‚To sa musí stať‘

„Ježiš im odpovedal: ‚... To [sa] musí stať, ale ešte nie je koniec.‘“ — MATÚŠ 24:4–6.

 1. Aký námet by nás mal zaujímať?

NEPOCHYBNE sa zaujímaš o svoj život a o svoju budúcnosť. Preto by ťa mal zaujímať aj jeden námet, ktorý v roku 1877 upútal pozornosť Ch. T. Russella. Russell, ktorý neskôr založil spoločnosť Watch Tower, napísal brožúrku The Object and Manner of Our Lord’s Return (Účel a spôsob návratu nášho Pána). Táto 64-stranová brožúrka sa zaoberala Ježišovým návratom čiže jeho budúcim príchodom. (Ján 14:3) Keď raz boli apoštoli s Ježišom na Olivovom vrchu, pýtali sa ho na tento návrat: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti [alebo „príchodu“, Roháčkov preklad] a záveru systému vecí?“ — Matúš 24:3.

 2. Prečo je toľko protichodných názorov na to, čo predpovedal Ježiš?

² Poznáš Ježišovu odpoveď a rozumieš jej? Jeho slová sú zaznamenané v troch evanjeliách. Profesor D. A. Carson hovorí: „Len málo kapitol v Biblii vyvolalo toľko nezhôd medzi vykladačmi ako Matúšova 24. kapitola a paralelné správy v Markovej 13. a v Lukášovej 21. kapitole.“ Potom uvádza svoj vlastný názor — ďalší z množstva protichodných ľudských názorov. V minulých storočiach mnohé také názory odzrkadľovali nedostatok viery. Tí, ktorí ich vyjadrovali, si mysleli, že Ježiš nikdy nepovedal to, čo čítame v evanjeliách, že jeho slová boli neskôr prekrútené alebo že jeho predpoveď sa nesplnila — názory, ktoré vznikli vplyvom vyššej kritiky. Jeden komentátor dokonca skúmal Markovo evanjelium z pohľadu ‚filozofie mahájánového budhizmu‘!

 3. Ako Jehovovi svedkovia pristupujú k Ježišovmu proroctvu?

³ Naproti tomu Jehovovi svedkovia považujú Bibliu za dôveryhodnú a spoľahlivú, a teda veria aj tomu, čo Ježiš povedal štyrom apoštolom, ktorí boli s ním na Olivovom vrchu tri dni pred jeho smrťou. Odo dní Charlesa T. Russella Boží ľud postupne získaval jasnejšie porozumenie tohto Ježišovho proroctva. V uplynulých niekoľkých rokoch Strážna veža ešte viac objasnila názor Božieho ľudu na toto proroctvo. Prijal si tieto informácie a vidíš ich dosah na tvoj život?a Zopakujme si ich.

Tragické splnenie na obzore

 4. Prečo sa zrejme apoštoli pýtali Ježiša na budúcnosť?

⁴ Apoštoli vedeli, že Ježiš je Mesiáš. A tak keď počuli, ako hovorí o svojej smrti, vzkriesení a návrate, určite si kládli otázku: ‚Ak Ježiš zomrie a odíde, ako bude môcť uskutočniť tie úžasné veci, ktoré má ako Mesiáš vykonať?‘ Okrem toho Ježiš hovoril o konci Jeruzalema a jeho chrámu. Apoštoli si možno kládli otázku: ‚Kedy a ako sa to stane?‘ V snahe pochopiť tieto veci sa apoštoli pýtali: „Kedy to bude a čo bude znamením, keď to všetko má dospieť k záveru?“ — Marek 13:4; Matúš 16:21, 27, 28; 23:37–24:2.

 5. Ako sa to, čo Ježiš povedal, splnilo v prvom storočí?

⁵ Ježiš predpovedal, že budú vojny, hlad, morové nákazy, zemetrasenia, kresťania budú nenávidení a prenasledovaní, objavia sa falošní mesiáši a vo veľkom rozsahu sa bude kázať dobré posolstvo o Kráľovstve. Potom má prísť koniec. (Matúš 24:4–14; Marek 13:5–13; Lukáš 21:8–19) Ježiš to povedal začiatkom roku 33 n. l. Počas nasledujúcich desaťročí mohli jeho ostražití učeníci vidieť, že predpovedané veci sa naozaj výrazným spôsobom spĺňajú. Áno, dejiny dokazujú, že toto znamenie sa v tom čase splnilo. Viedlo to k zániku židovského systému vecí, o ktorý sa pričinili Rimania v rokoch 66 až 70 n. l. Ako k tomu došlo?

 6. K čomu došlo v roku 66 n. l. medzi Rimanmi a Židmi?

⁶ V horúcom judejskom lete roku 66 n. l. podnikli židovskí zelóti útok na rímske stráže v jednej pevnosti blízko jeruzalemského chrámu. To roznietilo násilie po celej krajine. Profesor Heinrich Graetz v knihe History of the Jews (Dejiny Židov) hovorí: „Cestius Gallus, ktorého povinnosťou ako miestodržiteľa Sýrie bolo brániť česť Ríma... sa už dlhšie nemohol prizerať, ako sa okolo neho šíri vzbura, a nerobiť nič na jej zastavenie. Zvolal svoje légie a okolití panovníci mu dobrovoľne poslali svoje jednotky.“ Táto armáda pozostávajúca z 30 000 vojakov obkľúčila Jeruzalem. Po určitom boji sa Židia stiahli za múry blízko chrámu. „Počas nasledujúcich piatich dní Rimania podnikali bleskové výpady na múry, ale vždy sa museli stiahnuť, aby ich nezasiahli strely Judejčanov. Až na šiesty deň sa im podarilo podkopať časť severného múru pred Chrámom.“

 7. Prečo sa mohli Ježišovi učeníci pozerať na veci inak ako väčšina Židov?

⁷ Len si pomysli, akí zmätení mohli byť Židia, ktorí si už oddávna mysleli, že Boh chráni ich aj ich sväté mesto! Ježišovi učeníci však boli vopred varovaní, že Jeruzalem čaká katastrofa. Ježiš predpovedal: „Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni.“ (Lukáš 19:43, 44) Ale znamenalo to, že kresťanov, ktorí boli v roku 66 n. l. v Jeruzaleme, čaká smrť?

 8. Akú tragédiu predpovedal Ježiš a kto boli „vyvolení“, kvôli ktorým mali byť tie dni skrátené?

⁸ Keď Ježiš odpovedal apoštolom na Olivovom vrchu, vyslovil túto predpoveď: „Tie dni budú dňami súženia, aké nebolo od začiatku stvorenia, ktoré Boh stvoril, až dovtedy, a aké viac nebude. Naozaj, keby Jehova neskrátil tie dni, nezachránilo by sa žiadne telo. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni.“ (Marek 13:19, 20; Matúš 24:21, 22) Teda tie dni mali byť skrátené a „vyvolení“ mali byť zachránení. Kto to bol? Určite to neboli vzbúreneckí Židia, ktorí sa hlásili k uctievaniu Jehovu, ale zavrhli jeho Syna. (Ján 19:1–7; Skutky 2:22, 23, 36) Pravými vyvolenými v tom čase boli tí Židia a Nežidia, ktorí prejavovali vieru v Ježiša ako Mesiáša a Záchrancu. Boh si týchto ľudí vyvolil a na Letnice roku 33 n. l. ich sformoval do nového duchovného národa, ‚Božieho Izraela‘. — Galaťanom 6:16; Lukáš 18:7; Skutky 10:34–45; 1. Petra 2:9.

9, 10. Ako boli dni rímskeho útoku „skrátené“ a k čomu to viedlo?

⁹ Boli tie dni „skrátené“ a boli pomazaní vyvolení, ktorí boli v Jeruzaleme, zachránení? Profesor Graetz hovorí: „[Cestius Gallus] nepovažoval za múdre pokračovať v boji proti heroickým fanatikom a púšťať sa do zdĺhavého vojenského ťaženia v období, keď onedlho mali prísť jesenné dažde... ktoré mohli zabrániť prísunu zásob pre vojsko. Preto zrejme považoval za múdrejšie ustúpiť.“ Nech už Cestius Gallus uvažoval akokoľvek, rímske vojsko odtiahlo od mesta a utrpelo značné straty od Židov, ktorí ho prenasledovali.

¹⁰ Tento prekvapujúci ústup rímskych vojakov umožnil, aby bolo „telo“ — Ježišovi učeníci, ktorí žili v ohrození vnútri Jeruzalema — zachránené. Dejiny ukazujú, že keď sa naskytla táto príležitosť, kresťania z tej oblasti utiekli. Bol to prejav Božej schopnosti predvídať budúcnosť a zaistiť prežitie svojich ctiteľov! No ako to bolo s neveriacimi Židmi, ktorí zostali v Jeruzaleme a v Judei?

Zažili to súčasníci

11. Čo povedal Ježiš o ‚tomto pokolení‘?

¹¹ Mnoho Židov si myslelo, že ich systém uctievania, sústredený na chrám, bude trvať navždy. Ale Ježiš povedal: „Od figovníka sa naučte... toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách. Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa v žiadnom prípade nepominú.“ — Matúš 24:32–35.

12, 13. Ako učeníci rozumeli Ježišovým slovám o ‚tomto pokolení‘?

¹² V rokoch, ktoré viedli k roku 66 n. l., kresťania videli, ako sa spĺňa mnoho počiatočných prvkov zloženého znamenia — vojny, hlad a tiež rozsiahle kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve. (Skutky 11:28; Kolosanom 1:23) Kedy mal však prísť koniec? Čo tým Ježiš myslel, keď povedal: ‚Toto pokolenie [po grécky genea] sa nepominie‘? Ježiš často nazýval vtedajšiu spoločnosť spurných Židov vrátane náboženských vodcov ‚zlým a cudzoložným pokolením‘. (Matúš 11:16; 12:39, 45; 16:4; 17:17; 23:36) Teda keď Ježiš na Olivovom vrchu opäť hovoril o ‚tomto pokolení‘, očividne nemal na mysli židovský rod v celých dejinách; nemyslel tým ani svojich nasledovníkov, hoci boli ‚vyvoleným rodom‘. (1. Petra 2:9) ‚Týmto pokolením‘ Ježiš nemyslel ani nejaké časové obdobie.

¹³ Ježiš mal na mysli spurných Židov v tej dobe, ktorí mali byť svedkami splnenia jeho znamenia. Profesor Joel B. Green o ,tomto pokolení‘ v Lukášovi 21:32 hovorí: „V Treťom evanjeliu výraz ‚toto pokolenie‘ (a príbuzné výrazy) vždy označuje kategóriu ľudí, ktorí vzdorujú Božiemu predsavzatiu... [Vzťahuje sa] na ľudí, ktorí sa zatvrdilo obracajú chrbtom k Božiemu predsavzatiu.“b

14. Čo zažilo to „pokolenie“ a ako odlišne sa udalosti vyvíjali v prípade kresťanov?

¹⁴ Zlé pokolenie židovských odporcov, ktorí mohli vidieť spĺňanie znamenia, malo zažiť aj koniec. (Matúš 24:6, 13, 14) A aj zažilo! V roku 70 n. l. sa rímske vojsko vrátilo pod vedením Tita, syna cisára Vespaziána. Utrpenie Židov, ktorí boli opäť uzavretí v meste, nemožno slovami opísať.c Očitý svedok Josephus Flavius uvádza, že kým Rimania mesto zničili, zomrelo asi 1 100 000 Židov a asi 100 000 bolo vzatých do zajatia. Väčšina z nich čoskoro zomrela strašnou smrťou od hladu alebo v rímskych divadlách. Naozaj, súženie v rokoch 66 až 70 n. l. bolo najväčšie, aké kedy Jeruzalem a židovský systém zažili alebo zažijú. Celkom inak sa však udalosti vyvíjali v prípade kresťanov, ktorí dbali na Ježišovo prorocké varovanie a po odsune rímskych vojsk v roku 66 n. l. opustili Jeruzalem. Pomazaní kresťanskí ‚vyvolení‘ boli v roku 70 n. l. ‚zachránení‘ čiže boli v bezpečí. — Matúš 24:16, 22.

Ďalšie splnenie, ktoré má prísť

15. Prečo si môžeme byť istí, že Ježišovo proroctvo malo mať väčšie splnenie po roku 70 n. l.?

¹⁵ No to ešte nebol koniec. Ježiš už predtým naznačil, že po tom, čo bude mesto spustošené, príde v Jehovovom mene. (Matúš 23:38, 39; 24:2) Potom to bližšie objasnil v proroctve vyslovenom na Olivovom vrchu. Keď spomenul prichádzajúce „veľké súženie“, povedal, že potom sa objavia falošní Kristovia a Jeruzalem bude určité dlhé obdobie šliapaný národmi. (Matúš 24:21, 23–28; Lukáš 21:24) Mohlo by to byť tak, že má prísť ešte jedno, väčšie splnenie? Skutočnosti hovoria, že áno. Keď porovnáme Zjavenie 6:2–8 (bolo napísané po súžení, ktoré postihlo Jeruzalem v roku 70 n. l.) s Matúšom 24:6–8 a Lukášom 21:10, 11, vidíme, že vojny, nedostatok potravín a morové nákazy vo väčšom rozsahu ešte len mali prísť v budúcnosti. Toto väčšie splnenie Ježišových slov prebieha od prvej svetovej vojny, ktorá vypukla v roku 1914.

16–18. Aké ďalšie dianie očakávame?

¹⁶ Jehovovi svedkovia už desaťročia učia, že súčasné spĺňanie znamenia dokazuje, že „veľké súženie“ ešte len má prísť. Súčasné zlé „pokolenie“ bude svedkom tohto súženia. Zdá sa, že i potom bude prebiehať nejaká úvodná fáza (útok na celé falošné náboženstvo), tak ako Gallov útok v roku 66 n. l. znamenal začiatok súženia v Jeruzaleme.d Potom, po intervale bližšie neurčenej dĺžky, príde koniec — zničenie v celosvetovom rozsahu, ktoré bude obdobou zničenia v roku 70 n. l.

¹⁷ O súžení, ktoré je už tesne pred nami, Ježiš povedal: „Ihneď po súžení tých dní [po zničení falošného náboženstva] sa zatmie slnko a mesiac nevydá svetlo a hviezdy budú padať z neba a nebeské moci budú otrasené. A vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a vtedy sa budú všetky kmene zeme biť v náreku a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.“ — Matúš 24:29, 30.

¹⁸ Ježiš teda sám hovorí, že „po súžení tých dní“ nastanú nejaké nebeské úkazy. (Porovnaj Joela 2:28–32; 3:15.) To neposlušných ľudí tak prekvapí a šokuje, že sa budú „biť v náreku“. Mnohí „budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem“. Ale to nebude platiť na pravých kresťanov! Tí ‚zodvihnú hlavy, lebo sa priblížilo ich vyslobodenie‘. — Lukáš 21:25, 26, 28.

Blíži sa súd!

19. Ako môžeme zistiť, kedy sa splní podobenstvo o ovciach a capoch?

¹⁹ Všimnime si, že Matúš 24:29–31 predpovedá, že 1. Syn človeka prichádza, 2. príde s veľkou slávou, 3. budú s ním anjeli a 4. uvidia ho všetky kmene zeme. Ježiš opakuje tieto prvky v podobenstve o ovciach a capoch. (Matúš 25:31–46) Teda môžeme prísť k záveru, že toto podobenstvo sa vzťahuje na čas po úvodnom vypuknutí súženia, keď Ježiš príde so svojimi anjelmi a zasadne na trón, aby súdil. (Ján 5:22; Skutky 17:31; porovnaj 1. Kráľov 7:7; Daniela 7:10, 13, 14, 22, 26; Matúša 19:28.) Kto bude súdený a aký bude rozsudok? Podobenstvo ukazuje, že Ježiš obráti pozornosť na všetky národy, akoby boli zhromaždené priamo pred jeho nebeským trónom.

20, 21. a) Čo sa stane s ovcami z Ježišovho podobenstva? b) Čo zažijú v budúcnosti capi?

²⁰ Muži a ženy podobní ovciam budú oddelení po Ježišovej pravici na znak priazne. Prečo? Lebo využívali príležitosti na to, aby konali dobro svojim bratom — pomazaným kresťanom, ktorí budú mať podiel na Kristovom nebeskom Kráľovstve. (Daniel 7:27; Hebrejom 2:9–3:1) V súlade s týmto podobenstvom milióny kresťanov podobných ovciam uznávajú Ježišových duchovných bratov, spolupracujú s nimi a podporujú ich. Výsledkom je to, že tento veľký zástup má biblickú nádej na prežitie „veľkého súženia“ a na večný život v Raji, v pozemskej ríši Božieho Kráľovstva. — Zjavenie 7:9, 14; 21:3, 4; Ján 10:16.

²¹ Aké odlišné to však bude s capmi! V Matúšovi 24:30 sa hovorí, že keď Ježiš prichádza, ‚bijú sa v náreku‘. A majú sa aj prečo, lebo odmietali dobré posolstvo o Kráľovstve, odporovali Ježišovým učeníkom a uprednostňovali svet, ktorý sa pomíňa. (Matúš 10:16–18; 1. Jána 2:15–17) Ježiš — nie jeho učeníci na zemi — určuje, kto patrí k capom. O tejto skupine hovorí: „Títo odídu do večného odrezania.“ — Matúš 25:46.

22. Aká časť Ježišovho proroctva si zasluhuje našu ďalšiu pozornosť?

²² Je vzrušujúce sledovať, ako postupuje naše porozumenie proroctva v Matúšovi 24. a 25. kapitole. No existuje jedna časť Ježišovho proroctva, ktorá si zasluhuje našu ďalšiu pozornosť — ‚ohavnosť pôsobiaca spustošenie, ktorá stojí na svätom mieste‘. Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby v súvislosti s tým použili rozlišovaciu schopnosť a boli pripravení konať. (Matúš 24:15, 16) Čo je tou „ohavnosťou“? Kedy stojí na svätom mieste? A ako to súvisí s našou súčasnosťou a vyhliadkami do budúcnosti? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ako sa splnil Matúš 24:4–14 v prvom storočí?

◻ Ako boli podľa predpovede z Matúša 24:21, 22 v čase apoštolov dni skrátené a telo zachránené?

◻ Čím sa vyznačovalo ‚pokolenie‘ spomenuté v Matúšovi 24:34?

◻ Ako vieme, že proroctvo vyslovené na Olivovom vrchu malo mať ďalšie, väčšie splnenie?

◻ Kedy a ako sa splní podobenstvo o ovciach a capoch?

[Obrázok na strane 12]

Detail z Titovho oblúka v Ríme, ktorý zobrazuje odnášanie koristi zo zničeného Jeruzalema

[Prameň ilustrácie]

Soprintendenza Archeologica di Roma

„Nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť“

„Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie... že stojí na svätom mieste... potom tí, ktorí sú v Judei, nech utekajú na vrchy.“ — MATÚŠ 24:15, 16.

 1. K čomu viedla Ježišova výstraha v Lukášovi 19:43, 44?

AK SME ostražití, keď sa blíži katastrofa, umožní nám to vyhnúť sa jej. (Príslovia 22:3) Predstavme si teda situáciu kresťanov v Jeruzaleme po rímskom útoku v roku 66 n. l. Ježiš už vopred upozorňoval na to, že mesto bude obkľúčené a zničené. (Lukáš 19:43, 44) Väčšina Židov mu nevenovala pozornosť. Ale Ježišovi učeníci dbali na jeho varovanie. Vďaka tomu boli uchránení pred katastrofou, ku ktorej došlo v roku 70 n. l.

2, 3. Prečo by sme sa mali zaujímať o Ježišovo proroctvo zaznamenané v Matúšovi 24:15–21?

² V proroctve, ktorého dosah cítime aj my dnes, Ježiš načrtol zložené znamenie, ku ktorému patria vojny, nedostatok potravín, zemetrasenia, morové nákazy a prenasledovanie kresťanov kážucich o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:4–14; Lukáš 21:10–19) Ježiš tiež poskytol kľúč, pomocou ktorého mali jeho učeníci spoznať, že koniec je blízko — tým kľúčom je ‚ohavnosť pôsobiaca spustošenie, ktorá stojí na svätom mieste‘. (Matúš 24:15) Preskúmajme opäť tieto dôležité slová a pouvažujme, ako môžu ovplyvniť náš život teraz i v budúcnosti.

³ Po opísaní znamenia Ježiš povedal: „Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste (nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť), potom tí, ktorí sú v Judei, nech utekajú na vrchy. Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje, aby si vzal veci z domu; a kto je na poli, nech sa nevracia do domu, aby si vzal vrchný odev. Beda ťarchavým a tým, ktoré dojčia v tých dňoch! Stále sa modlite, aby váš útek nenastal v zimnom období alebo v sabate; lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta.“ — Matúš 24:15–21.

 4. Čo ukazuje, že Matúš 24:15 sa v prvom storočí splnil?

⁴ Správy v Markovi a Lukášovi uvádzajú dodatočné podrobnosti. Tam, kde Matúš používa výraz „stojí na svätom mieste“, Marek 13:14 hovorí, že „stojí, kde by nemala“. Lukáš 21:20 dopĺňa Ježišove slová: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.“ To nám pomáha pochopiť, že prvé splnenie sa týkalo rímskeho útoku na Jeruzalem a jeho chrám — miesto sväté pre Židov, ale už nie pre Jehovu —, ktorý sa začal v roku 66 n. l. K úplnému zničeniu došlo v roku 70 n. l., keď Rimania zničili mesto i chrám. Čo bolo vtedy „ohavnosťou“? A ako ‚stála na svätom mieste‘? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu objasniť novodobé splnenie proroctva.

5, 6. a) Prečo čitatelia 9. kapitoly Daniela potrebovali rozlišovaciu schopnosť? b) Ako sa splnilo Ježišovo proroctvo o „ohavnosti“?

⁵ Ježiš nabádal čitateľov, aby použili rozlišovaciu schopnosť. Akých čitateľov? Pravdepodobne čitateľov 9. kapitoly knihy Daniel. Tam je proroctvo, ktoré ukazuje, kedy sa objaví Mesiáš, a predpovedá, že po tri a pol roku bude „odrezaný“. Proroctvo hovorí: „Na krídle ohavností bude ten, čo pôsobí spustošenie; a až do vyhubenia sa práve to, o čom je rozhodnuté, bude vylievať aj na toho, ktorý je spustošený.“ — Daniel 9:26, 27; pozri aj Daniela 11:31; 12:11.

⁶ Židia v tom čase si mysleli, že sa to vzťahuje na znesvätenie chrámu Antiochom IV. asi pred 200 rokmi. Ježiš však ukázal, že ide o niečo iné, keď nabádal použiť rozlišovaciu schopnosť, lebo „ohavnosť“ sa mala ešte len objaviť a stáť na „svätom mieste“. Je zjavné, že Ježiš hovoril o rímskej armáde, ktorá mala prísť v roku 66 n. l. so svojimi zástavami. Tieto štandardy, ktoré sa už dlho používali, boli vlastne modlami a pre Židov boli niečím ohavným.a Kedy však mali rímski vojaci ‚stáť na svätom mieste‘? To sa stalo vtedy, keď rímska armáda so svojimi zástavami zaútočila na Jeruzalem a jeho chrám, teda na to, čo Židia považovali za sväté. Rimania dokonca začali podkopávať múr v chrámovej oblasti. To, čo bolo už dávno ohavné, teraz naozaj stálo na svätom mieste! — Izaiáš 52:1; Matúš 4:5; 27:53; Skutky 6:13.

Novodobá „ohavnosť“

 7. Ktoré Ježišovo proroctvo sa spĺňa v našej dobe?

⁷ Od prvej svetovej vojny môžeme pozorovať väčšie splnenie Ježišovho znamenia zaznamenaného v Matúšovi 24. kapitole. Pripomeňme si však jeho slová: „Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie... že stojí na svätom mieste... potom tí, ktorí sú v Judei, nech utekajú na vrchy.“ (Matúš 24:15, 16) Aj táto časť proroctva musí mať v našej dobe splnenie.

 8. Ako Jehovovi svedkovia už roky odhaľujú totožnosť novodobej „ohavnosti“?

⁸ Strážna veža z 1. januára 1921, ktorá sa sústreďovala na toto proroctvo v súvislosti s vývojom na Blízkom východe, odzrkadľovala dôveru Jehovových služobníkov, že toto proroctvo sa splní. Neskôr Strážna veža z 15. decembra 1929 na strane 374 s rozhodnosťou uviedla: „Spoločnosť národov sa veľmi snaží odvrátiť ľud od Boha a od Krista, a preto je pustošiacou vecou, výtvorom Satana a v Božích očiach ohavnosťou.“ Teda v roku 1919 sa objavila „ohavnosť“. Časom Spoločnosť národov nahradila Organizácia Spojených národov. Jehovovi svedkovia už dávno odhaľujú, že tieto ľudské mierové organizácie sú v Božích očiach ohavné.

9, 10. Ako skoršie porozumenie veľkého súženia ovplyvnilo náš názor na to, kedy má „ohavnosť“ stáť na svätom mieste?

⁹ Predchádzajúci článok zhrnul vyjasnené porozumenie veľkej časti 24. a 25. kapitoly Matúša. Je potrebné ešte nejaké objasnenie, čo sa týka ‚ohavnosti, ktorá stojí na svätom mieste‘? Očividne áno. Ježišovo proroctvo úzko spája ‚státie na svätom mieste‘ s vypuknutím predpovedaného „súženia“. Teda i keď „ohavnosť“ existuje už dávno, spojitosť medzi jej ‚státím na svätom mieste‘ a veľkým súžením by mala ovplyvniť naše uvažovanie. V akom zmysle?

¹⁰ Boží ľud mal kedysi predstavu, že prvá fáza veľkého súženia sa začala v roku 1914 a že záverečná časť príde v armagedonskom boji. (Zjavenie 16:14, 16; porovnaj Strážnu vežu z 1. apríla 1939, stranu 110, angl.) Z toho teda vidíme, prečo bol predtým rozšírený názor, že novodobá „ohavnosť“ stála na svätom mieste krátko po prvej svetovej vojne.

11, 12. Aký upravený názor na veľké súženie bol predložený v roku 1969?

¹¹ No v neskorších rokoch sme sa na veci začali pozerať inak. Vo štvrtok 10. júla 1969 na medzinárodnom zjazde „Mier na zemi“ v New Yorku F. W. Franz, vtedajší viceprezident Watch Tower Bible and Tract Society, predniesol nesmierne vzrušujúci prejav. Brat Franz pripomenul predchádzajúce porozumenie Ježišovho proroctva, keď povedal: „Podľa predošlého vysvetlenia sa ‚veľké súženie‘ začalo v roku 1914 n. l., ale Boh nedovolil, aby prebehlo v úplnom rozsahu, a preto v novembri 1918 prvú svetovú vojnu zastavil. Odvtedy Boh necháva určitý čas na činnosť svojho pomazaného ostatku vybraných kresťanov, skôr ako dovolí, aby pokračovala záverečná časť ‚veľkého súženia‘ v armagedonskej vojne.“

¹² Potom predložil značne upravené vysvetlenie: „Keď vezmeme do úvahy obdobné udalosti v prvom storočí... protiobrazné ‚veľké súženie‘ sa nezačalo v roku 1914 n. l. To, čo sa udialo v novodobom náprotivku Jeruzalema v rokoch 1914–1918, bolo iba ‚začiatkom tiesnivých bolestí‘... ‚Veľké súženie‘, aké už viac nebude, je ešte pred nami, lebo znamená zničenie svetovej ríše falošného náboženstva (vrátane takzvaného kresťanstva), po ktorom bude nasledovať ‚vojna veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘ v Armagedone.“ To znamenalo, že celé veľké súženie ešte len malo prísť.

13. Prečo je logické povedať, že „ohavnosť“ bude ešte len v budúcnosti ‚stáť na svätom mieste‘?

¹³ To priamo súvisí s pochopením toho, kedy má „ohavnosť“ stáť na svätom mieste. Spomeňme si, čo sa stalo v prvom storočí. Rimania v roku 66 n. l. zaútočili na Jeruzalem, ale náhle odtiahli. Tak mohlo byť kresťanské „telo“ zachránené. (Matúš 24:22) V súlade s tým očakávame, že sa čoskoro začne veľké súženie, ale kvôli Božím vyvoleným bude skrátené. Všimni si tento kľúčový bod: V starej dobe bola ‚ohavnosť stojaca na svätom mieste‘ spojená s rímskym útokom v roku 66 n. l. pod vedením vojvodcu Galla. Novodobá paralela tohto útoku — vypuknutie veľkého súženia — je ešte pred nami. A tak ‚ohavnosť pôsobiaca pustošenie‘, ktorá existuje už od roku 1919, sa zjavne ešte len má postaviť na sväté miesto.b Ako sa to stane? A ako to môže súvisieť s nami?

Budúci útok

14, 15. Ako nám Zjavenie 17. kapitola pomáha pochopiť udalosti vedúce k Armagedonu?

¹⁴ Kniha Zjavenie opisuje budúci ničivý útok na falošné náboženstvo. Sedemnásta kapitola vykresľuje Boží súd nad ‚Veľkým Babylonom, matkou smilníc‘ — svetovou ríšou falošného náboženstva. Cirkvi kresťanstva tu majú ústredné postavenie a tvrdia, že majú zmluvný vzťah s Bohom. (Porovnaj Jeremiáša 7:4.) Falošné náboženstvá vrátane cirkví kresťanstva majú už dlho nezákonné vzťahy s ‚kráľmi zeme‘, ale to sa spustošením týchto náboženstiev skončí. (Zjavenie 17:2, 5) Kto spôsobí toto zničenie?

¹⁵ Zjavenie hovorí o „šarlátovom divom zvierati“, ktoré nejaký čas existuje, potom zanikne a opäť sa vráti. (Zjavenie 17:3, 8) Toto zviera má podporu svetových vládcov. Podrobnosti uvedené v tomto proroctve nám pomáhajú vidieť, že toto symbolické zviera predstavuje mierovú organizáciu, ktorá vznikla v roku 1919 ako Spoločnosť národov („ohavnosť“) a ktorou je teraz Organizácia Spojených národov. Zjavenie 17:16, 17 ukazuje, že Boh ešte má vložiť do sŕdc niektorých ľudských vládcov, ktorí majú významné postavenie v tomto „zvierati“, aby zničili svetovú ríšu falošného náboženstva. Tento útok označí vypuknutie veľkého súženia.

16. Aký zaujímavý vývoj udalostí v súvislosti s náboženstvom možno pozorovať?

¹⁶ Keďže začiatok veľkého súženia nás čaká v budúcnosti, je ešte pred nami aj ‚státie na svätom mieste‘? Zjavne áno. Hoci „ohavnosť“ sa objavila už začiatkom tohto storočia, a teda existuje už niekoľko desaťročí, v blízkej budúcnosti zaujme špecifickým spôsobom pozíciu „na svätom mieste“. Tak ako Kristovi nasledovníci v prvom storočí museli bdelo sledovať, ako sa prejaví ‚státie na svätom mieste‘, to isté musia robiť aj dnešní kresťania. Samozrejme, všetky podrobnosti sa dozvieme až vtedy, keď dôjde k splneniu. No stojí za pozornosť, že v niektorých krajinách sa už prejavuje viditeľná a silnejúca antipatia voči náboženstvu. Niektoré politické prvky spojené s bývalými kresťanmi, ktorí sa odchýlili od pravej viery, podporujú nepriateľský postoj k náboženstvu všeobecne a zvlášť k pravým kresťanom. (Žalm 94:20, 21; 1. Timotejovi 6:20, 21) Teda politické moci už dnes ‚bojujú s Baránkom‘, a ako naznačuje Zjavenie 17:14, tento boj sa bude zintenzívňovať. Hoci doslovne nemôžu položiť svoje ruky na Božieho Baránka — Ježiša Krista v jeho vyvýšenom, oslávenom postavení —, budú ďalej prejavovať nepriateľstvo voči Božím pravým ctiteľom, zvlášť voči jeho „svätým“. (Daniel 7:25; porovnaj Rimanom 8:27; Kolosanom 1:2; Zjavenie 12:17.) Máme uistenie od Boha, že Baránok a tí, ktorí sú s ním, zvíťazia. — Zjavenie 19:11–21.

17. Hoci nechceme byť dogmatickí, čo možno povedať o tom, ako bude „ohavnosť“ stáť na svätom mieste?

¹⁷ Vieme, že falošné náboženstvo čaká spustošenie. Smilnica, Veľký Babylon, je „opitá krvou svätých“ a počína si ako kráľovná, ale jej zničenie je isté. Nečistý vplyv, ktorým pôsobí na kráľov zeme, sa dramaticky zmení, keď sa tento vzťah zo strany ‚desiatich rohov a divého zvieraťa‘ premení na zúrivú nenávisť. (Zjavenie 17:6, 16; 18:7, 8) Keď ‚šarlátové divé zviera‘ zaútočí na náboženskú smilnicu, „ohavnosť“ bude hrozivo stáť na takzvanom svätom mieste cirkví kresťanstva.c Teda spustošenie sa začne od neverného kresťanstva, ktoré samo seba vykresľuje ako sväté.

‚Útek‘ — ako?

18, 19. Čo ukazuje, že ‚utiecť na vrchy‘ nebude znamenať zmenu náboženstva?

¹⁸ Keď Ježiš predpovedal, že ‚ohavnosť bude stáť na svätom mieste‘, upozornil čitateľov s rozlišovacou schopnosťou, aby konali. Mal azda na mysli to, že neskôr — keď „ohavnosť“ už bude ‚stáť na svätom mieste‘ — mnoho ľudí utečie z falošného náboženstva a prijme pravé uctievanie? Sotva. Všimnime si prvé splnenie. Ježiš povedal: „Tí, čo sú v Judei, nech utekajú na vrchy. Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje ani nevchádza dnu, aby si vzal niečo zo svojho domu. A kto je na poli, nech sa nevracia k veciam za sebou, aby si vzal svoj vrchný odev. Beda ťarchavým a tým, ktoré dojčia v tých dňoch! Stále sa modlite, aby sa to nestalo v zimnom období.“ — Marek 13:14–18.

¹⁹ Ježiš nepovedal, že len tí, čo sú v Jeruzaleme, majú utiecť, akoby chcel povedať, že je potrebné dostať sa preč z centra židovského uctievania; vo svojej výstrahe sa nezmieňuje ani o zmene náboženstva — o úteku z falošného a o prijatí pravého. Ježišovi učeníci určite nepotrebovali výstrahu, že musia utiecť z jedného náboženstva do druhého; oni sa už stali pravými kresťanmi. A útok v roku 66 n. l. nemotivoval zástancov judaizmu v Jeruzaleme a v celej Judei, aby opustili toto náboženstvo a prijali kresťanstvo. Profesor Heinrich Graetz hovorí, že tí, ktorí naháňali utekajúcich Rimanov, sa vrátili do mesta: „Zelóti, hlasno spievajúc víťazné bojové piesne, sa vracali do Jeruzalema (8. októbra) a ich srdcia prekypovali radostnou vyhliadkou na slobodu a nezávislosť... Či im Boh nepomohol rovnako milosrdne, ako pomohol ich praotcom? Srdcia zelótov nepoznali strach z budúcnosti.“

20. Ako raní učeníci reagovali na Ježišovo varovanie, aby utiekli na vrchy?

²⁰ Teda ako reagoval pomerne malý počet vyvolených v tom čase na Ježišovu radu? Tým, že odišli z Judey a utiekli na vrchy za Jordánom, ukázali, že nie sú časťou židovského systému, a to ani po politickej, ani po náboženskej stránke. Opustili polia a domy, ba nevzali si ani veci zo svojich domov. S dôverou v Jehovovu ochranu a podporu uprednostnili jeho uctievanie pred čímkoľvek, čo sa mohlo zdať dôležité. — Marek 10:29, 30; Lukáš 9:57–62.

21. Čo by sme nemali očakávať, keď zaútočí „ohavnosť“?

²¹ Všimnime si teraz väčšie splnenie. Už mnoho desaťročí nabádame ľudí, aby vyšli z falošného náboženstva a prijali pravé uctievanie. (Zjavenie 18:4, 5) Urobili to už milióny ľudí. Ježišovo proroctvo nenaznačuje, že keď vypukne veľké súženie, masy ľudí sa obrátia k čistému uctievaniu; v roku 66 n. l. nenastalo hromadné obrátenie Židov. No praví kresťania budú mať silný podnet, aby uplatnili Ježišovo varovanie a utiekli.

22. Čo môže pre nás znamenať uplatnenie Ježišovej rady o úteku na vrchy?

²² V súčasnosti nepoznáme všetky podrobnosti o veľkom súžení, ale môžeme logicky prísť k záveru, že útek, o ktorom hovoril Ježiš, pre nás nebude znamenať doslovný presun na iné miesto. Boží ľud už je na celom svete, prakticky vo všetkých končinách. Môžeme si byť však istí, že keď bude potrebný útek, kresťania budú musieť ďalej zostať jasne oddelení od falošných náboženských organizácií. Treba si všimnúť aj to, že Ježiš upozorňoval, aby sa človek nevracal späť do svojho domu vziať si oblečenie alebo nejaké iné veci. (Matúš 24:17, 18) Teda možno nás čakajú skúšky v tom, ako sa pozeráme na hmotné veci — sú pre nás tým najdôležitejším, alebo je pre nás dôležitejšia záchrana, ktorú získajú všetci, čo sú na Božej strane? Áno, náš útek môže znamenať isté ťažkosti a nedostatok. Musíme byť pripravení urobiť čokoľvek, čo bude potrebné, tak ako kresťania v prvom storočí, ktorí utekali z Judey cez Jordán do Perey.

23, 24. a) Len kde nájdeme ochranu? b) Aký účinok by na nás malo mať Ježišovo varovanie týkajúce sa ‚ohavnosti stojacej na svätom mieste‘?

²³ Musíme byť presvedčení, že naším útočiskom je aj naďalej Jehova a jeho organizácia podobná vrchu. (2. Samuelova 22:2, 3; Žalm 18:2; Daniel 2:35, 44) Tam nájdeme ochranu! Nebudeme napodobňovať ľudí, ktorí hromadne utečú „do jaskýň“ a ukryjú sa „do skalných masívov vrchov“ — ľudských organizácií a inštitúcií, ktoré po zničení Veľkého Babylona ešte azda malú chvíľu budú trvať. (Zjavenie 6:15; 18:9–11) Pravda, situácia sa môže zhoršiť — tak ako sa zhoršila v roku 66 n. l. pre ťarchavé ženy, ktoré utekali z Jeruzalema, alebo pre každého, kto musel cestovať v studenom, daždivom počasí. Môžeme si však byť istí, že Boh umožní záchranu. Posilňujme si už teraz našu dôveru v Jehovu a jeho Syna, ktorý dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva.

²⁴ Nie je dôvod, aby sme žili v strachu z toho, čo sa stane. Ježiš nechcel, aby jeho učeníci v tej dobe mali strach, a nechce ani, aby sme sa báli my, či už teraz, alebo v prichádzajúcich dňoch. Dal nám výstrahu, takže si môžeme pripravovať svoje srdcia i mysle. Napokon, poslušní kresťania nebudú potrestaní, keď falošné náboženstvo a zvyšok tohto zlého systému postihne zničenie. Budú bdelí a budú dbať na varovanie týkajúce sa ‚ohavnosti stojacej na svätom mieste‘. A vďaka svojej neotrasiteľnej viere budú konať s rozhodnosťou. Kiež nikdy nezabudneme, čo sľúbil Ježiš: „Kto však vytrvá až do konca, ten bude zachránený.“ — Marek 13:13.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ako sa ‚ohavnosť pôsobiaca spustošenie‘ prejavila v prvom storočí?

◻ Prečo je rozumné nazdávať sa, že novodobá „ohavnosť“ bude ešte len v budúcnosti stáť na svätom mieste?

◻ Aký útok „ohavnosti“ predpovedá Zjavenie?

◻ Aký ‚útek‘ možno ešte budeme musieť podniknúť?

[Obrázok na strane 16]

Veľký Babylon sa nazýva „matka smilníc“

[Obrázok na strane 17]

Šarlátové divé zviera zo 17. kapitoly Zjavenia je „ohavnosťou“‚ o ktorej hovoril Ježiš

[Obrázok na strane 18]

Šarlátové divé zviera podnikne ničivý útok na náboženstvo