Kapitola 11

Je tvoje meno v knihe života?

SARDY

 1. Aký je duchovný stav zboru v Sardách a ako začína Ježiš svoje posolstvo?

ASI 50 kilometrov na juh od dnešného Akhisaru (Tyatíry) leží miesto, kde sa nachádzal ďalší zbor, ktorý mal dostať posolstvo od osláveného Ježiša: Sardy. V šiestom storočí pred naším letopočtom bolo toto mesto hrdým hlavným mestom starovekého lýdskeho kráľovstva a sídlom rozprávkovo bohatého kráľa Kroisa. V Jánových časoch už prežíva obdobie ťažkostí a jeho niekdajšia nádhera z dôb kráľa Kroisa patrí minulosti. Podobne schudobnel duchovne tamojší kresťanský zbor. Je to prvý raz, čo Ježiš nezačína svoje posolstvo slovom pochvaly: Namiesto toho hovorí: „A anjelovi zboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: ‚Poznám tvoje skutky, máš meno, že si živý, ale si mŕtvy.‘“ — Zjavenie 3:1.

 2. a) Čo to znamená pre kresťanov v Sardách, že Ježiš má „sedem duchov“? b) Akú povesť mal zbor v Sardách, aká však bola skutočnosť?

² Prečo Ježiš hovorí o sebe, že je „ten, ktorý má sedem... duchov“? Pretože týchto sedem duchov je znázornením Jehovovho svätého ducha v jeho plnosti. Neskôr ich Ján opisuje aj ako „sedem očí“, čo je obrazom prenikavej schopnosti vidieť, ktorú svätý duch Ježišovi poskytuje. (Zjavenie 5:6) Ježiš je teda schopný zistiť a riešiť akúkoľvek situáciu, ktorá môže nastať. (Matúš 10:26; 1. Korinťanom 4:5) Zbor v Sardách má povesť, že je živý, činný. Ježiš však vidí, že je duchovne mŕtvy. Väčšina jeho členov upadla do ľahostajnosti, do stavu, v akom boli i predtým, než sa stali kresťanmi. — Porovnaj s Efezanom 2:1–3; Hebrejom 5:11–14.

 3. a) Prečo si ‚anjel zboru v Sardách‘ mal obzvlášť všimnúť to, že Ježiš má „sedem hviezd“? b) Akú prísnu radu dáva Ježiš zboru v Sardách?

³ Ježiš pripomína „anjelovi zboru v Sardách“ i to, že on je ten, ktorý „má... sedem hviezd“. On drží týchto zborových starších vo svojej pravej ruke, lebo má oprávnenie viesť ich v ich pastierskej práci. Mali by sa zamerať na to, aby ‚presne vedeli, ako vyzerá ich stádo‘. (Príslovia 27:23) Preto by mali pozorne načúvať ďalším Ježišovým slovám: „Staň sa bdelým a posilni to, čo ostáva a bolo blízko smrti, lebo som nenašiel tvoje skutky úplne vykonané pred mojím Bohom. Preto maj stále na mysli, ako si prijal a ako si počul, a zachovávaj to a rob pokánie. Ak sa neprebudíš, istotne prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba.“ — Zjavenie 3:2, 3.

 4. Ako mohli slová Petra pomôcť zboru v Sardách, aby ‚posilnil to, čo ostáva‘?

⁴ Starší v Sardách si majú spomenúť na radosť, ktorú mali vtedy na začiatku, keď spoznali pravdu, a na požehnania, ktoré vtedy získali. Ale teraz sú vzhľadom na duchovnú činnosť mŕtvi. Lampa ich zboru dohorieva, lebo nemajú skutky viery. Pred rokmi apoštol Peter písal zborom v Ázii (čo sa pravdepodobne vzťahovalo i na Sardy), aby si pestovali ocenenie pre nádherné dobré posolstvo, ktoré prijali kresťania a ktoré bolo oznamované „so svätým duchom, vyslaným z neba“ — v Jánovom videní je to isté zobrazené siedmimi duchmi. Peter pripomínal týmto ázijským kresťanom i to, že patria k ‚vyvolenému rodu, kráľovskému kňazstvu, svätému národu, ľudu pre zvláštne vlastníctvo, aby široko-ďaleko oznamovali znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. (1. Petra 1:12, 25; 2:9) Uvažovanie o takýchto duchovných pravdách pomôže zboru v Sardách, aby robil pokánie a ‚posilnil to, čo ostáva‘. — Porovnaj s 2. Petra 3:9.

 5. a) Čo sa stalo s ocenením sardských kresťanov? b) Čo sa stane, ak kresťania v Sardách nebudú reagovať na Ježišovu radu?

⁵ Teraz je ich ocenenie a láska k pravde ako oheň, ktorý takmer dohorel. Žiari už len niekoľko uhlíkov. Ježiš ich povzbudzuje, aby rozdúchali iskry, roznietili oheň, aby robili pokánie z hriechov, do ktorých ich priviedla ich nedbalosť, a aby sa znova stali zborom, ktorý je duchovne živý. (Porovnaj s 2. Timotejovi 1:6, 7.) Inak, keď Ježiš neočakávane príde — „ako zlodej“ — aby vykonal rozsudok, bude zbor v Sardách nepripravený. — Matúš 24:43, 44.

Prichádza „ako zlodej“

 6. S čím súviselo to, že Ježiš prišiel v roku 1918 „ako zlodej“ a v akom stave našiel tých, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi?

⁶ Ježišova výstraha, že „príde ako zlodej“, siaha až do našich čias. Jej význam mal zvláštne uplatnenie na kresťanov, ktorí sa dožili Pánovho dňa. Krátko po roku 1914 sa splnilo proroctvo Malachiáša: „‚Náhle príde k Svojmu chrámu pravý Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, z ktorého sa tešíte. Hľa, určite príde,‘ povedal Jehova vojsk.“ ​(Malachiáš 3:1; Zjavenie 1:10) Ježiš ako „posol zmluvy“ prišiel na inšpekciu a aby súdil tých, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi. (1. Petra 4:17) V tom čase, v roku 1918, bolo kresťanstvo zatiahnuté do krviprelievania v prvej svetovej vojne a bolo po duchovnej stránke načisto mŕtve. I praví kresťania, ktorí pred vojnou tak horlivo hlásali, prekonávali obdobie duchovnej ospalosti. Niektorí z ich popredných starších boli uväznení, a zvestovateľská činnosť sa takmer zastavila. Keď v ďalšom roku Jehovov duch prebudil týchto kresťanov, nie všetci boli pripravení. Niektorí, podobní ‚pochabým pannám‘ z Ježišovho podobenstva, neboli duchovne vyzbrojení na to, aby prijali výsadu služby Jehovovi. No našťastie boli mnohí podobní ‚rozvážnym pannám‘ a dbali na Ježišovu výstrahu: „Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ — Matúš 25:1–13.

 7. Prečo musia dnes kresťania zostať bdelí?

⁷ Kresťania nemali na začiatku Pánovho dňa poľaviť vo svojej bdelosti. Ježiš dal vo svojom veľkom proroctve o ‚znamení, keď to všetko má dospieť k záveru‘ prísnu výstrahu: „O tom dni alebo hodine nevie nikto... pozorujte a bdejte, lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas. Čo však hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ ​(Marek 13:4, 32, 33, 37) Áno, až do tej hodiny musíme všetci zostať bdelí, či patríme k pomazaným alebo k veľkému zástupu, a musíme bojovať, aby sme neupadli do duchovného spánku. Keď Jehovov deň nečakane príde „ako zlodej v noci“, kiež budeme nájdení ako bdelí, aby sme získali priaznivý rozsudok. — 1. Tesaloničanom 5:2, 3; Lukáš 21:34–36; Zjavenie 7:9.

 8. Akým spôsobom dnes Jánova trieda povzbudzuje Boží ľud k bdelosti?

⁸ Dnešná Jánova trieda je bdelá a vie, že je potrebné povzbudzovať Boží ľud, aby zostal duchovne živý. Preto sú niekoľkokrát za rok usporadúvané po celej zemi mimoriadne zhromaždenia. V jednom nedávnom roku bolo na 1 297 oblastných zjazdoch prítomných viac ako 7 020 459 osôb a bolo pokrstených 136 103 nových veriacich. Už dlhšie než sto rokov Jánova trieda používa časopis Strážna veža na oznamovanie Jehovovho mena a Jehovovho predsavzatia. Na zúrivé prenasledovanie počas dvoch svetových vojen odpovedala Strážna veža tým, že povzbudila Jehovových svedkov k novému nadšeniu vydaním článkov ako „Šťastní sú nebojácni“ ​(1919), „Výzva k činu“ ​(1925) a „Prenasledovanie porazené“ ​(1942).

 9. a) Akú otázku by si mali klásť všetci kresťania? b) Aké povzbudenie poskytla Strážna veža?

⁹ Tak ako kedysi v Sardách, i v dnešných zboroch je nevyhnutne potrebné, aby sa všetci kresťania naďalej skúmali. Všetci by sme si mali klásť otázky: Sú naše „skutky úplne vykonané“ pred naším Bohom? Pestujeme my osobne, bez toho, aby sme súdili iných, ducha obetavosti a snažíme sa prinášať Bohu službu celým srdcom? Časopis Strážna veža poskytol v tejto veci povzbudenie rozborom tém ako „Stále dokazujte, čím ste vy sami“ a „Nežime už viac pre seba“.a S takouto biblickou pomocou preskúmajme svoje najvnútornejšie ja a snažme sa chodiť pred Jehovom v rýdzosti, pokorne a s modlitbami. — Žalm 26:1–3; 139:23, 24.

„Niekoľko mien“

10. Aké povzbudivé črty videl Ježiš v sardskom zbore a ako by to malo zapôsobiť na nás?

¹⁰ Ďalšie Ježišove slová pre zbor v Sardách sú veľmi povzbudzujúce. Hovorí: „Predsa však máš v Sardách niekoľko mien, ktoré si nepoškvrnili vrchný odev, a tí budú chodiť so mnou v bielych vrchných odevoch, lebo sú toho hodní. Ten, kto zvíťazí, bude odiaty do bieleho vrchného odevu; a ja určite nevytriem jeho meno z knihy života, ale uznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.“ ​(Zjavenie 3:4, 5) Či nás tieto slová nepovzbudzujú a neposilňujú naše rozhodnutie byť verní? Keby rada starších prejavovala nedbalosť, mohol by zbor ako celok upadnúť do duchovného spánku. Avšak niektorí jednotlivci v ňom sa i tak môžu odvážne usilovať zachovať svoju kresťanskú totožnosť čistú a nepoškvrnenú a tak môžu mať naďalej pred Jehovom dobré meno. — Príslovia 22:1.

11, 12. a) V čom sa niektorí iste i počas veľkého odpadnutia podobali „niekoľkým menám“ verných v Sardách? b) Aká úľava bola takýmto ľuďom poskytnutá počas Pánovho dňa?

¹¹ Áno, tieto „vrchné odevy“ poukazujú na to, že niekto oprávnene nosí meno kresťana. (Porovnaj so Zjavením 16:15; 19:8.) Ježiša iste hreje, keď vidí, že sa „niekoľkým menám“, niekoľkým pomazaným kresťanom zo Sárd, i napriek ľahostajnosti prevažnej väčšiny stále darí uchovávať si túto kresťanskú totožnosť. Keď boli tí, čo sa vyhlasovali za kresťanov, počas dlhých stáročí veľkého odpadnutia vtiahnutí do Veľkého Babylonu — svetovej ríše falošného náboženstva —, vždy bolo zrejme niekoľko jednotlivcov, ktorí sa navzdory veľkej presile snažili konať Jehovovu vôľu. Takí kresťania boli spravodliví a podobne ako pšenica boli ukrytí medzi spústou sektárskej buriny. — Zjavenie 17:3–6; Matúš 13:24–29.

¹² Ježiš sľúbil, že s takýmito kresťanmi, ktorí sa budú podobať pšenici, bude „až do záveru systému vecí“. Vie o nich, kto sú a aké dobré meno si vytvorili. (Matúš 28:20; Kazateľ 7:1) Predstavme si radosť tých „niekoľkých“ verných, ktorí dožili až do začiatku Pánovho dňa. Napokon boli oddelení od duchovne mŕtveho kresťanstva a zhromaždení do spravodlivého zboru, ktorý sa podobal skôr zboru v Smyrne. — Matúš 13:40–43.

13. Aké požehnanie čaká pomazaných kresťanov, ktorí ‚nepoškvrnili svoj vrchný odev‘?

¹³ Tí Sarďania, ktorí sú verní až do konca a nepoškvrnia svoju kresťanskú totožnosť, dosahujú uskutočnenie podivuhodnej nádeje. Po zriadení Ježišovho mesiášskeho kráľovstva v roku 1914 sú vzkriesení k duchovnému životu a sú ako víťazi odetí bielym vrchným odevom, ktorý symbolizuje ich bezúhonnosť, nepoškvrnenú spravodlivosť. Šli po úzkej ceste, ktorá vedie do života, preto sa budú tešiť z večnej odmeny. — Matúš 7:14; pozri aj Zjavenie 6:9–11.

Navždy v knihe života!

14. Čo je to „kniha života“ a čie mená sú v nej zaznamenané?

¹⁴ Čo je to „kniha života“ a čie mená v nej budú uchované? Kniha alebo zvitok života sa týka správy o Jehovových služobníkoch, ktorí majú dostať dar večného života. (Malachiáš 3:16) Na tomto mieste v Zjavení sa výslovne hovorí o menách pomazaných kresťanov. Ale mená tých, ktorí majú získať večný život na zemi, sú v nej zaznamenané tiež. No z tejto knihy môžu byť mená aj vymazané. (2. Mojžišova 32:32, 33) Avšak tí, ktorí patria k Jánovej triede a ktorých mená zostanú v knihe života až do ich smrti, získajú nesmrteľný život v nebi. (Zjavenie 2:10) To sú tí, ktorých mená Ježiš výslovne uzná pred svojím Otcom a jeho anjelmi. To je skutočne nádherná odmena!

15. Ako sa stane, že mená členov veľkého zástupu budú nevymazateľne zapísané v knihe života?

¹⁵ Veľký zástup tých, ktorých mená sú taktiež zapísané v knihe života, vyjde živý z veľkého súženia. Ak títo ľudia budú prejavovať vieru počas Ježišovho tisícročného panstva a počas nasledujúcej rozhodujúcej skúšky, budú odmenení večným životom na rajskej zemi. (Daniel 12:1; Zjavenie 7:9, 14; 20:15; 21:4) Ich mená potom zostanú nevymazateľne zapísané v knihe života. Keď teraz vieš, čo sa tu pôsobením svätého ducha predkladá, nereaguješ nadšene na Ježišovo opakované povzbudenie: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom“? — Zjavenie 3:6.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 57]

Kiež tvoje meno zostane v knihe života