Kapitola 13

Kúp si zlato prečistené v ohni

LAODICEA

1, 2. Kde bol posledný zo siedmich zborov, ktoré dostali posolstvo od osláveného Ježiša, a čím okrem iného bolo toto mesto význačné?

POSLEDNÝ zo siedmich zborov, ktoré majú prijať posolstvo od vzkrieseného Ježiša, je Laodicea. A posolstvo preň je skutočne burcujúce a otvárajúce oči!

² Dnes by sme našli trosky Laodicey blízko Denizli, asi 90 kilometrov juhovýchodne od Alasehiru. V prvom storočí bola Laodicea dobre prospievajúcim mestom. Rozkladala sa na križovatke ciest a bola strediskom peňažníctva a obchodu. K jej bohatstvu prispieval predaj známej očnej masti. Mesto bolo preslávené aj kvalitnými odevmi, ktoré sa tu vyrábali z kvalitnej čiernej vlny. Závažným problémom mesta bol nedostatok vody, ktorému sa čelilo tým, že bola voda privádzaná akvaduktom zo vzdialených horúcich prameňov. Kým sa voda dostala do mesta, bola už iba vlažná.

 3. Ako uvádza Ježiš svoje posolstvo zboru v Laodicei?

³ Laodicea ležala blízko Kolos. Keď apoštol Pavol písal Kolosanom, zmienil sa o liste, ktorý predtým poslal Laodičanom. (Kolosanom 4:15, 16) Nevieme, čo v ňom Pavol písal, ale posolstvo, ktoré teraz posiela Laodičanom Ježiš, ukazuje, že sa dostali do biedneho duchovného stavu. Avšak, ako obvykle, Ježiš uvádza najprv skutočnosti, ktoré sú odporúčaním pre neho samého: „Anjelovi zboru v Laodicei napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, začiatok Božieho stvorenia.“ — Zjavenie 3:14.

 4. V akom zmysle je Ježiš „Amen“?

⁴ Prečo sa Ježiš označuje slovom „Amen“? Tento titul dodáva jeho posolstvu právnu závažnosť. „Amen“ je prepis hebrejského slova, ktoré znamená „iste“, „tak nech sa stane“ a používa sa na konci modlitby na potvrdenie myšlienok, ktoré boli v nej vyjadrené. (1. Korinťanom 14:16) Ježiš je „Amen“, lebo svojou absolútnou rýdzosťou a svojou obetnou smrťou potvrdil a zaručil splnenie všetkých Jehovových drahocenných sľubov. (2. Korinťanom 1:20) Odvtedy všetky modlitby, ak majú byť správne, musia byť určené Jehovovi prostredníctvom Ježiša. — Ján 15:16; 16:23, 24.

 5. Prečo je Ježiš „verný a pravdivý svedok“?

⁵ Ježiš je aj „verný a pravdivý svedok“. V proroctvách je často spájaný s vernosťou, pravdou a spravodlivosťou, lebo je absolútne dôveryhodný služobník Boha Jehovu. (Žalm 45:4; 45:5, RP; Izaiáš 11:4, 5; Zjavenie 1:5; 19:11) Je najväčším svedkom Jehovu. Ježiš ako „začiatok Božieho stvorenia“ oznamuje Božiu slávu už od samého začiatku. (Príslovia 8:22–30) Ako človek na zemi vydal svedectvo o pravde. (Ján 18:36, 37; 1. Timotejovi 6:13) Po svojom vzkriesení sľúbil svojim učeníkom svätého ducha a povedal im: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ Od Letníc roku 33 n. l. Ježiš riadil týchto pomazaných kresťanov pri zvestovaní dobrého posolstva „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Skutky 1:6–8; Kolosanom 1:23) Ježišovi právom patrí označenie verný a pravdivý svedok. Pre kresťanov v Laodicei bude užitočné, keď budú načúvať jeho slovám.

 6. a) Ako Ježiš opisuje duchovný stav zboru v Laodicei? b) Akým vynikajúcim Ježišovým príkladom sa laodicejskí kresťania neriadili?

⁶ Aké posolstvo má Ježiš pre Laodičanov? Nemá pre nich slovo pochvaly. Úprimne im vraví: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci. Pretože si však vlažný, ani horúci, ani studený, vyvrhnem ťa zo svojich úst.“ ​(Zjavenie 3:15, 16) Ako by si ty reagoval na také posolstvo od Pána Ježiša Krista? Neprebudilo by ťa a nezačal by si sa skúmať? Laodičania sa rozhodne musia vzchopiť, pretože upadli do duchovného spánku, akiste preto, že mnohé veci považovali za samozrejmé. (Porovnaj s 2. Korinťanom 6:1.) Ježiš, ktorého ako kresťania mali napodobňovať, prejavuje vždy plamennú horlivosť pre Jehovu a jeho službu. (Ján 2:17) A mierni ľudia zisťujú, že je vždy jemný, príjemný, osviežujúci ako pohár studenej vody v horúcom, sparnom dni. (Matúš 11:28, 29) Ale kresťania z Laodicey nie sú ani horúci, ani studení. Stali sa vlažnými ako voda, ktorá vteká do ich mesta. Mohlo by sa im stať, že ich Ježiš úplne zavrhne, že ich ‚vyvrhne zo svojich úst‘. A pokiaľ ide o nás, vždy sa — horlivo ako Ježiš — snažme poskytovať iným duchovné osvieženie. — Matúš 9:35–38.

„Hovoríš: ‚Som bohatý‘“

 7. a) Ako Ježiš ukázal, v čom tkvejú problémy laodicejských kresťanov? b) Prečo hovorí Ježiš, že laodicejskí kresťania sú ‚slepí a nahí‘?

⁷ V čom vlastne tkvie problém Laodičanov? Dobrú predstavu o tom si môžeme urobiť z ďalších Ježišových slov: „Lebo hovoríš: ‚Som bohatý a nadobudol som bohatstvo a nič nepotrebujem‘, ale nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ ​(Zjavenie 3:17; porovnaj s Lukášom 12:16–21.) Laodičania žijú v bohatom meste a sú sebaistí, lebo sú bohatí. Na ich spôsob života pravdepodobne pôsobil štadión, divadlá, športové areály, a tak začali ‚viac milovať rozkoš ako Boha‘.a (2. Timotejovi 3:4) Lenže hmotne bohatí Laodičania sú chudobní duchovne. Ak vôbec majú nejaké ‚poklady uložené v nebi‘, tak je ich veľmi málo. (Matúš 6:19–21) Nezachovali si prosté oko a vo svojom živote nedali na prvé miesto Božie kráľovstvo. Sú vlastne v tme, spia, nemajú duchovný pohľad. (Matúš 6:22, 23, 33) A hoci majú jemné rúcha, ktoré si mohli nakúpiť, lebo sú hmotne bohatí, v Ježišových očiach sú nahí. Nemajú žiaden duchovný šat, ktorý by ich označoval ako kresťanov. — Porovnaj so Zjavením 16:15.

 8. a) V ktorom ohľade jestvuje i dnes podobná situácia ako v Laodicei? b) Ako niektorí kresťania klamú sami seba uprostred tohto chamtivého sveta?

⁸ Aký to hrozný stav! No či dnes nevidíme veľa ráz podobnú situáciu? Čo je jej hlavnou príčinou? Sebaistý postoj vyplývajúci zo spoliehania sa na hmotný majetok a ľudské prostriedky. Podobne ako ľudia navštevujúci kostoly kresťanstva, i niektorí členovia Božieho ľudu klamú sami seba, a myslia si, že sa môžu zapáčiť Bohu, ak budú iba občas navštevovať zhromaždenia. Chceli by vystačiť s tým, že „uplatňujú slovo“ len symbolicky. (Jakub 1:22) Napriek opakovaným výstrahám od Jánovej triedy upriamujú sa na módne obliekanie, automobily, vybavenie domácnosti a na život, ktorý sa točí okolo rekreácií a zábav. (1. Timotejovi 6:9, 10; 1. Jána 2:15–17) Všetko toto vedie k otupeniu duchovnej vnímavosti. (Hebrejom 5:11, 12) Členovia Božieho ľudu nesmú zostať apatickí a vlažní; je nutné, aby znovu rozdúchali „oheň ducha“ a prejavovali osviežujúcu dychtivosť v ‚zvestovaní slova‘. — 1. Tesaloničanom 5:19; 2. Timotejovi 4:2, 5.

 9. a) Ktoré Ježišove slová by mali zatriasť vlažnými kresťanmi a prečo je to nutné? b) Ako môže zbor pomáhať zablúdeným „ovciam“?

⁹ Ako sa Ježiš pozerá na vlažných kresťanov? Jeho otvorené slová by mali nimi zatriasť: „Nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ Ich svedomie je natoľko otupené, že si ani neuvedomujú svoj hrozný stav. (Porovnaj s Prísloviami 16:2; 21:2.) Takúto vážnu situáciu v zbore nemožno zľahčovať. Starší a ďalší nimi poverení by mali prebudiť tieto zblúdené ovce svojím príkladným úsilím a láskyplnou pastierskou činnosťou, aby znovu, tak ako prv, pociťovali radosť, ktorú prináša služba celým srdcom. — Lukáš 15:3–7.

Rada týkajúca sa ‚zbohatnutia‘

10. Čo je „zlatom“, ktoré si podľa Ježišových slov majú od neho kúpiť kresťania z Laodicey?

¹⁰ Jestvuje nejaký liek na smutnú situáciu v Laodicei? Áno, ak sa tamojší kresťania budú riadiť Ježišovou radou: „Radím ti, aby si si odo mňa kúpil zlato prečistené v ohni, aby si zbohatol.“ ​(Zjavenie 3:18a) Pravé kresťanské „zlato“, ktoré bolo prečistené ohňom a z ktorého bola odstránená všetka troska, ich urobí ‚bohatými voči Bohu‘. (Lukáš 12:21) Kde si môžu kúpiť také zlato? Rozhodne nie od miestnych bankárov, ale od Ježiša. Čo je to za zlato, vysvetlil apoštol Pavol, keď hovoril Timotejovi, že má prikazovať bohatým kresťanom, „aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti“. Iba ak budú takýmto spôsobom podnikať, môžu sa ‚chopiť skutočného života‘. (1. Timotejovi 6:17–19) V materiálnom ohľade bohatí Laodičania mali sa držať Pavlovej rady, a tak zbohatnúť duchovne. — Pozri aj Príslovia 3:13–18.

11. Aké príklady na tých, ktorí si kúpili „zlato prečistené v ohni“ máme v našej dobe?

¹¹ Máme aj nejaké novodobé príklady, že jestvujú takí, ktorí si kupujú „zlato prečistené v ohni“? Áno. Keď sa Pánov deň ešte len približoval, malá skupina bádateľov Biblie si začala uvedomovať falošnosť mnohých babylonských náuk kresťanstva, ako sú náuky o trojici, o nesmrteľnosti duše, o trápení v pekle, krste malých detí a uctievaní obrazov (včítane kríža a obrazov Márie). Títo kresťania sa zastávali biblickej pravdy a hlásali, že jedinou nádejou ľudstva je Jehovovo kráľovstvo a záchrana spočíva na Ježišovej výkupnej obeti. Takmer štyridsať rokov vopred poukazovali na rok 1914, v ktorom sa podľa biblického proroctva mali skončiť časy národov a na zemi mali nastať neočakávané udalosti. — Zjavenie 1:10.

12. Kto bol jedným z tých, ktorí sa ujali vedenia medzi uvedomujúcimi sa kresťanmi, a aký vynikajúci príklad dal tento muž v tom, ako si možno ukladať poklady v nebi?

¹² Medzi týmito kresťanmi, postupne si uvedomujúcimi ďalšie a ďalšie veci, ujal sa vedenia Charles Taze Russell, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia vytvoril biblickú študijnú triedu v Allegheny (teraz časť Pittsburgu) v Pennsylvánii v USA. Keď Russell začínal hľadať pravdu, bol v tom čase spoločníkom svojho otca v podnikaní a mohol sa stať milionárom. Predal však svoje podiely na filiálkach a svoj majetok použil na to, aby pomohol financovať oznamovanie Božieho kráľovstva po celej zemi. V roku 1884 sa stal prvým prezidentom spoločnosti, ktorá je teraz známa ako Pennsylvánska biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža. Zomrel roku 1916 vo vlaku blízko stanice Pampa v Texase, cestou do New Yorku, vyčerpaný poslednou kazateľskou cestou po západnej časti Spojených štátov. Dal vynikajúci príklad, ako je možné ukladať si duchovné poklady v nebi, príklad, ktorým sa riadia státisíce obetavých priekopníkov, konajúcich zvestovateľskú službu v týchto záverečných rokoch nášho storočia. — Hebrejom 13:7; Lukáš 12:33, 34; porovnaj s 1. Korinťanom 9:16; 11:1.

Použime duchovný balzam na oči

13. a) Ako duchovný balzam na oči zlepší stav Laodičanov? b) Aké oblečenie odporúča Ježiš a prečo?

¹³ Ježiš prísne napomína Laodičanov i takto: „[Kúp si] biely vrchný odev, aby si bol oblečený a aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a očný balzam, ktorým by si si potrel oči, aby si videl.“ ​(Zjavenie 3:18b) Laodičania by sa mali usilovať o vyliečenie svojej duchovnej slepoty, a zaopatriť si liečivý očný balzam, no nie balzam od miestnych liečiteľov, ale balzam, ktorý môže poskytnúť iba Ježiš. To by im pomohlo získať duchovné rozlišovanie, aby mohli chodiť po ‚chodníku spravodlivých‘ s rozžiarenými očami upretými na konanie Božej vôle. (Príslovia 4:18, 25–27) Takto by sa mohli obliecť — nie do drahého odevu z čiernej vlny, aký sa vyrábal v Laodicei, ale do „bieleho vrchného odevu“, z ktorého je badateľné, že majú prednosť byť nasledovníkmi Ježiša Krista. — Porovnaj s 1. Timotejovi 2:9, 10; s 1. Petra 3:3–5.

14. a) Aký duchovný balzam na oči je prístupný od roku 1879? b) Kde je najzákladnejší zdroj finančnej podpory diela Jehovových svedkov? c) Ako sa Jehovovi svedkovia líšia od iných spôsobom používania príspevkov?

¹⁴ Možno v dnešných časoch získať duchovný balzam na oči? Nepochybne áno. Pastor Russell, ako ho s láskou nazývali, začal v roku 1879 na obranu pravdy vydávať časopis známy dnes ako Strážna veža hlásajúca Jehovovo kráľovstvo. V jeho druhom vydaní bolo uverejnené vyhlásenie: „[Tento časopis] má, dúfame, podporu JEHOVU, a keďže je tak, nebude nikdy žobrať alebo prosiť ľudí o podporu. Ak ten, ktorý hovorí: ‚Všetko zlato a striebro hôr je moje,‘ prestane poskytovať potrebnú hmotnú podporu, budeme tomu rozumieť tak, že je čas prestať s vydávaním.“ V 20. storočí si niektorí televízni kazatelia nazhromaždili obrovské bohatstvo a žijú v nehanebnom (a dakedy nemravnom) prepychu. (Porovnaj so Zjavením 18:3.) Naproti tomu bádatelia Biblie, známi dnes ako Jehovovi svedkovia, používajú všetky nevyprosené príspevky, ktoré dostali, na organizovanie a podporu celosvetového zvestovania prichádzajúceho Jehovovho kráľovstva. Jánova trieda sa až dodnes stará o vydávanie časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, ktoré mali v roku 2006 celkový náklad vyše 59 miliónov. Strážnu vežu možno dostať vo vyše 100 jazykoch. Je to oficiálny časopis zboru, ktorý tvoria vyše štyri milióny kresťanov. A tieto štyri milióny kresťanov používajú tento časopis ako duchovný balzam, ktorý im slúži, aby mali otvorené oči a rozoznávali, čo je falošné náboženstvo, a aby videli, aké naliehavé je zvestovať vo všetkých národoch dobré posolstvo. — Marek 13:10.

Majme úžitok z karhania a poriadku

15. Prečo dal Ježiš kresťanom z Laodicey svoju prísnu radu a ako by ju zbor mal prijať?

¹⁵ Vráťme sa zase k Laodičanom. Ako budú reagovať na prísnu Ježišovu radu? Mali by byť zronení a myslieť si, že Ježiš si nepraje, aby boli ďalej jeho nasledovníkmi? To rozhodne nie. Posolstvo v ďalšej časti hovorí: „Všetkých, ku ktorým mám náklonnosť, karhám a vediem k poriadku. Preto buď horlivý a rob pokánie.“ ​(Zjavenie 3:19) Ak Ježiš niekoho vedie k poriadku, je to dôkazom lásky, podobne ako výchovné karhanie od Jehovu. (Hebrejom 12:4–7) Laodicejský zbor by mal využiť tento záujem, ktorý je prejavom lásky, a mal by uplatniť Ježišovu radu. Jeho členovia by mali robiť pokánie a uvedomiť si, že svojou vlažnosťou sa dopúšťajú hriechu. (Hebrejom 3:12, 13; Jakub 4:17) Ich starší by mali zanechať svoje hmotárske záujmy a ‚ako oheň roznecovať‘ dar, ktorý majú od Boha. A tak nech pocítia všetky zbory — keď začne pôsobiť na ich oči duchovný očný balzam — osvieženie podobné chladivému dúšku studenej pramenistej vody. — 2. Timotejovi 1:6; Príslovia 3:5–8; Lukáš 21:34.

16. a) Ako sa dnes prejavuje Ježišova láska? b) Ako by sme mali prijať vážnu radu?

¹⁶ Aký význam to má pre nás dnes? Ježiš aj dnes naďalej ‚miluje svojich, ktorí sú vo svete‘. Bude ich milovať „po všetky dni až do záveru systému vecí“. (Ján 13:1; Matúš 28:20) Svoju lásku a náklonnosť prejavuje skrze novodobú Jánovu triedu a skrze hviezdy čiže starších kresťanského zboru. (Zjavenie 1:20) V týchto mimoriadne ťažkých časoch majú starší hlboký záujem pomôcť nám všetkým, mladým i starým, aby sme zostali v teokratickom ovčinci a odolali sklonom k nezávislosti, hmotárskej chamtivosti i mravnej nečistote sveta. Ak niekedy dostaneme vážnu radu, alebo sme vedení k disciplíne, pamätajme na to, že „kázeň je cestou života“. (Príslovia 6:23) Všetci sme nedokonalí, a preto keď je potrebné, mali by sme všetci horlivo robiť pokánie, aby sme sa znovu dostali do správneho stavu a zotrvali v Božej láske. — 2. Korinťanom 13:11.

17. Ako sa bohatstvo môže stať duchovne nebezpečným?

¹⁷ Nesmieme pripustiť, aby sme sa pod vplyvom hmotárstva, pod vplyvom bohatstva alebo nedostatku bohatstva stali vlažní. Majetok môže pomôcť chopiť sa nových možností služby, no môže byť aj nebezpečný. (Matúš 19:24) Zámožný človek by si mohol myslieť, že ak z času na čas poskytne väčšie dary, nemusí byť v diele zvestovania taký horlivý ako niekto iný. Alebo by si mohol myslieť, že pre svoj majetok má právo na určité výsady. Bohatý človek má i možnosti pestovať množstvo zábav a rekreačných činností, ktoré si iní nemôžu dovoliť. Ale takéto rozptýlenia si vyžadujú čas a mohli by nepozorných odvrátiť od kresťanskej zvestovateľskej služby. Nerozvážny človek by sa takto mohol stať vlažným. Vyvarujme sa takýchto nástrah a ‚tvrdo pracujme a namáhajme sa‘ celým srdcom, s nádejou na večný život. — 1. Timotejovi 4:8–10; 6:9–12.

‚Večerať‘

18. Akú príležitosť dáva Ježiš laodicejským kresťanom?

¹⁸ Potom Ježiš hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem do jeho domu a budem s ním večerať a on so mnou.“ ​(Zjavenie 3:20) Ak laodicejskí kresťania pozvú Ježiša do svojho zboru, pomôže im prekonať ich vlažnosť! — Matúš 18:20.

19. O čom hovorí Ježiš, keď sľubuje, že bude s laodicejským zborom večerať?

¹⁹ Ježišova zmienka o večeri iste pripomína Laodičanom časy, keď Ježiš jedával so svojimi učeníkmi. (Ján 12:1–8) Takéto príležitosti vždy prinášali prítomným duchovné dobrodenie. I po Ježišovom vzkriesení bolo niekoľko významných príležitostí, keď sa Ježiš so svojimi učeníkmi zúčastnil pri jedle. To bolo pre nich veľkým posilnením. (Lukáš 24:28–32; Ján 21:9–19) Teda keď Ježiš sľubuje, že príde do laodicejského zboru a bude s jeho členmi večerať, je to sľub, ktorý im môže priniesť bohaté duchovné dobrodenie, ak ho, pravda, budú chcieť prijať.

20. a) K čomu viedla vlažnosť kresťanstva v čase, keď sa začínal Pánov deň? b) Ako sa prejavil na kresťanstve Ježišov súd?

²⁰ Ježišovo láskavé povzbudenie poskytnuté Laodičanom má veľký význam pre dnešný ostatok pomazaných kresťanov. Niektorí z nich sa pamätajú na to, že v čase, keď sa začínal Pánov deň, stúpenci náboženstiev kresťanstva boli nechutne vlažní. Namiesto toho, aby v roku 1914 duchovenstvo privítalo návrat nášho Pána, nechalo sa zatiahnuť do jatiek prvej svetovej vojny, v ktorej 24 z 28 bojujúcich národov tvrdilo o sebe, že sú kresťanské. Ich krvná vina je naozaj veľká. Počas druhej svetovej vojny, ktorá sa rovnako vo veľkej miere odohrávala v kresťanstve, sa hriechy falošného náboženstva znovu „nahromadili až do neba“. (Zjavenie 18:5) Duchovenstvo ukázalo chrbát nastupujúcemu Jehovovmu kráľovstvu, keď začalo podporovať Spoločnosť národov, Spojené národy i nacionalistické revolučné hnutia, z ktorých žiadne nemôže vyriešiť problémy ľudstva. Ježiš duchovenstvo už dávno zavrhol, vyniesol nad ním záporný rozsudok a zavrhol ho, tak ako sa rybár zbavuje nevhodných rýb, ktoré sa chytili do jeho vlečnej siete. Dnešný bezútešný stav cirkví kresťanstva je dôkazom tohto rozsudku, ktorý bol nad nimi vynesený. Nechže je nám jeho konečný osud výstrahou! — Matúš 13:47–50.

21. Ako reagujú na Ježišove slová kresťanom z Laodicey od roku 1919 kresťania z pravého kresťanského zboru?

²¹ I v pravom kresťanskom zbore bývajú vlažní jednotlivci, ktorí sú ako nápoj, ktorý nie je ani povzbudivo horúci, ani osviežujúco chladný. No Ježiš napriek tomu vrúcne miluje svoj zbor. Je ochotný poslúžiť kresťanom, ktorí sa prejavia ako pohostinní. Mnohí ho privítali, akoby ho pozývali na večeru. To viedlo k tomu, že sa im od roku 1919 otvárajú oči, a oni vidia význam biblických proroctiev. Prežívajú obdobie veľkého osvietenia. — Žalm 97:11; 2. Petra 1:19.

22. Akú ďalšiu večeru mohol mať Ježiš na mysli a kto sa na nej zúčastní?

²² Keď Ježiš oslovoval Laodičanov, mal možno na mysli aj inú večeru. O niečo ďalej v Zjavení čítame: „Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní na svadobnú večeru Baránka.“ Táto večera je nádhernou hostinou po dosiahnutí víťazstva, na chválu Jehovu, keď vykoná rozsudok nad falošným náboženstvom — tejto hostiny sa zúčastní v nebi Kristus a celá jeho nevesta v počte 144 000. (Zjavenie 19:1–9) Kladne reagujúci členovia starovekého laodicejského zboru — i dnešní verní bratia Ježiša Krista, ktorí majú oblečené čisté odevy označujúce ich ako pravých pomazaných kresťanov — budú hodovať pri tejto večeri so svojím ženíchom. (Matúš 22:2–13) Aký mocný podnet k horlivosti a k pokániu!

Trón pre tých, ktorí zvíťazia

23, 24. a) O akej ďalšej odmene Ježiš hovorí? b) Kedy sa Ježiš posadil na vlastný mesiášsky trón a kedy začal so súdom nad tými, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov? c) Aký podivuhodný sľub dal Ježiš svojim učeníkom, keď ustanovil slávnosť na pamiatku svojej smrti?

²³ Ježiš hovorí o ďalšej odmene: „Tomu, kto zvíťazí, dovolím, aby sedel so mnou na mojom tróne, podobne ako som ja zvíťazil a posadil sa so svojím Otcom na jeho tróne.“ ​(Zjavenie 3:21) Ježiš, ktorý si uchoval rýdzosť a tým zvíťazil nad svetom, bol v roku 33 n. l. vzkriesený a vyvýšený, aby sa posadil so svojím Otcom na jeho nebeský trón. (Skutky 2:32, 33) Takto sa začali spĺňať Dávidove slová zo Žalmu 110:1, 2. V ďalšom dôležitom roku, 1914, Ježiš prišiel, aby sa posadil na vlastný mesiášsky trón, ako kráľ a sudca. Súd sa začal v roku 1918, a to nad tými, ktorí tvrdili o sebe, že sú kresťania. Pomazaní víťazi, ktorí až do týchto čias pomreli, mali vtedy byť vzkriesení a pripojiť sa k Ježišovi v jeho Kráľovstve. (1. Petra 4:17) Ježiš im to sľúbil, keď ustanovoval slávnosť na pamiatku svojej smrti. Svojim učeníkom vtedy povedal: „Ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch, aby ste súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ — Lukáš 22:28–30.

²⁴ Je to naozaj nádherné poverenie — sedieť pri „znovustvorení“ vedľa panujúceho kráľa a spolu s ním povznášať na základe jeho dokonalej obete svet poslušného ľudstva do stavu edenskej dokonalosti. (Matúš 19:28; 20:28) Ján nám dáva poučenie, že tých, ktorí zvíťazia, Ježiš urobí ‚kráľovstvom, kňazmi pre svojho Boha a Otca‘, aby zaujali tróny okolo nádherného Jehovovho nebeského trónu. (Zjavenie 1:6; 4:4) My všetci — či patríme k pomazaným, či k novej pozemskej spoločnosti, ktorá dúfa, že sa bude podieľať na obnovovaní raja — si vezmeme k srdcu Ježišove slová Laodičanom! — 2. Petra 3:13; Skutky 3:19–21.

25. a) Ako Ježiš znovu uzatvára svoje posolstvo do Laodicey? b) Ako by dnes jednotliví kresťania mali reagovať na Ježišove slová zboru v Laodicei?

²⁵ Podobne ako predošlé posolstvá Ježiš i toto posolstvo uzatvára povzbudzujúcim výrokom: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ ​(Zjavenie 3:22) Žijeme už v pokročilom období času konca. Máme okolo seba mnoho dôkazov, aké chladné je kresťanstvo, pokiaľ ide o lásku. Kiež my, ako praví kresťania, naopak — vrele prijímame Ježišovo posolstvo zboru v Laodicei, a kiež vrúcne prijmeme všetkých sedem posolstiev, ktoré náš Pán dal zborom. Môžeme to prejaviť i tým, že sa intenzívne zapojíme do spĺňania veľkého Ježišovho proroctva týkajúceho sa našej doby: „A toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ — Matúš 24:12–14.

26. Kedy hovorí Ježiš znova priamo s Jánom, na čom sa však zúčastňuje?

²⁶ Tu sa Ježišova rada siedmim zborom končí. Až do záverečnej kapitoly Zjavenia Ježiš už s Jánom viac nehovorí; má však účasť na mnohých videniach, napríklad ako vykonávateľ Jehovových rozsudkov. Teraz spoločne s Jánovou triedou skúmajme druhé pozoruhodné videnie, ktoré zjavil Pán Ježiš Kristus.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 73]

Hmotárstvo — a múdrosť

Jeden novinár v roku 1956 napísal: „Odhaduje sa, že pred sto rokmi mal priemerný človek 72 potrieb, z ktorých sa 16 považovalo za nevyhnutné. Podľa dnešného odhadu má priemerný človek 474 potrieb, z ktorých sa 94 považuje za nevyhnutné. Pred sto rokmi bolo priemernému človeku pomocou reklamy a propagácie ponúkaných 200 výrobkov — no dnes núka reklama 32 000 výrobkov. Vecí nevyhnutných pre život človeka je málo — no jeho priania sú bezmedzné.“ Dnes je ľuďom vnucovaná predstava, že hlavnou vecou v živote je hmotné bohatstvo a majetok. Preto mnohí začali prehliadať múdru radu Kazateľa 7:12: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“

[Obrázok na strane 67]

Voda pritekajúca do Laodicey bola nepríjemne vlažná. Laodicejskí kresťania mali neuspokojivo vlažného ducha