Akého ducha prejavuješ?

 1. Akú nádej vyjadroval Pavol, keď písal spoluveriacim?

V LISTOCH, ktoré apoštol Pavol písal spoluveriacim, opakovane vyjadroval nádej, že Bohu a Kristovi sa bude páčiť duch, ktorého zbory prejavujú. Napríklad Galaťanom napísal: „Bratia, nech je nezaslúžená láskavosť nášho Pána Ježiša Krista s duchom, ktorého prejavujete. Amen.“ ​(Gal. 6:18) Čo mal Pavol na mysli slovným spojením „duch, ktorého prejavujete“?

2., 3. a) Čo mal Pavol slovom „duch“ niekedy na mysli? b) Aké otázky by sme si mali položiť v súvislosti s duchom, ktorého prejavujeme?

² V tomto kontexte sa slovo „duch“ vzťahuje na vnútornú silu, ktorá nás pobáda hovoriť alebo konať určitým spôsobom. Niektorí ľudia sú jemní, ohľaduplní, mierni, štedrí či zhovievaví. Biblia sa pozitívne vyjadruje o „tichom a miernom duchu“ a o tom, keď je niekto „chladného ducha“. (1. Petra 3:4; Prísl. 17:27) Iní ľudia sú sarkastickí, hmotárski, urážliví alebo prejavujú ducha nezávislosti. Ďalší môžu dokonca prejavovať nečistého, neposlušného ducha či ducha vzbury.

³ Teda keď Pavol použil vyjadrenia typu „nech je nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista s duchom, ktorého prejavujete“, chcel tým bratov povzbudiť, aby prejavovali ducha, ktorý je v súlade s Božou vôľou a Kristovou osobnosťou. (Fil. 4:23; prečítajte Kolosanom 3:9–12.) Preto by sme si mali položiť tieto otázky: ‚Akého ducha prejavujem ja? Mohol by som prejavovať ducha, ktorý by sa Bohu ešte viac páčil? Mohol by som sa zlepšiť v tom, ako prispievam k celkovému duchu v zbore?‘ Znázornime si to. Tak ako jednotlivé slnečnice prispievajú k tomu, že celé pole žiari krásnou žltou farbou, aj jednotlivci v zbore prispievajú k jeho celkovej kráse. Dá sa to povedať aj o tebe? Určite by sa o to mal každý z nás snažiť. Pozrime sa, ako môžeme prejavovať ducha, ktorý sa bude Bohu páčiť.

 4. Čo je „duch sveta“?

⁴ V Písme čítame: „Neprijali sme však ducha sveta, ale ducha, ktorý je od Boha.“ ​(1. Kor. 2:12) Čo je „duch sveta“? Je to ten istý duch, o ktorom čítame v Efezanom 2:2: „Kedysi [ste] chodili podľa systému vecí tohto sveta, podľa vládcu s mocou nad vzduchom, ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti.“ Tento „vzduch“ predstavuje ducha sveta, čiže jeho myšlienkový postoj, a je všade okolo nás. Dnes sa bežne prejavuje postojmi „nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť“, alebo „bojuj za svoje práva“. V Satanovom svete je tento duch charakteristický pre „synov neposlušnosti“.

 5. Akého ducha prejavili niektorí Izraeliti?

⁵ Takéto postoje nie sú ničím novým. Za dní Mojžiša sa proti tým, ktorým bola zverená autorita v izraelskom zbore, vzbúril Kórach. Zameral sa hlavne na Árona a jeho synov, ktorí slúžili ako kňazi. Možno videl ich chyby. Možno obviňoval Mojžiša z nepotizmu — z rozdeľovania významných miest členom svojej rodiny. Nech už mal Kórach akýkoľvek dôvod, je zrejmé, že sa na veci začal pozerať telesne a vzbúril sa proti autorite ustanovenej Jehovom. Neúctivo povedal: „Už je toho od vás dosť... Prečo by ste sa mali pozdvihovať nad Jehovov zbor?“ ​(4. Mojž. 16:3) Podobne sa sťažovali Dátan a Abirám na Mojžiša. Obviňovali ho, že ‚sa do krajnosti pokúša hrať nad nimi na knieža‘. Keď ich Mojžiš zavolal, aby k nemu prišli, arogantne odpovedali: „Neprídeme!“ ​(4. Mojž. 16:12–14) Jehova očividne nebol s ich duchom spokojný a nad všetkými vzbúrencami vykonal rozsudok smrti. (4. Mojž. 16:28–35)

 6. Aký zlý postoj prejavovali niektorí v prvom storočí a čo ich k tomu mohlo viesť?

⁶ Aj v prvom storočí niektorí ‚pohŕdali panstvom‘ a kritizovali tých, ktorým bola zverená autorita. (Júda 8) Títo muži zrejme neboli spokojní so svojimi výsadami v zbore a snažili sa naviesť iných, aby sa postavili proti vymenovaným bratom, ktorí si svedomito plnili úlohy od Boha. (Prečítajte 3. Jána 9, 10.)

 7. Na aký postoj si musíme dávať pozor?

⁷ Je jasné, že takýto duch je v kresťanskom zbore neprípustný. Preto si musíme dávať pozor. Starší za dní Mojžiša i apoštola Jána neboli dokonalí a rovnako nie sú dokonalí ani zboroví starší dnes. Môžu robiť chyby a tie sa nás môžu osobne dotknúť. Ak sa to stane, nebolo by vhodné, keby niektorý člen zboru zareagoval spôsobom odrážajúcim ducha sveta a vehementne sa dožadoval „spravodlivosti“ alebo toho, „aby sa voči tomu bratovi podnikli kroky“. Ak ide o malú chybu, Jehova sa možno rozhodne prehliadnuť ju. Nemohli by sme aj my urobiť to isté? Niektorí jednotlivci, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, odmietli predstúpiť pred starších, ktorí im mali pomôcť, a to len preto, že sa im na nich niečo nepáčilo. Podobajú sa pacientovi, ktorý potrebuje liečbu, ale odmietne ju, pretože sa mu niečo nepáči na lekárovi.

 8. Ktoré biblické texty nám pomôžu zachovať si správny pohľad na tých, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia?

⁸ Vyhnúť sa takémuto postoju nám pomôže, keď si uvedomíme, že Ježiš je v Biblii opísaný ako ten, ktorý ‚má v pravej ruke sedem hviezd‘. „Hviezdy“ znázorňujú pomazaných dozorcov a v širšom zmysle všetkých starších v zboroch. Ježiš môže tieto „hviezdy“ usmerňovať spôsobom, ktorý považuje za správny. (Zjav. 1:16, 20) Je Hlavou kresťanského zboru, a preto má nad radami starších úplnú kontrolu. Ak je naozaj potrebné niekoho v rade starších usmerniť, ten, ktorý má „oči ako ohnivý plameň“, sa postará, aby sa tak stalo spôsobom, aký on uzná za vhodný, a v čase, ktorý na to stanoví. (Zjav. 1:14) Dovtedy musíme prejavovať úctu tým, ktorí sú ustanovení svätým duchom, lebo Pavol napísal: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ ​(Hebr. 13:17)

 9. a) Prečo môže byť usmernenie alebo pokarhanie pre kresťana skúškou? b) Ako by mal kresťan reagovať, keď je karhaný?

⁹ Keď je kresťan naprávaný alebo keď sú mu odňaté niektoré výsady v zbore, môže to byť preňho skúškou. Istý mladý brat, ktorý hrával násilné videohry, dostal od starších taktnú radu. Je smutné, že ju neprijal. Keďže už nespĺňal biblické požiadavky, nemohol ďalej slúžiť ako služobný pomocník. (Žalm 11:5; 1. Tim. 3:8–10) Keď bol odvolaný, dával všetkým najavo, že s rozhodnutím nesúhlasí, opakovane písal odbočke kritické listy o starších a dokonca podnecoval iných členov zboru, aby robili to isté. Keby sme sa takýmto spôsobom snažili ospravedlniť svoje správanie, malo by to skôr opačný účinok a ohrozili by sme pokoj celého zboru. O koľko lepšie je pokarhanie pokojne prijať. Môže nám, obrazne povedané, otvoriť oči a pomôcť vidieť nedostatky, ktoré sme si predtým neuvedomovali. (Prečítajte Plač Jeremiáša 3:28, 29.)

10. a) Vysvetli, čo sa v Jakubovi 3:16–18 hovorí o dobrom a zlom duchu. b) K čomu povedie prejavovanie „múdrosti zhora“?

¹⁰ V Jakubovi 3:16–18 nachádzame výstižný opis toho, ako sa v zbore prejavuje dobrý i zlý duch. Píše sa tam: „Veď kde je žiarlivosť a svárlivosť, tam je neporiadok a každá hanebnosť. Ale múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká. A semeno ovocia spravodlivosti sa rozsieva v pokojných podmienkach pre tých, ktorí pôsobia pokoj.“ Ak konáme v súlade s „múdrosťou zhora“, prejavujeme zbožné vlastnosti a tie nám pomáhajú prispievať k tomu, aby bol medzi bratmi dobrý duch.

11. a) Čomu sa vyhneme, keď si zachováme správneho ducha? b) Čo sa učíme z Dávidovho príkladu?

¹¹ Mali by sme pamätať na to, že Jehova poveril starších, aby „pásli Boží zbor“. (Sk. 20:28; 1. Petra 5:2) Preto či už slúžime ako starší, alebo nie, je múdre, keď toto Božie opatrenie rešpektujeme. Ak si zachováme správneho ducha, pomôže nám to, aby sme neboli príliš citliví na svoje postavenie. Keď kráľ Saul dospel k názoru, že Dávid ohrozuje jeho kraľovanie, „pozeral... na Dávida stále podozrievavo“. (1. Sam. 18:9) Kráľ si vypestoval zlého ducha a dokonca chcel Dávida zabiť. Saulovi priveľmi záležalo na postavení. Je oveľa lepšie napodobňovať Dávida, ktorý si napriek všetkej tej nespravodlivosti zachoval úctu voči autorite, ktorú ustanovil Boh. (Prečítajte 1. Samuelovu 26:23.)

12. Čo prispeje k jednote zboru?

¹² Rozdielny pohľad na vec môže viesť k podráždeniu, dokonca aj medzi staršími. V tomto ohľade nám môžu pomôcť biblické rady „predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty“ a „nebuďte rozvážni vo vlastných očiach“. (Rim. 12:10, 16) Nemali by sme trvať na svojej pravde, ale mali by sme uznať, že často existuje viac ako len jeden správny pohľad na vec. Ak sa budeme snažiť brať do úvahy názor druhých, prispejeme tým k jednote zboru. (Fil. 4:5)

13. Čo by sme mali urobiť, keď si všimneme, že niečo v zbore nie je v poriadku, a ktorý biblický príklad nám slúži ako vzor?

¹³ Znamená to, že je nesprávne vyjadriť svoj postreh, keď vidíme, že niečo v zbore nie je v poriadku? Nie. V prvom storočí vznikol v určitej záležitosti vážny spor. Bratia „zariadili, aby Pavol, Barnabáš a niektorí iní z nich išli kvôli tomuto sporu k apoštolom a starším do Jeruzalema“. (Sk. 15:2) Každý z nich mal nepochybne svoj názor na túto otázku i na spôsob jej riešenia. Ale keď sa bratia k tejto otázke vyjadrili a svätý duch ich priviedol k určitému rozhodnutiu, nepretláčali už svoje osobné názory. List s rozhodnutím bol poslaný do zborov a tie sa ‚radovali z povzbudenia‘ a ‚upevnili sa vo viere‘. (Sk. 15:31; 16:4, 5) Podobne by sme mali postupovať aj my dnes. Keď zodpovedných bratov na záležitosť upozorníme, mali by sme nechať na nich, aby ju vyriešili.

14. Ako môžeme vo vzťahoch s druhými prejaviť znamenitého ducha?

¹⁴ Vo vzťahoch s druhými máme mnoho príležitostí prejaviť znamenitého ducha. Veľa dobrého prinesie, keď každý z nás bude ochotne odpúšťať. Božie Slovo hovorí: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kol. 3:13) Vyjadrenie „ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť“ naznačuje, že niekedy naozaj máme pádny dôvod byť na druhých nahnevaní. No nemali by sme sa ich chybami príliš zaťažovať a narúšať pokoj zboru. Mali by sme sa snažiť napodobňovať Jehovu, ochotne druhým odpúšťať a ďalej mu spoločne slúžiť.

15. a) Čo sa o odpúšťaní môžeme naučiť od Jóba? b) Ako nám môže modlitba pomôcť prejavovať Kristovho ducha?

¹⁵ V odpúšťaní je nám dobrým príkladom Jób. Traja muži, ktorí ho prišli utešiť, sa ho dotkli mnohými neláskavými slovami. Jób im bol napriek tomu ochotný odpustiť. V Biblii čítame, že „sa modlil za svojich druhov“. (Jób 16:2; 42:10) Modlitba za druhých môže zmeniť náš postoj k nim. Keď sa budeme modliť za všetkých spolukresťanov, pomôže nám to vypestovať si Kristovho ducha. (Ján 13:34, 35) Okrem toho, že sa modlíme za bratov, mali by sme sa modliť aj o svätého ducha. (Luk. 11:13) Boží duch nám pomôže prejavovať vo vzťahoch pravé kresťanské vlastnosti. (Prečítajte Galaťanom 5:22, 23.)

16., 17. Čo si ty osobne rozhodnutý urobiť, pokiaľ ide o ‚ducha, ktorého prejavuješ‘?

¹⁶ Keď si dá každý člen zboru za cieľ prispievať k zdravému duchu zboru, určite to prinesie nádherné výsledky. Rozbor tejto témy nás možno podnietil zlepšiť sa v tom, akého ducha prejavujeme. Ak je to tak, mali by sme sa preskúmať vo svetle Božieho Slova a uplatniť to, čo sa týka konkrétne nás. (Hebr. 4:12) Pavlovi veľmi záležalo na tom, ako sa v zboroch správal. Vyjadril sa: „Nie som si vedomý ničoho proti sebe. To však nedokazuje, že som spravodlivý, ale je to Jehova, kto ma posudzuje.“ ​(1. Kor. 4:4)

¹⁷ K zdravému duchu v zbore môžeme prispieť tým, že sa budeme usilovať konať v súlade s múdrosťou zhora a nebudeme príliš zameraní na seba a svoje postavenie. Ak budeme ochotne odpúšťať a o druhých zmýšľať pozitívne, budeme mať so spoluveriacimi pokojné vzťahy. (Fil. 4:8) Potom si môžeme byť istí, že Jehovovi a Ježišovi sa bude páčiť ‚duch, ktorého prejavujeme‘. (Filém. 25)