Dvadsiata štvrtá kapitola

Jehova si robí krásne meno

Izaiáš 63:1–14

1, 2. a) Aký osobný záujem majú kresťania na tom, aby prišiel „Jehovov deň“? b) Aký vznešený dôvod existuje na príchod Jehovovho dňa?

KRESŤANIA už takmer dvetisíc rokov ‚očakávajú a pevne zachovávajú v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:12; Títovi 2:13) Je pochopiteľné, že dychtivo túžia, aby už ten deň prišiel. Veď bude pre nich znamenať začiatok úľavy od ničivých účinkov nedokonalosti. (Rimanom 8:22) Bude tiež znamenať koniec tlaku, ktorý znášajú v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. — 2. Timotejovi 3:1.

² No zatiaľ čo spravodlivým prinesie Jehovov deň úľavu, pre „tých, čo nepoznajú Boha a [pre] tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi“, bude znamenať zničenie. (2. Tesaloničanom 1:7, 8) To je niečo, čo vedie k zamysleniu. Privedie Boh zničenie zlých skutočne len preto, aby zachránil svoj ľud z tiesnivých podmienok? Izaiáš v 63. kapitole ukazuje, že na to existuje oveľa vznešenejší dôvod, totiž posvätenie Božieho mena.

Prichádza víťazný bojovník

3, 4. a) V akej súvislosti je uvedené proroctvo v 63. kapitole Izaiáša? b) Koho vidí Izaiáš kráčať k Jeruzalemu a s kým tohto bojovníka niektorí učenci stotožňujú?

³ V 62. kapitole Izaiáša sme čítali o oslobodení Židov zo zajatia v Babylone a o ich návrate do domovskej krajiny. Prirodzene, vzniká otázka: Bude sa musieť ostatok Židov po návrate obávať nejakého ďalšieho zničenia zo strany iných nepriateľských národov? Izaiášovo videnie im pomáha zahnať takýto strach. Proroctvo sa začína slovami: „Kto je ten, čo prichádza z Edomu, ten s odevmi žiariacich farieb z Bocry, ten, kto je ctihodný v svojom oblečení a kráča v hojnosti svojej sily?“ — Izaiáš 63:1a.

⁴ Izaiáš vidí energického, víťazného bojovníka, ako kráča k Jeruzalemu. Jeho vznešený odev naznačuje, že má to najvyššie postavenie. Prichádza smerom od najvýznamnejšieho edomského mesta, z Bocry, čo naznačuje, že dosiahol veľké víťazstvo nad touto nepriateľskou krajinou. Kto môže byť týmto bojovníkom? Niektorí učenci ho stotožňujú s Ježišom Kristom. Iní si myslia, že je to židovský vojenský vodca Júda Makabejský. No tento bojovník sám naznačuje, kým je, keď na uvedenú otázku odpovedá slovami: „Ja, Ten, ktorý hovorí v spravodlivosti, Ten, čo oplýva silou zachraňovať.“ — Izaiáš 63:1b.

 5. Kto je bojovníkom, ktorého vidí Izaiáš, a prečo tak odpovedáš?

⁵ Niet pochýb, že týmto bojovníkom je sám Jehova Boh. Na iných miestach sa o ňom píše, že má „hojnosť dynamickej energie“ a že ‚hovorí, čo je spravodlivé‘. (Izaiáš 40:26; 45:19, 23) Vznešený odev tohto bojovníka nám pripomína žalmistove slová: „Ó, Jehova, môj Bože, dokázal si, že si veľmi veľký. Odial si sa dôstojnosťou a nádherou.“ ​(Žalm 104:1) Hoci Jehova je Bohom lásky, Biblia ukazuje, že keď je to potrebné, oblieka si aj odev bojovníka. — Izaiáš 34:2; 1. Jána 4:16.

 6. Prečo sa Jehova vracia z boja proti Edomu?

⁶ Prečo sa však Jehova vracia z boja proti Edomu? Edomčania, neprestajne prechovávajúci nepriateľstvo, ktoré sa začalo u ich praotca Ezaua, sú dlhoročnými nepriateľmi Božieho zmluvného ľudu. (1. Mojžišova 25:24–34; 4. Mojžišova 20:14–21) Hĺbka nenávisti Edoma voči Judsku sa stala zvlášť zjavnou v čase pustošenia Jeruzalema, keď Edomčania ešte povzbudzovali babylonských vojakov. (Žalm 137:7) Jehova považuje takéto nepriateľstvo za útok proti nemu samému. Nie div, že sa rozhodol vytasiť proti Edomu meč pomsty! — Izaiáš 34:5–15; Jeremiáš 49:7–22.

 7. a) Ako sa splnilo proroctvo proti Edomu prvý raz? b) Čo Edom symbolizuje?

⁷ Pre Židov, ktorí sa vrátili do Jeruzalema, je Izaiášovo videnie veľkým povzbudením. Uisťuje ich, že vo svojom novom domove budú bývať v bezpečí. A naozaj, do dní proroka Malachiáša Boh urobil edomské ‚vrchy opusteným úhorom a jeho dedičstvo pre šakalov z pustatiny‘. (Malachiáš 1:3) Znamená to teda, že Izaiášovo proroctvo sa do Malachiášových dní už úplne splnilo? Nie, lebo hoci bol Edom spustošený, bol rozhodnutý svoje spustošené miesta znovu vystavať a Malachiáš ďalej nazýval Edom „územím skazenosti“ a „ľudom, ktorý Jehova verejne odsúdil na neurčitý čas“.a (Malachiáš 1:4, 5) Z prorockého hľadiska však Edom nepredstavuje len potomkov Ezaua. Slúži ako symbol všetkých národov, ktoré sa prejavujú ako nepriatelia Jehovových ctiteľov. V tomto ohľade sú na prvom mieste zvlášť národy takzvaného kresťanstva. Čo sa stane s týmto novodobým Edomom?

Vínny lis

8, 9. a) Akou činnosťou sa zaoberal bojovník, ktorého videl Izaiáš? b) Kedy a ako je symbolický vínny lis šliapaný?

⁸ Izaiáš sa tohto vracajúceho sa bojovníka pýta: „Prečo je tvoje oblečenie červené a tvoje odevy sú ako odevy toho, čo šliape vo vínnom lise?“ Jehova odpovedá: „Sám som šliapal vo vínnej kadi, zatiaľ čo so mnou nebol nikto z národov. A stále som ich šliapal v svojom hneve a pošliapaval som ich v svojom zúrivom hneve. A ich striekajúca krv mi pokropila odevy a znečistil som si všetko oblečenie.“ — Izaiáš 63:2, 3.

⁹ Tieto názorné slová sú opisom veľkého krviprelievania. Veď aj Božie elegantné odevy sú poškvrnené a sú ako odevy niekoho, kto šliape vínny lis! Vínny lis je vhodným symbolom toho, že nepriatelia Jehovu Boha budú akoby uzavretí v pasci, keď Jehova podnikne kroky na ich zničenie. Kedy bude tento symbolický vínny lis šliapaný? Aj proroctvá Joela a apoštola Jána hovoria o symbolickom vínnom lise. Vínny lis v týchto proroctvách má byť šliapaný vtedy, keď Jehova v Armagedone pošliape, teda zničí svojich nepriateľov. (Joel 3:13; Zjavenie 14:18–20; 16:16) Prorocký vínny lis z Izaiáša sa vzťahuje na ten istý čas.

10. Prečo Jehova hovorí, že šliapal vínny lis sám?

¹⁰ Prečo však Jehova hovorí, že šliapal vínny lis sám, zatiaľ čo s ním nebol nikto z národov? Nebude sa vari v šliapaní vínneho lisu ujímať vedenia Ježiš Kristus ako Boží zástupca? (Zjavenie 19:11–16) Áno, bude, ale Jehova sa tu zmieňuje o ľuďoch, nie o duchovných tvoroch. Vyjadruje tým, že žiaden človek nie je schopný vykonať túto úlohu a odstrániť zo zeme Satanových nasledovníkov. (Izaiáš 59:15, 16) To môže urobiť len Všemohúci Boh, ktorý ich bude šliapať vo svojom hneve, kým nebudú úplne rozdrvení.

11. a) Prečo Jehova privádza „deň pomsty“? b) Kto boli ‚vyplatení‘ v staroveku a kto je to v novej dobe?

¹¹ Jehova ďalej vysvetľuje, prečo vykonáva túto úlohu osobne, keď hovorí: „V mojom srdci je deň pomsty a prišiel práve rok mojich vyplatených.“ ​(Izaiáš 63:4)b Len Jehova má právo vykonať pomstu nad tými, ktorí škodia jeho ľudu. (5. Mojžišova 32:35) V staroveku boli týmito ‚vyplatenými‘ Židia, ktorí trpeli z rúk Babylončanov. (Izaiáš 35:10; 43:1; 48:20) V novej dobe je to pomazaný ostatok. (Zjavenie 12:17) Tento ostatok bol podobne ako jeho staroveký náprotivok vykúpený z náboženského zajatia. A podobne ako kedysi Židia, aj pomazaní spolu so svojimi spoločníkmi, „inými ovcami“, boli obeťami prenasledovania a odporu. (Ján 10:16) Izaiášovo proroctvo teda dnešných kresťanov uisťuje, že Boh vo svojom ustanovenom čase zasiahne v ich prospech.

12, 13. a) V akom zmysle Jehova nemá žiadneho pomocníka? b) Ako Jehovovo rameno zaobstaráva záchranu a ako Jehovu podporuje jeho zúrivý hnev?

¹² Jehova pokračuje: „Pozeral som sa, ale nebolo nijakého pomocníka; a začal som prejavovať údiv, ale nikto neponúkal podporu. Záchranu mi preto zaobstaralo moje rameno a podporil ma môj zúrivý hnev. A v svojom hneve som dupal po národoch a potom som ich opil svojím zúrivým hnevom a odviedol na zem ich striekajúcu krv.“ — Izaiáš 63:5, 6.

¹³ Žiaden ľudský pomocník si nemôže pripísať zásluhu za Jehovov veľký deň pomsty. A Jehova na uskutočnenie svojej vôle ani nepotrebuje žiadnu podporu zo strany ľudí.c Jeho nezmerne mocné rameno sily stačí na túto úlohu. (Žalm 44:3; 98:1; Jeremiáš 27:5) Navyše Jehovu podporuje jeho zúrivý hnev. Ako? V tom zmysle, že Boží zúrivý hnev nie je neovládaným prejavom citov, ale spravodlivým rozhorčením. Keďže Jehova vždy koná na základe spravodlivých zásad, jeho zúrivý hnev ho podporuje a podnecuje, aby odviedol „na zem“ „striekajúcu krv“ svojich nepriateľov, teda aby dosiahol ich pokorenie a porážku. — Žalm 75:8; Izaiáš 25:10; 26:5.

Božia milujúca láskavosť

14. Čo teraz Izaiáš vhodne pripomína?

¹⁴ V minulosti Židia rýchlo strácali ocenenie pre to, čo Jehova robil v ich prospech. Preto je vhodné, že im Izaiáš pripomína, prečo to Jehova robil. Vyhlasuje: „Budem sa zmieňovať o Jehovovej milujúcej láskavosti, o Jehovových chválach, podľa všetkého, čo nám prejavil Jehova, aj o hojnej dobrote voči domu Izraela, ktorú im prejavil podľa svojho milosrdenstva a podľa hojnosti svojej milujúcej láskavosti. A ďalej povedal: ‚Sú predsa mojím ľudom, synmi, ktorí nebudú falošní.‘ Stal sa teda ich Záchrancom. Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho. A zachránil ich jeho osobný posol. V svojej láske a v svojom súcite ich sám vyplatil a pozdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni.“ — Izaiáš 63:7–9.

15. Ako a prečo Jehova prejavil Abrahámovým potomkom v Egypte milujúcu láskavosť?

¹⁵ Aký vynikajúci príklad dáva Jehova v prejavovaní milujúcej láskavosti, čiže lojálnej lásky! (Žalm 36:7; 62:12) Jehova mal k Abrahámovi láskyplnú náklonnosť. (Micheáš 7:20) Sľúbil tomuto patriarchovi, že prostredníctvom jeho semena, čiže potomstva, sa budú žehnať všetky národy zeme. (1. Mojžišova 22:17, 18) Jehova sa pridŕžal tohto sľubu a prejavoval domu Izraela hojnú dobrotu. Výnimočným príkladom jeho lojálnych skutkov bolo oslobodenie Abrahámových potomkov z otroctva v Egypte. — 2. Mojžišova 14:30.

16. a) Aký postoj mal Jehova pri uzatváraní zmluvy s Izraelom? b) Ako Boh zaobchádza so svojím ľudom?

¹⁶ Keď Jehova vyviedol Izrael z Egypta, priviedol ho k vrchu Sinaj a dal mu tento sľub: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom... A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ ​(2. Mojžišova 19:5, 6) Bol Jehova pri predkladaní tejto ponuky neúprimný? Nie. Izaiáš odhaľuje, že Jehova si povedal: „Sú predsa mojím ľudom, synmi, ktorí nebudú falošní.“ Jeden učenec poznamenáva: „Výraz ‚predsa sú‘ nie je rozhodnutím z pozície zvrchovanej moci ani nevyplýva z poznania budúcnosti: vyjadruje nádej a dôveru na základe lásky.“ Áno, Jehova uzavrel zmluvu s Izraelom s dobrým úmyslom, úprimne chcel, aby jeho ľud dosiahol úspech. Napriek ich zjavným nedostatkom im prejavoval dôveru. Aké je úžasné uctievať Boha, ktorý prejavuje svojim ctiteľom takú dôveru! Keď starší dnes prejavujú podobnú dôveru, že členovia Božieho ľudu sú v zásade dobrí, sú veľkým posilnením pre tých, ktorí im boli zverení do starostlivosti. — 2. Tesaloničanom 3:4; Hebrejom 6:9, 10.

17. a) Aký dôkaz podal Jehova o svojej láske k Izraelitom? b) Akú dôveru môžeme mať dnes?

¹⁷ Žalmista však o Izraelitoch hovorí: „Zabudli na Boha, svojho Záchrancu, Toho, ktorý v Egypte konal veľké veci.“ ​(Žalm 106:21) Pre svoj neposlušný, tvrdošijný postoj sa často dostávali do zúfalých situácií. (5. Mojžišova 9:6) Prestal im Jehova prejavovať milujúcu láskavosť? Naopak, Izaiáš hovorí, že „počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho“. Aký súcit má Jehova! Tak ako každého milujúceho otca, aj Boha bolelo, keď videl, ako jeho deti trpia, aj keď si toto utrpenie spôsobili vlastnou pochabosťou. Podľa svojej predpovede a na dôkaz svojej lásky poslal svojho ‚osobného posla‘, pravdepodobne Ježiša v jeho predľudskej existencii, aby ich voviedol do Zasľúbenej krajiny. (2. Mojžišova 23:20) Tak Jehova zdvihol tento národ a niesol ho, tak „ako nesie muž svojho syna“. (5. Mojžišova 1:31; Žalm 106:10) Dnes môžeme mať dôveru, že Jehova si rovnako všíma naše utrpenie a že s nami súcití, keď sme v krajnej tiesni. Môžeme s dôverou ‚uvrhnúť naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o nás stará‘. — 1. Petra 5:7.

Boh sa stáva nepriateľom

18. Prečo sa Jehova stal nepriateľom svojho ľudu?

¹⁸ Nikdy by sme sa však nemali opovážlivo spoliehať na Božiu milujúcu láskavosť. Izaiáš pokračuje: „Oni sa vzbúrili a ublížili jeho svätému duchu. Tu sa premenil na ich nepriateľa; sám s nimi bojoval.“ ​(Izaiáš 63:10) Jehova ich varoval, že hoci je milosrdným a milostivým Bohom, „určite neponecháva bez trestu“. (2. Mojžišova 34:6, 7) Izraeliti si zaslúžili trest, lebo si vytvorili zvyk správať sa spurne. „Nezabudni, ako si provokoval Jehovu, svojho Boha, na pustatine,“ pripomínal im Mojžiš. „Odo dňa, keď si vyšiel z egyptskej krajiny, až po váš príchod na toto miesto ste sa správali voči Jehovovi spurne.“ ​(5. Mojžišova 9:7) Tým, že odporovali pozitívnemu pôsobeniu Božieho ducha, ubližovali mu, teda ho zarmucovali. (Efezanom 4:30) Sami prinútili Jehovu, aby sa stal ich nepriateľom. — 3. Mojžišova 26:17; 5. Mojžišova 28:63.

19, 20. Na čo Židia spomínajú a prečo?

¹⁹ Trápenie, ktoré Židia zažívajú, niektorých podnecuje k tomu, aby sa zamysleli nad minulosťou. Izaiáš hovorí: „Začalo sa spomínať na dávne dni, na jeho sluhu Mojžiša: ‚Kde je Ten, ktorý ich vyviedol z mora s pastiermi svojho stáda...? Kde je Ten, ktorý doňho vložil svojho svätého ducha? Ten, ktorý nechal svoje krásne rameno ísť po Mojžišovej pravici; Ten, ktorý pred nimi rozdelil vody, aby si urobil meno trvajúce na neurčito; Ten, ktorý ich nechal kráčať vzdúvajúcimi sa vodami, takže sa nepotkli v pustatine ako kôň? Ako keď zviera zostúpi do údolnej roviny, samotný Jehovov duch im dal odpočinúť.“ — Izaiáš 63:11–14a.d

²⁰ Áno, Židia trpia následkami neposlušnosti, a preto túžia po dňoch, keď bol Jehova ich Osloboditeľom, nie nepriateľom. Spomínajú na to, ako ich Mojžiš a Áron, ich ‚pastieri‘, bezpečne previedli cez Červené more. (Žalm 77:20; Izaiáš 51:10) Spomínajú na čas, keď neubližovali Božiemu duchu, ale boli týmto duchom vedení prostredníctvom Mojžiša a iných starších mužov pomazaných duchom. (4. Mojžišova 11:16, 17) Pamätajú si tiež, ako Jehova prostredníctvom Mojžiša používal v ich prospech svoje „krásne rameno“ sily! Časom ich Boh vyviedol z veľkej a bázeň vzbudzujúcej pustatiny a voviedol ich do krajiny tečúcej mliekom a medom — na miesto odpočinku. (5. Mojžišova 1:19; Jozua 5:6; 22:4) Teraz však Izraeliti trpia, lebo stratili svoj schválený vzťah k Bohu!

‚Urobil si krásne meno‘

21. a) Akú veľkú výsadu mohol mať Izrael v súvislosti s Božím menom? b) Čo bolo Božím prvoradým dôvodom na oslobodenie Abrahámových potomkov z Egypta?

²¹ Materiálne straty Izraelitov však nie sú ničím v porovnaní so stratou výsady, ktorú zahodili — výsady podieľať sa na oslave Božieho mena. Mojžiš Izraelitom sľúbil: „Jehova ťa založí ako svätý ľud pre seba, tak ako ti prisahal, pretože stále dodržiavaš prikázania Jehovu, svojho Boha, a chodíš po jeho cestách. A všetky národy zeme budú musieť vidieť, že sa nad tebou vzýva Jehovovo meno, a skutočne sa ťa budú báť.“ ​(5. Mojžišova 28:9, 10) Keď Jehova podnikol kroky na obranu Abrahámových potomkov a vyslobodil ich z otroctva v Egypte, neurobil to len preto, aby mali pohodlnejší a príjemnejší život. Konal v záujme niečoho oveľa dôležitejšieho — v záujme svojho mena. Áno, zaistil tým, že sa jeho meno „oznámilo po celej zemi“. (2. Mojžišova 9:15, 16) A keď Boh prejavil Izraelu milosrdenstvo po jeho vzbure v pustatine, nebolo to len z citových dôvodov. Jehova sám povedal: „Kvôli svojmu vlastnému menu som tak konal, aby nebolo znesvätené pred očami národov.“ — Ezechiel 20:8–10.

22. a) Prečo bude Boh aj v budúcnosti bojovať za svoj ľud? b) Ako naša láska k Božiemu menu ovplyvňuje naše konanie?

²² Záver tohto proroctva je naozaj pôsobivý! Izaiáš hovorí: „Tak si viedol svoj ľud, aby si si urobil krásne meno.“ ​(Izaiáš 63:14b) Teraz môžeme jasne vidieť, prečo Jehova tak odhodlane bojuje v záujme svojho ľudu. Robí si tým krásne meno. Izaiášovo proroctvo teda slúži ako mocná pripomienka, že niesť Jehovovo meno je úžasná výsada, ale aj veľká zodpovednosť. Praví kresťania dnes majú väčšiu lásku k Jehovovmu menu než k svojmu životu. (Izaiáš 56:6; Hebrejom 6:10) Prieči sa im urobiť čokoľvek, čo by mohlo priniesť pohanu na toto sväté meno. Reagujú na Božiu lojálnu lásku tým, že zostávajú Bohu lojálni. A keďže milujú Jehovovo krásne meno, túžia po dni, keď Jehova pošliape svojich nepriateľov vo vínnom lise svojho hnevu — a túžia po tom nielen preto, že budú mať z toho úžitok, ale preto, že to povedie k osláveniu mena Boha, ktorého milujú. — Matúš 6:9.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 359]

Jehova vkladal do svojho ľudu veľké nádeje