Kapitola 7
Obnov počiatočnú lásku!
EFEZ
1. Ktorému zboru je adresované Ježišovo prvé posolstvo a čo pripomína dozorcom?
JEŽIŠOVO prvé posolstvo patrí zboru v Efeze, ktorý bol vo vtedajšej dobe kvitnúcim pobrežným mestom v Malej Ázii, neďaleko ostrova Patmos. Ježiš prikazuje Jánovi: „Anjelovi zboru v Efeze napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží v svojej pravici sedem hviezd a prechádza sa uprostred siedmich zlatých svietnikov.“ (Zjavenie 2:1) Takisto ako v ostatných šiestich posolstvách obracia tu Ježiš pozornosť na určitú charakteristickú črtu, ktorá vyznačuje jeho postavenie a právomoc. Pripomína dozorcom v Efeze, že všetci starší sú pod jeho ochranným dohľadom a že on sám skúma všetky zbory. Až po 20. storočie, po náš vek, stále láskyplným spôsobom uplatňuje toto vedenie, dozerá na starších a láskavo ako pastier opatruje všetkých, ktorí sú spojení so zborom. Z času na čas upravuje zborové usporiadanie, aby mohlo svetlo svietiť jasnejšie. Áno, Ježiš je hlavný pastier nad Božím stádom. — Matúš 11:28–30; 1. Petra 5:2–4.
2. a) Za ktoré výborné veci chváli Ježiš efezský zbor? b) Ktorú radu apoštola Pavla efezskí starší zrejme počúvli?
2 Potom Ježiš použije vzor, ktorý sa objaví v ďalších piatich z jeho siedmich posolstiev. Začína slovami vrelej chvály. Pre Efezanov má posolstvo, ktoré znie: „Poznám tvoje skutky a tvoju namáhavú prácu a vytrvalosť a že nemôžeš zniesť zlých a že skúšaš tých, ktorí hovoria, že sú apoštoli, ale nie sú, a našiel si ich ako luhárov. Prejavuješ aj vytrvalosť a vydržal si pre moje meno a neochabol si.“ (Zjavenie 2:2, 3) Roky predtým varoval apoštol Pavol starších v Efeze pred ‚utláčajúcimi vlkmi‘, odpadnutými ničiteľmi stáda, a povedal týmto starším, aby ‚zostali bdelí‘ a riadili sa jeho príkladom vytrvalosti. (Skutky 20:29, 31) Oni túto radu zrejme uplatnili, pretože teraz ich Ježiš chváli za ich namáhavú prácu, za vytrvalosť a za to, že neochabli.
3. a) Ako sa „falošní apoštoli“ snažia oklamať verných v súčasnosti? b) Ako Peter varoval pred odpadlíkmi?
3 I v čase Pánovho dňa sa objavujú „falošní apoštoli“, ktorí ‚hovoria prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov‘. (2. Korinťanom 11:13; Skutky 20:30; Zjavenie 1:10) Vo všetkých vzájomne si odporujúcich sektárskych náboženstvách vidia čosi dobré, tvrdia, že Boh nemá žiadnu organizáciu, a popierajú, že Ježiš prijal v roku 1914 kráľovskú moc. Spĺňa sa na nich proroctvo z 2. Petra 3:3, 4: „V posledných dňoch prídu posmievači s posmechom a budú postupovať podľa vlastných žiadostí a hovoriť: ‚Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť? Veď odo dňa, keď zosnuli naši predkovia, všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia.‘“
4. a) Ako sa odhalí pýcha a spurnosť týchto posmeškárov? b) V čom zmýšľajú dnešní kresťania takisto ako kresťania v Efeze a aké kroky podnikajú proti klamárskym odporcom?
4 Títo posmeškári sa búria proti myšlienke, že by mali konať verejné vyhlásenie o svojej viere. (Rimanom 10:10) Získavajú podporu duchovných kresťanstva a využívajú rôzne časopisy a televízne stanice na rozširovanie lživých správ o tých, s ktorými boli kedysi spojení. Verní rýchlo rozpoznajú, že reč a správanie takých podvodníkov nepôsobí dojmom pravdy. Dnešní kresťania, takisto ako Efezania, ‚nemôžu zniesť zlých‘, a preto ich zo svojich zborov vylučujú.a
5. a) Na akú slabosť poukázal Ježiš Efezanom? b) Na ktoré slová mali Efezania pamätať?
5 Teraz však, takisto ako v ďalších piatich zo siedmich zborov, Ježiš poukazuje na vážny problém. Hovorí Efezanom: „Mám však proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku.“ (Zjavenie 2:4) V tomto ohľade Efezania nemali sklamať, pretože 35 rokov predtým im písal Pavol o Božej ‚veľkej láske, ktorou nás miloval‘, a nabádal ich: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske, podobne ako aj Kristus miloval vás.“ (Efezanom 2:4; 5:1, 2) Takisto mali byť do ich sŕdc nezmazateľne vpísané Ježišove slová: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Marek 12:29–31) Efezania túto počiatočnú lásku stratili.
6. a) Pred akým nebezpečím a pred akými sklonmi sa musíme chrániť bez ohľadu na to, či sme v pravde dlho, alebo sme sa pripojili k zboru iba nedávno? b) K akému konaniu by nás mala podnecovať láska k Bohu?
6 Bez ohľadu na to, či sme už v pravde dlho, alebo sme sa spojili so zborom iba nedávno, musíme dávať pozor, aby sme svoju počiatočnú lásku k Jehovovi nestratili. Ako by mohlo dôjsť k niečomu takému? Mohli by sme pripustiť, že by v našom živote zaujal dôležité miesto náš vzťah k svetskému zamestnaniu, túžba zarobiť veľa peňazí alebo záujem o zábavy. Tak by sme stratili duchovné zmýšľanie a začali by sme zmýšľať telesne. (Rimanom 8:5–8; 1. Timotejovi 4:8; 6:9, 10) Naša láska k Jehovovi by nás mala podnecovať k tomu, aby sme opravovali všetky takéto sklony a neustále ‚hľadali najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť‘, a tak si ‚ukladali poklady v nebi‘. — Matúš 6:19–21, 31–33.
7. a) Čo by nás malo podnecovať k službe Jehovovi? b) Čo neskôr povedal o láske Ján?
7 Nech je naša služba Jehovovi podnecovaná stálou hlbokou a vrúcnou láskou k nemu! Majme vrelé ocenenie pre všetko, čo pre nás urobil Jehova a Kristus. I Ján neskôr napísal: „Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ Ján nám ďalej hovorí: „Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v spojení s Bohom a Boh zostáva v spojení s ním.“ Nech nikdy neochabne naša láska k Jehovovi, k Pánu Ježišovi Kristovi a k pravdivému, živému Božiemu slovu! Túto lásku môžeme prejavovať nielen horlivou službou Bohu, ale aj tým, že poslúchame „toto prikázanie... od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“ — 1. Jána 4:10, 16, 21; Hebrejom 4:12; pozri aj 1. Petra 4:8; Kolosanom 3:10–14; Efezanom 4:15.
„Konaj skoršie skutky“
8. Ako mali, podľa Ježišových slov, reagovať Efezania?
8 Efezania, ak nechcú utrpieť úplnú stratu, musia obnoviť lásku, ktorú mali kedysi. Ježiš im hovorí: „Preto sa rozpamätaj od čoho si odpadol, a rob pokánie a konaj skoršie skutky. Ak to neurobíš, prídem k tebe a odstránim tvoj svietnik z jeho miesta, ak nebudeš robiť pokánie.“ (Zjavenie 2:5) Ako prijali efezskí kresťania tieto slová? To nevieme. Dúfame, že robili pokánie a že sa im podarilo opäť prebudiť lásku k Jehovovi. Keby nie, mala byť ich lampa zhasnutá a ich svietnik odstránený. Stratili by svoju prednosť vyžarovať pravdu.
9. a) Aké povzbudzujúce slovo mal Ježiš pre Efezanov? b) Ako neskôr po uplynutí Jánových čias prestali zbory dbať na Ježišove rady Efezanom?
9 Ježiš však mal pre Efezanov povzbudzujúce slovo: „Ale máš to, že nenávidíš skutky Mikulášovej sekty, ktoré nenávidím aj ja.“ (Zjavenie 2:6) Bolo správne, že aspoň nenávideli sektárske rozdelenie, tak ako ho nenávidí i Pán Ježiš Kristus. V priebehu rokov však mnohé zbory prestali dbať na tieto Ježišove slová. Nedostatok lásky k Jehovovi a k pravde a nedostatok vzájomnej lásky viedol k tomu, že sa dostali do duchovnej temnoty. Rozdelili sa na množstvo vzájomne si odporujúcich siekt. „Kresťanskí“ odpisovači, ktorí nemali lásku k Jehovovi, odstránili z gréckych rukopisov Biblie i Božie meno. Nedostatok lásky viedol tiež k tomu, že sa v mene kresťanstva začali vyučovať babylonské a grécke náuky ako náuka o pekelnom ohni, náuka o očistci a náuka o trojici. Tí, ktorí tvrdili, že sú kresťania, zväčša prestali zvestovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve, pretože nemali lásku k Bohu ani k pravde. Začala nad nimi panovať sebecká trieda duchovenstva, ktorá si tu na zemi vytvorila vlastné kráľovstvo. — Porovnaj s 1. Korinťanom 4:8.
10. Aká bola náboženská situácia v kresťanstve v roku 1918?
10 Keď sa v roku 1918 začal súd od Božieho domu, sektárske duchovenstvo kresťanstva poskytlo otvorenú podporu prvej svetovej vojne. Nabádalo katolíkov i protestantov na oboch stranách, aby sa navzájom zabíjali. (1. Petra 4:17) Na rozdiel od efezského zboru, ktorý nenávidel činy Mikulášovej sekty, boli náboženstvá kresťanstva v tomto čase už dávno plné vzájomne si odporujúcich náuk, ktoré sú namierené proti Bohu, a ich duchovenstvo sa stotožnilo so svetom, o ktorom Ježiš povedal, že jeho učeníci nesmú byť jeho časťou. (Ján 15:17–19) Ich zbory nepoznali tému Biblie, Božie kráľovstvo, a preto nepôsobili ako svietniky vyžarujúce biblickú pravdu, a ich členovia nepatrili do Jehovovho duchovného chrámu. Ich poprední muži (a ženy) neboli hviezdami. Ukázalo sa, že sú členmi ‚človeka nezákonnosti‘. — 2. Tesaloničanom 2:3; Malachiáš 3:1–3.
11. a) Ktorá kresťanská skupina nachádzajúca sa na svetovej scéne v roku 1918 uviedla do praxe Ježišove slová Efezanom? b) Čo robila Jánova trieda od roku 1919?
11 Ale Jánova trieda sa vynorila z búrlivých dní prvej svetovej vojny s láskou k Jehovovi a k pravde, a tá ju nútila, aby slúžila Bohu s plamennou horlivosťou. Odolala tým, ktorí sa snažili zaviesť sektárstvo, ktorí začali doslova zbožňovať prvého prezidenta Spoločnosti Strážna veža Charlesa T. Russella po jeho smrti v roku 1916. Táto skupina kresťanov, ktorá prenasledovaním a odporom bola vedená k disciplíne, zrejme dostala od svojho Pána uznanie podobné slovu „dobre“ a bola ním pozvaná, aby vošla do jeho radosti. (Matúš 25:21, 23) Z pohybu svetodejinných udalostí i svojich vlastných skúseností rozoznala znamenie dané Ježišom, ktorým sa mala vyznačovať jeho neviditeľná prítomnosť v kráľovskej moci. Od roku 1919 postupovali títo kresťania ďalej vpred a podieľali sa na spĺňaní Ježišovho veľkého proroctva: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 6:9, 10; 24:3–14) Ak ich láska k Jehovovi bola predtým v nejakom ohľade nedostatočná, od toho času naozaj planie.
12. a) Aká výzva zaznela počas historického zjazdu v roku 1922? b) Aké meno prijali praví kresťania v roku 1931 a z čoho robili pokánie?
12 Na historickom zjazde v Cedar Point, Ohio, USA, v dňoch 5.–13. septembra 1922, na ktorom sa zúčastnilo 18 000 týchto kresťanov, bola predložená výzva: „Späť na pole, synovia najvyššieho Boha!... Svet musí spoznať, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov... Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“ Začalo sa dostávať do popredia Božie vzácne meno. Títo kresťania, ktorí sa v roku 1931 zišli na zjazde v Columbuse, Ohio, USA, s radosťou prijali meno, ktoré Boh naznačil v Izaiášovom proroctve — Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10, 12) Počínajúc anglickým vydaním z 1. marca 1939 bolo zmenené meno hlavného časopisu tejto organizácie na Strážna veža hlásajúca Jehovovo kráľovstvo, čím bola vzdaná najvyššia česť nášmu Stvoriteľovi a jeho kráľovskému panstvu. Jehovovi svedkovia s obnovenou láskou k Jehovovi robili pokánie z toho, že predtým primerane nevyvyšovali jeho vynikajúce meno a Kráľovstvo a nevzdávali mu náležitú česť. — Žalm 106:6, 47, 48.
„Tomu, kto zvíťazí“
13. a) Aké požehnanie čakalo Efezanov, ak by ‚zvíťazili‘? b) Ako mohli efezskí kresťania ‚zvíťaziť‘?
13 Naostatok Ježiš podobne ako v ďalších posolstvách obracia pozornosť na Božieho ducha, ktorý prostredníctvom Ježiša oznamuje, aká je odmena za vernosť. Hovorí Efezanom: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ (Zjavenie 2:7) Tí, ktorí majú počujúce uši, budú horlivo dbať na toto životne dôležité posolstvo. Vedia, že nebolo dané z Ježišovho podnetu, ale že prichádza od samotného Zvrchovaného Pána Jehovu cez jeho svätého ducha čiže jeho činnú silu. Ako majú Efezania ‚zvíťaziť‘? Tak, že pôjdu presne v stopách Ježiša, ktorý si zachoval rýdzosť až po smrť a preto mohol povedať: „Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — Ján 8:28; 16:33; pozri aj 1. Jána 5:4.
14. Na čo sa zrejme vzťahuje výraz „Boží raj“, ktorý Ježiš použil?
14 Pomazaní kresťania, akými boli kresťania z Efezu, nemajú vyhliadku na to, že budú žiť v pozemskom raji. Ako to, že za odmenu budú „jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji“? Tu sa nehovorí o obnovenom pozemskom raji, lebo 144 000 pomazaných kresťanov, včítane kresťanov z efezského zboru, je kúpených z ľudstva, aby ako duchovní synovia panovali s Baránkom, Kristom Ježišom, na nebeskej hore Sion. (Efezanom 1:5–12; Zjavenie 14:1, 4) Musí tu byť teda reč o tom, že víťazi zdedia nebeskú ríšu podobajúcu sa záhrade. Tam, „v Božom raji“, priamo v prítomnosti samotného Jehovu, budú títo víťazi, ktorým bude daná nesmrteľnosť, žiť trvale, naveky. To symbolizujú slová, že ‚budú jesť zo stromu života‘.
15. Prečo je Ježišovo povzbudenie, že treba zvíťaziť, také nesmierne dôležité pre dnešný veľký zástup?
15 Čo potom možno povedať o tých, ktorí tu na zemi verne podporujú 144 000 pomazaných? Veľký zástup týchto spolusvedkov tiež zvíťazí. Majú však nádej vojsť do pozemského raja, kde budú piť z „rieky vody života“ a uzdravia sa pomocou „lístia stromov“ zasadených pozdĺž tejto rieky. (Zjavenie 7:4, 9, 17; 22:1, 2) Ak patríš do tejto skupiny, kiež i ty prejavuješ vrúcnu lásku k Jehovovi a zvíťazíš v zápase viery. Tak môžeš dosiahnuť šťastie v podobe večného života na rajskej zemi. — Porovnaj s 1. Jána 2:13, 14.
[Poznámka pod čiarou]
a Historické podrobnosti o falošných apoštoloch pozri v knihe Rozhovory z Písma, hlavná téma „Apoštolská postupnosť“.
[Rámček na strane 36]
Láskyplná chvála Jehovu a jeho Syna
V spevníku, ktorý vydal Jehovov ľud v roku 1905, bolo dvojnásobne viac piesní na chválu Ježiša než na chválu Boha Jehovu. V spevníku z roku 1928 bol približne rovnaký počet piesní vyvyšujúcich Ježiša ako piesní vyvyšujúcich Jehovu. Ale v najnovšom spevníku z roku 1984 je štvornásobne viac piesní na česť Jehovu než na česť Ježiša. To zodpovedá Ježišovým slovám: „Otec je väčší ako ja.“ (Ján 14:28) Láska k Jehovovi musí vynikať a musí byť sprevádzaná hlbokou láskou k Ježišovi. Láskou spojenou s ocenením pre jeho drahocennú obeť a pre jeho postavenie, ktoré má ako Boží veľkňaz a kráľ.
[Tabuľka na strane 34]
Vzor Ježišových rád
(Kapitoly a verše zo Zjavenia)
Posolstvo Právomoc Úvodná Jasne Pokarhanie Výsledné
zborom na udele- pochva- vyjadrený alebo po- požehna-
nie rady la problém vzbudenie nie
Efez 2:1 2:2, 3 2:4 2:5, 6 2:7
Pergamon 2:12 2:13 2:14, 15 2:16 2:17
Tyatíra 2:18 2:19 2:20, 21 2:24, 25 2:26-28
Filadelfia 3:7 3:8 — 3:8-11 3:12
Laodicea 3:14 — 3:15-17 3:18-20 3:21