Proroctvo proti bezbožným

Dodržiavať vysoké normy je dosť ťažké, keď sme obklopení bezbožnými ľuďmi. Enoch navyše oznamoval nekompromisné súdne posolstvo proti skazeným. Vedený Božím duchom, Enoch prorocky vyhlásil: „Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.“ — Júda 14, 15.

Aký účinok malo toto posolstvo na zvrátených neveriacich? Je logické predpokladať, že takéto bodavé slová neprispievali k Enochovej popularite a možno vyvolávali úškľabky, posmech a vyhrážky. Niektorí ho určite chceli celkom umlčať. No Enocha to nezastrašilo. Vedel, čo sa stalo so spravodlivým Ábelom, a Enoch bol podobne ako Ábel odhodlaný slúžiť Bohu bez ohľadu na to, čo sa stane.

[Rámček na strane 30]

Cituje Biblia z Enochovej knihy?

Enochova kniha je apokryfný a pseudoepigrafický text. Neoprávnene sa pripisuje Enochovi. Je to zbierka prehnaných a nehistorických židovských mýtov vytvorená pravdepodobne niekedy v druhom a prvom storočí pred n. l. a zjavne je to výsledok exegetických elaborátov na základe krátkej správy o Enochovi z Prvej knihy Mojžišovej. To celkom stačí, aby ju ľudia, ktorí milujú Božie inšpirované Slovo, odmietli.

V Biblii len kniha Júda obsahuje Enochove prorocké slová: „Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.“ ​(Júda 14, 15) Mnohí učenci sa domnievajú, že Enochovo proroctvo proti bezbožným súčasníkom je citované priamo z Enochovej knihy. Je možné, že by Júda používal ako zdroj nespoľahlivé apokryfné knihy?

Písma neodhaľujú, ako Júda spoznal Enochovo proroctvo. Jednoducho mohol citovať bežný zdroj, spoľahlivú tradíciu odovzdávanú od staroveku. Pavol zjavne urobil niečo podobné, keď menoval Jannesa a Jambresa, ktorí by boli inak anonymní mágovia na faraónovom dvore odporujúci Mojžišovi. Ak mal pisateľ Enochovej knihy prístup k starovekému zdroju tohto druhu, prečo by ho nemohol mať aj Júda?a — 2. Mojžišova 7:11, 22; 2. Timotejovi 3:8.

Ako dostal Júda informácie o Enochovom posolstve pre bezbožných, nie je dôležité. Spoľahlivosť jeho slov dosvedčuje fakt, že Júda písal pod božskou inšpiráciou. (2. Timotejovi 3:16) Boží svätý duch ho strážil, aby neuvádzal nič nepravdivé.

[Poznámka pod čiarou]