na konci tisícročného panstva a čo robí Ježiš teraz?
19 Ku koncu tisícročného panstva sa bude celá zem podobať pôvodnej záhrade Eden. Bude to skutočný raj. Dokonalé ľudstvo nebude už potrebovať veľkňaza, ktorý by sa ho zastával pred Bohom, lebo budú odstránené všetky stopy adamovského hriechu a bude zničený posledný nepriateľ, smrť. Kristovo kráľovstvo uskutoční Božie predsavzatie vytvoriť jeden svet s jedinou vládou. Vtedy Ježiš „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi“. — 1. Korinťanom 15:22–26; Rimanom 15:12.
20. Čo sa stane podľa Jánovej správy, keď nadíde čas konečnej skúšky?
20 Teraz nadišiel čas pre konečnú skúšku. Obstojí v nej tento svet zdokonalených ľudí a zachová si v nej, na rozdiel od prvých ľudí z Edenu, svoju rýdzosť? Ján prináša správu, čo sa stane: „A len čo sa skončí tisíc rokov, Satan bude uvoľnený zo svojho väzenia a vyjde, aby zvádzal tie národy na štyroch uhloch zeme, Góga a Magóga, aby ich zhromaždil do vojny. Ich počet je ako morského piesku. A postupovali po celej šírke zeme a obkľúčili tábor svätých a to milované mesto.“ — Zjavenie 20:7–9a.
21. Ako postupuje Satan pri svojom poslednom pokuse a prečo by nás nemalo prekvapiť, že niektorí pôjdu za ním aj po uplynutí tisícročného panstva?
21 Aký výsledok dosiahne Satan s týmto svojím posledným pokusom? Podvádza „tie národy na štyroch uhloch zeme, Góga a Magóga“, a vedie ich „do vojny“. Kto by len mohol po tisícich rokoch šťastia a povznášajúceho teokratického panstva stáť na strane Satana? Nesmieme zabudnúť, že Satan dokázal zviesť dokonalého Adama a Evu v čase, keď užívali život v edenskom raji. A podarilo sa mu zviesť na zlú cestu aj nebeských anjelov, ktorí mali možnosť vidieť, k akým zlým výsledkom viedla prvotná vzbura. (2. Petra 2:4; Júda 6) Preto by nás nemalo prekvapiť, keď sa niektorí dokonalí ľudia aj po tisícich rokoch radostného panstva Božieho kráľovstva nechajú zviesť a budú nasledovať Satana.
22. a) Čo je vyjadrené výrazom „národy na štyroch uhloch zeme“? b) Prečo sú vzbúrenci označení ako „Góg a Magóg“?
22 Biblia označuje týchto vzbúrencov ako „národy na štyroch uhloch zeme“. To neznamená, že ľudstvo bude zase rozdelené na samostatné národné celky. Je tým vyjadrené iba toľko, že sa vzbúrenci oddelia od Jehovovho spravodlivého, oddaného ľudu a prejavia práve také zlé zmýšľanie ako dnešné národy. Tak ako Góg z Magógu v Ezechielovom proroctve, ‚vymyslia škodlivý plán‘ s úmyslom zničiť na zemi teokratickú vládu. (Ezechiel 38:3, 10–12) Preto sú označení ako „Góg a Magóg“.
23. Čo je vyjadrené tým, že vzbúrencov je „ako morského piesku“?
23 Počet tých, ktorí sa pripoja k Satanovi v jeho vzbure, bude „ako morského piesku“. Teda koľko? Nie je vopred určený ich počet. (Porovnaj s Jozuom 11:4; so Sudcov 7:12.) Definitívny celkový počet vzbúrencov bude závisieť od toho, ako zareaguje každý jednotlivec na Satanove ľstivé lákadlá. Bude to však asi predsa len dosť značný počet, lebo vzbúrenci sa budú cítiť dostatočne silní, aby mohli premôcť „tábor svätých a to milované mesto“.
24. a) Čo je „milované mesto“ a ako môže byť obkľúčené? b) Čo znázorňuje „tábor svätých“?
24 „Milované mesto“ je iste mesto, o ktorom hovorí oslávený Ježiš Kristus svojim nasledovníkom v Zjavení 3:12 a ktoré označuje ako ‚mesto svojho Boha, nový Jeruzalem, ktorý zostupuje z neba od jeho Boha‘. Lenže to je nebeská organizácia, ako by ju teda mohli ‚obkľúčiť‘ pozemské sily? Tak, že obkľúčia „tábor svätých“. Tábor býva mimo mesta; preto „tábor svätých“ bude znázorňovať osoby, ktoré sú mimo nebeského miesta Nového Jeruzalema, teda na zemi, a odtiaľ verne podporujú Jehovovo vládne usporiadanie. Akonáhle vzbúrenci pod Satanovým vedením napadnú týchto verných, Pán Ježiš to bude považovať za útok proti sebe. (Matúš 25:40, 45) „Tie národy“ budú chcieť zničiť všetko, čo nebeský Nový Jeruzalem pri pretváraní zeme na raj dosiahol. Keď zaútočia na „tábor svätých“, zaútočia aj na „milované mesto“.
Jazero ohňa a síry
25. Ako Ján opisuje výsledok útoku vzbúrencov proti „táboru svätých“ a čo to bude znamenať pre Satana?
25 Bude mať Satan úspech pri tomto svojom poslednom pokuse? To rozhodne nie. Takisto, ako nebude mať úspech Góg z Magógu, keď v našej dobe zaútočí na duchovný Izrael. (Ezechiel 38:18–23) Ján živo opisuje výsledok: „Ale z neba zostúpil oheň a pohltil ich. A Diabol, ktorý ich zvádzal, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry, kde už bolo divé zviera i falošný prorok.“ (Zjavenie 20:9b–10a) Tentoraz je Satan, ten prahad, nielen uväznený v priepasti, ale skutočne vymazaný z existencie, rozdrvený a úplne zničený akoby ohňom.
26. Prečo „jazero ohňa a síry“ nemôže byť doslovným miestom trápenia?
26 Ako už bolo spomenuté, „jazero ohňa a síry“ nemôže byť doslovným miestom trápenia. (Zjavenie 19:20) Keby tam mal Satan po celú večnosť trpieť neznesiteľné muky, musel by ho Jehova ponechať pri živote. Ale život je dar, nie trest. Trestom za hriech je smrť, a podľa Biblie mŕtvi necítia žiadnu bolesť. (Rimanom 6:23; Kazateľ 9:5, 10) Neskôr sa dočítame, že aj samotná smrť je spolu s hádesom hodená do toho istého jazera ohňa a síry. Smrť a hádes určite nemôžu pociťovať žiadnu bolesť. — Zjavenie 20:14.
27. Ako nám to, čo sa stalo so Sodomou a Gomorou, pomáha porozumieť výrazu „jazero ohňa a síry“?
27 Všetko toto potvrdzuje názor, že jazero ohňa a síry je symbol. Pri zmienke o ohni a síre vybaví sa nám v mysli koniec starovekej Sodomy a Gomory, ktoré Boh zničil pre ich nesmiernu skazenosť. Keď nastal čas, ‚Jehova spôsobil, že pršala síra a oheň od Jehovu z nebies, na Sodomu a na Gomoru‘. (1. Mojžišova 19:24) To, čo postihlo obe mestá, je označené ako „sudcovský trest večného ohňa“. (Júda 7) Ale tieto dve mestá neutrpeli večné muky. Utrpeli záhubu, vyhubenie, boli navždy odstránené spolu s ich skazenými obyvateľmi. Dnes tieto mestá neexistujú, a nikto nemôže s istotou povedať, kde ležali.
28. Čo je jazero ohňa a síry a čím sa líši od hádesu a od priepasti?
28 V zhode s tým Biblia vysvetľuje, čo znamená jazero ohňa a síry: „To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“ (Zjavenie 20:14) Je to jednoznačne to isté čo gehenna, o ktorej hovoril Ježiš, miesto, kde budú zlí s konečnou platnosťou zničení, nie naveky trápení. (Matúš 10:28) Je to úplné, dokonalé zničenie bez nádeje na vzkriesenie. Jestvujú kľúče od smrti, hádesu a priepasti, ale niet ani zmienky o kľúči, ktorý by otvoril jazero ohňa a síry. (Zjavenie 1:18; 20:1) Toto jazero nikdy neprepustí tých, ktorí padnú do jeho zajatia. — Porovnaj s Markom 9:43–47.
Mučení dňom a nocou po celú večnosť
29, 30. Čo hovorí Ján o Diablovi, divom zvierati a falošnom prorokovi a ako tomu treba rozumieť?
29 O Diablovi, divom zvierati a falošnom prorokovi Ján teraz podáva takúto správu: „A budú mučení dňom a nocou po celú večnosť.“ (Zjavenie 20:10b) Čo by malo znamenať toto? Ako sme si už povedali, bolo by nelogické hovoriť, že symboly ako divé zviera a falošný prorok alebo takisto smrť a hádes by mohli trpieť doslovné muky. Preto nejestvuje ani dôvod, pre ktorý by sme mali predpokladať, že bude večne trpieť Satan. Satan bude zničený.
30 Grécke slovo, ktoré sa tu používa vo význame „mučení“, slovo basanízo, má základný význam „drhnúť skúšobným kameňom, aby sa vyskúšala pravosť (kovov)“. Ďalší význam slova je „vynucovať priznanie pravdy pomocou mučenia“. (Nový Thayerov grécko-anglický slovník Nového Zákona, angl.) Zo súvislosti, v ktorej je tu toto grécke slovo použité, vidno, že to, čo sa stane so Satanom, bude na celú večnosť slúžiť ako skúšobný kameň v spornej otázke právoplatnosti a spravodlivosti Jehovovho panstva. Sporná otázka zvrchovaného panovania bude vyriešená raz navždy. Nikdy viac už nebude potrebné, aby akékoľvek spochybňovanie Jehovovej zvrchovanosti muselo byť dlhý čas overované, aby sa ukázalo, že je falošné, neoprávnené. — Porovnaj so Žalmom 92:1, 15; 92:2, 16, RP.
31. Ako nám dve grécke slová súvisiace pôvodom so slovom, ktoré znamená „mučenie“, pomáhajú pochopiť, aký trest postihne Satana Diabla?
31 Príbuzné slovo basanistés, „mučiteľ“, je v Biblii použité vo význame „žalárnik“. (Matúš 18:34, Medziriadkový preklad Kráľovstva) V zhode s tým bude Satan navždy uväznený v ohnivom jazere; nebude nikdy prepustený. Navyše aj v gréckej Septuaginte, ktorú Ján dobre poznal, sa príbuzné slovo básanos pravidelne používa na označenie pokorenia, ktoré vedie k smrti. (Ezechiel 32:24, 30) To nám pomáha pochopiť, že trest, ktorý postihne Satana, je pokorujúca večná smrť v jazere ohňa a síry. S ním budú zničené aj jeho diela. — 1. Jána 3:8.
32. Aký trest stihne démonov a ako to vieme?
32 Ani v tomto verši nie sú spomenutí démoni. Budú na konci tisícich rokov prepustení spolu so Satanom a podstúpia s ním potom trest večného zničenia? Z dôkazov vyplýva, že áno. Ježiš povedal v podobenstve o ovciach a capoch, že capi odídu „do večného ohňa, pripraveného pre Diabla a jeho anjelov“. (Matúš 25:41) Výraz „večný oheň“ sa môže vzťahovať len na jazero ohňa a síry, kam má byť hodený Satan. Diablovi anjeli boli spolu s Diablom zhodení z neba. Na začiatku tisícročného panstva s ním odchádzajú do priepasti. Preto budú s ním aj zničení v jazere ohňa a síry. — Matúš 8:29.
33. Ktorá, posledná, podrobnosť z 1. Mojžišovej 3:15 sa takto splní a na čo teraz obracia Jánovu pozornosť Jehovov duch?
33 Tak sa splní posledná podrobnosť proroctva z 1. Mojžišovej 3:15. Keď bude Satan vrhnutý do ohnivého jazera, bude mŕtvy, tak ako by istotne musel byť mŕtvy had, ktorého hlava by bola rozmliaždená železným opätkom. On a jeho démoni navždy zmiznú a prestanú existovať. V knihe Zjavenie sa viac nespomínajú. Po prorockom opise ich zničenia Jehovov duch obracia pozornosť na čosi, čo je mimoriadne zaujímavé pre tých, ktorí majú pozemskú nádej: Čo prinesie ľudstvu nebeské panstvo ‚Kráľa kráľov‘ a ‚povolaných a vyvolených a verných s ním‘? (Zjavenie 17:14) Ján nám odpovedá tak, že nás ešte raz vedie naspäť na začiatok tisícročného panstva.
[Poznámky pod čiarou]
a Iné biblické texty hovoria, že keď bol Ježiš mŕtvy, bol v hádese. (Skutky 2:31) Z toho však netreba vyvodzovať, že hádes je vždy to isté čo priepasť. Divé zviera a Satan idú do priepasti, avšak len o ľuďoch sa hovorí, že idú do hádesu, kde spia spánkom smrti, kým nebudú vzkriesení. — Jób 14:13; Zjavenie 20:13.
b Sekera (po grécky pelekys) bola asi v Ríme tradičným popravným nástrojom, hoci v Jánových časoch sa častejšie používal meč. (Skutky 12:2) Preto grécke slovo tu použité, pepelekismenon („popravení sekerou“), znamená jednoducho „popravení“.
c Papias z Hierapolisu, ktorý údajne získal časť svojho biblického poznania od žiakov Jána, pisateľa Zjavenia, podľa správy zo 4. storočia od historika Eusébia veril, čo je zaujímavé, v doslovnú tisícročnú Kristovu vládu (hoci Eusébius mu v tom výslovne odporuje). — Dejiny cirkvi, Eusébius, III., 39, angl.
[Obrázok na strane 293]
Mŕtve more. Miesto, kde možno ležali mestá Sodoma a Gomora
[Obrázky na strane 294]
„Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“