Kapitola 37

Zármutok i jasanie nad zánikom Babylonu

 1. Ako budú reagovať „králi zeme“ na náhle zničenie Veľkého Babylonu?

ZÁNIK Babylonu je dobrou správou pre Jehovov ľud, ale ako ju prijímajú národy? Ján hovorí: „A králi zeme, ktorí s ním smilnili a žili v nehanebnom prepychu, budú plakať a biť sa nad ním v zármutku, keď sa budú pozerať na dym jeho požiaru, zatiaľ čo budú stáť obďaleč zo strachu pred jeho trápením a hovoriť: ‚Beda, beda, ty veľké mesto, Babylon, silné mesto, lebo v jednej hodine prišlo tvoje odsúdenie!‘“ — Zjavenie 18:9, 10.

 2. a) Prečo „králi zeme“ bedákajú nad koncom Veľkého Babylonu, akže jeho zničenie spôsobí symbolických desať rohov šarlátového divého zvieraťa? b) Prečo zarmútení králi stoja v určitej vzdialenosti od odsúdeného mesta?

² Takáto reakcia národov môže pôsobiť prekvapujúco, keď poznáme skutočnosť, že Babylon bude zničený symbolickými desiatimi rohmi šarlátovo sfarbeného divého zvieraťa. (Zjavenie 17:16) Lenže, keď Babylon pominie, „králi zeme“ si až vtedy uvedomia, aký im bol užitočný, keď bolo potrebné utíšiť ľud a udržať ho v podriadenosti. Duchovenstvo vyhlasovalo vojny za sväté, plnilo v nich úlohu verbovača a jeho kazatelia posilňovali bojový zápal v šíkoch zverbovanej mládeže. Pod rúškom svätosti požičaným od náboženstva mohli skazení panovníci podľa ľubovôle utláčať prostý ľud. (Porovnaj s Jeremiášom 5:30, 31; s Matúšom 23:27, 28.) Ale všimnime si, že zarmútení králi stoja teraz v určitej vzdialenosti od odsúdeného mesta. Nepribližujú sa k nemu natoľko, aby mu mohli prísť na pomoc. Sú zarmútení, keď ho vidia zanikať, no nie až tak, aby kvôli nemu riskovali.

Obchodníci plačú a smútia

 3. Kto ešte narieka nad zánikom Veľkého Babylonu a aké dôvody uvádza Ján?

³ Králi zeme nie sú jediní, ktorým je ľúto, že sa Veľký Babylon pominul. „Aj cestujúci obchodníci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje z ich plného skladu, z plného skladu zlata, striebra, drahokamov, perál, jemného plátna, purpuru, hodvábu, šarlátu, a všetko z vonného dreva a rozmanité veci zo slonoviny a rozmanité veci z najdrahocennejšieho dreva, z medi, železa a mramoru; ani škoricu a indické korenie a kadidlo a voňavý olej a voňavú živicu a víno a olivový olej a jemnú múku a pšenicu a dobytok a ovce a kone a koče a otrokov a ľudské duše. Áno, znamenité ovocie, po ktorom túžila tvoja duša, sa vzdialilo od teba, a všetky tie chutné veci a nádherné veci sú pre teba stratené a ľudia ich už nikdy nenájdu.“ — Zjavenie 18:11–14.

 4. Prečo „cestujúci obchodníci“ plačú a smútia nad koncom Veľkého Babylonu?

⁴ Veru, Veľký Babylon bol dôvernou priateľkou a dobrou zákazníčkou bohatých obchodníkov. Napríklad v kláštoroch mníchov a mníšok a v kostoloch kresťanstva sa počas stáročí nahromadilo nesmierne množstvo zlata, striebra, drahokamov, vzácneho dreva a iného hmotného bohatstva. Náboženstvo dávalo svoje požehnanie aj márnotratnej nákupnej horúčke a pijanským orgiám, ktoré sprevádzajú oslavy Vianoc, sviatkov zneuctievajúcich Krista, a takisto iné takzvané sviatky. Misionári kresťanstva prenikali do vzdialených krajín a otvárali tam nové trhy pre ‚cestujúcich obchodníkov‘ tohto sveta. Katolicizmus sa v Japonsku, kam prenikol spolu s obchodníkmi, v 17. storočí dokonca zaplietol do vojny s tamojšími feudálnymi pánmi. The Encyclopœdia Britannica podáva správu o jednej z rozhodujúcich bitiek pod múrmi hradu v Ósake: „Tokugawove vojská bojovali proti nepriateľovi, ktorého zástavy boli ozdobené krížom a obrazmi Spasiteľa a sv. Jakuba, svätého patróna Španielska.“ Víťazný panovnícky rod potlačil katolicizmus a prakticky ho vykorenil v tejto krajine. Účasť cirkví na dnešných svetských záležitostiach im takisto neprinesie žiadne požehnanie.

 5. a) Ako hlas z neba ďalej opisuje zármutok „cestujúcich obchodníkov“? b) Prečo aj obchodníci stoja „obďaleč“?

⁵ Hlas z neba ďalej hovorí: „Obchodníci, ktorí cestovali s týmito vecami a zbohatli z nich, budú stáť obďaleč zo strachu pred jeho trápením a budú plakať a smútiť a povedia: ‚Beda, beda — veľké mesto odiate do jemného plátna a purpuru a šarlátu a bohato okrášlené zlatou ozdobou a drahokamami a perlami, lebo v jednej hodine bolo spustošené také veľké bohatstvo!‘“ ​(Zjavenie 18:15–17a) Pri zničení Veľkého Babylonu „obchodníci“ smútia nad stratou tohto obchodného partnera. Je to pre nich naozaj „beda, beda“. No vidíme, že dôvody ich smútku sú čisto sebecké, a takisto ako králi, i oni ‚stoja obďaleč‘. Nepribližujú sa k nemu natoľko, aby mu mohli nejako pomôcť.

 6. Ako hlas z neba opisuje zármutok kapitánov lodí a námorníkov a prečo plačú?

⁶ Správa pokračuje: „A každý kapitán lode a každý, kto sa niekam plaví, a námorníci a všetci, ktorí sa živia z mora, stáli obďaleč a pri pohľade na dym jeho požiaru kričali a hovorili: ‚Ktoré mesto sa podobá tomu veľkému mestu?‘ A sypali si prach na hlavu a kričali, plakali a smútili a hovorili: ‚Beda, prebeda — veľké mesto, v ktorom všetci, čo mali lode na mori, zbohatli z jeho drahocenností, lebo v jednej hodine bolo spustošené!‘“ ​(Zjavenie 18:17b–19) Staroveký Babylon bol obchodným mestom a mal veľkú flotilu. Podobne i Veľký Babylon sa venuje veľkému obchodnému podnikaniu, pri ktorom využíva „mnohé vody“ svojho ľudu. Tým poskytuje zamestnanie mnohým zo svojich náboženských poddaných. Pre nich bude zničenie Veľkého Babylonu hrozným hospodárskym úderom. Nikdy už nenájdu taký zdroj živobytia.

Jasanie nad jeho záhubou

7, 8. Ako vrcholí posolstvo hlasu z neba týkajúce sa Veľkého Babylonu a kto bude reagovať na tieto slová?

⁷ Keď Médi a Peržania rozvrátili staroveký Babylon, Jeremiáš prorokoval: „A nebesia a zem a všetko, čo je v nich, budú istotne jasať nad Babylonom.“ ​(Jeremiáš 51:48) Keď bude zničený Veľký Babylon, vyvrcholí posolstvo, týkajúce sa Veľkého Babylonu, ktoré oznamuje hlas z neba: „Raduj sa nad ním, ó, nebo, aj vy svätí a apoštoli a proroci, lebo Boh na ňom vykonal za vás sudcovský trest!“ ​(Zjavenie 18:20) Bude sa radovať Jehova a budú sa radovať anjeli, keď uvidia zničenie dávneho Božieho nepriateľa, a takisto sa budú radovať apoštoli a ranokresťanskí proroci, ktorí sú teraz už vzkriesení a zaujali svoje postavenie v skupine dvadsiatich štyroch starších. — Porovnaj so Žalmom 97:8–12.

⁸ Áno, všetci „svätí“ — či už tí, ktorí sú vzkriesení do neba, alebo tí, ktorí ešte žijú na zemi — budú sa radovať a jasať, a práve tak i veľký zástup iných oviec, ktorý je s nimi spojený. Po čase budú vzkriesení do nového sveta všetci verní muži starých dôb, a tí sa takisto pripoja k radostnému volaniu. Boží ľud sa nikdy nepokúšal pomstiť svojim prenasledovateľom, ktorí sú príslušníkmi falošného náboženstva. Pamätal na Jehovove slová: „Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.“ ​(Rimanom 12:19; 5. Mojžišova 32:35, 41–43) Teraz im Jehova odplatil. Bude pomstená všetka krv, ktorú prelial Veľký Babylon.

Je vrhnutý veľký mlynský kameň

9, 10. a) Čo teraz robí mocný anjel a čo hovorí? b) Aký čin podobný tomu, ktorý vykonal mocný anjel v Zjavení 18:21, sa stal za čias Jeremiáša a čoho bol zárukou? c) Čo zaručuje konanie mocného anjela, ktorého videl Ján?

⁹ To, čo Ján vidí ďalej, je potvrdením, že Jehovov súd nad veľkým Babylonom je definitívny: „A silný anjel zdvihol kameň ako veľký mlynský kameň a vrhol ho do mora a povedal: ‚Tak bude Babylon, veľké mesto, zvrhnutý rýchlym vrhom, a už sa nikdy nenájde.‘“ ​(Zjavenie 18:21) Za čias Jeremiáša bol vykonaný podobný skutok a mal veľký prorocký význam. Boh inšpiroval Jeremiáša, aby zapísal do knihy „všetko nešťastie, ktoré príde na Babylon“. Dal túto knihu Seraiášovi a povedal mu, aby išiel do Babylonu. Tam na Jeremiášov príkaz Seraiáš prečítal vyhlásenie proti mestu: „Jehova, sám si hovoril proti tomuto miestu, aby si ho odrezal tak, že v ňom nebude nijaký obyvateľ, ani človek, ba ani domáce zviera, ale aby sa z neho stali iba opustené úhory na neurčitý čas.“ Potom Seraiáš priviazal na knihu kameň, hodil ju do rieky Eufrates a povedal: „Tak klesne Babylon a nikdy nepovstane pre nešťastie, ktoré naň privádzam.“ — Jeremiáš 51:59–64.

¹⁰ Hodenie knihy s pripevneným kameňom do rieky bolo zárukou, že Babylon upadne do zabudnutia a nikdy sa nespamätá. Ján videl, ako mocný anjel robí čosi podobné, čo je takisto mocnou zárukou toho, že sa splní Jehovovo predsavzatie s Veľkým Babylonom. Zo starovekého Babylonu sú dnes už iba trosky, a to je výrečné svedectvo o tom, čo v blízkej budúcnosti postihne falošné náboženstvo.

11, 12. a) S akými slovami sa teraz mocný anjel obracia na Veľký Babylon? b) Čo prorokoval Jeremiáš odpadlíckemu Jeruzalemu a aká udalosť týkajúca sa našej doby tým bola znázornená?

¹¹ Teraz sa mocný anjel obracia na Veľký Babylon a hovorí: „A už nikdy nebude v tebe počuť zvuk spevákov sprevádzajúcich sa na harfe a hudobníkov a flautistov a trubačov, ani sa už nikdy v tebe nenájde nijaký remeselník akéhokoľvek remesla, ani už nikdy nebude v tebe počuť zvuk mlynského kameňa, ani už nikdy nebude svietiť v tebe svetlo lampy, ani už nikdy nebude v tebe počuť hlas ženícha a nevesty; lebo tvoji cestujúci obchodníci boli muži najvyššieho postavenia na zemi, lebo tvojimi špiritistickými zvykmi boli zvedené všetky národy.“ — Zjavenie 18:22, 23.

¹² Podobné proroctvo vyslovil Jeremiáš o odpadlíckom Jeruzaleme: „A ja v nich zničím zvuk jasania a zvuk plesania, hlas ženícha a hlas nevesty, zvuk ručného mlyna a svetlo lampy. A celá táto krajina sa stane spustošeným miestom, predmetom úžasu.“ ​(Jeremiáš 25:10, 11) Kresťanstvo ako hlavná časť Veľkého Babylonu sa stane rumoviskom bez života, čo bolo živo znázornené spustošeným stavom Jeruzalema po roku 607 pred n. l. Kresťanstvo, ktoré sa kedysi ľahkomyseľne veselilo a žilo každodenným čulým ruchom, bude porazené a opustené.

13. Aká náhla zmena postihne Veľký Babylon a ako to zapôsobí na jeho „cestujúcich obchodníkov“?

¹³ Áno, presne podľa toho, čo tu anjel hovorí Jánovi, sa celý Veľký Babylon zmení z mocnej medzinárodnej ríše na vyprahnutú pustatinu podobnú púšti. Jeho „cestujúci obchodníci“, ku ktorým patria i najväčší milionári, používali jeho náboženstvo na získanie osobných výhod alebo ako pláštik, za ktorý sa skrývali, a duchovenstvo považovalo za výhodné stáť spolu s nimi v centre záujmu verejnosti. Ale títo obchodníci už nebudú mať ďalej za spoločníka Veľký Babylon. Ten už nebude klamať národy svojimi mystickými náboženskými zvykmi.

Hrozná krvná vina

14. Prečo je podľa slov mocného anjela Jehovov súd taký prísny a čo podobné povedal Ježiš, keď bol na zemi?

¹⁴ V závere mocný anjel uvádza dôvod, prečo Jehova súdi Veľký Babylon tak prísne: „Áno, bola v ňom nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“ ​(Zjavenie 18:24) Keď bol na zemi Ježiš, povedal náboženským vodcom v Jeruzaleme, že nesú vinu za „všetku spravodlivú krv vyliatu na zemi, od krvi spravodlivého Ábela“. A preto vtedajšia pokrivená generácia bola v roku 70 n. l. zničená. (Matúš 23:35–38) Dnes je to ďalšia generácia stúpencov náboženstva, čo uvrhla na seba krvnú vinu prenasledovaním Božích služobníkov.

15. Ako na seba katolícka cirkev v nacistickom Nemecku dvojakým spôsobom uvrhla krvnú vinu?

¹⁵ Günter Lewy píše v knihe Katolícka cirkev a nacistické Nemecko (angl.): „Keď 13. apríla 1933 boli v Bavorsku potlačení Jehovovi svedkovia, cirkev dokonca prijala od ministerstva osvety a náboženstva úlohu, že oznámi každého člena tejto sekty, ktorý sa ešte venuje zakázanému náboženstvu.“ Tým sa katolícka cirkev stala spoluzodpovednou za to, že tisíce Jehovových svedkov boli odvlečené do koncentračných táborov; jej ruky sú postriekané krvou stoviek svedkov, ktorí boli popravení. Keď mladí svedkovia, ako napríklad Wilhelm Kusserow, ukázali, že majú odvahu zomrieť pod výstrelmi popravnej čaty, Hitler rozhodol, že popravná čata je príliš dobrá pre tých, ktorí z dôvodu svedomia odmietajú vojenskú službu; preto Wilhelmov brat Wolfgang, dvadsaťročný, bol popravený gilotínou. V tom istom čase katolícka cirkev povzbudzovala mladých nemeckých katolíkov, aby umierali za vlasť ako príslušníci armády. Krvná vina, ktorá leží na cirkvi, je očividná.

16, 17. a) Aká krvná vina musí byť prisúdená Veľkému Babylonu a ako je Vatikán poznačený krvnou vinou, pokiaľ ide o Židov, ktorí zahynuli pri nacistických pogromoch? b) Do akej miery nesie falošné náboženstvo vinu za zabitie miliónov ľudí v stovkách vojen v našom storočí?

¹⁶ Ale proroctvo hovorí, že Veľký Babylon musí niesť vinu za krv „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. To v súčasnej dobe naozaj platí. Napríklad, keďže katolícke intrigy dopomohli Hitlerovi dostať sa k moci v Nemecku, Vatikán nesie podiel na hroznej krvnej vine za nacistické pogromy, pri ktorých zahynulo šesť miliónov Židov. Okrem toho bolo len v 20. storočí zabitých vyše sto miliónov ľudí v stovkách vojen. Má na tom vinu falošné náboženstvo? Áno, má, a to v dvojakom ohľade.

¹⁷ Ponajprv preto, že mnoho vojen sa vedie pre náboženské rozbroje. Napríklad k násiliu medzi moslimami a hinduistami v rokoch 1946–48 v Indii došlo z náboženských dôvodov. Vtedy prišli o život státisíce ľudí. Konflikt medzi Irakom a Iránom v 80. rokoch nášho storočia má príčinu vo vieroučných rozdieloch. Stratili v ňom život státisíce ľudí. Potýčky medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku si vyžiadali tisíce životov. Neprestajné násilie v Libanone má základ v náboženstve. Novinár C. L. Sulzberger v roku 1976 v úvahe na túto tému poznamenal: „Je smutnou skutočnosťou, že polovica alebo i viac vojen, ktoré sa dnes vo svete vedú, sú buď otvorené náboženské konflikty, alebo súvisia s náboženskými spormi.“ Áno, tak to bolo v celých búrlivých dejinách Veľkého Babylonu.

18. V ktorom ďalšom ohľade padá na náboženstvá sveta krvná vina?

¹⁸ A teraz ešte, v ktorom ďalšom ohľade má falošné náboženstvo vinu? Z Jehovovho hľadiska nesú náboženstvá sveta krvnú vinu preto, lebo neučili dostatočne presvedčivo svojich prívržencov pravdu o tom, čo vyžaduje Jehova od svojich služobníkov. Neučili ľudí jasne a zrozumiteľne, že praví Boží ctitelia musia napodobňovať Ježiša Krista a prejavovať iným ľuďom lásku bez ohľadu na ich národnostný pôvod. (Micheáš 4:3, 5; Ján 13:34, 35; Skutky 10:34, 35; 1. Jána 3:10–12) Náboženstvá, z ktorých sa skladá Veľký Babylon, tieto veci neučili, a preto sa ich prívrženci dali vtiahnuť do víru medzinárodných bojov. To sa zreteľne prejavilo vo dvoch svetových vojnách prvej polovice tohto storočia, ktoré sa obidve začali uprostred kresťanstva a viedli k tomu, že sa spoluveriaci, rovnakého náboženského zmýšľania, navzájom zabíjali. Keby sa všetci, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, držali biblických zásad, tieto vojny by nikdy neboli vznikli.

19. Akú hroznú krvnú vinu nesie Veľký Babylon?

¹⁹ Jehova kladie vinu za všetko toto krviprelievanie na Veľký Babylon. Keby náboženskí vodcovia a predovšetkým vodcovia kresťanstva učili veriacich biblickú pravdu, nikdy by nebolo došlo k takému ukrutnému krviprelievaniu. Je teda správne, že sa Veľký Babylon — veľká pobehlica a svetová ríša falošného náboženstva — musí priamo či nepriamo zodpovedať Bohu Jehovovi nielen za „krv prorokov a svätých“, ktorých prenasledoval a zabil, ale i za krv „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. Veľký Babylon nesie naozaj hroznú krvnú vinu a možno sa len tešiť, že bude definitívne zničený!

[Rámček na strane 270]

Cena za kompromis

Günter Lewy píše v knihe Katolícka cirkev a nacistické Nemecko (angl.): „Keby nemecký katolicizmus od začiatku zastával taktiku rozhodného odporu proti nacistickému režimu, mohli sa svetové dejiny uberať iným smerom. Aj keby sa pri tomto boji nakoniec nepodarilo Hitlera poraziť a zabrániť všetkým jeho zločinom, predsa by to bolo veľmi pozdvihlo morálnu prestíž cirkvi. Iste by si to bolo vyžiadalo mnoho ľudských životov, ale tieto obete by boli prinesené v záujme najvyššej veci. Keby Hitler vedel, že sa nemôže spoľahnúť na domáci front, možno by sa nebol opovážil pustiť sa do vojny a boli by zachránené doslova milióny životov... Tisíce nemeckých odporcov nacizmu boli umučené v Hitlerových koncentračných táboroch, bola pobitá poľská inteligencia, zomreli státisíce Rusov, pretože s nimi zaobchádzali ako so slovanskými Untermenschen [podradnými ľuďmi] a šesť miliónov ľudských bytostí bolo povraždených zato, že boli ‚neárijci‘. Pritom katolícki cirkevní hodnostári v Nemecku podporovali režim, ktorý sa týchto zločinov dopúšťal. Rímsky pápež, duchovná hlava a najvyššia morálna autorita rímskokatolíckej cirkvi, mlčal.“ — Strany 320, 341.

[Obrázok na strane 268]

„Beda, beda,“ hovoria panovníci

[Obrázok na strane 268]

„Beda, beda,“ hovoria obchodníci