Otázky čitateľov

◼ Prežijú niektorí pomazaní kresťania „veľké súženie“, aby žili na zemi, kým budú vzatí do neba?

Biblia to výslovne nehovorí.

Kresťania sa už dávno zaujímajú o prednosť, ktorú im azda Boh dá. (Skutky 1:6) To platí najmä teraz, od zriadenia kráľovstva. (Matúš 24:3, 24, 34) Kresťania vedia, že v terajšom čase má prísť koniec tohto zlého usporiadania, a preto sa pýtajú, či niektorí pomazaní duchom prežijú ‚boj veľkého dňa Boha‘ a či budú istý čas slúžiť na zemi, kým dostanú nebeskú odmenu. (Zjavenie 16:14) Biblia nehovorí, či sa to stane, ale určité vzory a proroctvá sa chápu tak, že naznačujú, že by to tak mohlo byť. Nechceme byť dogmatickí, a preto radšej sledujeme, čo urobí Jehova.

Niektoré biblické udalosti majú neskoršiu obdobu v Božom ľude. Vieme napríklad, že Jonáš bol vo veľkej rybe tri dni a tri noci. Niekto by to považoval len za príklad božského oslobodenia, ale Ježiš povedal, že to bol prorocký vzor toho, ako dlho bude on v hrobe, kým bude vzkriesený. (Jonáš 1:17; Matúš 12:40) Áno, Jonášova skúsenosť bola prorockým predobrazom. Je pochopiteľné, že Boží ľud sleduje proroctvá a určité biblické správy a skúma, či môžu naznačovať Božie zaobchádzanie s nimi.

Takýmto biblickým proroctvom sa zaoberala napríklad Strážna veža z 15. decembra 1928 (angl.), ktorá rozoberala Micheáša 5:2–15. Micheášova kniha hovorí o spustošení Samárie Asýrčanmi a o návrate Židov z vyhnanstva v Babylone. (Micheáš 1:1, 5–7; 4:10) Ale poukazuje aj na neskoršie udalosti, napríklad na to, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. (Micheáš 5:2) Micheáš prorokoval, že po ich oslobodení od „Asýrčana“ sa „pozostalí z Jakoba“ stanú „podobnými rose od Jehovu“ a „podobnými mladému levovi s hrivou v stáde oviec“. (Micheáš 5:6–8) Strážna veža to komentovala: „To je možné považovať za náznak, že aj po vybojovaní Armagedonu budú na zemi niektorí z ostatku a že budú musieť konať prácu v Pánovom mene na jeho chválu a slávu.“ Všimnime si, že táto možnosť je vyjadrená skromným a nezaujatým výrazom: „To je možné považovať za náznak.“

Ktorá biblická správa by mohla poukazovať na obdobu takého prežitia na zemi? Napríklad Noach a jeho rodina. Noach je považovaný za predobraz Ježiša v čase konca. (1. Mojžišova 6:8–10; Matúš 24:37) Ako Noach previedol svoju manželku a troch synov s nevestami cez koniec vtedajšieho usporiadania, tak Kristus bude viesť ostatok triedy svojej nevesty a tých, ktorí sa stanú deťmi ‚Večného otca‘, Ježiša. Noachova manželka prežila potopu a zúčastnila sa na obnove čistého uctievania na očistenej zemi. Obdobou by mohlo byť prežitie ostatku triedy nevesty do nového sveta. —Izaiáš 9:6, 7; 2. Korinťanom 11:2; Zjavenie 21:2, 9.a

Aj iné biblické správy sa považovali za náznak, že niektorí pomazaní by mohli žiť dajaký čas v novom svete. Napríklad Jeremiáš prežil zničenie Jeruzalema; „muž“ s kalamárom tajomníka zostal a videl vykonanie rozsudku, až potom odišiel odovzdať správu. — Ezechiel 9:4, 8, 11.

Komentáre o možnosti, že by niektorí pomazaní mohli prežiť do nového sveta, sa podávajú s dobrými úmyslami a vo svetle biblických precedenčných príkladov, v snahe porozumieť proroctvá a predobrazy, ktoré by mohli mať neskoršiu obdobu. Ak sa ukáže, že na zemi žiaden pomazaný nezostane, nebude vôbec dôvod na nespokojnosť. Už sme zistili, že proroctvám rozumieme lepšie s postupujúcim časom. Napríklad Strážna veža z 15. júla 1981 (slovenské vydanie číslo 1, 1982) opäť rozoberala Micheáša 5:6–9 a vysvetlila, že „ostatok duchovného Izraela nemusel čakať až do doby po... Armagedone, aby bol osviežujúcou ‚rosou‘ pre ľudí“. Tento článok znova predložil možnosť, že ostatok by mohol prežiť veľký Boží boj a „ďalej byť pre ‚veľký zástup‘ ‚iných oviec‘ osviežujúcou ‚rosou‘“. Vidíme, že časom s rastom duchovného svetla sa môže naše porozumenie proroctva alebo biblickej drámy rozšíriť alebo aj zmeniť. — Príslovia 4:18.

Vieme, že Biblia spája ‚príchod Syna človeka‘ so ‚zhromažďovaním jeho vyvolených od štyroch vetrov‘. (Matúš 24:29–31) Aj počas „Pánovej prítomnosti“ v kráľovskej moci pomazaní, ktorí spia v smrti, sú vzkriesení k životu v nebi. (1. Tesaloničanom 4:15, 16) Títo pomazaní sa tam majú stať časťou Baránkovej manželky. Kedy sa to spĺňa?

V knihe Zjavenie hovorí Ján o vykonaní rozsudku nad náboženskou neviestkou, Veľkým Babylonom a potom opisuje ‚Baránkovu svadbu‘. Nečistá, nemravná „žena“ je odstránená zo scény a vidíme „nevestu, Baránkovu manželku“ ‚odiatu do svetlého, čistého jemného plátna, lebo jemné plátno predstavuje spravodlivé skutky svätých‘. (Zjavenie 18:10; 19:2, 7, 8; 21:9) Zničenie Veľkého Babylonu patrí k veľkému súženiu. (Matúš 24:21; Zjavenie 7:14) Dalo by sa teda usudzovať, že niektorí z triedy nevesty prežijú veľké súženie na dôkaz Jehovovho schválenia a ochrany. (Sofoniáš 2:3; porovnaj Matúša 24:22.) Keby boli zachovaní na zemi, mohli by tu zostať, kým si ich Boh nebude chcieť vziať do neba.

Ale v Zjavení nie je všetko podané v presnom poradí. Nie je to tak, že by bol malý ostatok potrebný na uvedenie do nového sveta, lebo sa už vyškolili milióny verných kresťanov, ktorí budú navždy žiť na zemi. Boh by teda mohol svojich pomazaných zobrať do neba hneď po zničení Veľkého Babylonu, a tak by bolo všetko pripravené na ‚Baránkovu svadbu‘. Všetci svätí by potom mohli s Kristom „pásť národy železným prútom“ v zvyšnej časti veľkého súženia. (Zjavenie 2:26, 27; 19:11–21) Keby to Boh zariadil takto, potom by všetkých 144 000 bolo s Ježišom a ‚vládli by s Kristom ako králi [celých] tisíc rokov‘. — Zjavenie 20:4.

Je určite dobré, že Boží ľud sa snaží s dychtivým záujmom nahliadnuť do spôsobu, ako Boh povedie a odmení svojich služobníkov. (Porovnaj 1. Petra 1:12.) Z toho vidno ich dôveru, že sa stane jeho vôľa. Nemali by sme byť dogmatickí v podrobnostiach, ale môžeme dychtivo hľadieť v ústrety tomu, čo nadíde.

[Poznámka pod čiarou]