Posilnení povedať ‚nie‘ nesprávnemu konaniu
„AKO dospievajúci som pracoval v obchode s potravinami,“ hovorí Timothy, „a môj spolupracovník ma raz pozval k sebe domov. Povedal, že jeho rodičia nebudú doma, že tam budú dievčatá a príležitosť na sex.“ Mnoho mladých by dnes rýchle prijalo takéto pozvanie. Ale aká bola Timothyho odpoveď? „Hneď som mu povedal, že neprídem a že na základe môjho kresťanského svedomia si neželám mať pohlavný styk s osobou, ktorá nie je mojou manželkou.“
Timothy nevedel, že kým vysvetľoval, prečo pozvanie odmieta, počúvala ho jedna mladá zamestnankyňa. Jeho cudnosť ju fascinovala a zakrátko musel odmietnuť aj ju — a to pri viacerých príležitostiach, ako uvidíme neskôr.
Pravdaže, zvádzanie nie je špecifické iba pre našu dobu. Asi pred 3000 rokmi kráľ Šalamún napísal: „Syn môj, ak ťa hriešnici chcú zviesť, neprivoľ... Zdrž svoju nohu od ich cesty.“ (Príslovia 1:10, 15) Sám Jehova prikázal izraelskému národu: „Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom.“ (2. Mojžišova 23:2) Skutočne, niekedy musíme povedať ‚nie‘ a odolať pokušeniu urobiť niečo nesprávne, aj keď to nemusí byť všeobecne prijímané.
Povedať ‚nie‘ je zvlášť dôležité v našej dobe
Odmietnuť zlé konanie nebolo nikdy ľahké, ale v súčasnosti to môže byť zvlášť náročné, pretože žijeme v období, ktoré Biblia nazýva „posledné dni“ tohto systému vecí. Ako to opisujú biblické proroctvá, ľudia vo všeobecnosti sa stali milovníkmi rozkoší a násilia a chýba im tak duchovné zameranie, ako aj mravnosť. (2. Timotejovi 3:1–5) Rektor jezuitskej univerzity povedal: „Mali sme tradičný súbor noriem, ktorý bol spochybnený a je považovaný za nedostatočný alebo za nemoderný. A teraz, ako sa zdá, už neexistujú žiadne mravné princípy.“ V tejto súvislosti jeden sudca vyššieho súdu povedal: „Veci už nie sú čierne alebo biele. Všetko je sivé... Menej ľudí si uvedomuje rozdiel medzi tým, čo je správne, a tým, čo je nesprávne. Teraz je hriechom, keď sa niekto nechá chytiť, a nie samotný priestupok.“
Apoštol Pavol napísal o ľuďoch s takýmto postojom, že „sú myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu, pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre necitlivosť svojho srdca. Pretože stratili celý mravný zmysel, oddali sa voľnému správaniu, aby chamtivo páchali nečistotu každého druhu.“ (Efezanom 4:18, 19) No čakajú ich problémy. Izaiáš vyhlásil: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu.“ (Izaiáš 5:20) Títo ľudia nielenže už teraz žnú, čo zasiali, ale čoskoro zakúsia svoje najväčšie „beda“ — nepriaznivý rozsudok od Jehovu. — Galaťanom 6:7.
„Keď zlí pučia ako rastlinstvo a rozkvitajú všetci, ktorí konajú to, čo škodí, je to preto, aby boli navždy vyhladení,“ hovorí Žalm 92:7. Inými slovami, takáto obrovská úroda skazenosti nepotrvá navždy a nebude natrvalo robiť všetkým ľuďom život neznesiteľným. Naozaj, Ježiš povedal, že „pokolenie“, ktoré podporuje túto skazenosť, bude práve tým pokolením, ktoré Boh odstráni vo „veľkom súžení“. (Matúš 24:3, 21, 34) A preto ak chceme byť ušetrení počas tohto súženia, potrebujeme rozoznať správne od nesprávneho podľa Božích noriem; a, samozrejme, potrebujeme aj morálnu silu, aby sme povedali ‚nie‘ nesprávnemu konaniu v akejkoľvek podobe. Hoci to nie je ľahké, Jehova nám dal viacero povzbudzujúcich príkladov — z biblických čias i z dnešných.
Učme sa od mladého muža, ktorý povedal ‚nie‘
Zdá sa, že je zvlášť náročné povedať ‚nie‘ smilstvu a cudzoložstvu, dokonca aj pre niektorých v kresťanskom zbore. Timothy, spomenutý v úvodnom odseku, si vzal k srdcu príklad mladého Jozefa, o ktorom je záznam v Písmach v 1. Mojžišovej 39:1–12. Jozef ukázal morálnu silu, keď ho manželka egyptského úradníka Putifára opätovne lákala, aby mal s ňou pomer. Jozef, ako hovorí správa, „odmietal a hovoril... ‚Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?‘“
Ako Jozef získal takú morálnu silu povedať ‚nie‘ Putifárovej manželke — a hovoriť jej to deň čo deň? V prvom rade si cenil svoj vzťah k Jehovovi oveľa viac ako chvíľkové potešenie. A navyše, hoci Jozef nebol pod božským zákonníkom (Mojžišov Zákon ešte len mal prísť), jasne chápal mravné zásady; vedel, že dopustiť sa smilstva s Putifárovou pobláznenou manželkou by bolo hriechom nielen voči jej manželovi, ale aj voči Bohu. — 1. Mojžišova 39:8, 9.
Jozef zjavne chápal, že je dôležité nezapáliť ani len iskierku túžby, ktorá by mohla zapáliť nekontrolovateľný ničivý oheň vášne. Kresťan urobí múdro, ak sa bude riadiť Jozefovým príkladom. Strážna veža z 1. júla 1957 uviedla: „Musí uznať svoje telesné slabosti a nesmie si myslieť, že dokáže ísť za zmyslovými túžbami až po hranicu zásad, ktoré sú v Písmach, a potom sa zastaviť. Aj keby sa mu to chvíľu darilo, napokon bude cez tento okraj stiahnutý k hriechu. Určite sa to stane, lebo živené vášne silnejú a zvierajú človeka čím ďalej tým pevnejšie. Tieto žiadosti je potom preňho náročnejšie vypudiť z mysle. Jeho najlepšou obranou je odolávať im už od začiatku.“
Odolávať už od začiatku bude ľahšie, keď si rozvíjame lásku k tomu, čo je správne, a nenávisť k tomu, čo je nesprávne. (Žalm 37:27) No je potrebné, aby sme na tom neustále pracovali, aby sme v tom boli vytrvalí. Ak to robíme, s Jehovovou pomocou bude silnieť naša láska k tomu, čo je správne, a nenávisť k tomu, čo je nesprávne. Samozrejme, medzitým musíme zostať bdelí, ako prikázal Ježiš, a neustále sa musíme modliť, aby sme boli ušetrení od pokušenia a oslobodení od toho zlého. — Matúš 6:13; 1. Tesaloničanom 5:17.
Povedať ‚nie‘ tlaku vrstovníkov
Ďalším vplyvom, ktorý vedie k nesprávnemu konaniu, je tlak vrstovníkov. Jedno mladé dievča priznáva: „Vediem dvojaký život — jeden v škole a druhý doma. V škole som stále medzi deťmi, ktoré nadávajú takmer vždy, keď otvoria ústa. A ja sa im celkom prispôsobujem. Čo mám robiť?“ Potrebná je odvaha odlišovať sa a jeden zo spôsobov, ako ju získať, je čítanie biblického záznamu o Božích lojálnych služobníkoch, ako bol Jozef, a rozjímanie o nich. Ďalšími vynikajúcimi príkladmi sú Daniel, Sadrach, Mézach a Abednego — štyria mladí muži, ktorí mali odvahu odlišovať sa od svojich vrstovníkov.
V čase, keď boli títo štyria mladí Izraeliti vychovávaní spolu s ďalšími mladými mužmi na kráľovskom dvore v Babylone, vyžadovalo sa od nich, aby jedli „denný prídel z kráľových lahôdok“. Pretože nechceli porušiť nariadenia Mojžišovho Zákona týkajúce sa stravy, povedali ‚nie‘, keď im ponúkali túto potravu. Vyžadovalo si to silu — a to tým väčšiu, že tieto jedlá boli „kráľovými lahôdkami“, a tak boli pravdepodobne veľmi lákavé. Aký vynikajúci príklad dali títo štyria mladí muži pre dnešných kresťanov, ktorí môžu byť pokúšaní alebo dokonca nútení, aby sa oddávali prílišnému pitiu alkoholu alebo aby brali drogy, či fajčili! — Daniel 1:3–17.
Sadrach, Mézach a Abednego tiež potvrdili pravdivosť slov, ktoré neskôr vyslovil Ježiš Kristus: „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom.“ (Lukáš 16:10) Ich odvážny postoj v pomerne malej veci v súvislosti so stravou a vynikajúci výsledok, ktorý Jehova spôsobil, ich nepochybne posilnil do neskorších, vážnejších skúšok. (Daniel 1:18–20) Táto skúška prišla, keď pod hrozbou trestu smrti upálením dostali príkaz zúčastniť sa modlárstva. Títo traja muži odvážne zostali rozhodnutí uctievať iba Jehovu a plne mu dôverovali, nech by bol výsledok akýkoľvek. Jehova ich opäť požehnal za ich vieru a odvahu — tentoraz tým, že ich zázračne ochránil pred plameňmi, keď boli vrhnutí do extrémne rozpálenej pece. — Daniel 3:1–30.
Božie Slovo obsahuje mnoho ďalších príkladov tých, ktorí povedali ‚nie‘ nesprávnemu konaniu. Mojžiš v Egypte povedal ‚nie‘ tomu, aby bol ‚nazývaný synom faraónovej dcéry‘, hoci tak by mal množstvo príležitostí oddávať sa ‚dočasnému pôžitku z hriechu‘. (Hebrejom 11:24–26) Prorok Samuel odmietol zneužiť svoju autoritu tým, že by bral úplatky. (1. Samuelova 12:3, 4) Apoštoli Ježiša Krista odvážne povedali ‚nie‘, keď dostali príkaz, aby prestali kázať. (Skutky 5:27–29) Aj sám Ježiš pevne hovoril ‚nie‘ každému nesprávnemu konaniu — až do poslednej chvíle svojho života, keď mu vojaci ponúkali „víno s omamnou myrhou“. Keby ho prijal, mohlo by to oslabiť jeho odhodlanie v takej rozhodujúcej chvíli. — Marek 15:23; Matúš 4:1–10.
Povedať ‚nie‘ — otázka života a smrti
Ježiš povedal: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.
Široká cesta je obľúbená, pretože je ľahké ísť po nej. Tí, ktorí po nej idú, sú pôžitkárski, majú sklon k telesnému zmýšľaniu a spôsobu konania a nechcú sa odlišovať od Satanovho sveta; naopak, chcú sa mu prispôsobiť. Božie zákony a zásady pociťujú ako morálne obmedzenia. (Efezanom 4:17–19) Ježiš však jednoznačne povedal, že široká cesta vedie „do skazy“.
No prečo Ježiš povedal, že iba málo ľudí si vyberá úzku cestu? V prvom rade preto, že iba menšina ľudí chce, aby ich život ovládali Božie zákony a zásady a aby im pomáhali odolávať mnohým lákadlám k nesprávnemu konaniu a mnohým príležitostiam takého konania, ktoré ich obklopujú. Navyše, iba pomerne málo ľudí je pripravených bojovať s nezákonnými žiadosťami, tlakom vrstovníkov a strachom z posmechu, s ktorým by sa mohli stretnúť, pretože si zvolili túto cestu. — 1. Petra 3:16; 4:4.
Takíto ľudia plne chápu, ako sa cítil apoštol Pavol, keď opisoval boj, ktorý viedol, aby dokázal hriechu povedať ‚nie‘. Podobne ako dnešný svet, aj rímsky a grécky svet v Pavlových dňoch poskytovali veľa možností oddávať sa nesprávnemu konaniu. Pavol vysvetlil, že jeho myseľ, ktorá vie, čo je správne, vedie neustály ‚boj‘ s telom, ktoré má sklon k nesprávnemu konaniu. (Rimanom 7:21–24) Áno, Pavol vedel, že jeho telo je dobrý sluha, ale zlý pán, a tak sa učil povedať mu ‚nie‘. „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka,“ napísal. (1. Korinťanom 9:27) Ako ho dokázal tak ovládať? Nie vlastnou silou, ktorá nepostačovala na takú úlohu, ale pomocou Božieho ducha. — Rimanom 8:9–11.
Výsledkom bolo, že Pavol si napriek svojej nedokonalosti zachoval rýdzosť pred Jehovom až do konca. Krátko pred svojou smrťou mohol napísať: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval. Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti.“ — 2. Timotejovi 4:7, 8.
Aké povzbudzujúce príklady máme, zatiaľ čo bojujeme proti svojej nedokonalosti. Nie je to iba Pavlov príklad, ale aj tých, ktorí slúžili ako príklady jemu — Jozef, Mojžiš, Daniel, Sadrach, Mézach a Abednego a mnoho ďalších. Hoci to boli nedokonalí ľudia, každý z týchto mužov viery povedal ‚nie‘ nesprávnemu konaniu, nie z tvrdohlavosti ani zo vzdorovitosti, ale z morálnej sily, ktorá pramenila z Jehovovho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Boli to duchovní muži. Boli hladní po každom výroku Jehovových úst. (5. Mojžišova 8:3) Jeho slovo pre nich znamenalo život. (5. Mojžišova 32:47) A predovšetkým, milovali Jehovu a mali pred ním bázeň a s jeho pomocou trpezlivo rozvíjali nenávisť k nesprávnemu konaniu. — Žalm 97:10; Príslovia 1:7.
Buďme ako oni. Na to, aby sme vytrvali a naďalej hovorili ‚nie‘ nesprávnemu konaniu vo všetkých jeho formách, rozhodne potrebujeme Jehovovho ducha takisto ako oni. Jehova nám veľkoryso dáva svojho ducha, ak oňho pokorne prosíme, ak študujeme jeho Slovo a pravidelne navštevujeme kresťanské zhromaždenia. — Žalm 119:105; Lukáš 11:13; Hebrejom 10:24, 25.
Timothy, spomenutý v úvode, bol rád, že nezanedbával svoje duchovné potreby. Jeho mladá spolupracovníčka, ktorá si vypočula jeho rozhovor so spolupracovníkom a bola hriešne priťahovaná Timothyho cudnosťou, neskôr Timothyho tajne pozvala k sebe domov, keď bol jej manžel preč. Timothy to odmietol. No ona sa nedala tak ľahko odradiť a pri mnohých príležitostiach ho opakovane pozývala podobne ako Putifárova manželka. Timothy pevne, no zároveň slušne zakaždým povedal ‚nie‘. Dokonca tejto žene vydal dobré svedectvo z Božieho Slova. Timothy je veľmi vďačný Jehovovi, že mu dal morálnu silu povedať ‚nie‘, a teraz je šťastne ženatý s pôvabnou spolukresťankou. Naozaj, Jehova požehná a posilní všetkých, ktorí si chcú udržať svoju kresťanskú rýdzosť tým, že hovoria ‚nie‘ nesprávnemu konaniu. — Žalm 1:1–3.