Peklo — večné mučenie, alebo všeobecný hrob?

POVEDALI vám, že raní cirkevní otcovia, stredovekí teológovia a reformátori dokazovali, že muky prežívané v pekle sú večné? Ak áno, potom vás možno prekvapí, že niektorí vysoko uznávaní biblisti teraz spochybňujú tento názor. John R. W. Stott z Británie, ktorý je jedným z nich, píše, že „Písma poukazujú na úplné zničenie a že ‚večné muky pri vedomí‘ sú tradíciou, ktorá sa musí skloniť pred zvrchovanou autoritou Písma“. — Essentials — A Liberal-Evangelical Dialogue.

Čo ho viedlo k záveru, že učenie o večných mukách nie je založené na Biblii?

Poučenie z jazyka

Jeho prvý argument sa týka jazyka. Vysvetľuje, že keď sa Biblia zmieňuje o konečnom stave zatratenia („gehenna“; pozri tabuľku na strane 8), často používa výrazy znamenajúce „zničenie“ — grécke „sloveso apollumi (zničiť) a podstatné meno apoleia (zničenie)“. Vzťahujú sa tieto slová na muky? Stott upozorňuje, že keď je sloveso „apollumi“ aktívne a prechodné, znamená „zabiť“. (Matúš 2:13; 12:14; 21:41) Preto je v Matúšovi 10:28, kde King James Version hovorí o tom, že Boh môže zničiť „dušu i telo v pekle“, obsiahnutá myšlienka zničenia smrťou, a nie večné utrpenie. V Matúšovi 7:13, 14 dáva Ježiš do protikladu ‚úzku cestu vedúcu do života‘ so ‚širokou cestou vedúcou do skazy‘. Stott poznamenáva: „Preto by by bolo čudné, keby ľudia, ktorým sa tvrdí, že podstúpia skazu, v skutočnosti neboli zničení.“ Oprávnene dochádza k záveru: „Ak zabiť znamená zbaviť telo života, zdá sa, že peklo je zbavenie hmotného i duchovného života, to znamená zánik bytia.“ — Essentials, strany 315–316.

Výklad predstáv o pekle

Mnoho nábožensky založených ľudí však súhlasí s prezidentom Konventu južných baptistov Morrisom H. Chapmanom, ktorý povedal: „Kážem o doslovnom pekle.“ Dodal: „Biblia ho nazýva ‚jazerom ohňa‘ a nemyslím, že sa táto definícia dá vylepšiť.“

Prirodzene, symbolika ohňa, ktorá je použitá v Biblii, môže v mysli vyvolať predstavy múk. V knihe Essentials sa však poznamenáva: „Oheň je v našej mysli spojený s ‚mukami pri vedomí‘ nepochybne preto, že sme všetci okúsili pálčivú bolesť pri popálení. Hlavnou úlohou ohňa však nie je spôsobovať bolesť, ale zabezpečiť zničenie, ako to dosvedčia spaľovači na celom svete.“ (strana 316) Keď budete mať na pamäti tento dôležitý rozdiel, pomôže vám to vyhnúť sa tomu, že by ste z Písiem vyčítali niečo, čo tam v skutočnosti nie je. Tu sú niektoré príklady:

O tých, čo sú uvrhnutí do gehenny, Ježiš povedal, že „ich larva neumiera a oheň nehasne“. (Marek 9:47, 48) V niektorých biblických komentároch sa pod vplyvom slov z apokryfnej knihy Judit („Pošle oheň a červy do ich tela a budú plakať v bolestiach naveky.“ — Judit 16:17, The Jerusalem Bible) tvrdí, že Ježišove slová sa vzťahujú na večné muky. Apokryfná kniha Judit, ktorá nie je inšpirovaná Bohom, však rozhodne nie je kritériom určovania významu Markových spisov. Text Písma v Izaiášovi 66:24, na ktorý zrejme Ježiš nepriamo poukazoval, hovorí, že oheň a červ ničia mŕtve telá („mŕtvoly“, hovorí Izaiáš) Božích nepriateľov. Ani v Izaiášových, ani v Ježišových slovách nie je žiaden náznak večných múk pri vedomí. Symbolika ohňa znamená úplné zničenie.

V Zjavení 14:9–11 sa hovorí o niektorých, čo sú „mučení ohňom a sírou... A dym ich múk vystupuje po celú večnosť.“a Dokazuje to večné muky pri vedomí v pekelnom ohni? Všetko, čo táto pasáž v skutočnosti hovorí, je to, že zlí sú mučení, a nie, že sú mučení večne. V tomto texte sa uvádza, že je to dym — dôkaz toho, že oheň vykonal svoje dielo zničenia — čo pretrváva naveky, a nie ohnivé muky.

V Zjavení 20:10–15 sa hovorí, že v „jazere ohňa a síry... budú mučení dňom a nocou po celú večnosť“. Pri prvom čítaní by to mohlo znieť ako dôkaz večných múk ohňom pri vedomí, ale určite to tak nie je. Prečo? Medzi inými dôvodmi je tu i ten, že v tom, čo je tu nazvané ‚jazero ohňa‘, skončí „divé zviera i falošný prorok“ a „smrť a hádes“. Ako možno ľahko usúdite, šelma, falošný prorok, smrť a hádes nie sú doslovnými osobami; preto nemôžu zakúsiť muky pri vedomí. Miesto toho, ako píše G. B. Caird v knihe A Commentary on the Revelation of St. John the Divine (Komentár k Zjaveniu sv. Jána Teológa), ‚jazero ohňa‘ znamená „zánik a úplné zabudnutie“. K takémuto porozumeniu možno dôjsť ľahko, pretože Biblia o tomto jazere ohňa hovorí: „Toto ohnivé jazero znamená druhú smrť.“ — Zjavenie 20:14.

Oddelenie dvoch vzájomne súvisiacich teologických náuk

Napriek týmto argumentom mnohí veriaci tvrdia, že „zničenie“ neznamená to, čo toto slovo hovorí, ale že znamená večné muky. Prečo? Ich myslenie je ovplyvnené náboženskou náukou súvisiacou s pekelným ohňom — náukou o nesmrteľnosti ľudskej duše. A pretože ich cirkev možno živila tieto dve náuky počas celých storočí, môžu zastávať názor, že texty, ktoré hovoria o zničení, v skutočnosti znamenajú večné muky. Koniec koncov, nesmrteľná ľudská duša nemôže prestať jestvovať — tak alebo podobne uvažujú mnohí.

Ale všimnime si myšlienku, ktorú vyjadril anglikánsky duchovný Philip E. Hughes: „Tvrdiť, že vrodenú nesmrteľnosť má iba ľudská duša, znamená zastávať názor, ktorý nemá v učení Písma žiadnu podporu, pretože v biblickom zobrazení sa ľudská prirodzenosť chápe vždy ako nerozlučné spojenie duchovného a telesného... Božia výstraha na začiatku, týkajúca sa zakázaného stromu: ‚V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš‘, bola adresovaná človeku ako telesno-duchovnému tvorovi — ako takáto bytosť mal zomrieť, keby z neho jedol. Niet tu žiadneho náznaku, že by niektorá jeho časť nezomierala, a preto by jeho smrť bola iba čiastočná.“ — The True Image—​The Origin and Destiny of Man in Christ.

Podobne poznamenáva aj teológ Clark Pinnock: „Takéto ponímanie [že ľudská duša je nesmrteľná] ovplyvňuje teológiu už veľmi dlho, ale nie je biblické. Biblia neučí o prirodzenej nesmrteľnosti duše.“ Potvrdzuje to Ezechiel 18:4, 20 a Matúš 10:28. Okrem toho sám Ježiš hovoril o svojom mŕtvom priateľovi Lazarovi, že si „išiel odpočinúť“ alebo že spí. Ježiš povedal, že ho ‚ide prebudiť zo spánku‘. (Ján 11:11–14) A tak Lazar, ľudská bytosť čiže ľudská duša, zomrel, no hoci uplynul určitý čas, mohol byť vzkriesený, opäť privedený k životu. Skutočnosti to dokazujú. Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych. — Ján 11:17–44.

Ako tieto skutočnosti ovplyvňujú náuku o večných mukách? Esejista William Temple už v 17. storočí poznamenal: „Existujú [texty Písma], ktoré hovoria o uvrhnutí do neuhasínajúceho ohňa. Ale ak k nim nepristupujeme s predpokladom, že to, čo je tam takto uvrhnuté, je nezničiteľné, uvedomíme si, že to nebude horieť naveky, ale že to bude zničené.“ Táto správna analýza stále platí, lebo v skutočnosti práve to Biblia učí.

Nesporne máte závažné dôvody pochybovať o predstave večných múk pri vedomí v pekle. Alebo možno chcete ísť ďalej, ako iba pochybovať, a chcete sa riadiť radou profesora teológie Pinnocka, ktorý povedal: „Celá sústava článkov viery okolo pekla vrátane nekončiaceho mučenia... by sa mala odhodiť v mene vierohodných náuk.“ Áno, mravnosť, právo a — čo je najdôležitejšie — Božie Slovo, Biblia, vám hovoria, aby ste urobili práve to.

Ak to urobíte, zistíte, že to, čo je skutočnou podstatou pekla, je naozaj vierohodné. Pomocné informácie k tomuto námetu môžete nájsť v knihe Môžeš žiť navždy v pozemskom raji.b Prosíme, požiadajte o ňu, keď sa stretnete s Jehovovými svedkami. Prečítajte si kapitoly „Čo sa stane pri smrti?“, „Čo je peklo?“ a „Vzkriesenie — pre koho a kde?“ Zistíte, že to, čo je skutočnou podstatou pekla, je nielen vierohodné, ale je aj podkladom nádeje.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 8]

DEFINOVANIE POJMOV

Pojmy „peklo“ a „pekelný oheň“, ako ich používajú teológovia v „kresťanstve“, sa v tomto článku vzťahujú na grécke slovo geenna, ktoré sa v „Novom zákone“ vyskytuje 12-krát. (Matúš 5:22, 29, 30; 10:28; 18:9; 23:15, 33; Marek 9:43, 45, 47; Lukáš 12:5; Jakub 3:6) Hoci rozličné preklady Biblie prekladajú toto grécke slovo ako „peklo“, iné ho prepisujú ako „gehenna“. Zodpovedá ‚druhej smrti, ohnivému jazeru‘, symbolu večného zničenia, o ktorom hovorí posledná kniha Biblie. — Zjavenie 20:14.

O dvoch ďalších slovách, ktoré sa niekedy prekladajú ako „peklo“, slovník A Dictionary of the Bible (1914), ktorý vydal William Smith, poznamenáva: „Peklo... je slovo, ktoré naši prekladatelia používajú všeobecne a nešťastne na preklad hebrejského slova šeol. Bolo by možno lepšie ponechať hebrejské slovo šeol alebo ho vždy prekladať ako ‚hrob‘ alebo ‚jama‘... V N[ovom] Z[ákone] slovo hádes, podobne ako šeol, znamená niekedy iba ‚hrob‘... A práve v tomto zmysle hovorí vyznanie viery o našom Pánovi, že ‚zostúpil do pekla‘, čo znamená stav mŕtvych vo všeobecnosti.“

Na rozdiel od gehenny, ktorá symbolizuje konečné zničenie, šeol a hádes sa vzťahujú na smrť vo všeobecnom hrobe ľudstva s vyhliadkou na opätovné vzkriesenie k životu. — Zjavenie 20:13.

[Obrázok na strane 9]

Ježiš zobudil Lazara zo spánku smrti