Kapitola 12

„Stále pevne drž, čo máš“

FILADELFIA

 1. Zboru v ktorom meste bolo určené šieste Ježišovo posolstvo? Čo znamená meno tohto mesta?

BRATSKÁ láska — aká žiadúca vlastnosť! Na to iste myslí Ježiš, keď predkladá svoje šieste posolstvo adresované zboru vo Filadelfii, pretože meno Filadelfia znamená „bratská láska“. Zostarnutý Ján si ešte stále dobre pamätá situáciu spred vyše 60 rokov, keď Peter pred Ježišom tri razy dôrazne vyhlásil, že má vrúcnu lásku k svojmu Pánovi. (Ján 21:15–17) Prejavujú kresťania vo Filadelfii bratskú lásku? Vyzerá to tak, že áno!

 2. Akým mestom bola Filadelfia, aký bol tamojší zbor a čo hovorí Ježiš anjelovi tohto zboru?

² Filadelfia Jánových čias leží asi 50 kilometrov od Sárd, na mieste dnešného tureckého mesta Alasehir, a je prekvitajúcim mestom. No pozoruhodnejšie je to, ako v ňom prekvitá kresťanský zbor. S akou radosťou asi prijali kresťanského služobníka, ktorý k nim pricestoval, pravdepodobne zo Sárd. Posolstvo, ktoré prináša, obsahuje radu, ktorá je pre nich podnetná. Najprv však z posolstva vysvitá, že ten, kto ho posiela, je slávny a má veľkú právomoc. Posolstvo hovorí: „Anjelovi zboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí ten, ktorý je svätý, ktorý je pravý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezavrie, a zaviera tak, že nikto neotvorí.“ — Zjavenie 3:7.

 3. Prečo je vhodné, že je Ježiš označený ako „svätý“ a prečo možno povedať, že je „pravý“?

³ Ján kedysi počul, ako Peter povedal mužovi Ježišovi Kristovi: „Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ ​(Ján 6:68, 69) Boh Jehova je zosobnenie svätosti v jej samej podstate, a preto i jeho jednosplodený Syn musí byť „svätý“. (Zjavenie 4:8) Ježiš je tiež „pravý“. Tu použité grécke slovo (alethinos) znamená opravdivosť. V tomto zmysle je Ježiš pravým svetlom a pravým chlebom, ktorý zostúpil z neba. (Ján 1:9; 6:32) Je taktiež pravým viničom. (Ján 15:1) Ježiš je pravý aj v tom zmysle, že je hoden dôvery. Vždy hovorí pravdu. (Pozri Jána 8:14, 17, 26.) Tento Boží Syn je skutočne hoden toho, aby slúžil ako Kráľ a Sudca. — Zjavenie 19:11, 16.

„Dávidov kľúč“

4, 5. S akou zmluvou súvisí „Dávidov kľúč“?

⁴ Ježiš má „Dávidov kľúč“. Keď ho používa, „otvára tak, že nikto nezavrie, a zaviera tak, že nikto neotvorí“. Čo je týmto „Dávidovým kľúčom“?

⁵ Jehova uzavrel s kráľom Dávidom zmluvu o večnom kráľovstve. (Žalm 89:1–4, 34–37; 89:2–5, 35–38, RP) Dávidov dom panoval z Jehovovho trónu v Jeruzaleme od roku 1070 do roku 607 pred n. l., vtedy však bol nad týmto kráľovstvom vykonaný Jehovov súd, lebo sa obrátilo ku zlu. Tak Jehova začal spĺňať svoje proroctvo z Ezechiela 21:27: „Skazu, skazu, skazu urobím z toho [z pozemského Jeruzalema]. A čo sa toho týka [žezla kraľovania Dávidovho rodu], istotne nebude patriť nikomu, kým nepríde ten, kto má zákonné právo, a tomu to dám.“

6, 7. Kedy a ako sa mal objaviť ten, ktorý má „zákonné právo“?

⁶ Kedy a ako mal sa objaviť ten, kto má „zákonné právo“? Ako mu bude dané žezlo Dávidovho kráľovstva?

⁷ Asi 600 rokov neskôr jedna z potomkov kráľa Dávida, židovská panna Mária, oťarchavela pôsobením svätého ducha. Boh poslal anjela Gabriela, aby poučil Máriu, že bude mať syna, ktorý sa má volať Ježiš. Po tomto oznámení Gabriel dodal: „Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ — Lukáš 1:31–33.

 8. Ako dokázal Ježiš, že je spôsobilý zdediť dávidovské kraľovanie?

⁸ Keď bol Ježiš v roku 29 n. l. pokrstený v rieke Jordán a pomazaný svätým duchom, stal sa budúcim kráľom z rodu kráľa Dávida. Prejavil príkladnú horlivosť v hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve a svojich učeníkov poveril, aby zvestovali tiež. (Matúš 4:23; 10:7, 11) Ježiš sa pokoril až po smrť na mučeníckom kole, a tak dokázal, že je plne spôsobilý zdediť dávidovské kraľovanie. Jehova vzkriesil Ježiša ako nesmrteľného ducha a vyvýšil ho tak, že mu dal v nebesiach miesto po svojej pravici. Tam zdedil Ježiš všetky práva dávidovského kráľovstva. V patričnom čase Ježiš uplatní svoje právo na to, aby ‚si podmaňoval uprostred svojich nepriateľov‘. — Žalm 110:1, 2; Filipanom 2:8, 9; Hebrejom 10:13, 14.

 9. Ako Ježiš používa Dávidov kľúč na otváranie a zatváranie?

⁹ Medzitým Ježiš používal „Dávidov kľúč“, a otváral príležitosti a prednosti spojené s Božím kráľovstvom. Teda prostredníctvom Ježiša Jehova oslobodil pomazaných kresťanov nachádzajúcich sa na zemi „z moci tmy“ a preniesol ich „do kráľovstva Syna svojej lásky“. (Kolosanom 1:13, 14) „Kľúč“ sa používa aj na to, aby každému, kto sa ukázal byť neverný, znemožnil prístup k takýmto výsadám. (2. Timotejovi 2:12, 13) Trvalý dedič Dávidovho kráľovstva má podporu Jehovu, a preto mu žiaden tvor nemôže zabrániť splniť si tieto povinnosti. — Porovnaj s Matúšom 28:18–20.

10. Ako Ježiš povzbudzuje filadelfský zbor?

¹⁰ Slová od Ježiša vychádzajúce z takéhoto autoritatívneho zdroja iste veľmi tešia filadelfských kresťanov. Ježiš ich chváli týmito slovami: „Poznám tvoje skutky — hľa, postavil som pred teba otvorené dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť — a viem, že máš málo sily, a zachoval si moje slovo a nebol si falošný voči môjmu menu.“ ​(Zjavenie 3:8) Zbor bol činný a boli pred ním otvorené dvere — nepochybne dvere príležitosti k chrámovej čiže zvestovateľskej službe. (Porovnaj s 1. Korinťanom 16:9; 2. Korinťanom 2:12.) Preto Ježiš povzbudzuje zbor, aby plne využíval príležitosti na zvestovanie. Filadelfania vytrvali a dokázali, že s pomocou Božieho ducha majú dosť sily konať ďalšie „skutky“ v Jehovovej službe. (2. Korinťanom 12:10; Zechariáš 4:6) Poslúchali Ježišove príkazy a nezapreli Krista, slovom ani skutkom.

‚Budú sa ti klaňať‘

11. Aké požehnanie sľubuje Ježiš kresťanom a ako sa uskutočnilo?

¹¹ A tak im Ježiš dáva sľub, k akému výsledku to povedie: „Hľa, vydám tých zo Satanovej synagógy, ktorí hovoria, že sú Židia, a predsa nie sú, ale luhajú — hľa, spôsobím, aby prišli a vzdali poctu pred tvojimi nohami, a spôsobím, aby spoznali, že som ťa miloval.“ ​(Zjavenie 3:9) Zbor mal asi podobne ako v Smyrne problémy s miestnymi Židmi. Ježiš označuje takých ľudí ako „Satanovu synagógu“. Z týchto Židov si však aspoň niektorí mali uvedomiť, že to, čo kresťania hlásajú o Ježišovi, je pravda. To, že ‚vzdávajú poctu‘, bude iste čosi podobné tomu, čo opisuje Pavol v 1. Korinťanom 14:24, 25, takže v skutočnosti robia pokánie a stávajú sa kresťanmi, lebo si plne oceňujú veľkú lásku, ktorú prejavil Ježiš, keď bol ochotný položiť i svoju dušu za svojich učeníkov. — Ján 15:12, 13.

12. Prečo boli členovia židovskej synagógy vo Filadelfii asi prekvapení, keď sa dozvedeli, že sa niektorí z nich ‚poklonia‘ miestnej kresťanskej obci?

¹² Členovia židovskej synagógy vo Filadelfii sú asi prekvapení, keď sa dozvedia, že niektorí z nich majú ‚vzdať poctu‘ miestnej kresťanskej obci. Keďže v tamojšom kresťanskom zbore je dozaista veľa Nežidov, očakávali by, že to bude naopak. Prečo naopak? Lebo Izaiáš predpovedá: „[Nežidovskí] králi sa ti [izraelskému ľudu] stanú opatrovníkmi a ich kňažné pestúnkami. Tvárou po zem sa ti budú klaňať.“ ​(Izaiáš 49:23; 45:14; 60:14) Zechariáš bol inšpirovaný, aby v podobnom zmysle napísal: „V tých dňoch sa desať mužov [nie Židov] zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zechariáš 8:23) Tak teda Nežidia sa mali klaňať Židom, nie obrátene.

13. Kto boli Židia, ktorí mali zažiť splnenie proroctiev oznámených starovekému Izraelu?

¹³ Tieto proroctvá boli adresované Božiemu vyvolenému národu. Keď boli vyslovené, telesný Izrael zaujímal takéto čestné miesto. Ale keď židovský národ odmietol Mesiáša, Jehova ho zavrhol. (Matúš 15:3–9; 21:42, 43; Lukáš 12:32; Ján 1:10, 11) Na Letnice roku 33 n. l. si namiesto neho vybral pravý Boží Izrael, kresťanský zbor. Jeho členovia sú duchovnými židmi s ozajstnou obriezkou srdca. (Skutky 2:1–4, 41, 42; Rimanom 2:28, 29; Galaťanom 6:16) Jediný spôsob, akým potom mohli jednotliví telesní Židia znovu získať priaznivé postavenie pred Jehovom, bol uveriť v Ježiša ako v Mesiáša. (Matúš 23:37–39) Toto sa zrejme malo stať s niektorými jednotlivcami vo Filadelfii.a

14. Ako sa v dnešných časoch významným spôsobom spĺňajú proroctvá z Izaiáša 49:23 a Zechariáša 8:23?

¹⁴ V dnešných časoch sa významným spôsobom spĺňajú také proroctvá, ako sú proroctvá z Izaiáša 49:23 a Zechariáša 8:23. Jánova trieda vykonáva dielo zvestovania, a to vedie k tomu, že ohromné množstvo ľudí vstupuje otvorenými dverami do služby Kráľovstva.b Väčšina z nich pochádza z kresťanstva, ktorého náboženstvo nepravdivo tvrdí, že je duchovným izraelom. (Porovnaj s Rimanom 9:6.) Títo ľudia tvoria veľký zástup, perú a bielia svoje rúcha tým, že prejavujú vieru vo vykupujúcu Ježišovu krv. (Zjavenie 7:9, 10, 14) Podriaďujú sa panstvu Kristovho kráľovstva a dúfajú, že zdedia jeho požehnanie pre túto zem. Prichádzajú k Ježišovým pomazaným bratom a v duchovnom zmysle sa ‚klaňajú‘ pred nimi, lebo ‚počuli, že je s nimi Boh‘. Slúžia týmto pomazaným, s ktorými sa spojili do celosvetového spoločenstva bratov. — Matúš 25:34–40; 1. Petra 5:9.

„Hodina skúšky“

15. a) Čo sľúbil Ježiš filadelfským kresťanom a k akému konaniu ich povzbudzoval? b) Na akú „korunu“ sa mohli tešiť títo kresťania?

¹⁵ Ďalej Ježiš hovorí: „Pretože si zachoval slovo o mojej vytrvalosti, aj ja zachovám teba pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem, aby boli vyskúšaní tí, ktorí bývajú na zemi. Prichádzam rýchlo. Stále pevne drž, čo máš, aby ti nikto nevzal korunu.“ ​(Zjavenie 3:10, 11) Hoci kresťania Jánovej doby nedožili do Pánovho dňa (ktorý sa začal v roku 1914), dôvera v Ježišov príchod im poskytovala silu zvestovať ďalej. (Zjavenie 1:10; 2. Timotejovi 4:2) V nebi čakala na nich „koruna“, čiže cena večného života. (Jakub 1:12; Zjavenie 11:18) Ak zostali verní až do smrti, o túto odmenu ich nikto nemohol pripraviť. — Zjavenie 2:10.

16, 17. a) Čo je „hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem“? b) V akej situácii boli pomazaní na začiatku „hodiny skúšky“?

¹⁶ Ale čo je tou „hodinou skúšky“? Kresťania v Ázii mali nepochybne ešte čeliť ďalšej vlne hrozného prenasledovania zo strany cisárskeho Ríma.c No väčším splnením týchto slov je hodina preosievania a súdenia, ktorá nakoniec prišla počas Pánovho dňa a vrcholí od roku 1918. Skúška má rozhodnúť, či je niekto za už zriadené Božie kráľovstvo, alebo za Satanov svet. Má to trvať pomerne krátky čas, „hodinu“, no toto obdobie sa ešte neskončilo. Pokým sa neskončí, nesmieme nikdy zabudnúť, že žijeme v „hodine skúšky“. — Lukáš 21:34–36.

¹⁷ V roku 1918 Jánova trieda pomazaných kresťanov musela podobne ako neochvejný filadelfský zbor čeliť odporu novodobej Satanovej synagógy. Náboženskí vodcovia kresťanstva, ktorí tvrdili, že sú duchovnými židmi, ľstivo manévrovali panovníkov, aby potláčali pravých kresťanov. No títo sa zo všetkých síl usilovali ‚zachovať slovo o Ježišovej vytrvalosti‘, a preto so svojím dôležitým ‚málom sily‘ s duchovnou pomocou prežili a boli vyzvaní, aby vstúpili do dverí, ktoré sa teraz pred nimi otvorili. A kam viedli?

„Otvorené dvere“

18. Aké menovanie uskutočnil Ježiš v roku 1919 a ako sa ten, čo bol menovaný, stal podobným vernému služobníkovi Ezechiáša?

¹⁸ V roku 1919 Ježiš splnil svoj sľub a uznal malú skupinu pomazaných pravých kresťanov ako svojho „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Jej členovia dostali prednosť podobajúcu sa prednosti, ktorú mal v období kráľa Ezechiášad verný služobník Eljákim. Jehova povedal o Eljákimovi: „A na plecia mu dám kľúč Dávidovho domu a on otvorí, a nikto nezavrie, a on zavrie a nikto neotvorí.“ Eljákim mal veľkú zodpovednosť pred Ezechiášom, kráľovským synom Dávida. Podobne bol i dnes položený „kľúč Dávidovho domu“ na plecia pomazanej Jánovej triedy, pretože jej boli zverené pozemské záujmy mesiášskeho kráľovstva. Jehova posilnil svojich služobníkov na prijatie tejto prednosti a spôsobil, že sa málo sily, ktorú mali, rozrástlo do dynamickej sily, ktorá vystačí na obrovské celosvetové svedectvo. — Izaiáš 22:20, 22; 40:29.

19. Ako si Jánova trieda počínala v súlade s povinnosťami, ktoré jej Ježiš uložil v roku 1919, a k čomu to viedlo?

¹⁹ Podľa Ježišovho príkladu pomazaný ostatok od roku 1919 nastúpil mohutné ťaženie, v ktorom sa vo veľkom rozsahu zvestuje dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 4:17; Rimanom 10:18) To viedlo k tomu, že niektorí z novodobej Satanovej synagógy, kresťanstva, prišli k pomazanému ostatku, robili pokánie a ‚poklonili sa‘ pred ním, tým že uznali jeho právomoc verného Kristovho otroka. I oni začali slúžiť Jehovovi v spojení so staršími z Jánovej triedy. To pokračovalo až do úplného zhromaždenia pomazaných Ježišových bratov. Potom sa pomazanému otrokovi začal klaňať „veľký zástup... zo všetkých národov“. (Zjavenie 7:3, 4, 9) Otrok a veľký zástup slúžia spoločne ako jedno stádo Jehovových svedkov.

20. Prečo dnešní Jehovovi svedkovia musia byť mimoriadne pevní vo viere a činní v Božej službe?

²⁰ Jehovovi svedkovia sú dnes spojení putom pravej bratskej lásky, takisto ako kresťania vo Filadelfii, a uvedomujú si, že ich dielo zvestovania musí byť bezodkladne vykonané. Zakrátko, počas veľkého súženia, spadne opona za zlým Satanovým svetom. Kiež je v tom čase každý z nás nájdený ako pevný vo viere a činný v Božej službe, aby naše mená neboli vymazané z knihy života. (Zjavenie 7:14) Veľmi vážne berieme Ježišovo napomenutie filadelfského zboru, a budeme sa pevne držať svojich služobných predností, aby sme dosiahli odmenu v podobe večného života.

Požehnanie pre víťazov

21. Akým spôsobom dnes pomazaní kresťania ‚zachovávajú slovo o Ježišovej vytrvalosti‘ a aká je ich vyhliadka?

²¹ Jánova trieda dnes ‚zachováva slovo o Ježišovej vytrvalosti‘, to znamená, že sa riadi jeho príkladom, a vytrváva. (Hebrejom 12:2, 3; 1. Petra 2:21) A tak sú pre ňu veľkým povzbudením ďalšie Ježišove slová k zboru vo Filadelfii: „Kto zvíťazí — toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, a určite už nikdy z neho nevyjde.“ — Zjavenie 3:12a.

22. a) Čo je chrámom Ježišovho Boha? b) Ako sa kresťania, ktorí zvíťazia, stanú stĺpmi v tomto chráme?

²² To je veľká prednosť, keď niekto môže byť stĺpom v Jehovovom chráme. Doslovný chrám bol v starovekom Jeruzaleme strediskom uctievania Jehovu. V tomto chráme vždy jeden deň v roku obetoval veľkňaz krv obetných zvierat pred zázračným svetlom, ktoré znázorňovalo Jehovovu prítomnosť v „Najsvätejšej“. (Hebrejom 9:1–7) Vo chvíli Ježišovho krstu začal jestvovať iný chrám, veľké duchovné usporiadanie podobné chrámu, ktoré slúžilo na uctievanie Jehovu. Svätyňa svätých tohto chrámu je v nebi, kde sa Ježiš v určenom čase objavil „pred osobou Boha“. (Hebrejom 9:24) Veľkňaz je Ježiš a je obetovaná iba jediná obeť na úplné prikrytie hriechov: vyliata krv dokonalého človeka Ježiša. (Hebrejom 7:26, 27; 9:25–28; 10:1–5, 12–14) Dokým pomazaní kresťania zotrvávajú vo vernosti, slúžia na zemi ako nižší kňazi na pozemských nádvoriach tohto chrámu. (1. Petra 2:9) A keď zvíťazia, vstúpia i oni do nebeskej svätyne svätých a stanú sa nepohnuteľnou oporou, akoby stĺpmi, usporiadania, ktoré sa podobá chrámu a slúži na uctievanie. (Hebrejom 10:19; Zjavenie 20:6) Neexistuje nebezpečenstvo, že by niekedy z neho ‚vyšli‘.

23. a) Ešte aký sľub dáva Ježiš pomazaným kresťanom, ktorí zvíťazia? b) K čomu to povedie, že bude na kresťanských víťazoch napísané Jehovovo meno a meno „nového Jeruzalema“?

²³ Ďalej Ježiš hovorí: „A napíšem naňho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, a to svoje nové meno.“ ​(Zjavenie 3:12b) Áno, na týchto víťazoch je napísané meno Jehovu — ich a Ježišovho Boha. Tým je jasne ukázané, že Jehova a Ježiš sú dve jednotlivé osoby, a že to teda nie sú dve časti nejakého trojjediného Boha čiže trojice. (Ján 14:28; 20:17) Všetko tvorstvo musí spoznať, že títo pomazaní patria Jehovovi. Sú jeho svedkami. Je na nich napísané aj meno nového Jeruzalema, nebeského mesta, ktoré zostupuje z neba v tom zmysle, že do svojho dobrotivého panstva pojíma celé verné ľudstvo. (Zjavenie 21:9–14) Všetky pozemské kresťanské ovce budú vedieť, že títo pomazaní víťazi sú občanmi nebeského Jeruzalema. — Matúš 25:33, 34; Filipanom 3:20; Žalm 87:5, 6; Hebrejom 12:22.

24. Čo znamená Ježišovo nové meno a ako bude napísané na verných pomazaných kresťanov?

²⁴ Nakoniec bude na pomazaných premožiteľov napísané Ježišovo nové meno. To sa vzťahuje na Ježišovo nové postavenie a na jedinečné prednosti, ktoré mu Jehova udeľuje. (Filipanom 2:9–11; Zjavenie 19:12) Toto meno nepozná nikto iný v tom zmysle, že nikto iný nebude mať takéto skúsenosti a nikomu inému nebudú zverené takéto prednosti. Ale Ježišovi verní bratia, keď na nich Ježiš napíše svoje meno, vojdú v nebeskej ríši do dôverného vzťahu s ním a budú sa s ním podieľať na jeho prednostiach. (Lukáš 22:29, 30) Nemožno sa diviť, že Ježiš uzatvára svoje posolstvo týmto pomazaným opakovanou výzvou: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ — Zjavenie 3:13.

25. Ako dnes každý jednotlivý kresťan môže uplatňovať zásadu, na ktorej je založená Ježišova rada zboru vo Filadelfii?

²⁵ Pre verných kresťanov vo Filadelfii bolo toto posolstvo iste nesmiernym povzbudením. A istotne je v ňom aj pôsobivé poučenie pre Jánovu triedu žijúcu dnes, v Pánovom dni. Avšak zásady v ňom obsiahnuté sú dôležité pre každého jednotlivého kresťana, či patrí k pomazaným alebo k „iným ovciam“. (Ján 10:16) Každý z nás urobí dobre, ak bude neustále prinášať ovocie Kráľovstva, podobne ako kedysi kresťania vo Filadelfii. Všetci máme aspoň to málo sily. Všetci môžeme niečo urobiť v Jehovovej službe. Používajme túto silu! Ak ide o rozšírené prednosti v súvislosti s Kráľovstvom, pohotovo vstúpme ktorýmikoľvek dverami, ktoré sa pre nás otvoria. Ba môžeme sa modliť k Jehovovi, aby nám také dvere otvoril. (Kolosanom 4:2, 3) Ak sa riadime Ježišovým vzorom vytrvalosti a preukazujeme sa vernými voči jeho menu, dokazujeme tým, že i my máme ‚uši, ktoré počujú, čo hovorí svätý Boží duch zborom‘.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 63]

Pomoc, ktorá sa poskytuje, aby sa mnohí poklonili

Zdá sa, že zo 144 000 pomazaných, ktorí majú zdediť nebeské kráľovstvo, má ukončiť svoj pozemský beh ešte ostatok, Jánova trieda, v počte necelých 9 000. Súčasne sa rozšíril veľký zástup na vyše 4 000 000. (Zjavenie 7:4, 9) Čo dopomohlo k takému ohromnému vzrastu? Veľmi k tomu prispeli rôzne školy, ktoré vedú Jehovovi svedkovia. Tieto školy Jehovových svedkov sa veľmi líšia od seminárov kresťanstva, ktoré vyučujú svetské filozofie a znižujú význam Biblie. Školy Jehovových svedkov vštepujú hlbokú vieru v Božie slovo. Ukazujú jeho praktické uplatnenie na čistý, mravný spôsob života a oddanú službu Bohu. Od roku 1943 sa na celom svete v každom zbore Jehovových svedkov vedie v sálach kráľovstva miestna škola teokratickej služby. Na tejto škole sa každý týždeň zúčastňujú milióny osôb a riadia sa podľa jednotného programu biblickej výchovy.

Od roku 1959 vedú Jehovovi svedkovia aj školu služby kráľovstva, v ktorej sa školia zboroví starší a služobní pomocníci. Od roku 1977 vyše 200 000 bratov a sestier dostalo školenie v školách priekopníckej služby. To sú svedkovia, ktorí majú pravého ducha filadelfských kresťanov a slúžia Jehovovi v diele zvestovania celým časom. V roku 1987 bola otvorená škola dodatočného služobného vzdelávania, v ktorej sú spomedzi Jehovových svedkov školení muži pre zvláštne poverenie na svetovom „poli“.

Výnimočné postavenie medzi školami vedenými Jehovovými svedkami má Biblická škola Strážnej veže Gileád. Túto misionársku školu v štáte New York od roku 1943 absolvovali takmer každoročne dve skupiny študentov. Celkove v nej bolo vyškolených vyše 6 000 Jehovových služobníkov pre misionársku službu v zahraničí. Absolventi tejto školy slúžia vo vyše 100 krajinách, a v mnohých z týchto krajín sa začalo dielo Kráľovstva prostredníctvom nich. Po viac než štyridsiatich rokoch sú niektorí z prvých týchto misionárov ešte stále činní a spolu s novšími misionármi sa zúčastňujú na podpore celosvetového rastu Jehovovej organizácie. A je to skutočne nádherný rast!

[Tabuľka na strane 64]

V roku 1919 panujúci kráľ Ježiš Kristus otvoril dvere príležitosti na kresťanskú službu. Túto príležitosť využíva stále rastúci počet oddaných kresťanov.

1918 14 3 868 591

1928 32 23 988 1 883

1938 52 47 143 4 112

1948 96 230 532 8 994

1958 175 717 088 23 772

1968 200 1 155 826 63 871

1978 205 2 086 698 115 389

1990 212 4 017 213 536 508

[Poznámky pod čiarou]

[Tabuľka na strane 65]

Jehovovi svedkovia vykonávajú svoju činnosť celým srdcom. Čitateľ si môže všimnúť napríklad, koľko hodín strávili zvestovaním a vyučovaním a aký veľký počet biblických štúdií viedli zadarmo v domácnostiach.

1918 19 116 záznamy sa neviedli

1928 2 866 164 záznamy sa neviedli

1938 10 572 086 záznamy sa neviedli

1948 49 832 205 130 281

1958 110 390 944 508 320

1968 208 666 762 977 503

1978 307 272 262 1 257 084

1990 895 229 424 3 624 091

[Obrázok na strane 59]

Rímsky kľúč z prvého storočia