A5
Božie meno v Kresťanských gréckych písmach
Biblickí učenci uznávajú, že v pôvodnom texte Hebrejských písiem sa Božie osobné meno vo forme tetragramu (יהוה) vyskytovalo takmer 7 000-krát. No mnohí si myslia, že v pôvodnom texte Kresťanských gréckych písiem sa nevyskytovalo. Preto sa vo väčšine súčasných prekladov takzvaného Nového zákona Božie meno neuvádza. Dokonca ani na miestach, kde sa cituje pasáž z Hebrejských písiem obsahujúca tetragram, väčšina prekladateľov nepoužíva Božie osobné meno, ale slovo „Pán“.
Tí, ktorí pracovali na Preklade nového sveta, sa nedali ovplyvniť týmto prístupom. V texte Kresťanských gréckych písiem uviedli meno Jehova 237-krát. K tomuto rozhodnutiu dospeli na základe toho, že grécke rukopisy, ktoré dnes máme k dispozícii, nie sú originály. Z tisícov odpisov, ktoré dnes existujú, bola väčšina urobená minimálne dve storočia po napísaní originálov. Vzali tiež do úvahy fakt, že v tom čase už odpisovači buď nahrádzali tetragram gréckym slovom Kyrios, čiže „Pán“, alebo odpisovali z rukopisov, v ktorých už bol tetragram nahradený.
Existuje pádny dôvod veriť, že v pôvodných gréckych rukopisoch sa vyskytoval tetragram? Výbor Prekladu nového sveta prišiel k záveru, že áno. Na základe čoho?
V dňoch Ježiša a jeho apoštolov sa tetragram bežne vyskytoval v odpisoch Hebrejských písiem. Tento fakt spochybňoval len málokto. A keď sa v Kumráne našli odpisy Hebrejských písiem z obdobia prvého storočia n. l. a staršie, dokázalo sa to nad každú pochybnosť.
V dňoch Ježiša a jeho apoštolov sa tetragram vyskytoval aj v gréckych prekladoch Hebrejských písiem. Učenci sa celé stáročia domnievali, že v Septuaginte, gréckom preklade Hebrejských písiem, sa tetragram nenachádzal. No v polovici 20. storočia preskúmali niekoľko veľmi starých zlomkov Septuaginty z čias, keď žil na zemi Ježiš. V týchto zlomkoch bolo Božie osobné meno napísané hebrejskými písmenami. Teda v Ježišových dňoch ho tento grécky preklad Hebrejských písiem obsahoval. Ale vo štvrtom storočí n. l. to už bolo inak. Vo významných rukopisoch gréckej Septuaginty z toho obdobia, napríklad vo Vatikánskom kódexe a Sinajskom kódexe, sa Božie meno od 1. Mojžišovej až po Malachiáša nikde neuvádza (ani tam, kde sa v starších rukopisoch vyskytovalo). Preto neprekvapuje, že ani v odpisoch takzvaného Nového zákona, čiže Kresťanských gréckych písiem, zachovaných z uvedeného obdobia sa Božie meno nenachádza.
Ježiš povedal Bohu: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta“
Priamo z Kresťanských gréckych písiem sa dozvedáme, že Ježiš o Božom mene často hovoril a oznamoval ho druhým. Keď sa raz modlil k Bohu, povedal: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ A dodal, že je rozhodnutý oznamovať ho aj naďalej. (Ján 17:6, 11, 12, 26)
Keďže Kresťanské grécke písma boli písané pod vedením Božieho ducha tak ako Hebrejské písma a tvoria s nimi jeden celok, bolo by prekvapujúce, keby sa v nich Božie meno zrazu nevyskytovalo. Asi v polovici prvého storočia n. l. učeník Jakub povedal starším v Jeruzaleme: „Simeon nám práve vyrozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“ (Skutky 15:14) Keby v prvom storočí nikto nepoznal a nepoužíval Božie meno, Jakubove slová by nedávali zmysel.
V Kresťanských gréckych písmach nachádzame Božie meno v skrátenej forme. V Zjavení 19:1, 3, 4 a 6 je Božie meno zahrnuté v slove „aleluja“, ktoré pochádza z hebrejského výrazu halelujah. Tento výraz doslova znamená „chváľte Jah“. „Jah“ je skrátená forma mena Jehova. Aj mnohé mená v Kresťanských gréckych písmach v sebe zahŕňajú Božie meno. To platí napríklad o mene Ježiš. V odborných dielach sa píše, že toto meno znamená „Jehova je záchrana“.
Zo starovekých židovských prameňov vyplýva, že židovskí kresťania používali Božie meno vo svojich spisoch. Tosefta, zbierka ústnych zákonov dokončená okolo roku 300 n. l., sa zmieňuje o kresťanských spisoch, ktoré boli pálené v sabat: „Knihy evanjelistov a knihy minim [pravdepodobne označenie židovských kresťanov] nemajú byť ušetrené pred ohňom. Je dovolené, aby boli na mieste spálené i s Božím menom, ktoré je v nich uvedené.“ Ten istý zdroj cituje rabína Josého Galilejského, ktorý žil na začiatku druhého storočia n. l. Tento rabín povedal, že v dňoch, keď nie je sabat, treba „vyrezať Božie meno, ktoré je v nich [zjavne v kresťanských spisoch], odrezky ukryť a zvyšok spáliť“.
Niektorí biblickí učenci pripúšťajú, že Božie meno sa v Kresťanských gréckych písmach mohlo objavovať na miestach, kde sa citujú Hebrejské písma. V slovníku The Anchor Bible Dictionary je pod heslom „tetragram v Novom zákone“ uvedené: „Existujú dôkazy, že v čase písania spisov Nového zákona obsahovali niektoré alebo všetky citáty zo Starého zákona tetragram, Božie meno Jahve.“ A učenec George Howard uvádza: „Keďže v odpisoch gréckej Biblie [Septuaginty], ktorú používala raná cirkev, sa tetragram ešte stále vyskytoval, je rozumné veriť, že keď pisatelia Nového zákona citovali z Písma, zachovávali v biblickom texte tetragram.“
Viacerí uznávaní prekladatelia Biblie uviedli Božie meno v Kresťanských gréckych písmach. Niektorí z nich sa tak rozhodli dávno predtým, ako bol vydaný Preklad nového sveta. V prekladoch Kresťanských gréckych písiem do hebrejčiny sa tetragram používal na mnohých miestach už od 16. storočia. Poľský prekladateľ Biblie Szymon Budny v roku 1574 použil v Nowom Testamente Božie meno v tvare „Jehowa“. Benjamin Wilson v roku 1864 preložil Kresťanské grécke písma do angličtiny pod názvom The Emphatic Diaglott a v nich uviedol Božie osobné meno celkovo 18-krát. Začiatkom 20. storočia Pablo Besson v španielskom preklade použil meno „Jehová“ v Lukášovi 2:15 a v Júdovi 14. Okrem toho ho uviedol vyše 100-krát v poznámkach pod čiarou pri textoch, o ktorých predpokladá, že by mali obsahovať Božie meno. V nemčine sa meno „Jehovah“ (alebo „Yahweh“) uvádza v Kresťanských gréckych písmach minimálne v 11 prekladoch. V ďalších štyroch je uvedené v zátvorke za slovom „Pán“ a vo viac ako 70 prekladoch sa nachádza v poznámkach alebo v komentároch. Aj francúzsky prekladateľ André Chouraqui uviedol vo svojom preklade Biblie z roku 1985 Božie meno na mnohých miestach.
Božie meno sa v Kresťanských gréckych písmach nachádza vo vyše 100 jazykoch. V mnohých prekladoch do jazykov pôvodných obyvateľov Ameriky a tiež do jazykov, ktorými sa hovorí v Afrike, v Ázii, v Európe a na tichomorských ostrovoch, sa hojne vyskytuje Božie meno. (Pozri zoznam na stranách 1678 a 1679.) Tí, čo pracovali na týchto prekladoch, sa rozhodli uviesť Božie meno z podobných dôvodov, aké už boli spomenuté. Niektoré z nich boli vydané iba nedávno. Napríklad Biblia v rotumčine z roku 1999 uvádza v Kresťanských gréckych písmach meno „Jihova“ 51-krát v 48 veršoch. A v roku 1989 vyšiel preklad v tobskej batačtine, ktorou sa hovorí v Indonézii, a v ňom je meno „Jahowa“ uvedené 110-krát.
Existujú teda objektívne dôvody vrátiť Božie meno Jehova do Kresťanských gréckych písiem. Presne to spravili tí, čo pracovali na Preklade nového sveta. Všetci majú hlbokú úctu k Božiemu menu a bázeň im bráni čokoľvek odstrániť z pôvodného textu. (Zjavenie 22:18, 19)