Môžeš prinášať obete pre Kráľovstvo?

 1. Aké obete niektorí prinášajú a prečo?

ĽUDIA ochotne prinášajú obete pre to, čo považujú za dôležité. Rodičia obetujú čas, peniaze a sily v prospech svojich detí. Mladý človek, ktorý sa venuje atletike s cieľom reprezentovať krajinu na olympijských hrách, niekoľko hodín denne usilovne trénuje, zatiaľ čo sa jeho kamaráti zabávajú. Ježiš tiež prinášal obete v prospech toho, čo bolo preňho dôležité. Neusiloval sa o prepychový život a zriekol sa možnosti mať deti. Rozhodol sa, že bude podporovať záujmy Kráľovstva. (Mat. 4:17; Luk. 9:58) Aj jeho nasledovníci sa vzdali mnohých vecí pre Božie Kráľovstvo. Podporovať Kráľovstvo bolo pre nich to najdôležitejšie. Aby na tom mohli mať čo najväčší podiel, ochotne prinášali obete. (Mat. 4:18–22; 19:27) Každý z nás by si mal preto položiť otázku: Čo je najdôležitejšie v mojom živote?

 2. a) Aké obete musia prinášať všetci praví kresťania? b) Aké ďalšie obete niektorí prinášajú?

² Určité obete musia prinášať všetci praví kresťania, lebo im pomáhajú rozvíjať si a udržať dobrý vzťah k Jehovovi. Musíme si napríklad vyhradzovať čas na modlitbu, čítanie Biblie, rodinné uctievanie, návštevu zhromaždení a zvestovateľskú službu, a to všetko si vyžaduje veľa úsilia.a (Joz. 1:8; Mat. 28:19, 20; Hebr. 10:24, 25) Zvestovanie sa vďaka nášmu úsiliu a Jehovovmu požehnaniu zintenzívňuje a veľa ľudí prúdi na „vrch domu Jehovovho“. (Iz. 2:2) Mnohí prinášajú obete v prospech Kráľovstva aj tak, že slúžia v Bételi, pracujú na stavbách sál Kráľovstva a zjazdových sál, organizujú zjazdy či pomáhajú na miestach postihnutých prírodnou katastrofou. Táto ďalšia práca nie je požiadavkou na získanie večného života, ale hrá dôležitú úlohu pri podpore záujmov Kráľovstva.

 3. a) Aký úžitok máme z toho, keď prinášame obete pre Kráľovstvo? b) Nad akými otázkami by sme sa mali zamyslieť?

³ Aktívne podporovať Kráľovstvo nebolo nikdy predtým také dôležité ako dnes. Preto je radostné vidieť, ako mnohí ochotne prinášajú obete v službe Jehovovi. (Prečítajte Žalm 54:6.) Keď prejavujeme ducha štedrosti, môžeme zažiť veľa radosti už pred príchodom Božieho Kráľovstva. (5. Mojž. 16:15; Sk. 20:35) Každý z nás by sa mal preto dôkladne zamyslieť: Ako využívam svoj čas, finančné prostriedky, sily a schopnosti? Mohol by som prinášať nejaké ďalšie obete v záujme Kráľovstva? Na čo si pritom musím dať pozor? Preskúmajme teraz vzor, podľa ktorého môžeme prinášať dobrovoľné obete, a tak zažiť viac radosti.

 4. Aký úžitok mali Izraeliti z prinášania obetí?

⁴ Izraeliti museli predkladať obete, aby získali odpustenie hriechov. Obete boli dôležité na to, aby sa ľud mohol tešiť z Jehovovej priazne. Niektoré boli povinné, iné dobrovoľné. (3. Mojž. 23:37, 38) Úplné zápalné obete mohli byť predkladané ako dobrovoľné obete, čiže dary, pre Jehovu. Výnimočný príklad toho, ako Izraeliti prinášali obete, nachádzame v správe o zasvätení chrámu v Šalamúnových dňoch. (2. Par. 7:4–6)

 5. Čo umožnil Jehova tým, ktorí mali málo prostriedkov?

⁵ Jehova si ako láskavý Boh uvedomoval, že nie každý môže priniesť rovnakú obeť. Od každého vyžadoval iba toľko, koľko bol schopný dať. Jehovov zákon stanovoval, že krv zvieraťa sa mala vyliať, čo bolo „tieňom budúcich dobrých vecí“, ktoré mali prísť prostredníctvom Božieho Syna, Ježiša. (Hebr. 10:1–4) Jehova bol však pri dodržiavaní tohto zákona rozumný. Napríklad ak si niekto nemohol dovoliť obeť zo stáda dobytka alebo zo stáda drobného dobytka, Boh prijal aj obeť v podobe hrdličiek. Tak sa mohli aj chudobní tešiť z toho, že obetovali Jehovovi. (3. Mojž. 1:3, 10, 14; 5:7) Hoci sa zvieracie obete mohli líšiť, od každého človeka sa vyžadovali dve veci, aby bola jeho dobrovoľná obeť prijateľná.

 6. a) Čo sa vyžadovalo od každého, kto predkladal obeť? b) Nakoľko dôležité bolo riadiť sa týmito požiadavkami?

⁶ Po prvé, každý musel dať to najlepšie, čo mal. Jehova Izraelitom povedal, že akákoľvek obeť, ktorú prinesú, musí byť zdravá, aby „získali schválenie“. (3. Mojž. 22:18–20) Ak malo zviera nejakú chybu, pre Jehovu bolo neprijateľné. Po druhé, každý, kto priniesol obeť, musel byť čistý. Ak bol nečistý, musel predložiť obeť za hriech alebo obeť za vinu, aby obnovil svoje postavenie pred Jehovom, a až potom obetovať dobrovoľnú obeť. (3. Mojž. 5:5, 6, 15) To bola vážna vec. Jehova stanovil, že ak niekto nečistý zje z obete spoločenstva, ktorá patrila k dobrovoľným obetiam, bude z Božieho ľudu odrezaný. (3. Mojž. 7:20, 21) Na druhej strane ten, kto Jehovovi obetoval bezchybné zviera a mal Božie schválenie, mohol plesať a cítiť uspokojenie. (Prečítajte 1. Paralipomenon 29:9.)

7., 8. a) Čo zažívajú tí, ktorí prinášajú obete pre Kráľovstvo? b) Čím všetkým môžeme podporovať záujmy Kráľovstva?

⁷ Aj dnes sú mnohí ochotní namáhať sa v službe pre Jehovu, čo mu určite spôsobuje radosť. Pracovať v prospech našich bratov je veľmi odmeňujúce. Istý brat, ktorý pomáha pri výstavbe sál Kráľovstva a na miestach postihnutých prírodnou katastrofou, hovorí, že je ťažké opísať, aké uspokojenie mu takáto služba prináša. Rozpráva: „Keď vidím tie šťastné a vďačné tváre miestnych bratov a sestier, ktorí sa prvýkrát zhromaždili vo svojej novej sále Kráľovstva alebo dostali pomoc po prírodnej katastrofe, poviem si, že všetka tá práca a úsilie stojí za to!“

⁸ Novodobá Jehovova organizácia vždy hľadala spôsoby, ako podporovať záujmy Kráľovstva. V roku 1904 brat Ch. T. Russell napísal: „Každý sa má považovať za Pánom ustanoveného správcu svojho času, vplyvu, peňazí a podobne, a každý sa má snažiť používať tieto talenty podľa svojich najlepších schopností na Majstrovu slávu.“ Hoci nás prinášanie obetí Jehovovi čosi stojí, zažívame mnohé požehnania. (2. Sam. 24:21–24) Mohli by sme ešte lepšie využívať možnosti, ktoré máme?

 9. Ktorú Ježišovu zásadu o využívaní času zapísanú v Lukášovi 10:2–4 môžeme uplatniť?

⁹ Náš čas. Prekladanie a tlač našej literatúry, výstavba miest uctievania, organizovanie zjazdov, pomoc na miestach postihnutých prírodnou katastrofou a mnohé iné dôležité činnosti si vyžadujú veľa času a úsilia. A každý z nás má k dispozícii len 24 hodín denne. Ježiš uviedol jednu užitočnú zásadu, ako využívať čas. Keď posielal svojich učeníkov zvestovať, povedal im, aby sa s nikým po ceste neobjímali na pozdrav. (Luk. 10:2–4) Prečo dal taký pokyn? Istý biblický učenec vysvetľuje: „Pozdravy medzi Orientálcami nepozostávali z jemného úklonu či podania ruky, ako je to medzi nami, ale spočívali v množstve objatí a úklonov, ba aj vo vrhaní sa na zem. To všetko si vyžadovalo veľa času.“ Ježiš tým svojich nasledovníkov nepodnecoval, aby boli nezdvorilí. Skôr im chcel pripomenúť, že čas, ktorý majú, je obmedzený, a preto by ho mali využívať čo najlepšie — na činnosti, ktoré sú dôležitejšie. (Ef. 5:16) Môžeme aj my uplatniť túto zásadu a vyhradzovať si viac času na dielo, ktoré súvisí s podporou Kráľovstva?

10., 11. a) Napríklad na aké účely sa používajú naše dary na celosvetové dielo? b) Ako nám môže pomôcť zásada z 1. Korinťanom 16:1, 2?

¹⁰ Naše finančné prostriedky. Na podporu činností súvisiacich s Kráľovstvom je potrebné značné množstvo prostriedkov. Každoročne sa minú milióny dolárov na úhradu výdavkov cestujúcich dozorcov, zvláštnych priekopníkov a misionárov. Od roku 1999 sa v krajinách s obmedzenými prostriedkami postavilo vyše 24 500 sál Kráľovstva. Napriek tomu je stále potrebných takmer 6 400 ďalších. Každý mesiac sa vytlačí asi 100 miliónov výtlačkov časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! To všetko je hradené z vašich dobrovoľných darov.

¹¹ Jednu zásadu v súvislosti s darmi uviedol apoštol Pavol. (Prečítajte 1. Korinťanom 16:1, 2.) Pod inšpiráciou povzbudzoval svojich korintských bratov, aby si podľa svojich možností hneď na začiatku týždňa odložili nejaké prostriedky nabok. Nemali čakať do konca týždňa a dať len to, čo im zostalo. Tak ako v prvom storočí, aj dnes si mnohí bratia a sestry vopred naplánujú, akou sumou by v rámci svojich možností mohli prispievať, a tak prejavovať štedrého ducha. (Luk. 21:1–4; Sk. 4:32–35) Jehova si takého ducha nesmierne cení.

12., 13. Čo môže niektorým brániť, aby využívali svoje sily a schopnosti pre Kráľovstvo, ale ako im Jehova môže pomôcť?

¹² Naše sily a schopnosti. Keď využívame svoje sily a schopnosti pre Kráľovstvo, môžeme počítať s Jehovovou podporou. Jehova sľubuje, že dá unaveným silu. (Iz. 40:29–31) Máš pocit, že tvoje schopnosti pre určitú prácu nie sú dostatočné? Hovoríš si, že druhí to dokážu lepšie? Pamätaj, že Jehova môže rozvinúť naše vrodené schopnosti, tak ako to urobil v prípade Becalela a Oholiába. (2. Mojž. 31:1–6; pozri obrázok v úvode článku.)

¹³ Jehova nás povzbudzuje, aby nám nič nebránilo dávať to najlepšie. (Prísl. 3:27) Keď bolo potrebné obnoviť chrám v Jeruzaleme, Jehova Židom povedal, aby sa zamysleli, či robia niečo pre to, aby podporovali výstavbu. (Hag. 1:2–5) Títo Židia uprednostňovali vlastné záujmy a stratili zo zreteľa to, čo je dôležité. Aj my by sme mali uvažovať, či máme rovnaké priority ako Jehova. Mohli by sme „zamerať svoje srdce na svoje cesty“ a ešte viac sa v týchto posledných dňoch zapojiť do činností podporujúcich záujmy Kráľovstva?

14., 15. a) V čom je pre nás poučný príklad bratov, ktorí majú málo prostriedkov? b) Čo by malo byť našou túžbou?

¹⁴ Mnohí žijú v oblastiach, kde je súčasťou každodenného života chudoba. Naša organizácia sa bratom v týchto krajinách snaží pomáhať. (2. Kor. 8:14) No aj títo bratia, ktorí toho v hmotnom ohľade nemajú veľa, si cenia výsadu prispievať na dielo Kráľovstva. Jehovu teší, keď chudobní túžia radostne dávať. (2. Kor. 9:7)

¹⁵ V jednej veľmi chudobnej africkej krajine si niekoľkí bratia vyhradili malú časť svojej záhradky na pestovanie zeleniny, ktorú potom predávali a takto zarobenými peniazmi podporovali záujmy Kráľovstva. V tejto krajine bola naplánovaná výstavba sály Kráľovstva, ktorú zvestovatelia nevyhnutne potrebovali. Miestni bratia a sestry chceli na stavbe pomáhať, no mala prebiehať práve v čase, keď bolo treba sadiť zeleninu. Čo urobili? Cez deň pomáhali stavať sálu a večer išli do svojich záhrad, aby stihli všetko posadiť. Aký nádherný príklad obetavosti! Pripomína nám to bratov z prvého storočia, ktorí žili v Macedónii. Ich „hlboká chudoba“ im nezabránila, aby prosili o výsadu pomôcť svojim bratom. (2. Kor. 8:1–4) Kiež každý z nás podobne podporuje záujmy Kráľovstva úmerne tomu, ako mu Jehova žehná. (Prečítajte 5. Mojžišovu 16:17.)

16. Ako sa môžeme uistiť, či sú naše obete Jehovovi prijateľné?

¹⁶ Je však namieste jedno upozornenie. Tak ako Izraeliti v staroveku, aj my sa musíme uistiť, či sú naše dobrovoľné obete Bohu prijateľné. Musíme mať na pamäti, že je potrebné udržať si vyrovnanosť a že najdôležitejšia je naša rodina a uctievanie Jehovu. Keď venujeme svoj čas a prostriedky na pomoc druhým, nemali by sme zanedbávať duchovné alebo fyzické blaho svojej rodiny. V takom prípade by sme dávali z niečoho, čo vlastne nemáme. (Prečítajte 2. Korinťanom 8:12.) Okrem toho si musíme udržiavať vlastnú duchovnosť. (1. Kor. 9:26, 27) Môžeme si byť istí, že keď sa riadime biblickými zásadami, naše obete budú prinášať veľa radosti a uspokojenia nielen nám, ale budú „zvlášť prijateľné“ aj pre Jehovu.

17., 18. a) Ako by sme sa mali pozerať na tých, ktorí prinášajú obete pre Kráľovstvo? b) Nad čím by sa mal zamyslieť každý z nás?

¹⁷ Mnohí bratia a sestry sa obrazne vylievajú ako tekutý obetný dar tým, že podporujú činnosti nevyhnutné pre Kráľovstvo. (Fil. 2:17) Všetkých, ktorí prejavujú takého obetavého ducha, si zo srdca ceníme. Pochvalu za štedrosť a obetavosť si zaslúžia aj manželky a deti bratov, ktorí dozerajú na dielo Kráľovstva.

¹⁸ Podpora záujmov Kráľovstva si vyžaduje veľa práce. Kiež sa každý z nás zamyslí nad svojimi možnosťami a prosí Jehovu, aby ho viedol. Môžeš si byť istý, že keď sa budeš na tejto činnosti podieľať čo najviac, prinesie ti to veľkú odmenu už teraz, ale ešte väčšiu „v prichádzajúcom systéme vecí“. (Mar. 10:28–30)