Buď lojálny ako Ittai
„VEĽKÉ a obdivuhodné sú tvoje diela, Bože Jehova, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ večnosti. Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty sám si verne oddaný?“ V tejto piesni, ktorú v nebi spievajú ‚tí, ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom‘, sa obracia pozornosť na Božiu vernú oddanosť čiže lojálnosť. (Zjav. 15:2–4) Jehova si želá, aby ho jeho ctitelia v prejavovaní tejto vynikajúcej vlastnosti napodobňovali. (Ef. 4:24)
Naproti tomu Satan Diabol sa zo všetkých síl snaží pripraviť Božích pozemských služobníkov o lásku Boha, ktorého uctievajú. Ale mnohí zostali Bohu lojálni aj za veľmi náročných okolností. Určite sme Jehovovi veľmi vďační, že si takú lojálnosť vysoko cení! Biblia nás tiež uisťuje: „Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných.“ (Žalm 37:28) Jehova nám chce pomôcť, aby sme zostali lojálni, a preto do svojho Slova zahrnul aj správy o skutkoch mnohých lojálnych služobníkov. Jednou z nich je správa o Ittaim Gitťanskom.
‚Cudzinec a vyhnanec‘
Ittai podľa všetkého pochádzal zo známeho filištínskeho mesta Gát, rodného mesta obra Goliáta a ďalších silných nepriateľov Izraela. Keď sa o ňom Biblia zmieňuje prvýkrát, v čase Abšalómovej vzbury proti kráľovi Dávidovi, opisuje ho už ako ostrieľaného bojovníka. V tom období žil aj so 600 filištínskymi mužmi, ktorí ho nasledovali, vo vyhnanstve blízko Jeruzalema.
Situácia Ittaiho a jeho mužov mohla Dávidovi pripomenúť, ako on sám utiekol do vyhnanstva, keď sa spolu so 600 izraelskými bojovníkmi presunul na filištínske územie pod vládou gátskeho kráľa Achiša. (1. Sam. 27:2, 3) Čo urobil Ittai a jeho muži, keď proti Dávidovi povstal Abšalóm? Postavili sa na Abšalómovu stranu? Zostali neutrálni? Alebo spojili svoje sily s Dávidom a jeho mužmi?
Predstav si, ako sa Dávid utekajúci z Jeruzalema zastavuje na mieste s názvom Bet-merchák, čo znamená „vzdialený dom“. Miesto dostalo svoj názov možno preto, lebo tam bol posledný jeruzalemský dom po ceste na Olivový vrch cez údolie Kidron. (2. Sam. 15:17) Tu si Dávid prezerá svoje vojsko, ktoré prechádza okolo neho, a čo nevidí? Sú s ním nielen lojálni Izraeliti, ale aj všetci Keréťania a všetci Peléťania. Okrem nich sú tam aj všetci Gitťania — Ittai a jeho 600 bojovníkov. (2. Sam. 15:18)
Dávid so súcitom Ittaimu hovorí: „Prečo by si mal chodiť s nami i ty? Vráť sa a bývaj s kráľom [zjavne myslel Abšalóma]; veď si cudzinec a okrem toho si vyhnanec zo svojho miesta. Včera si prišiel, a dnes ťa budem nútiť, aby si putoval s nami, aby si šiel, keď idem, kamkoľvek idem? Vráť sa a vezmi svojich bratov so sebou späť, a kiež ti Jehova prejaví milujúcu láskavosť a dôveryhodnosť!“ (2. Sam. 15:19, 20)
Nato Ittai jednoznačne vyhlásil, komu bude vždy lojálny: „Akože žije Jehova a akože žije môj pán, kráľ, na mieste, kde bude môj pán, kráľ, či pri smrti alebo pri živote, tam bude tvoj sluha!“ (2. Sam. 15:21) Tieto slová mohli Dávidovi pripomenúť, že niečo podobné vyriekla aj jeho prastará matka Rút. (Rút 1:16, 17) Dávid hlboko dojatý jeho vyhlásením hovorí: „Choď a prejdi“ údolie Kidron. „Ittai Gitťanský teda prešiel a tiež všetci jeho muži a všetci maličkí, ktorí boli s ním.“ (2. Sam. 15:22)
„Na naše poučenie“
„Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie,“ uvádza sa v Rimanom 15:4. Preto je dobré položiť si otázku: Čo sa môžeme naučiť z Ittaiho príkladu? Zamyslime sa, čo mohlo Ittaiho podnietiť, aby bol Dávidovi lojálny. Hoci bol cudzinec a vyhnanec z Filištie, uznal, že Jehova je živý Boh a že Dávid je Jehovov pomazaný. Povzniesol sa nad nepriateľstvo, ktoré vládlo medzi Izraelitmi a Filištíncami. Na Dávida sa nepozeral len ako na človeka, ktorý zabil filištínskeho bojovníka Goliáta a mnoho ďalších jeho krajanov. (1. Sam. 18:6, 7) Pozeral sa naňho ako na človeka, ktorý miluje Jehovu, a nepochybne si všimol jeho pozoruhodné vlastnosti. A na druhej strane, Dávid si zase začal Ittaiho veľmi vážiť. V rozhodujúcej bitke s Abšalómovým vojskom zveril ‚pod ruku Ittaiho‘ až tretinu svojich vojakov! (2. Sam. 18:2)
Aj my by sme sa mali usilovať povzniesť nad kultúrne, rasové či národnostné rozdiely, nad všetky pretrvávajúce predsudky a nevraživosť a uznávať dobré vlastnosti druhých. Vzťah, ktorý sa vytvoril medzi Dávidom a Ittaim, ilustruje, že vďaka poznaniu Jehovu a láske k nemu môžeme také zábrany prekonať.
Keď tak premýšľame nad Ittaiho príkladom, môžeme sa sami seba opýtať: ‚Prejavujem podobnú lojálnosť Väčšiemu Dávidovi, Ježišovi Kristovi? A prejavujem ju horlivou účasťou na zvestovaní a robení učeníkov?‘ (Mat. 24:14; 28:19, 20) ‚Kam až som ochotný zájsť, aby som dokázal svoju lojálnosť?‘
Z rozjímania o Ittaiho príklade lojálnosti môžu mať úžitok aj hlavy rodín. Jeho oddanosť Dávidovi a rozhodnutie ísť s ním ako s Božím pomazaným kráľom malo vplyv na jeho mužov. Podobne aj keď hlava rodiny urobí nejaké rozhodnutie s cieľom podporiť pravé uctievanie, má to vplyv na celú rodinu a dočasne to môže so sebou priniesť aj ťažkosti. Ale Písmo nás uisťuje: „Voči niekomu verne oddanému si budeš [Jehova] počínať vo vernej oddanosti.“ (Žalm 18:25)
Po Dávidovej bitke s Abšalómom sa už Písmo o Ittaim nezmieňuje. Ale aj ten letmý pohľad, ktorý naňho Božie Slovo poskytuje, nám pozoruhodným spôsobom umožňuje nahliadnuť do jeho charakteru v čase Dávidových ťažkostí. To, že sa o Ittaim hovorí v inšpirovaných spisoch, dokazuje, že Jehova si takú lojálnosť všíma a že ju odmeňuje. (Hebr. 6:10)