Maj úžitok z „nebeského zrna“
KRÁTKO po zázračnom oslobodení z Egypta Izraeliti prejavili vážny nedostatok viery vo svojho Osloboditeľa, Jehovu. Následkom toho ich Jehova nechal 40 rokov putovať po sinajskej pustatine. Počas celého toho obdobia Izraeliti a „veľká zmiešaná spoločnosť“ cudzincov, ktorí sa k nim pridali, jedli a pili „do sýtosti“. (2. Mojžišova 12:37, 38) Žalm 78:23–25 nám hovorí, ako to bolo možné: „[Jehova] potom prikázal zamračenej oblohe hore a otvoril samotné dvere neba. A nechal na nich pršať mannu na jedenie a dával im nebeské zrno. Ľudia jedli ten chlieb silných; poslal im zásoby na cestu do sýtosti.“
Mojžiš ako človek, ktorý mannu jedol, opísal tento jedinečný pokrm. Napísal, že ráno, keď „sa vrstva rosy vyparila... na povrchu pustatiny bolo čosi jemné a vločkovité, jemné ako inovať na zemi. Keď to uvideli synovia Izraela, začali jeden druhému hovoriť: ‚Čo je to?‘“ alebo doslova v hebrejčine: „Man huʼ?“ Z tohto výrazu pravdepodobne vzniklo slovo „manna“, ktorým Izraeliti pomenovali túto potravinu. Mojžiš povedal: „Bola biela ako koriandrové semeno a mala chuť ako ploché chleby s medom.“ — 2. Mojžišova 16:13–15, 31, poznámka pod čiarou v Reference Bible.
Manna nebola bežne sa vyskytujúcou potravinou, ako sa niektorí snažia dokázať. Bola zabezpečovaná nadprirodzenou silou. Napríklad jej dostupnosť nebola ohraničená miestom ani obdobím. Ak bola ponechaná cez noc, sčervivela a začala zapáchať; a predsa, dvojnásobné množstvo, ktoré si každá rodina nazbierala deň pred týždenným sabatom, sa cez noc nepokazilo, a tak sa dalo jesť aj v sabat — v deň, keď sa žiadna manna neobjavila. Manna teda rozhodne bola zázračným opatrením. — 2. Mojžišova 16:19–30.
Zmienka o „silných“, čiže o „anjeloch“, v 78. žalme naznačuje, že na zabezpečovanie manny Jehova azda používal anjelov. (Žalm 78:25, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Nech už to bolo akokoľvek, tento ľud mal všetky dôvody ďakovať Bohu za jeho láskavosť. Väčšina ľudu však prejavila nevďačný postoj práve k Tomu, ktorý ich oslobodil z otroctva v Egypte. Aj my by sme mohli začať považovať Jehovove opatrenia za samozrejmosť alebo by sme sa dokonca mohli stať nevďačnými, ak by sme nerozjímali o jeho milujúcej láskavosti. A tak môžeme byť vďační, že Jehova „na naše poučenie“ zahrnul do Biblie tento záznam o oslobodení Izraela a o udalostiach, ktoré po ňom nasledovali. — Rimanom 15:4.
Z poučenia pre Izrael majú úžitok aj kresťania
Keď Jehova poskytol mannu, nemal v úmysle len uspokojiť telesné potreby približne troch miliónov Izraelitov. Chcel ich ‚pokoriť a vyskúšať‘, aby ich prečistil a disciplinoval na ich úžitok. (5. Mojžišova 8:16; Izaiáš 48:17) Ak by na toto prečisťovanie a disciplinovanie reagovali kladne, Jehova by im s potešením ‚konal v ich neskorších dňoch dobro‘ tým, že by im v Zasľúbenej krajine poskytoval pokoj, blahobyt a šťastie.
Izraeliti sa potrebovali naučiť jednu dôležitú vec: že „človek žije nielen chlebom, ale že človek žije z každého výroku Jehovových úst“. (5. Mojžišova 8:3) Ak by Boh neposkytol mannu, ľud by pomrel od hladu — túto skutočnosť Izraeliti bez váhania uznali. (2. Mojžišova 16:3, 4) Tým z nich, ktorí prejavovali ocenenie, bola denne pripomínaná ich úplná závislosť od Jehovu, a tak boli pokorení. Keď už by raz takí ľudia boli v Zasľúbenej krajine s jej hmotným blahobytom, bolo by menej pravdepodobné, že by zabudli na Jehovu a na svoju závislosť od neho.
Kresťania si podobne ako Izraeliti musia stále uvedomovať svoju závislosť od Boha, pokiaľ ide o veci potrebné pre život — telesné i duchovné. (Matúš 5:3; 6:31–33) Keď Ježiš Kristus odpovedal na jedno z Diablových pokušení, citoval Mojžišove slová zapísané v 5. Mojžišovej 8:3: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ (Matúš 4:4) Áno, praví Boží ctitelia sú živení čítaním Jehovových výrokov, ktoré sa nachádzajú v jeho Slove. Okrem toho, keď zažívajú blahodarné pôsobenie týchto výrokov vo svojom živote, pretože chodia s Bohom a kladú záujmy jeho Kráľovstva na prvé miesto, posilňuje to ich vieru.
Nedokonalí ľudia môžu stratiť ocenenie pre veci, ktoré sa stanú rutinnou záležitosťou v ich živote — a to aj vtedy, keď sú tieto veci prejavom Jehovovho láskyplného záujmu. Napríklad nadprirodzené opatrenie v podobe manny Izraelitov spočiatku prekvapilo i potešilo, ale po čase sa mnohí z nich začali sťažovať. „Naša duša si sprotivila ten opovrhnutiahodný chlieb,“ nariekali neúctivo, čo bol znak, že sa začínajú ‚odvracať od živého Boha‘. (4. Mojžišova 11:6; 21:5; Hebrejom 3:12) Ich príklad preto slúži „ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí“. — 1. Korinťanom 10:11.
Ako môžeme dbať na tento varovný príklad? Jednou možnosťou je nikdy nedovoliť, aby sa biblické vyučovanie alebo opatrenia, ktoré dostávame prostredníctvom triedy verného a rozvážneho otroka, stali pre nás niečím obyčajným či samozrejmým. (Matúš 24:45) Keby sme niekedy začali brať Jehovove dary ako samozrejmosť alebo by nám zrazu boli ľahostajné, náš vzťah k nemu by začal chladnúť.
Jehova dobre vie, prečo nás nezaplavuje neustálym prívalom vzrušujúcich nových vecí. Miesto toho postupne vrhá na svoje Slovo rastúce svetlo. (Príslovia 4:18) Jeho ľudu to umožňuje, aby prijal a začal uplatňovať veci, ktoré sa učí. Ježiš pri vyučovaní svojich prvých učeníkov napodobňoval príklad svojho Otca. Božie Slovo im vysvetľoval, „pokiaľ mohli počúvať“ alebo „chápať“, ako to podávajú niektoré preklady. — Marek 4:33; porovnaj Jána 16:12.
Posilni si ocenenie pre Božie opatrenia
Ježiš využíval aj opakovanie. Myseľ, prirodzene, môže ľahko pojať určité myšlienky — napríklad biblické zásady —, ale to, aby ich kresťan prijal do srdca a urobil ich súčasťou svojej „novej osobnosti“, bude azda trvať trochu dlhšie, a to najmä vtedy, ak má staré svetské spôsoby a postoje hlboko zakorenené. (Efezanom 4:22–24) To určite platilo o Ježišových učeníkoch, pokiaľ ide o prekonávanie pýchy a pestovanie pokory. Ježiš ich musel poučovať o pokore pri viacerých príležitostiach a zakaždým im rovnakú základnú myšlienku predložil z iného uhla, aby si ju vštepili do srdca, čo sa napokon aj stalo. — Matúš 18:1–4; 23:11, 12; Lukáš 14:7–11; Ján 13:5, 12–17.
V súčasnosti sa kresťanské zhromaždenia a publikácie spoločnosti Watch Tower riadia Ježišovým príkladom, keď premyslene využívajú opakovanie. Ceňme si to teda ako prejav Božieho láskyplného záujmu o nás a nikdy sa nepresýťme tým, čo dostávame, ako sa Izraeliti presýtili mannou. Keď sa trpezlivo a usilovne snažíme prijímať Jehovove pravidelné pripomienky, uvidíme vo svojom živote znamenité ovocie. (2. Petra 3:1) Takýto postoj plný ocenenia naozaj ukazuje, že ‚chápeme zmysel‘ Božieho Slova vo svojom srdci i v mysli. (Matúš 13:15, 19, 23) V tom nám je znamenitým príkladom žalmista Dávid, ktorý — hoci nemal taký pestrý duchovný pokrm, aký dostávame my dnes — napísal o Jehovových zákonoch, že sú „sladšie ako med tečúci z plástov“. — Žalm 19:10.
„Manna“, ktorá dáva večný život
„Ja som chlieb života,“ povedal Ježiš Židom. „Vaši predkovia jedli mannu na pustatine, a predsa pomreli... Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky... Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Ján 6:48–51) Doslovný chlieb, čiže manna, nedal a ani nemohol dať večný život. Ale tí, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu výkupnú obeť, zažijú napokon požehnania večného života. — Matúš 20:28.
Väčšina ľudí, ktorí budú mať úžitok z Ježišovej výkupnej obete, sa bude tešiť z večného života na rajskej zemi. „Veľký zástup“ z nich — predobrazovaný „veľkou zmiešanou spoločnosťou“ cudzincov, ktorí sa pripojili k Izraelitom pri ich hromadnom odchode z Egypta — prežije blížiace sa „veľké súženie“, ktoré zbaví zem všetkého zla. (Zjavenie 7:9, 10, 14; 2. Mojžišova 12:38) A z ešte väčšej odmeny sa tešia tí, ktorých predtieňovali samotní Izraeliti. Apoštol Pavol ich opísal ako tých, ktorí — v počte 144 000 — tvoria duchovný Boží Izrael. Pri smrti je ich odmenou vzkriesenie k životu v nebi. (Galaťanom 6:16; Hebrejom 3:1; Zjavenie 14:1) Tam im Ježiš dá zvláštny druh manny.
Význam „skrytej manny“
„Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny,“ povedal vzkriesený Ježiš duchovnému Izraelu. (Zjavenie 2:17) Táto symbolická skrytá manna pripomína mannu, ktorú Boh prikázal Mojžišovi uchovať v zlatom krčahu vnútri svätej truhly zmluvy. Truhla bola v Najsvätejšej vo svätostánku. Tam zostávala mimo dohľadu, akoby skrytá. Táto vzorka manny sa neskazila, kým zostala na pamiatku uchovaná v Truhle, a to je zaiste vhodný symbol nevyčerpateľnej zásoby pokrmu. (2. Mojžišova 16:32; Hebrejom 9:3, 4, 23, 24) Tým, že Ježiš dáva členom triedy 144 000 skrytú mannu, zaručuje im, že dostanú nesmrteľnosť a neporušiteľnosť ako duchovní Boží synovia. — Ján 6:51; 1. Korinťanom 15:54.
„U teba [Jehova] je zdroj života,“ povedal žalmista. (Žalm 36:9) Ako vhodne potvrdzuje opatrenie manny — doslovnej i symbolickej — túto základnú pravdu! Manna, ktorú Boh dal starovekému Izraelu, obrazná manna, ktorú poskytol v podobe Ježišovho tela daného za nás, a symbolická skrytá manna, ktorú dáva členom triedy 144 000 prostredníctvom Ježiša, nám všetkým pripomína, že náš život je úplne závislý od Boha. (Žalm 39:5, 7) Pokorne, skromne a stále uznávajme túto závislosť. A Jehova nám zas bude ‚v našich neskorších dňoch konať dobro‘. — 5. Mojžišova 8:16.
[Obrázky na strane 26]
Získanie večného života v prípade každého človeka závisí od ‚živého chleba, ktorý zostúpil z neba‘
[Obrázok na strane 28]
Účasť na všetkých kresťanských zhromaždeniach odráža naše ocenenie pre Jehovove pripomienky