Kapitola 10

Majme odpor k ‚hlbokým Satanovým veciam‘

TYATÍRA

 1. Kde ležala Tyatíra vzhľadom na polohu ostatných zborov a aké bolo jej náboženské prostredie?

ASI 60 kilometrov juhovýchodne od Bergamy (Pergamu) je prekvitajúce turecké mesto Akhisar. Asi pred 1 900 rokmi sa na tomto mieste rozkladala Tyatíra. Cestujúci dozorca sa ľahko mohol dostať do Tyatíry z vnútrozemia po úzkej hradskej ceste z Pergamu, a potom mohol pokračovať v okružnej ceste do zostávajúcich zborov, o ktorých sa hovorí v 3. kapitole Zjavenia — do Sárd, Filadelfie a Laodicey. Na rozdiel od Pergamu Tyatíra asi nebola dôležitým strediskom uctievania cisára, ale boli v nej svätyne a chrámy zasvätené pohanským bohom. Tyatíra bola dôležitým obchodným strediskom.

2, 3. a) Aké máme predošlé správy o jednej obyvateľke Tyatíry, ktorá sa stala kresťankou? b) Aký význam má pre kresťanov z Tyatíry to, že Ježiš je „Boží Syn“ a že „má oči ako ohnivý plameň“?

² Keď Pavol zvestoval v Macedónii, stretol sa tam s tyatírskou ženou, ktorá sa volala Lýdia a predávala purpur. Lýdia s celou svojou domácnosťou radostne prijala posolstvo, ktoré Pavol zvestoval, a prejavila mimoriadnu pohostinnosť. (Skutky 16:14, 15) Stala sa prvou z obyvateľov Tyatíry, o ktorých je správa, že prijali kresťanstvo. Po čase sa v meste utvoril zbor kresťanov. Tam posiela Ježiš svoje najdlhšie posolstvo: „A anjelovi zboru v Tyatíre napíš: Toto hovorí Boží Syn, ten, ktorý má oči ako ohnivý plameň a ktorého nohy sú ako čistá meď.“ — Zjavenie 2:18.

³ Toto je jediné miesto v Zjavení, kde sa objavuje výraz „Boží Syn“, i keď na iných miestach sa Ježiš zmieňuje o Jehovovi výrazom ‚môj Otec‘. (Zjavenie 2:27; 3:5, 21) Použitie tohto titulu má tu iste pripomenúť tyatírskym kresťanom dôverný vzťah medzi Ježišom a Jehovom. Tento Syn má „oči ako ohnivý plameň“ — to je pre tyatírskych kresťanov varovaním, že jeho súd vzplanie proti všetkému v zbore, čo vidí ako znečistenie. Tým, že sa už po druhý raz zmieňuje o tom, že má nohy ako žeravá meď, zdôrazňuje svoj žiarivý príklad vernosti, daný vtedy, keď chodil po zemi. Kresťania v Tyatíre nepochybne dbali na jeho rady, a rovnako musíme konať i my dnes. — 1. Petra 2:21.

4, 5. a) Prečo mohol Ježiš tyatírskych kresťanov chváliť? b) V čom sa zbor v Tyatíre podobal asi 65 000 zborom dnešných Jehovových svedkov?

⁴ Je to krásne, že Ježiš môže kresťanov v Tyatíre chváliť. Hovorí: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ ​(Zjavenie 2:19) Na rozdiel od Efezanov tamojší pomazaní kresťania nestratili svoju počiatočnú lásku k Jehovovi. Ich viera je mocná. Navyše je ich skutkov viac než tých skorších a takisto ako tri predošlé zbory, kresťania v Tyatíre vytrvávajú. To platí i pre dnešných viac než 65 000 zborov Jehovových svedkov po celej zemi. Vyžaruje z nich láska k Jehovovi, a duch horlivosti vo zvestovateľskej službe preniká celú organizáciu a podnecuje mladých i starých. V stále rastúcom počte sa venujú priekopníckej službe, a tým múdro využívajú čas, ktorý zvyšuje, na oznamovanie nádhernej nádeje na prichádzajúce Božie kráľovstvo. — Matúš 24:14; Marek 13:10.

⁵ Tí mnohí verní, tak pomazaný ostatok, ako i veľký zástup, preukazujú už celé desaťročia príkladnú vytrvalosť v Božej službe, zatiaľ čo okolitý svet sa vnára stále hlbšie do beznádejnej temnoty. Buďme však statoční. Zjavenie potvrdzuje svedectvo predošlých Božích prorokov: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ — Sofoniáš 1:14; Joel 2:1; Habakuk 2:3; Zjavenie 7:9; 22:12, 13.

„Žena Jezábel“

 6. a) Hoci má tento zbor mnohé chvályhodné črty, ktorý problém si podľa Ježišových slov zaslúži okamžitú pozornosť? b) Kto bola Jezábel? Mala právo vyhlasovať sa za prorokyňu?

⁶ Ježišov ohnivý zrak preniká ďalej. Všíma si čosi, čo vyžaduje okamžitú pozornosť. Kresťanom v Tyatíre hovorí: „Ale mám proti tebe to, že trpíš ženu Jezábel, ktorá sa sama volá prorokyňou a učí a zvádza mojich otrokov, aby smilnili a jedli obetované modlám.“ ​(Zjavenie 2:20) V 10. storočí pred n. l. žila kráľovná Jezábel, manželka izraelského kráľa Achaba, ktorá uctievala Baala a bola smutne preslávená svojím vražedným, cudzoložným a panovačným konaním. Jehu, ako Jehovov pomazaný, ju dal usmrtiť. (1. Kráľov 16:31; 18:4; 21:1–16; 2. Kráľov 9:1–7, 22, 30, 33) Modlárska Jezábel nebola oprávnená tvrdiť, že je prorokyňou. Nebola ako Mirjam alebo Debora, ktoré slúžili v Izraeli ako verné prorokyne. (2. Mojžišova 15:20, 21; Sudcov 4:4; 5:1–31) A Jehovov duch ju nepodnecoval k prorokovaniu, ako podnecoval starú Annu a štyri dcéry evanjelistu Filipa. — Lukáš 2:36–38; Skutky 21:9.

 7. a) Na aký vplyv Ježiš akiste poukazuje, keď sa zmieňuje o „žene Jezábel“? b) Ako si niektoré ženy spojené so zborom zvyknú ospravedlňovať svoj svojvoľný spôsob konania?

⁷ Je teda zrejmé, že „žena Jezábel“, ktorá tvrdí, že je prorokyňou v Tyatíre, je podvodníčka. Nepodporuje ju Boží duch. Kto je táto Jezábel? Pravdepodobne je to žena alebo skupina žien, ktoré pôsobia v zbore nehanebným, škodlivým vplyvom. Niektoré ženy spojené so zborom asi zaťahovali členov zboru do nemravnosti, pričom nehanebne ospravedlňovali svoj svojvoľný spôsob konania zneužívaním biblických textov. To je ozaj falošné prorokovanie. Ovplyvňovali iných, aby prijali ich spôsoby, totiž ‚smilstvo, nečistotu, pohlavné vášne, škodlivú žiadosť a žiadostivosť, čo je modlárstvo‘. (Kolosanom 3:5) Podnecovali členov zboru k nemravnému, sebeckému životnému štýlu, aký v dnešných časoch trpí alebo podporuje väčšina náboženstiev kresťanstva.

 8. a) Aké slová vyslovuje Ježiš o tyatírskej „Jezábel“? b) Kam až siaha takýto nesprávny ženský vplyv v dnešných časoch?

⁸ Ježiš hovorí starším v Tyatíre ďalej: „A dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce robiť pokánie zo svojho smilstva. Hľa, uvrhnem ju na lôžko chorých, a tých, ktorí s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov.“ ​(Zjavenie 2:21, 22) Takisto ako pôvodná Jezábel iste ovládala Achaba a provokatívne sa stavala proti Jehuovi, vykonávateľovi Božieho rozsudku, aj tento ženský vplyv sa iste pokúša usmerňovať manželov a starších. Zdá sa, že starší v Tyatíre trpia tento neskromný vplyv, podobný vplyvu Jezábel. Ježiš ich prísne varuje, a takisto varuje dnes celosvetový zbor Božieho ľudu. Niektoré také cieľavedomé ženy priviedli svojich manželov k tomu, aby sa stali odpadlíkmi, ba podnecovali ich aj k súdnym procesom proti verným Jehovovým služobníkom. — Porovnaj s Júdom 5–8.

 9. a) Prečo Ježišove slová o Jezábel neuvádzajú do nepriaznivého svetla všetky ženy v zbore? b) Až kedy vzniká vplyv Jezábel?

⁹ Tým rozhodne nie je vrhnuté nepriaznivé svetlo na verné ženy v kresťanskom zbore. Naše verné sestry dnes vykonávajú veľkú časť zvestovateľského diela; pomocou domácich biblických štúdií, ktoré vedú, privádzajú do zboru zástupy nových. A Boh žehná tomuto usporiadaniu, ako to vyjadruje Žalm 68:11 (68:12, RP): „Jehova dáva výrok; žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko.“ Manželia môžu byť vedení k dobrému miernym, úctivým správaním svojich manželiek, ktoré „má veľkú hodnotu v Božích očiach“. (1. Petra 3:1–4) Kráľ Lemuel tiež chváli schopnú, pracovitú ženu. (Príslovia 31:10–31) Vplyv Jezábel vzniká až vtedy, keď ženy vybočia a začnú zvádzať mužov alebo spochybňovať či prehliadať vedenie prostredníctvom hlavy. — Efezanom 5:22, 23; 1. Korinťanom 11:3.

10. a) Prečo je proti Jezábel a jej deťom vynesený rozsudok? b) V akom nebezpečnom postavení sú tí, ktorí sa stávajú deťmi Jezábel, a čo by mali takíto ľudia robiť?

¹⁰ Ďalej hovorí Ježiš o „žene Jezábel“ takto: „A jej deti zabijem smrteľným morom, takže všetky zbory spoznajú, že som to ja, kto skúma obličky a srdce, a dám vám každému jednému podľa vašich skutkov.“ ​(Zjavenie 2:23) Ježiš milosrdne povolil pre Jezábel a jej deti čas na pokánie. No ony zotrvávajú vo svojom nemravnom konaní. Preto ich čaká súd. To je mocné posolstvo pre dnešných kresťanov. Tí, ktorí napodobňujú Jezábel, či sú to muži alebo ženy, a porušujú biblické zásady pokiaľ ide o vedenie prostredníctvom hlavy a čo sa týka morálky, alebo sú natoľko svojhlaví, že prehliadajú teokratický poriadok, stávajú sa jej deťmi a sú v duchovnom zmysle nebezpečne chorí. No keď si taký človek zavolá zborových starších, aby sa modlili nad ním, potom „modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne“ — pokiaľ pokorne koná v súlade s týmito modlitbami. Ale nikto nech si nemyslí, že môže Boha alebo Krista klamať, a skrývať nemravné činy alebo vyvolávať vonkajšie zdanie, že vykonáva horlivú službu. — Jakub 5:14, 15.

11. Akú pomoc dnes dostávajú zbory, aby dávali pozor na prenikanie nezákonného ženského vplyvu?

¹¹ Je radostné, že dnes si väčšina zborov Jehovových svedkov toto nebezpečenstvo uvedomuje. Starší dávajú pozor na sklony k neteokratickým postojom alebo k nesprávnemu konaniu. Mužom i ženám, ktorí sa dostali na nebezpečnú cestu, sa usilujú pomôcť, aby si vybudovali duchovné zmýšľanie a upravili svoje konanie skôr, než bude príliš neskoro. (Galaťanom 5:16; 6:1) Títo kresťanskí dozorcovia s láskou a pevne potláčajú akékoľvek snahy žien vytvárať skupiny na podporovanie smerov, ktoré pripomínajú hnutie za emancipáciu žien. Okrem toho bývajú v publikáciách Spoločnosti Strážna veža z času na čas poskytované aktuálne rady.a

12. Ako dnes prejavuje Jánova trieda podobnú horlivosť ako Jehu?

¹² Ale ak niekde došlo k hrubej nemravnosti, a najmä ak sa taká nemravnosť stala zvykom, musia byť nekajúcni hriešnici zbavení pospolitosti. Spomíname si na horlivosť, ktorú prejavil Jehu, keď odstraňoval všetky stopy vplyvu kráľovnej Jezábel z Izraela. Podobne i Jánova trieda podniká dnes rozhodné kroky a poskytuje príklad svojim druhom, ktorí sa podobajú Jonadábovi. Jej členovia dokazujú, že sa veľmi líšia od kazateľov kresťanstva, ktorí prejavujú nezdravú povoľnosť. — 2. Kráľov 9:22, 30–37; 10:12–17.

13. Čo sa stane s tými, ktorí podľahnú nesprávnemu ženskému vplyvu?

¹³ Boží Syn ako Jehovov posol a sudca koná správne, keď ukazuje, kto je novodobá Jezábel, a necháva ju padnúť na lôžko chorých, lebo jej duchovná choroba je naozaj chronická. (Malachiáš 3:1, 5) Tí, ktorí podľahli tomuto zhubnému ženskému vplyvu, tiež zakúsia veľké súženie — zármutok z toho, že im bude odňatá pospolitosť, že budú oddelení od kresťanského zboru, ako by boli mŕtvi. Ak nebudú robiť pokánie a neobrátia sa a nebudú prijatí späť do zboru, postihne ich aj telesná smrť v podobe smrteľnej rany — a to najneskôr vo veľkom súžení. Zatiaľ však majú možnosť nápravy, pokiaľ robia plné pokánie zo svojich nesprávnych skutkov. — Matúš 24:21, 22; 2. Korinťanom 7:10.

14. a) Ako používa Ježiš starších pri riešení takých problémov, ako sú vplyvy Jezábel? b) Ako by mal zbor podporovať starších pri riešení takých problémov?

¹⁴ „Všetky zbory“ musia spoznať, že Ježiš skúma „obličky“ — najhlbšie city, a „srdce“ — najvnútornejšiu osobnosť, včítane najzákladnejších pohnútok. Na to používa hviezdy čiže starších, ktorým dôveruje, a cez nich rieši mnohé problémy; oni majú postupovať i proti akémukoľvek vplyvu Jezábel, ktorý sa objaví. (Zjavenie 1:20) Keď títo starší takúto záležitosť plne preskúmajú a vyslovia rozsudok, nie je na jednotlivcoch, aby overovali všetky dôvody na podniknuté kroky. Všetci by mali pokorne prijať spôsob, akým starší rozhodli vec, a ďalej podporovať tieto hviezdy zboru. Verná oddanosť voči Jehovovi a jeho organizačnému usporiadaniu sa dočká odmeny. (Žalm 37:27–29; Hebrejom 13:7, 17) A pokiaľ ide o teba, kiež máš vtedy, keď bude Ježiš dávať každému jednotlivo podľa jeho skutkov, podiel na požehnaní. — Pozri Galaťanom 5:19–24; 6:7–9.

‚Pridržiavajte sa toho, čo máte‘

15. a) Čo povedal Ježiš tým, ktorí sa nedali skaziť od Jezábel? b) Z čoho je zjavné, že v roku 1918 neboli odpadlíckym kresťanstvom skazení všetci, ktorí tvrdili, že sú kresťania?

¹⁵ Ďalšie Ježišove slová prinášajú útechu: „Ale vám ostatným, ktorí ste v Tyatíre, všetkým tým, ktorí nemajú toto učenie, ktorí, ako hovoria, nepoznali ‚hlboké Satanove veci‘, hovorím: Nekladiem na vás žiadne iné bremeno. Len sa pridržiavajte toho, čo máte, dokiaľ neprídem.“ ​(Zjavenie 2:24, 25) V Tyatíre sú verné duše, ktoré nepodľahli vplyvu Jezábel. Tak aj 40 rokov pred rokom 1918 a potom neskôr neboli všetci, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, tolerantní voči nemravnému, skazenému konaniu, ktoré tak bujnie v kresťanstve. Malá skupina bádateľov Biblie, ktorí sú teraz známi ako Jehovovi svedkovia, sa snažila pomáhať členom cirkví, aby pochopili nekresťanský pôvod mnohých náuk kresťanstva, a táto skupina sa zbavila všetkých babylonských názorov a zvykov získaných z odpadlíckeho kresťanstva. K tomu patrí i nezdravo povoľné učenie „ženy Jezábel“.

16. Ktorých vecí je nutné vyvarovať sa, hoci Ježiš a vedúci zbor kresťanov prvého storočia nepridávali žiadne ďalšie bremeno?

¹⁶ Dnešná Jánova trieda povzbudzuje aj svojich druhov, veľký zástup, aby sa chránili pred nemravnými vplyvmi, napríklad pred vplyvmi poklesnutých foriem zábavy rozšírených v dnešnom svete. Na to, aby sme vedeli, čomu sa máme vyhýbať, nie je potrebné dívať sa na skazenosť, ani získavať podobné skúsenosti. To by sme nemali robiť ani zo zvedavosti. Prejavom múdrosti je držať sa veľmi ďaleko od „hlbokých Satanových vecí“. K tomu Ježiš dodáva: „Nekladiem na vás žiadne iné bremeno.“ To nám pripomenie výnos kresťanského vedúceho zboru z prvého storočia: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto pozorne vystríhať, bude sa vám dobre dariť.“ ​(Skutky 15:28, 29) Ak chceš, aby sa ti duchovne dobre darilo, vyvaruj sa falošného náboženstva, zneužívania krvi (napríklad pri transfúziách) a nemravnosti. A pravdepodobne bude tým chránené i tvoje telesné zdravie.

17. a) Ako Satan dnes pokúša ľudí ‚hlbokými vecami‘? b) Aký názor by sme dnes mali mať na ‚hlboké veci‘ Satanovho prekultivovaného sveta?

¹⁷ Satan má dnes iné ‚hlboké veci‘, napríklad zložité úvahy a filozofie, ktoré lichotia intelektu. Popri morálne povoľných, nemravných úvahách patrí k nim špiritizmus a evolučná teória. Ako sa na tieto ‚hlboké veci‘ díva absolútne múdry Stvoriteľ? Apoštol Pavol cituje jeho slová: „Zničím múdrosť múdrych.“ Naproti tomu „hlboké Božie veci“ sú jednoduché, priezračné a potešujúce. Múdri kresťania sa vystríhajú ‚hlbokých vecí‘ Satanovho prekultivovaného sveta. Pamätaj na to, že „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Korinťanom 1:19, Medziriadkový preklad Kráľovstva, angl.; 2:10; 1. Jána 2:17.

18. Aké požehnania sľúbil Ježiš pomazaným kresťanom, ktorí zostanú verní až do konca, a akú prednosť budú mať v Armagedone títo vzkriesení?

¹⁸ Ďalšie Ježišove slová kresťanov z Tyatíry iste veľmi povzbudili. I dnes sú povzbudením pre pomazaných kresťanov: „A tomu, kto zvíťazí a zachová moje skutky až do konca, tomu dám moc nad národmi a bude pásť ľudí železným prútom, aby boli roztrieskaní na kusy ako hlinené nádoby. Tak ako som aj ja dostal od svojho Otca.“ ​(Zjavenie 2:26, 27) To je skutočne podivuhodná prednosť. Táto moc, ktorú dostanú pomazaní víťazi pri svojom vzkriesení, je podiel s Ježišom na jeho činnosti, keď bude v Armagedone mávať ničivým „železným prútom“ proti spurným národom. A jadrová palebná sila týchto národov prskne ako vlhká kapsľa, keď Kristus roztrieska svojich nepriateľov ako hlinenú nádobu. — Žalm 2:8, 9; Zjavenie 16:14, 16; 19:11–13, 15.

19. a) Kto je „ranná hviezda“ a ako bude daná tým, ktorí zvíťazia? b) Aké povzbudenie je poskytnuté veľkému zástupu?

¹⁹ Ježiš dodáva: „Dám mu rannú hviezdu.“ ​(Zjavenie 2:28) Ježiš neskôr sám vysvetľuje, čo je táto „hviezda“. Hovorí: „Ja som koreň a potomok Dávida a jasná ranná hviezda.“ ​(Zjavenie 22:16) Áno, Ježiš spĺňa proroctvo, ktoré Jehova vynútil z neochotných perí Balaama: „Z Jakoba istotne vykročí hviezda a skutočne povstane žezlo z Izraela.“ ​(4. Mojžišova 24:17) Ako dá Ježiš tým, ktorí zvíťazia, „rannú hviezdu“? Iste tak, že sa im dá on sám, že ich pojme do najužšieho, najdôvernejšieho vzťahu. (Ján 14:2, 3) To je ozaj mocný podnet k vytrvalosti! I pre veľký zástup je podnetné, keď si uvedomuje, že „jasná ranná hviezda“ čoskoro prejaví svoju kráľovskú moc, a obnoví na tejto zemi raj!

Zachovajme si rýdzosť

20. Aký postupný vývoj v kresťanstve nám pripomína niektoré zo slabostí zboru v Tyatíre?

²⁰ Tento list musel byť pre kresťanov v Tyatíre isto veľkým povzbudením. Predstavme si to — sám v nebi oslávený Boží Syn osobne hovoril k tyatírskym kresťanom o niektorých z ich problémov. Aspoň niektorí zo zboru istotne zareagovali na taký láskyplný pastiersky počin. Toto najdlhšie zo siedmich posolstiev nám pomáha tiež zistiť, kde je dnes pravý kresťanský zbor. Keď v roku 1918 prišiel Ježiš do Jehovovho chrámu, aby súdil, prevažná väčšina organizácií, ktoré tvrdili, že sú kresťanské, bola poškvrnená modlárstvom a duchovnou nemravnosťou. (Jakub 4:4) Niektoré z nich zakladali svoje názory na náukách cieľavedomých žien z 19. storočia, ako boli napríklad Ellen Whiteová medzi adventistami siedmeho dňa a Mary Baker Eddyová v hnutí kresťanskej vedy. I v poslednom čase mnohé ženy kážu z kazateľnice. (Všimnime si rozdiel oproti 1. Timotejovi 2:11, 12.) V rôznych formách katolicizmu je často vzdávaná väčšia česť Márii než Bohu a Kristovi. Ježiš ju takto nectil. (Ján 2:4; 19:26) Môžu byť organizácie, ktoré pripúšťajú takýto nezákonný vplyv, skutočne kresťanské?

21. Aké poučenie z tohto posolstva do Tyatíry máme ako jednotlivci?

²¹ Jednotliví kresťania, či už patria k Jánovej triede, alebo k iným ovciam, urobia dobre, ak budú dbať na toto posolstvo. (Ján 10:16) Niektorí možno zistia, že ich podobne ako učeníkov tyatírskej Jezábel láka bezstarostný spôsob konania. I kompromisy môžu byť lákavé. Dnes je potrebné zaujať rozhodný postoj k sporným otázkam, keď ide napríklad o jedenie výrobkov z krvi alebo o prijímanie krvných transfúzií. Niektorí si možno myslia, že ich horlivosť vo zvestovateľskej službe alebo preslovy, ktoré majú, oprávňujú, aby v iných oblastiach boli menej prísni, že sa napríklad môžu pozerať na násilnícke a nemorálne filmy a videopásky, alebo že môžu nemierne požívať alkohol. Ježišova výstraha pre kresťanov z Tyatíry nám hovorí, že si nesmieme dovoľovať nič také. Jehova si praje, aby sme boli čistí, nerozdelení, aby sme všetko robili z celého srdca, ako mnohí kresťania z Tyatíry.

22. Ako Ježiš zdôrazňuje, že je potrebné mať počujúce ucho?

²² Naostatok Ježiš hovorí: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ ​(Zjavenie 2:29) Po štvrtý raz Ježiš opakuje tento vzrušujúci refrén, a bude ním uzatvárať i všetky tri ostatné posolstvá. Máš také citlivo reagujúce ucho? Potom pozorne počúvaj, keď Boh poskytuje svojím duchom ďalšie rady skrze svoj oznamovací prostriedok.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 51]

V dnešných časoch vykonávajú veľkú časť zvestovateľskej práce verné sestry, ktoré skromne podporujú teokratickú autoritu