Jehova privádza mnohých synov k sláve
„Bolo... vhodné, aby [Boh], keď privádza mnohých synov k sláve, urobil Hlavného Sprostredkovateľa ich záchrany pomocou utrpenia dokonalým.“ — HEBREJOM 2:10.
1. Prečo si môžeme byť istí, že Jehovovo predsavzatie s ľudstvom sa splní?
JEHOVA stvoril zem, aby bola večným domovom dokonalej ľudskej rodiny, ktorá by sa tešila z nekonečného života. (Kazateľ 1:4; Izaiáš 45:12, 18) Pravda, náš praotec Adam zhrešil, a tak na svoje potomstvo preniesol hriech a smrť. Ale Božie predsavzatie s ľudstvom sa splní prostredníctvom Božieho sľúbeného Semena, Ježiša Krista. (1. Mojžišova 3:15; 22:18; Rimanom 5:12–21; Galaťanom 3:16) Láska k svetu ľudstva podnietila Jehovu, aby dal „svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) A láska podnietila Ježiša, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Toto „zodpovedajúce výkupné“ vykupuje práva a vyhliadky, o ktoré prišiel Adam, a umožňuje večný život. — 1. Timotejovi 2:5, 6; Ján 17:3.
2. Aký predobraz malo uplatnenie Ježišovej výkupnej obete v každoročnom Dni zmierenia v Izraeli?
2 Predobrazom uplatnenia Ježišovej výkupnej obete bol každoročný Deň zmierenia. V ten deň izraelský veľkňaz najprv obetoval býka ako obeť za hriech a predložil jeho krv pri svätej Truhle v Najsvätejšej vo svätostánku a neskôr v chráme. To robil za seba, za svoju domácnosť a za kmeň Lévi. Podobne Ježiš Kristus predložil Bohu hodnotu svojej krvi, aby najprv prikryl hriechy svojich duchovných „bratov“. (Hebrejom 2:12; 10:19–22; 3. Mojžišova 16:6, 11–14) Veľkňaz obetoval v Deň zmierenia aj capa ako obeť za hriech a predložil jeho krv v Najsvätejšej, čím vykonal zmierenie za hriechy 12 nekňazských kmeňov Izraela. Podobne veľkňaz Ježiš Kristus použije svoju krv v prospech tých z ľudstva, ktorí prejavujú vieru, a zruší ich hriechy. — 3. Mojžišova 16:15.
Privádzaní k sláve
3. Čo Boh podľa Hebrejom 2:9, 10 robí už 1900 rokov?
3 Boh už 1900 rokov robí v spojitosti s Ježišovými „bratmi“ niečo pozoruhodné. Apoštol Pavol o tom napísal: „Pozorujeme Ježiša, ktorého urobil máličko nižším, než sú anjeli, korunoval ho slávou a cťou, lebo vytrpel smrť, aby z Božej nezaslúženej láskavosti zakúsil smrť za každého človeka. Bolo totiž vhodné, aby ten [Jehova Boh], kvôli ktorému je všetko a prostredníctvom ktorého je všetko, keď privádza mnohých synov k sláve, urobil Hlavného Sprostredkovateľa ich záchrany pomocou utrpenia dokonalým.“ (Hebrejom 2:9, 10) Hlavný Sprostredkovateľ záchrany je Ježiš Kristus, ktorý sa naučil dokonalej poslušnosti z toho, čo vytrpel, keď žil na zemi ako človek. (Hebrejom 5:7–10) Ježiš bol prvý, kto bol splodený ako duchovný Boží syn.
4. Kedy a ako bol Ježiš splodený ako duchovný Boží Syn?
4 Jehova použil svojho svätého ducha čiže svoju činnú silu na splodenie Ježiša ako svojho duchovného Syna, aby ho priviedol k nebeskej sláve. Keď bol Ježiš sám s Jánom Krstiteľom, podstúpil úplné ponorenie do vody, čo symbolizovalo, že sa dáva Bohu k dispozícii. Správa Lukášovho evanjelia hovorí: „Keď boli všetci ľudia pokrstení, bol pokrstený aj Ježiš, a keď sa modlil, otvorilo sa nebo a zostúpil naňho svätý duch v telesnej podobe ako holubica a z neba vyšiel hlas: ‚Ty si môj Syn, milovaný; schválil som ťa.‘“ (Lukáš 3:21, 22) Ján videl, ako svätý duch prichádza na Ježiša, a počul, ako Jehova otvorene schvaľuje Ježiša ako svojho milovaného Syna. Jehova vtedy splodil Ježiša svätým duchom ako prvého z ‚mnohých synov, ktorí majú byť privedení k sláve‘.
5. Kto sú prví, ktorí majú úžitok z Ježišovej obete, a koľko ich je?
5 Ježišovi „bratia“ sú prví, ktorí majú úžitok z Ježišovej obete. (Hebrejom 2:12–18) Apoštol Ján ich vo videní videl už v sláve na nebeskom vrchu Sion spolu s Baránkom, vzkrieseným Pánom Ježišom Kristom. Ján prezradil aj ich počet, keď povedal: „Videl som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú napísané na čelách jeho meno a meno jeho Otca... Tí boli kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi a v ich ústach sa nenašla nijaká faloš; sú bez poškvrnenia.“ (Zjavenie 14:1–5) Teda celkový počet ‚mnohých synov privedených k sláve‘ v nebi je len 144 001 — Ježiš a jeho duchovní bratia.
‚Narodili sa z Boha‘
6, 7. Kto sú tí, ktorí sa ‚narodili z Boha‘, a čo to pre nich znamená?
6 Tí, ktorých splodil Jehova, sa ‚narodili z Boha‘. Apoštol Ján, oslovujúc takýchto jednotlivcov, napísal: „Nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší, lebo v ňom zostáva Jeho [Jehovovo] plodné semeno, a nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“ (1. Jána 3:9) Tým „plodným semenom“ je Boží svätý duch. Pôsobí spolu s Božím slovom tak, že dáva každému zo 144 000 „nové zrodenie“ k nebeskej nádeji. — 1. Petra 1:3–5, 23.
7 Ježiš bol od svojho ľudského narodenia Božím Synom rovnako, ako bol dokonalý človek Adam ‚synom Božím‘. (Lukáš 1:35; 3:38) Ale po Ježišovom krste sa stalo niečo významné, keď Jehova vyhlásil: „Ty si môj Syn, milovaný; schválil som ťa.“ (Marek 1:11) Po tomto vyhlásení, ktoré sprevádzalo prúdenie Božieho ducha, bolo jasné, že Boh vtedy splodil Ježiša ako svojho duchovného Syna. Ježišovi bolo vtedy obrazne dané „nové zrodenie“ s právom znovu dostať život v nebi ako duchovný Boží Syn. Podobne ako Ježiš, aj jeho 144 000 duchovných bratov sa ‚narodilo znova‘. (Ján 3:1–8; pozri Strážnu vežu z 15. novembra 1992, strany 3–6.) A takisto ako Ježiša ich Boh pomazal a poveril hlásať dobré posolstvo. — Izaiáš 61:1, 2; Lukáš 4:16–21; 1. Jána 2:20.
Dôkaz o splodení
8. Aký dôkaz o splodení duchom existoval v prípade a) Ježiša b) jeho raných učeníkov?
8 O tom, že Ježiš bol splodený duchom, existoval dôkaz. Ján Krstiteľ videl, ako duch zostupuje na Ježiša, a počul Božie vyhlásenie o duchovnom synovstve práve pomazaného Mesiáša. Ale ako budú Ježišovi učeníci vedieť, že boli splodení duchom? Nuž, Ježiš v deň, keď vystúpil do neba, povedal: „Ján síce krstil vodou, ale vy budete pokrstení o niekoľko dní v svätom duchu.“ (Skutky 1:5) Ježišovi učeníci boli „pokrstení v svätom duchu“ v deň Letníc roku 33 n. l. Toto vyliatie ducha bolo sprevádzané ‚hlukom z neba, ako keď sa preženie silný závan‘ a na každom z učeníkov boli „jazyky akoby z ohňa“. Najpozoruhodnejšia bola schopnosť učeníkov „hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali“. Existoval teda viditeľný a počuteľný dôkaz toho, že pre Kristových nasledovníkov bola otvorená cesta k nebeskej sláve Božích synov. — Skutky 2:1–4, 14–21; Joel 2:28, 29.
9. Čo bolo dôkazom toho, že Samaritáni, Kornélius a ďalší v prvom storočí boli splodení duchom?
9 O nejaký čas evanjelista Filip kázal v Samárii. Samaritáni prijali jeho posolstvo a boli pokrstení, ale nemali dôkaz, že ich Boh splodil ako svojich synov. Keď sa apoštoli Peter a Ján pomodlili a kládli na týchto veriacich ruky, „začali dostávať svätého ducha“ nejakým spôsobom tak, že to pozorovateľom bolo zrejmé. (Skutky 8:4–25) Bol to dôkaz, že veriaci Samaritáni boli splodení duchom ako Boží synovia. Podobne v roku 36 n. l. Kornélius a ďalší Nežidia prijali Božiu pravdu. Peter a židovskí veriaci, ktorí ho sprevádzali, „sa divili, pretože veľkorysý dar svätého ducha bol vylievaný aj na ľudí z národov. Lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ (Skutky 10:44–48) Mnohí kresťania v prvom storočí dostali „dary ducha“, napríklad hovorenie jazykmi. (1. Korinťanom 14:12, 32) Títo jednotlivci mali teda jasný dôkaz, že boli splodení duchom. Ale ako budú neskorší kresťania vedieť, či boli splodení duchom, alebo nie?
Svedectvo ducha
10, 11. Ako by si na základe Rimanom 8:15–17 vysvetlil, že duch svedčí s tými, ktorí sú Kristovými spoludedičmi?
10 Všetkých 144 000 pomazaných kresťanov má nezvratný dôkaz o tom, že majú Božieho ducha. Pavol v súvislosti s tým napísal: „Dostali [ste] ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ (Rimanom 8:15–17) Pomazaní kresťania majú ducha synovstva vzhľadom na svojho nebeského Otca — prevládajúce vedomie synovstva. (Galaťanom 4:6, 7) Sú si úplne istí, že ich Boh splodil k duchovnému synovstvu ako spoludedičov s Kristom v nebeskom Kráľovstve. Jehovov svätý duch v tom zohráva rozhodnú úlohu.
11 Duch čiže prevládajúci postoj pomazaných ich pod vplyvom Božieho svätého ducha pobáda, aby osobne reagovali na to, čo Božie Slovo hovorí o nebeskej nádeji. Napríklad keď čítajú to, čo Písma hovoria o Jehovových duchovných deťoch, spontánne uznávajú, že tie slová sa vzťahujú na nich. (1. Jána 3:2) Vedia, že boli „pokrstení v Krista Ježiša“ a v jeho smrť. (Rimanom 6:3) Majú pevné presvedčenie, že sú Božími duchovnými synmi, ktorí zomrú a budú vzkriesení k nebeskej sláve tak ako Ježiš.
12. Čo vzbudil Boží duch v pomazaných kresťanoch?
12 Splodenie k duchovnému synovstvu nie je vypestovaná túžba. Tí, ktorí sú splodení duchom, nechcú ísť do neba preto, lebo ich skľučujú súčasné ťažkosti na zemi. (Jób 14:1) Jehovov duch vzbudil v tých, ktorí sú naozaj pomazaní, nádej a túžbu, ktorá nie je pre ľudí vo všeobecnosti bežná. Tí, ktorí sú takto splodení, vedia, že večný život v ľudskej dokonalosti na rajskej zemi v kruhu šťastnej rodiny a priateľov bude nádherný. Takýto život však nie je hlavnou túžbou ich srdca. Pomazaní majú takú silnú nebeskú nádej, že ochotne obetujú všetky pozemské vyhliadky a väzby. — 2. Petra 1:13, 14.
13. Čo podľa 2. Korinťanom 5:1–5 bolo Pavlovou ‚vrúcnou túžbou‘ a čo to ukazuje o tých, ktorí sú splodení duchom?
13 Nádej na nebeský život, ktorú im dal Boh, je v nich taká silná, že zmýšľajú podobne ako Pavol, ktorý napísal: „Vieme, že ak by sa mal rozplynúť náš pozemský dom, tento stan, máme mať stavbu od Boha, večný dom v nebesiach, ktorý nevytvorili ruky. Lebo v tomto príbytku skutočne vzdycháme a vrúcne túžime obliecť si ten pre nás z neba, takže keď si ho skutočne oblečieme, nebudeme nájdení nahí. A my, ktorí sme v tomto stane, vzdycháme, pretože sme obťažení; lebo ho nechceme vyzliecť, ale obliecť si ten druhý, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené životom. Ten, ktorý nás vytvoril na to, je Boh, ktorý nám dal závdavok toho, čo má prísť, totiž ducha.“ (2. Korinťanom 5:1–5) Pavlovou ‚vrúcnou túžbou‘ bolo, aby bol vzkriesený do neba ako nesmrteľný duchovný tvor. Keď hovoril o ľudskom tele, použil obrazné vyjadrenie o nestabilnom stane, ktorý je v porovnaní s domom krehkým a dočasným príbytkom. Kresťania, ktorí majú ducha ako závdavok budúceho nebeského života, síce žijú na zemi v smrteľnom, hmotnom tele, ale tešia sa na „stavbu od Boha“, na nesmrteľné, neporušiteľné duchovné telo. (1. Korinťanom 15:50–53) Môžu tak ako Pavol s vážnosťou povedať: „Sme dobrej mysle a páčilo by sa nám, keby sme boli radšej vzdialení od [ľudského] tela a boli doma [v nebi] u Pána.“ — 2. Korinťanom 5:8.
Prijatí do zvláštnych zmlúv
14. O akej zmluve sa Ježiš zmienil najprv, keď ustanovoval Pamätnú slávnosť, a akú úlohu zohráva v súvislosti s duchovnými Izraelitmi?
14 Kresťania splodení duchom s istotou vedia, že sú prijatí do dvoch zvláštnych zmlúv. Ježiš sa zmienil o jednej z nich, keď použil nekvasený chlieb a víno, aby ustanovil Slávnosť na pamiatku svojej blížiacej sa smrti, a o pohári vína povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ (Lukáš 22:20; 1. Korinťanom 11:25) Kto sú účastnícke strany novej zmluvy? Jehova Boh a členovia duchovného Izraela — tí, ktorých Jehova chce priviesť k nebeskej sláve. (Jeremiáš 31:31–34; Galaťanom 6:15, 16; Hebrejom 12:22–24) Nová zmluva, ktorá nadobudla platnosť Ježišovou preliatou krvou, vyberá z národov ľud pre Jehovovo meno a robí týchto kresťanov splodených duchom súčasťou Abrahámovho „semena“. (Galaťanom 3:26–29; Skutky 15:14) Nová zmluva umožňuje, aby všetci duchovní Izraeliti boli privedení k sláve tak, že budú vzkriesení k nesmrteľnému životu v nebi. Keďže je to „večná zmluva“, úžitok z nej bude trvať večne. Budúcnosť ukáže, či táto zmluva bude zohrávať úlohu aj v ďalších ohľadoch počas Milénia a po ňom. — Hebrejom 13:20.
15. Do akej ďalšej zmluvy začali byť v súlade s Lukášom 22:28–30 prijímaní Ježišovi pomazaní nasledovníci a kedy?
15 ‚Mnohí synovia‘, ktorých si Jehova predsavzal ‚priviesť k sláve‘, sú jednotlivo prijatí aj do zmluvy o nebeskom Kráľovstve. Ježiš o tejto zmluve medzi ním a jeho nasledovníkmi kráčajúcimi v jeho šľapajach povedal: „Vy ste to... ktorí ste so mnou vydržali v mojich skúškach, a ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch, aby ste súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ (Lukáš 22:28–30) Zmluva o Kráľovstve bola uvedená do platnosti, keď Ježišovi učeníci boli na Letnice roku 33 n. l. pomazaní svätým duchom. Táto zmluva medzi Kristom a jeho spolukráľmi zostáva v platnosti navždy. (Zjavenie 22:5) Teda kresťania splodení duchom sú si istí, že sú v novej zmluve a v zmluve o Kráľovstve. Preto pri príležitosti Pánovej večere iba pomerne malý zostávajúci počet pomazaných, ktorí sú ešte na zemi, prijíma z chleba, ktorý predstavuje Ježišovo bezhriešne telo, a z vína, ktoré predstavuje jeho dokonalú krv, ktorá bola vyliata pri jeho smrti a ktorá urobila novú zmluvu právoplatnou. — 1. Korinťanom 11:23–26; pozri Strážnu vežu č. 14, 1989, strany 21–24.
Povolaní, vyvolení a verní
16, 17. a) Čo musí platiť o všetkých 144 000, aby mohli byť privedení k sláve? b) Koho predstavuje „desať kráľov“ a ako zaobchádzajú s pozemským ostatkom Kristových „bratov“?
16 Prvé použitie Ježišovej výkupnej obete umožňuje, aby 144 000 bolo povolaných k nebeskému životu a vyvolených tak, že ich Boh splodil duchom. Aby mohli byť privedení k sláve, musia sa, samozrejme, ‚usilovať, aby si zaistili svoje povolanie a vyvolenie‘ a musia dokázať, že sú verní až do smrti. (2. Petra 1:10; Efezanom 1:3–7; Zjavenie 2:10) Malý ostatok pomazaných, ktorý je ešte na zemi, si zachováva rýdzosť napriek odporu „desiatich kráľov“, ktorí predstavujú všetky politické mocnosti. „Tí budú bojovať s Baránkom,“ povedal anjel, „ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aj tí povolaní a vyvolení a verní s ním.“ — Zjavenie 17:12–14.
17 Ľudskí vládcovia nemôžu urobiť nič proti Ježišovi, „Kráľovi kráľov“, pretože je v nebi. Ale prejavujú nepriateľstvo k ostatku jeho „bratov“, ktorý je ešte na zemi. (Zjavenie 12:17) Toto nepriateľstvo sa skončí v Božej armagedonskej vojne, v ktorej zaručene zvíťazí „Kráľ kráľov“ a jeho „bratia“ — „tí povolaní a vyvolení a verní“. (Zjavenie 16:14, 16) Kresťania splodení duchom sú medzitým veľmi zamestnaní. Čo robia teraz, skôr než ich Jehova privedie k sláve?
Ako odpovieš?
◻ Koho Boh ‚privádza k nebeskej sláve‘?
◻ Čo znamená ‚narodiť sa z Boha‘?
◻ Ako ‚duch svedčí‘ s niektorými kresťanmi?
◻ Do akých zmlúv sú prijatí tí, ktorí sú splodení duchom?
[Obrázok na strane 15]
Na Letnice roku 33 n. l. bol daný dôkaz, že bola otvorená cesta k nebeskej sláve