Kapitola 31

Veľké a podivuhodné Jehovove diela

Videnie 10 — Zjavenie 15:1—16:21

Téma: Jehova je vo svojej svätyni; sedem misiek jeho hnevu je vylievaných na zem

Čas spĺňania: 1919 až po Armagedon

1, 2. a) Aké je tretie znamenie, o ktorom Ján teraz podáva správu? b) O akej úlohe anjelov vedeli už dávno Jehovovi služobníci?

ŽENA rodí dieťa — mužského potomka. Veľký drak sa usiluje pohltiť dieťa. Tieto dve nebeské znamenia, tak živo vylíčené v 12. kapitole Zjavenia, nám ukázali, že odveký spor medzi semenom Božej ženy a Satanom s jeho démonským semenom vrcholí. Ján osobitne zdôrazňuje tieto symboly, keď hovorí: „V nebi bolo vidieť veľké znamenie... A v nebi bolo vidieť iné znamenie.“ ​(Zjavenie 12:1, 3, 7–12) Teraz Ján hovorí o treťom znamení: „A videl som v nebi iné veľké a podivuhodné znamenie, sedem anjelov so siedmimi ranami. To sú tie posledné, lebo nimi sa končí Boží hnev.“ ​(Zjavenie 15:1) Aj toto tretie znamenie má životne dôležitý význam pre Jehovových služobníkov.

² Všimnime si, že pri plnení Božej vôle opäť hrajú dôležitú úlohu anjeli. Jehovovi služobníci to vedia už dávno. Staroveký žalmista sa pod inšpiráciou dokonca prihováral anjelom a vyzýval ich: „Žehnajte Jehovu, jeho anjeli, mocní v sile, vykonávajúci jeho slovo, tým, že počúvate hlas jeho slova.“ ​(Žalm 103:20) A teraz, v novom výjave, majú anjeli za úlohu vyliať sedem posledných rán.

 3. Čo je sedem rán a čo znamená ich vylievanie?

³ Čo sú tieto rany? Sú to, podobne ako sedem trúbení na trúbkach, ostré vyhlásenia oznamujúce Jehovove stanoviská k rôznym charakteristickým črtám tohto sveta, a tiež výstrahy pred konečným výsledkom jeho sudcovských rozhodnutí. (Zjavenie 8:1–9:21) Ich vylievanie poukazuje na to, že tieto súdy budú vykonané, a to vtedy, keď tí, čo sú predmetom Jehovovho rozhorčenia, budú zničení v deň jeho planúceho hnevu. (Izaiáš 13:9–13; Zjavenie 6:16, 17) Nimi sa teda „končí Boží hnev“. Ale prv než Ján začne opisovať vylievanie rán, hovorí nám čosi o ľuďoch, ktorí nebudú nimi nepriaznivo zasiahnutí. Sú to verní, ktorí odmietli prijať znamenie divého zvieraťa a spievajú chválu Jehovovi a oznamujú deň jeho pomsty. — Zjavenie 13:15–17.

Pieseň Mojžiša a Baránka

 4. Čo teraz vidí Ján?

⁴ Ján teraz sleduje neobyčajný obraz: „A videl som niečo, čo vyzeralo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tých, ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom a nad číslom jeho mena, ako stoja pri sklenom mori a majú Božie harfy.“ — Zjavenie 15:2.

 5. Čo znázorňuje „sklené more zmiešané s ohňom“?

⁵ „Sklené more“ je to isté, ktoré Ján už videl pred Božím trónom. (Zjavenie 4:6) Podobalo sa „liatemu moru“ ​(nádobe na vodu) v Šalamúnovom chráme, odkiaľ si kňazi brali vodu na očisťovanie. (1. Kráľov 7:23) Je to teda výborné znázornenie „vodného kúpeľa“, to jest Božieho slova, ktorým Ježiš očisťuje kňazský zbor pomazaných kresťanov. (Efezanom 5:25, 26; Hebrejom 10:22) Toto sklené more je „zmiešané s ohňom“, čím je vyjadrené, že títo pomazaní sú skúšaní a čistení, tým že sa držia vysokého meradla, ktoré bolo pre nich stanovené. Tiež nám to pripomína, že Božie slovo obsahuje i výroky ohnivých súdov proti nepriateľom. (5. Mojžišova 9:3; Sofoniáš 3:8) Niektoré z týchto ohnivých súdov sa objavujú počas siedmich posledných rán, ktoré majú byť práve vyliate.

 6. a) Kto sú speváci, ktorí stoja pred nebeským skleným morom, a ako to vieme? b) V akom zmysle „vychádzajú ako víťazi“?

⁶ Liate more v Šalamúnovom chráme mali používať kňazi, z čoho je zjavné, že speváci, ktorí stoja pred nebeským skleným morom, sú kňazskou triedou. Majú „Božie harfy“, preto ich spájame s 24 staršími a so 144 000, lebo i tieto skupiny spievajú so sprievodom harfy. (Zjavenie 5:8; 14:2) Speváci, ktorých Ján vidí, „vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom a nad číslom jeho mena“. Sú to iste tí, ktorí patria ku 144 000 a žijú na zemi v posledných dňoch. Ako skupina naozaj vychádzajú víťazne. Od roku 1919 už asi 70 rokov odmietajú prijať znak divého zvieraťa alebo pozerať na jeho obraz ako na jedinú nádej človeka dosiahnuť mier. Mnohí z nich už verne vytrvali až po smrť a tí, ktorí sú teraz už v nebesiach, nepochybne s mimoriadnym potešením sledujú spev svojich bratov, ktorí sú ešte na zemi. — Zjavenie 14:11–13.

 7. Ako sa harfa používala v starovekom Izraeli a ako má na nás zapôsobiť to, že sa v Jánovom videní objavujú Božie harfy?

⁷ Títo verní premožitelia majú Božie harfy. V tom sa podobajú chrámovým Lévitom starých čias, ktorí uctievali Jehovu spevom za sprievodu hárf. Niektorí so sprievodom harfy i prorokovali. (1. Paralipomenon 15:16; 25:1–3) Nádherné tóny harfy boli pôvabným sprievodom izraelských spevov radosti a modlitieb na chválu a vzdávanie vďaky Jehovovi. (1. Paralipomenon 13:8; Žalm 33:2; 43:4; 57:7, 8; 57:8, 9, RP) V časoch skľúčenosti alebo zajatia nebolo počuť harfu. (Žalm 137:2) Prítomnosť Božích hárf v tomto videní má zvýšiť naše ocenenie pre jasavú, víťaznú pieseň chvály a vďakyvzdania nášmu Bohu.a

 8. Aká pieseň sa tu spieva a aké má slová?

⁸ Ján podáva správu: „A spievajú pieseň Mojžiša, Božieho otroka, a Baránkovu pieseň hovoriac: ‚Veľké a obdivuhodné sú tvoje diela, Bože Jehova, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ večnosti. Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty sám si verne oddaný? Veď všetky národy prídu a budú ťa uctievať pred tebou, lebo boli zjavené tvoje spravodlivé ustanovenia.‘“ — Zjavenie 15:3, 4.

 9. Prečo sa táto pieseň sčasti nazýva „pieseň Mojžiša“?

⁹ Títo víťazi spievajú „pieseň Mojžiša“, teda pieseň podobnú tej, ktorú spieval Mojžiš za porovnateľných okolností. Potom ako sa Izraelčania stali svedkami desiatich egyptských rán a zničenia egyptského vojska v Červenom mori, spievali triumfálnu pieseň, ktorej spev viedol Mojžiš, a ktorá oznamovala: „Jehova bude vládnuť ako kráľ na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(2. Mojžišova 15:1–19) Je teda skutočne výstižné, keď pevci v Jánovom videní, ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a ktorí sa zúčastňujú na oznamovaní siedmich posledných rán, takisto spievajú pieseň „Kráľovi večnosti“! — 1. Timotejovi 1:17.

10. Ktorú ďalšiu pieseň zložil Mojžiš a ako sa jej posledný verš vzťahuje na dnešný veľký zástup?

¹⁰ V inej piesni, zloženej v čase, keď sa Izrael pripravoval na dobytie Kanaánu, zostarnutý Mojžiš tomuto národu povedal: „Budem oznamovať Jehovovo meno. Prisudzujte veľkosť nášmu Bohu!“ Posledný verš tejto piesne povzbudzoval i Neizraelčanov, preto Mojžišove inšpirované slová platia i pre dnešný veľký zástup: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“ A prečo sa majú radovať? Lebo Jehova teraz „pomstí krv svojich sluhov a splatí pomstou svojim protivníkom“. Takéto vykonanie spravodlivého súdu spôsobí radosť všetkým, ktorí dúfajú v Jehovu. — 5. Mojžišova 32:3, 43; Rimanom 15:10–13; Zjavenie 7:9.

11. Ako sa naďalej spĺňa pieseň, ktorú počul Ján?

¹¹ Sám Mojžiš by sa iste veľmi tešil, keby žil dnes, v Pánovom dni, a mohol spolu s nebeským chórom spievať: „Všetky národy prídu a budú ťa uctievať pred tebou“! Táto pieseň, všetko prevyšujúca, má stále svoju platnosť a dnes — ako uvidíme — sa podivuhodným spôsobom spĺňa, nielen vo videní, ale v živej skutočnosti, v podobe miliónov ľudí z „národov“, ktorí sa v súčasnosti radostne zhromažďujú okolo Jehovovej pozemskej organizácie.

12. Prečo je pieseň víťazov označená aj ako „Baránkova pieseň“?

¹² Pieseň však nie je len Mojžišova, ale tiež „Baránkova“. Ako tomu treba rozumieť? Mojžiš bol Jehovov prorok pre Izrael, sám však prorokoval, že Jehova zobudí proroka, ktorý bude podobný jemu. Tým prorokom bol Baránok, Ježiš Kristus. Mojžiš bol „Boží otrok“, no Ježiš bol Boží Syn, teda väčší Mojžiš. (5. Mojžišova 18:15–19; Skutky 3:22, 23; Hebrejom 3:5, 6) Speváci teda spievajú aj „Baránkovu pieseň“.

13. a) V čom sa Ježiš podobá Mojžišovi, hoci je väčší ako on? b) Ako môžeme byť zajedno so spevákmi?

¹³ Aj Ježiš, takisto ako Mojžiš, verejne spieval na Božiu chválu a prorokoval o Božom víťazstve nad všetkými nepriateľmi. (Matúš 24:21, 22; 26:30; Lukáš 19:41–44) Aj Ježiš sa pozeral v ústrety dobe, keď prídu národy, aby chválili Jehovu, a on sám im to umožnil, keď položil svoj ľudský život ako obeť, keď obetoval ako „Boží Baránok“ sám seba. (Ján 1:29; Zjavenie 7:9; porovnaj s Izaiášom 2:2–4; so Zechariášom 8:23.) Mojžiš mal hlbokú úctu k Božiemu menu Jehova a vyvyšoval toto meno; a práve tak oznamoval Božie meno i Ježiš. (2. Mojžišova 6:2, 3; Žalm 90:1, 17; Ján 17:6) Jehova je verný, a preto splnenie jeho slávnych sľubov je úplne isté. Preto sme zajedno s verne oddanými spevákmi a s Baránkom a s Mojžišom a stotožňujeme sa so slovami piesne: „Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno?“

Anjeli s miskami

14. Koho vidí Ján vynárať sa zo svätyne a čo bolo dané tým, čo odtiaľ vyšli?

¹⁴ Slová týchto pomazaných víťazov prichádzajú práve vhod. A to preto, lebo oznamujú zemi súdy obsiahnuté v miskách, plných Božieho hnevu. Vylievanie týchto misiek, ako ukazuje ďalej Ján, sa však netýka len ľudí: „A potom som videl a otvorila sa svätyňa stanu svedectva v nebi a tých sedem anjelov so siedmimi ranami vyšlo zo svätyne; boli oblečení do čistého, jasného plátna a cez prsia boli prepásaní zlatými pásmi. A jeden z tých štyroch živých tvorov dal siedmim anjelom sedem zlatých misiek plných hnevu Boha, ktorý žije po celú večnosť.“ — Zjavenie 15:5–7.

15. Prečo nás neprekvapuje, že siedmi anjeli vychádzajú zo svätyne?

¹⁵ V izraelskom chráme, v ktorom boli znázornenia nebeských vecí, smel do Najsvätejšej, ktorá tu je označená ako „svätyňa“, vojsť iba veľkňaz. (Hebrejom 9:3, 7) Znázorňuje miesto Jehovovej prítomnosti v nebi. V nebi však má výsadu predstúpiť pred Jehovu nielen veľkňaz Ježiš Kristus, ale aj anjeli. (Matúš 18:10; Hebrejom 9:24–26) Preto nás nemôže prekvapiť, že boli videní siedmi anjeli, ako vychádzajú z nebeskej svätyne. Majú príkaz od samotného Boha Jehovu: vylievať misky plné Božieho hnevu. — Zjavenie 16:1.

16. a) Z čoho vidno, že siedmi anjeli sú spôsobilí vykonať svoju prácu? b) Z čoho vidno, že sa aj iní podieľajú na veľkej úlohe v podobe vylievania symbolických misiek?

¹⁶ Títo anjeli boli veľmi dobre uspôsobení na toto dielo. Oblečení boli do čistého, jasného plátna, čo vyjadruje, že sú duchovne čistí a svätí a v Jehovových očiach spravodliví. Mali na sebe aj zlaté pásy. Pásy sa používajú obyčajne vtedy, keď sa niekto pripravuje vykonať dajakú úlohu. (3. Mojžišova 8:7, 13; 1. Samuelova 2:18; Lukáš 12:37; Ján 13:4, 5) Anjeli sú teda prepásaní na splnenie úlohy. Navyše ich pásy boli zlaté. V starovekom stánku uctievania bolo zlato použité na znázorňovanie božských, nebeských vecí. (Hebrejom 9:4, 11, 12) To teda znamená, že anjeli majú vykonať vznešenú, božskú služobnú úlohu. Na tejto veľkej úlohe majú sa podieľať aj iní. Jeden zo štyroch živých tvorov im podáva misky. Nepochybne je to prvý živý tvor, ktorý je podobný levovi a symbolizuje statočnosť a nezdolnú odvahu potrebnú na oznamovanie Jehovových súdov. — Zjavenie 4:7.

Jehova je vo svojej svätyni

17. Čo hovorí Ján o svätyni a ako nám to pripomína svätyňu v starovekom Izraeli?

¹⁷ V závere tejto časti videnia nám Ján napokon hovorí: „A svätyňa sa naplnila dymom pre Božiu slávu a jeho moc, a nikto nebol schopný vojsť do svätyne, dokiaľ sa neskončilo sedem rán siedmich anjelov.“ ​(Zjavenie 15:8) V dejinách Izraela boli prípady, keď doslovnú svätyňu prikryl oblak, a tento prejav Jehovovej slávy spôsobil, že kňazi nemohli do nej vojsť. (1. Kráľov 8:10, 11; 2. Paralipomenon 5:13, 14; porovnaj s Izaiášom 6:4, 5.) Bolo to v obdobiach, keď sa Jehova aktívne zúčastňoval na udalostiach odohrávajúcich sa na zemi.

18. Kedy sa týchto sedem anjelov vráti, aby podali Jehovovi správu?

¹⁸ Aj teraz má Jehova hlboký záujem o veci, ktoré sa dejú na zemi. Želá si, aby sedem anjelov splnilo svoju úlohu. Je to vrcholné obdobie súdu, ako ho opisuje Žalm 11:4–6: „Jehova je vo svojom svätom chráme, Jehova — v nebesiach je jeho trón. Jeho oči hľadia, jeho žiariace oči skúmajú ľudských synov. Jehova skúma spravodlivého rovnako ako zlého, a každého, kto miluje násilie, jeho duša istotne nenávidí. Nechá pršať na zlých osídla, oheň a síru a spaľujúci vietor ako diel ich pohára.“ Siedmi anjeli sa nevrátia do Jehovovej prítomnosti, kým nebude na zlých vyliatych týchto sedem rán.

19. a) Aký príkaz je vydaný a kto ho vydáva? b) Kedy sa zrejme začalo vylievanie symbolických misiek?

¹⁹ Buráca bázeň vzbudzujúci príkaz: „A počul som, ako povedal silný hlas zo svätyne siedmim anjelom: ‚Choďte a vylejte na zem sedem misiek Božieho hnevu.‘“ ​(Zjavenie 16:1) Kto ten príkaz vydáva? Musí to byť sám Jehova, lebo lesk jeho slávy a moci teraz nikomu inému nedovoľuje vstúpiť do svätyne. Jehova prišiel ku svojmu duchovnému chrámu, aby tam vykonal súd, v roku 1918. (Malachiáš 3:1–5) Príkaz na vyliatie misiek Božieho hnevu vydal teda zrejme krátko potom. V roku 1922 naozaj začali byť intenzívne oznamované súdy obsiahnuté v symbolických miskách. A ich oznamovanie v dnešných časoch mocne narastá.

Misky a trúbenia

20. Čo odkrývajú misky Jehovovho hnevu, pred čím varujú a ako sú vylievané?

²⁰ Misky Jehovovho hnevu odkrývajú charakteristické črty svetovej scény, ako ich vidí Jehova, a varujú pred rozsudkami, ktoré Jehova vykoná. Anjeli vylievajú tieto misky pomocou zboru pomazaných kresťanov, ktorí sú na zemi, tých, ktorí spievajú pieseň Mojžišovu a Baránkovu. Jánova trieda oznamuje Kráľovstvo, čo je dobré posolstvo, pritom však odvážne zjavuje obsah týchto misiek hnevu. (Matúš 24:14; Zjavenie 14:6, 7) Teda ich dvojnásobné posolstvo je pokojné v tom smere, že ohlasuje ľudstvu slobodu, ale i bojovné, lebo varuje pred ‚dňom pomsty od nášho Boha‘. — Izaiáš 61:1, 2.

21. Ako zodpovedajú ciele, na ktoré mieria prvé štyri misky Božieho hnevu, cieľom, na ktoré mieria prvé štyri trúbenia, a v čom sa líšia?

²¹ Prvé štyri misky Božieho hnevu mieria na tie isté ciele ako prvé štyri trúbenia, teda na zem, more, rieky a pramene vôd a nebeské zdroje svetla. (Zjavenie 8:1–12) Ale trúbenia oznamovali rany, ktoré mali postihnúť „tretinu“, kým vylievanie misiek Božieho hnevu postihuje celok. Teda kresťanstvu ako „tretine“ je v Pánovom dni venovaná prvoradá pozornosť, ale počas toho nie je žiadna časť Satanovho systému oslobodená od rán v podobe nepríjemných súdnych posolstiev a zármutku, ktoré prinášajú.

22. V čom boli odlišné posledné tri trúbenia a ako súvisia s poslednými tromi miskami Jehovovho hnevu?

²² Záverečné tri trúbenia boli odlišné, lebo boli označené ako beda. (Zjavenie 8:13; 9:12) K prvým dvom z nich patrili najmä kobylky a jazdecké vojsko, kým tretia nastoľovala zrodenie Jehovovho kráľovstva. (Zjavenie 9:1–21; 11:15–19) Ako uvidíme, aj posledné tri misky Božieho hnevu sa dotýkajú niektorých týchto hľadísk, ale trochu sa líšia od troch beda. Teraz si všimnime bližšie dramatické odhalenia, ku ktorým dochádza, pretože boli vyliate misky Jehovovho hnevu.

[Poznámka pod čiarou]