Kto je ‚jediný pravý Boh‘?

JEŽIŠ sa často modlil k Bohu, ktorého nazýval Otec, a aj iných učil, aby tak robili. (Matúš 6:9–11; Lukáš 11:1, 2) Vo svojej modlitbe s apoštolmi — len niekoľko hodín pred svojou smrťou — Ježiš prosil: „Otče, prišla tá hodina; osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba. To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:1, 3.

Všimnite si, že Ježiš sa modlil k Tomu, koho nazýval ‚jediným pravým Bohom‘. Ďalšími slovami poukázal na Božie nadradené postavenie: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ ​(Ján 17:5) Prečo by sa Ježiš modlil k Bohu o to, aby bol vedľa neho, keď bol ‚jediným pravým Bohom‘? Pozrime sa na to bližšie.

Ježišovo postavenie v nebi

Niekoľko hodín po tejto modlitbe bol Ježiš popravený. Ale nebol mŕtvy dlhý čas — iba od piatka odpoludnia do nedele rána. (Matúš 27:57–28:6) „Toho Ježiša Boh vzkriesil,“ povedal apoštol Peter, „a my všetci sme toho svedkami.“ ​(Skutky 2:31, 32) Mohol Ježiš vzkriesiť sám seba? Nie, pretože Biblia hovorí, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. (Kazateľ 9:5) ‚Jediný pravý Boh‘, Ježišov nebeský Otec, vzkriesil svojho Syna. — Skutky 2:32; 10:40.

Krátko nato bol Ježišov učeník Štefan ukameňovaný náboženskými prenasledovateľmi. Keď ho už išli ukameňovať, Štefan dostal videnie. Povedal: „Hľa, vidím otvorené nebesia a Syna človeka stáť po Božej pravici.“ ​(Skutky 7:56) Štefan videl v nebesiach Ježiša, „Syna človeka“, v úlohe podporovateľa Božích záujmov — „po Božej pravici“ —, v podobnom postavení, aké mal ‚vedľa Boha‘, skôr než prišiel na zem. — Ján 17:5.

Neskôr, po Štefanovej poprave, sa Ježiš zázračne zjavil Saulovi, ktorý je známejší pod svojím rímskym menom Pavol. (Skutky 9:3–6) Keď bol Pavol v Aténach, hovoril o Bohu, „ktorý stvoril svet a všetko v ňom“. Povedal, že tento Boh, ‚jediný pravý Boh‘, bude „súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil, a zaobstaral záruku všetkým tým, že ho vzkriesil z mŕtvych“. (Skutky 17:24, 31) Apoštol Pavol tu opísal Ježiša ako ‚muža‘ — áno, postavením nižšieho ako Boh —, ktorého Boh vzkriesil k životu v nebi.

Aj apoštol Ján opísal Ježiša ako podriadeného Bohu. Povedal, že svoje evanjelium napísal preto, aby čitatelia uverili, že „Ježiš je Kristus, Boží Syn“ — nie Boh. (Ján 20:31) Ján dostal tiež videnie z neba. Videl v ňom ‚Baránka‘, ktorého vo svojom evanjeliu identifikuje ako Ježiša. (Ján 1:29) Baránok stojí so 144 000 inými, o ktorých Ján hovorí, že boli ‚kúpení [čiže vzkriesení] zo zeme‘. Ján vysvetľuje, že tých 144 000 má „napísané na čelách [Baránkovo] meno a meno jeho Otca“. — Zjavenie 14:1, 3.

Môže byť „Baránok“ totožný so ‚svojím Otcom‘? Určite nie. Biblia ich rozlišuje. Majú aj iné mená.

Meno Baránka a meno Otca

Ako sme si práve ukázali, meno Božieho Syna, Baránka, je Ježiš. (Lukáš 1:30–32) A čo meno jeho Otca? To sa v Biblii objavuje niekoľkotisíckrát. Napríklad Žalm 83:18 hovorí: „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ Žiaľ, Božie meno, Jehova, bolo v mnohých biblických prekladoch nahradené titulmi „Pán“, „Boh“ a „Hospodin“. No vo viacerých prekladoch Biblie sa Božie meno vrátilo na miesto, ktoré mu právom patrí.

Preklad American Standard Version (1901) v anglickom jazyku je pozoruhodným príkladom biblického prekladu, ktorý vrátil Božie meno Jehova na miesto, ktoré mu právom patrí. V predhovore k tomuto prekladu sa píše: „Americkí revidenti po starostlivom skúmaní došli k jednomyseľnému názoru, že židovská povera, podľa ktorej je Božie meno príliš sväté, aby sa mohlo vyslovovať, by už ďalej nemala byť smerodajná v anglických ani v žiadnych iných prekladoch Starého zákona, ako našťastie nie je v mnohých prekladoch novodobých misionárov.“a

Učil Ježiš o Trojici?

Ako je to potom s učením, že Jehova a Ježiš sú vlastne jedným Bohom, ako to tvrdí náuka o Trojici? V časopise The Living Pulpit z apríla–júna 1999 bola Trojica definovaná takto: „Je jeden Boh a Otec, jeden Pán Ježiš Kristus a jeden Svätý Duch, tri ‚osoby‘... ktoré sú si rovné alebo sú vo svojej podstate jedno... Tri osoby, z ktorých každá je Bohom, všetky majú rovnaké schopnosti, no napriek tomu sú odlišné svojimi osobnostnými črtami.“b

Kde má pôvod toto zložité učenie o Trojici? Časopis Christian Century z 20.–27. mája 1998 citoval istého pastora, ktorý pripustil, že Trojica „je skôr učenie cirkvi ako učenie Ježiša“. Ak Trojica nie je Ježišovým učením, je aspoň v súlade s tým, čo učil?

Otec je nadradený Synovi

Ježiš učil svojich učeníkov, aby sa modlili: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno.“ Biblia opisuje nášho nebeského Otca, ktorého meno je Jehova, ako nadradeného svojmu Synovi. Napríklad Jehova je „od vekov až naveky“. Ale Biblia hovorí, že Ježiš je „prvorodený zo všetkého stvorenia“. Sám Ježiš učil, že Jehova je väčší ako on, keď povedal: „Otec je väčší ako ja.“ ​(Matúš 6:9; Žalm 90:1, 2; Kolosanom 1:15; Ján 14:28, Katolícky preklad) No podľa náuky o Trojici je „Bohom“ Otec i Syn.

Otcova nadradenosť nad Synom, ako aj skutočnosť, že Otec je odlišnou osobou, je tiež vyzdvihnutá v Ježišových modlitbách. Napríklad pred svojou smrťou sa Ježiš modlil: „Otče, ak si želáš, odním tento pohár [potupnú smrť] odo mňa. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ ​(Lukáš 22:42) Ak by Boh a Ježiš boli „vo svojej podstate jedno“, ako to tvrdí náuka o Trojici, ako by mohla byť Ježišova vôľa, čiže želanie, odlišná od vôle jeho Otca? — Hebrejom 5:7, 8; 9:24.

Okrem toho, ak by Jehova a Ježiš boli tým istým Bohom, ako by jeden z nich mohol vedieť o veciach, o ktorých ten druhý nevie? Ježiš napríklad o čase súdu nad svetom povedal: „O tom dni alebo hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ — Marek 13:32.

Trojica a cirkev

O Trojici neučil ani Ježiš, ani raní kresťania. Ako už bolo uvedené, je to „učenie cirkvi“. V časopise The Living Pulpit z roku 1999 sa v čísle o Trojici písalo: „Niekedy sa zdá, akoby sa každý domnieval, že náuka o Trojici je štandardným kresťanským teologickým učením,“ ale ako dodal článok, táto náuka nie je „biblickým názorom“.

Dielo New Catholic Encyclopedia (1967) podrobne rozoberá Trojicu a pripúšťa: „Trinitárska dogma v podstate vznikla koncom 4. storočia... Formulácia ‚jeden Boh v troch Osobách‘ sa nepresadila a určite nebola úplne pojatá do kresťanského života a do kresťanského vyznania viery skôr ako koncom 4. storočia.“

Keď profesor Martin Werner pôsobil na Bernskej univerzite vo Švajčiarsku, povedal: „Všade v Novom zákone, kde sa hovorí o vzťahu Ježiša k Bohu, Otcovi, či už v súvislosti s jeho objavením sa ako človeka, alebo v súvislosti s jeho postavením Mesiáša, je tento vzťah rozhodne chápaný a vykresľovaný ako podriadenosť.“ Je jasné, že to, čomu veril Ježiš a raní kresťania, má ďaleko od toho, čo dnešné cirkvi učia o Trojici. Odkiaľ teda pochádza toto učenie?

Dávny pôvod Trojice

Biblia hovorí o mnohých bohoch a bohyniach, ktorých ľudia uctievali, napríklad o Aštoret, Milkomovi, Kemošovi a Molochovi. (1. Kráľov 11:1, 2, 5, 7) Dokonca aj v starovekom izraelskom národe mnohí ľudia kedysi verili, že Baal je pravým Bohom. Jehovov prorok Eliáš ich preto vyzval: „Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal, nasledujte toho.“ — 1. Kráľov 18:21.

Uctievanie pohanských bohov zoskupených do trojíc alebo triád bolo bežné už pred Ježišovým narodením. „Predstavy o božskej trojici pochádzajú z Egypta,“ poznamenáva historik Will Durant. James Hastings v diele Encyclopædia of Religion and Ethics napísal: „V indickom náboženstve sa napríklad stretávame s trojicou Brahma, Šiva a Višnu a v egyptskom náboženstve s trojicou Oziris, Izis a Hórus.“

Teda existuje množstvo bohov. Uznávali to raní kresťania? A pozerali sa na Ježiša ako na Všemohúceho Boha?

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

EGYPT

Triáda Hórus, Oziris a Izis, druhé tisícročie pred n. l.

[Obrázok na strane 7]

PALMÝRA, SÝRIA

Triáda mesačný boh, Pán nebies a slnečný boh, asi prvé storočie n. l.

[Obrázok na strane 7]

INDIA

Trojjediné hinduistické božstvo, asi siedme storočie n. l.

[Obrázok na strane 7]

NÓRSKO

Trojica (Otec, Syn a Duch Svätý), asi 13. storočie n. l.

[Prameň ilustrácií na strane 7]

Vrchné dve fotografie: Musée du Louvre, Paris