Si priotrávený duchom sveta?

DVANÁSTEHO septembra 1990 došlo v jednej kazašskej továrni k výbuchu. Do atmosféry sa uvoľnilo nebezpečné rádioaktívne žiarenie ohrozujúce zdravie 120 000 miestnych obyvateľov, z ktorých mnohí vyšli do ulíc a protestovali proti tomuto smrtiacemu zamoreniu.

No ako sa na svetlo dostávalo viac informácií, zistilo sa, že títo ľudia žili v zamorenom prostredí už desiatky rokov. Celé roky bolo na nechránenom mieste pod holým nebom uskladnených 100 000 ton rádioaktívneho odpadu. Hoci nebezpečenstvo bolo priamo v ich blízkosti, nikto to nebral vážne. Prečo?

Funkcionári každý deň uvádzali na miestnom športovom štadióne stav radiácie, čo vytváralo dojem, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Čísla boli presné, ale vykazovali len gama žiarenie. Alfa žiarenie, ktoré sa nemeralo, môže byť rovnako osudné. Mnohé matky začali chápať, prečo sú ich deti také chorľavé.

V duchovnom zmysle môže na nás pôsobiť ako jed neviditeľné zamorenie. A tak ako tí nešťastní ľudia v Kazachstane, väčšina ľudí o tomto riziku ohrozujúcom život nevie. Toto zamorenie je v Biblii označené ako „duch sveta“, ktorého nevyužíva nikto iný ako Satan Diabol. (1. Korinťanom 2:12) Boží Protivník zákerne používa tohto ducha — alebo prevládajúci postoj — sveta, aby podkopal našu zbožnú oddanosť.

Ako nás môže duch sveta obrať o našu duchovnú silu? Podnecovaním túžby očí a využívaním nášho vrodeného sebectva. (Efezanom 2:1–3; 1. Jána 2:16) Pomocou príkladov budeme uvažovať o troch rôznych oblastiach, v ktorých môže svetské myslenie postupne otráviť našu duchovnosť.

Hľadať najprv Kráľovstvo

Ježiš nabádal kresťanov, aby ‚hľadali najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. (Matúš 6:33) Naproti tomu duch sveta by nás mohol viesť k tomu, že by sme pripisovali neprimeranú dôležitosť našim osobným záujmom a pohodliu. Počiatočné nebezpečenstvo nespočíva v tom, že by sme úplne zanechali duchovné záujmy, ale v tom, že by sme ich odsúvali na druhé miesto. Mohli by sme prehliadať toto nebezpečenstvo — ako ho prehliadali ľudia v Kazachstane — pre falošný pocit bezpečia. Naše roky vernej služby a naše ocenenie pre duchovných bratov a sestry by nás mohli upokojovať tak, že by sme si mysleli, že nikdy nemôžeme opustiť cestu pravdy. Možno aj mnohí v efezskom zbore to tak cítili.

Okolo roku 96 n. l. im dal Ježiš túto radu: „Mám... proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku.“ (Zjavenie 2:4) Títo kresťania, ktorí už dlho slúžili, vytrvali počas mnohých ťažkostí. (Zjavenie 2:2, 3) Boli vyučovaní vernými staršími, medziiným apoštolom Pavlom. (Skutky 20:17–21, 27) No po rokoch ich láska k Jehovovi zoslabla a stratili svoju duchovnú hybnú silu. — Zjavenie 2:5.

Niektorí Efezania boli pravdepodobne ovplyvnení komercionalizmom a prosperitou mesta. Je smutné, že materialistické zameranie dnešnej spoločnosti takisto odviedlo niektorých kresťanov. Rozhodnutie usilovať sa o pohodlný spôsob života nás nevyhnutne odvedie od duchovných cieľov. — Porovnaj Matúša 6:24.

Ježiš varoval pred týmto nebezpečenstvom, keď povedal: „Lampou tela je oko. Ak je tvoje oko prosté, bude celé tvoje telo jasné; ale ak je tvoje oko zlé [„závistlivé“, poznámka pod čiarou v Reference Bible], bude celé tvoje telo tmavé.“ (Matúš 6:22, 23) „Prosté“ oko je to, ktoré je zamerané duchovne, to, ktoré je upreté na Božie Kráľovstvo. Naproti tomu „zlé“ alebo „závistlivé“ oko je krátkozraké, schopné zaostriť len na okamžité telesné túžby. Na duchovné ciele a budúcu odmenu už nedokáže byť zaostrené.

Ježiš v predchádzajúcom verši povedal: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Matúš 6:21) Ako môžeme spoznať, či je naše srdce sústredené na duchovné veci, alebo na materiálne? Azda najlepším vodidlom sú naše rozhovory, pretože ‚z hojnosti srdca hovoria ústa‘. (Lukáš 6:45) Ak zisťujeme, že stále hovoríme o materiálnych veciach alebo o svetských úspechoch, je to dôkaz, že naše srdce je rozdelené a že náš duchovný zrak je poškodený.

Carmen,a jedna španielska sestra, zápasila s takýmto problémom. „Bola som vychovávaná v pravde,“ hovorí Carmen, „ale keď som mala 18 rokov, začala som viesť vlastnú materskú školu. O tri roky som mala štyri zamestnankyne, toto moje podnikanie prosperovalo a zarábala som veľa peňazí. No možno najviac ma uspokojovala skutočnosť, že som finančne nezávislá a že som ‚úspešná‘. Aby som bola úprimná, moje srdce bolo pri mojom podnikaní — bola to moja najväčšia láska.

Myslela som si, že môžem byť naďalej svedkom, hoci venujem väčšinu svojho času podnikateľským záujmom. Na druhej strane som mala tiež neustály pocit, že by som mohla robiť v službe Jehovovi viac. To, čo ma napokon presvedčilo, aby som dala záujmy Kráľovstva na prvé miesto, bol príklad dvoch priateliek, ktoré boli priekopníčkami. Jedna z nich, Juliana, bola z môjho zboru. Nenaliehala na mňa, aby som bola priekopníčkou, ale rozhovory s ňou a radosť, ktorú zjavne získavala zo služby, mi pomohli prehodnotiť moje duchovné hodnoty.

O nejaký čas, keď som bola na dovolenke v Spojených štátoch, som bývala u Glorie, sestry, ktorá bola tiež priekopníčkou. Krátko predtým ovdovela a starala sa o svoju päťročnú dcérku a o svoju matku, ktorá mala rakovinu. A predsa slúžila ako priekopníčka. Jej príklad a jej úprimné ocenenie pre službu sa dotkli môjho srdca. Tie krátke štyri dni, ktoré som strávila u nej doma, ma priviedli k rozhodnutiu dávať Jehovovi všetko, čo môžem. Najprv som sa stala pravidelnou priekopníčkou a o niekoľko rokov sme boli s manželom pozvaní slúžiť v Bételi. Rozlúčila som sa so svojím podnikaním — prekážkou v mojom duchovnom pokroku — a teraz cítim, že môj život je úspešný v Jehovových očiach, a to je to, na čom naozaj záleží.“ — Lukáš 14:33.

Naučiť sa ‚uisťovať o dôležitejších veciach‘, ako to urobila Carmen, nám pomôže robiť múdre rozhodnutia vo veci zamestnania, vzdelávania, bývania i životného štýlu. (Filipanom 1:10) Ale uisťujeme sa o dôležitejších veciach aj vtedy, keď ide o rekreáciu? To je ďalšia oblasť, kde sa prejavuje obrovský vplyv ducha sveta.

Dávať uvoľnenie na správne miesto v živote

Duch sveta ľstivo využíva prirodzenú túžbu ľudí po odpočinku a uvoľnení. Keďže väčšina ľudí nemá žiadnu skutočnú nádej do budúcnosti, je pochopiteľné, že sa dnes usiluje naplno venovať zábave a odpočinku. (Porovnaj Izaiáša 22:13; 1. Korinťanom 15:32.) Zisťujeme aj my, že pripisujeme uvoľneniu stále väčšiu dôležitosť? To by mohol byť znak, že náš pohľad formuje svetský spôsob myslenia.

Biblia varuje: „Kto miluje radovánky [„zábavu“, Lamsa], bude v núdzi.“ (Príslovia 21:17) Zabávať sa nie je zlé, ale ak milujeme zábavu alebo pripisujeme jej prvoradú dôležitosť, povedie to k duchovnej núdzi. Naša duchovná chuť bude nevyhnutne otupená a budeme mať menej času na kázanie dobrého posolstva.

Z tohto dôvodu nám Božie Slovo radí, aby sme boli „duševne pripravení k činnosti a mali dokonalé sebaovládanie“. (1. Petra 1:13, The New English Bible) Sebaovládanie je potrebné na to, aby sme obmedzili čas, ktorý venujeme uvoľneniu, na rozumnú mieru. Byť pripravení k činnosti znamená byť pripravení na duchovnú činnosť, či sa to týka štúdia, zhromaždení alebo zvestovateľskej služby.

A čo potrebný odpočinok? Mali by sme sa cítiť vinní, keď venujeme čas odpočinku? Určite nie. Odpočinok je dôležitý, zvlášť v dnešnom svete plnom stresu. Avšak ako oddaní kresťania nemôžeme dovoliť, aby sa náš život sústredil okolo uvoľnenia. Priveľa uvoľnenia nás môže uspať tak, že sa budeme stále menej venovať zmysluplnej činnosti. Môže to v nás oslabiť pocit naliehavosti, a dokonca nás to môže podnietiť k pôžitkárstvu. Teda ako môžeme mať vyrovnaný názor na odpočinok?

Biblia odporúča radšej za hrsť odpočinku než prehnane sa lopotiť — zvlášť ak svetská práca nie je nevyhnutná. (Kazateľ 4:6) Aj keď odpočinok pomáha nášmu telu znovu získať silu, zdrojom duchovnej energie je Božia činná sila. (Izaiáš 40:29–31) Tohto svätého ducha získavame pri našej kresťanskej činnosti. Osobné štúdium sýti naše srdce a podnecuje správne túžby. Návšteva zhromaždení v nás pestuje ocenenie pre nášho Stvoriteľa. Účasť na kresťanskej službe rozvíja naše city k iným. (1. Korinťanom 9:22, 23) Ako Pavol realisticky vysvetlil, „vonkajší človek skutočne slabne, ale vnútorný človek každý deň získava novú silu“. — 2. Korinťanom 4:16, Phillips.

Ileana, matka šiestich detí, ktorá má neveriaceho manžela, býva veľmi zaneprázdnená. Má zodpovednosť voči svojej vlastnej rodine a viacerým ďalším príbuzným, čo znamená, že vždy pôsobí dojmom, akoby sa všade ponáhľala. Napriek tomu dáva pozoruhodný príklad v kázaní a v príprave na zhromaždenia. Ako môže zvládnuť tak veľa vecí?

„Zhromaždenia a zvestovateľská služba mi skutočne pomáhajú zvládať iné povinnosti,“ vysvetľuje Ileana. „Napríklad po kazateľskej službe, keď robím domáce práce, môžem premýšľať o mnohých veciach. Často si pri práci spievam. Naproti tomu ak vynechám zhromaždenie alebo som málo vo zvestovateľskej službe, domáce práce sa stávajú skutočne namáhavou prácou.“

Aký je to rozdiel oproti pripisovaniu prílišnej dôležitosti uvoľneniu!

Jehovovi sa páči duchovná krása

Žijeme vo svete, ktorý je stále viac posadnutý telesným vzhľadom. Ľudia vynakladajú obrovské sumy na úpravy zamerané na zlepšenie svojho výzoru a na zmiernenie účinkov starnutia. K nim patrí transplantácia a farbenie vlasov, voperovanie prsných implantátov a plastické operácie tváre. Milióny ľudí navštevujú strediská na zníženie hmotnosti, telocvične a hodiny aerobiku alebo kupujú videokazety s predvádzanými cvikmi a knihy o tom, ako schudnúť. Svet chce, aby sme si mysleli, že kľúčom k šťastiu je náš telesný vzhľad, že náš „imidž“ je to najdôležitejšie.

V Spojených štátoch sa pri jednom prieskume uvedenom v časopise Newsweek zistilo, že 90 percent bielych amerických teenagerov bolo „nespokojných so svojím telom“. Zúfalá snaha o ideálnu postavu môže ovplyvňovať našu duchovnosť. Dora bola mladou svedkyňou Jehovu, ktorá sa hanbila za svoj telesný vzhľad, pretože mala trochu nadváhu. „Keď som išla nakupovať, bolo pre mňa ťažké nájsť vhodné šaty mojej veľkosti,“ vysvetľuje. „Zdalo sa, že elegantné šaty sa vyrábajú len pre štíhlych mladých ľudí. Čo bolo ešte horšie, ľudia mali znevažujúce poznámky o mojej váhe, čo ma veľmi vyvádzalo z rovnováhy, najmä keď to povedali moji duchovní bratia a sestry.

Následkom toho som sa stále viac začala zaoberať svojím výzorom, a to až do tej miery, že duchovné hodnoty sa dostali na druhé miesto v mojom živote. Bolo to tak, akoby moje šťastie záviselo od objemu môjho pásu. Prešlo viac rokov a teraz, keď som ako žena aj ako kresťanka dospela, vidím veci inak. I keď sa starám o svoj vzhľad, uvedomujem si, že záleží hlavne na duchovnej kráse, a to mi dáva najväčšie uspokojenie. Keď som to pochopila, bola som schopná dať záujmy Kráľovstva na ich náležité miesto.“

Takýto vyvážený pohľad mala Sára, ktorá bola vernou ženou staroveku. Hoci Biblia hovorí o jej telesnej kráse v čase, keď mala vyše 60 rokov, upriamuje pozornosť hlavne na jej znamenité vlastnosti — na skrytého človeka srdca. (1. Mojžišova 12:11; 1. Petra 3:4–6) Prejavila jemného a mierneho ducha a podriadene poslúchala svojho manžela. Sára sa príliš neznepokojovala tým, ako sa na ňu pozerajú iní. Hoci pochádzala z bohatého prostredia, ochotne žila vyše 60 rokov v stanoch. S miernosťou a nesebeckosťou podporovala svojho manžela; bola ženou viery. A to z nej robilo naozaj krásnu ženu. — Príslovia 31:30; Hebrejom 11:11.

Ako kresťania sa zaujímame o zdokonalenie našej duchovnej krásy, krásy, ktorá sa pri pravidelnom pestovaní bude rozvíjať a ktorá vydrží. (Kolosanom 1:9, 10) O svoj duchovný vzhľad sa môžeme starať dvoma hlavnými spôsobmi.

V Jehovových očiach sa stávame krajšími, keď sa podieľame na službe zachraňujúcej život. (Izaiáš 52:7; 2. Korinťanom 3:18–4:2) Naša krása sa ďalej prehlbuje, keď sa učíme prejavovať kresťanské vlastnosti. Možností zdokonaľovať svoju duchovnú krásu je mnoho: „Majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty... Buďte zanietení duchom... Choďte cestou pohostinnosti... Radujte sa s tými, ktorí sa radujú; plačte s tými, ktorí plačú... Nikomu neodplácajte zlé zlým... Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ (Rimanom 12:10–18) Pestovaním takéhoto postoja si získame priazeň u Boha aj u ľudí a znížime tým na najmenšiu mieru nepekný vzhľad našich zdedených hriešnych sklonov. — Galaťanom 5:22, 23; 2. Petra 1:5–8.

Proti duchu sveta môžeme bojovať!

Jedovatý duch sveta môže oslabovať našu rýdzosť mnohými ľstivými spôsobmi. Môže pôsobiť tak, že nebudeme spokojní s tým, čo máme, a budeme úzkostlivo dávať vlastné potreby a záujmy pred Božie. Alebo nás azda bude viesť k tomu, aby sme uvažovali ľudským myslením namiesto Božím, aby sme pripisovali uvoľneniu alebo telesnému vzhľadu prílišnú dôležitosť. — Porovnaj Matúša 16:21–23.

Satan je rozhodnutý zničiť našu duchovnosť a duch sveta je jednou z jeho hlavných zbraní. Pamätaj, že Diabol môže zmeniť svoju taktiku revúceho leva na taktiku obozretného hada. (1. Mojžišova 3:1; 1. Petra 5:8) Občas svet premôže kresťana krutým prenasledovaním, ale častejšie ho kazí pomaly. Pavla viac znepokojovalo to druhé nebezpečenstvo: „Obávam [sa], že by nejako mohli byť vaše mysle skazené a odvedené od úprimnosti a cudnosti, ktoré patria Kristovi, tak ako had zviedol Evu svojou prefíkanosťou.“ — 2. Korinťanom 11:3.

Aby sme sa mohli chrániť pred prefíkanosťou hada, potrebujeme rozpoznať propagandu, ktorá „pochádza zo sveta“, a potom ju pevne odmietať. (1. Jána 2:16) Nesmieme sa klamať uvažovaním, že svetský spôsob myslenia je neškodný. Zamorené ovzdušie Satanovho systému dosiahlo alarmujúci stupeň. — Efezanom 2:2.

Keď rozpoznáme svetské myslenie, môžeme proti nemu bojovať tak, že si napĺňame myseľ a srdce Jehovovým čistým učením. Kiež povieme ako kráľ Dávid: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany.“ — Žalm 25:4, 5.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Snaha o pohodlný spôsob života nás môže odviesť od duchovných cieľov