„Jehova ochotne odpustil vám“

„Kto nevie odpúšťať, rúca most, ktorým sám bude musieť prejsť.“ Tieto slová vyslovil britský historik zo 17. storočia Edward Herbert. Podčiarkujú jeden z dôvodov, prečo by sme mali druhým odpúšťať: skôr či neskôr budeme aj my potrebovať odpustenie. (Matúš 7:12) Existuje však ešte jeden, oveľa závažnejší dôvod na to, aby sme druhým odpúšťali. Všimnime si, čo o tom napísal apoštol Pavol v Kolosanom 3:13. (Prečítajte si.)

Keďže sme všetci nedokonalí, občas môžeme druhých niečím podráždiť alebo uraziť a niekedy sa tak môžu druhí zachovať voči nám. (Rimanom 3:23) Ako si môžeme napriek tomu udržať dobré vzťahy s inými? Pavol nám pod Božou inšpiráciou radí, aby sme boli tolerantní a vzájomne si odpúšťali. Táto rada je rovnako aktuálna dnes, ako bola pred dvetisíc rokmi, keď bola napísaná. Rozoberme si tieto Pavlove slová hlbšie.

„Ďalej sa navzájom znášajte.“ Slová „ďalej sa znášajte“ sú prekladom gréckeho výrazu, ktorý nesie myšlienku tolerancie alebo zhovievavosti. Jedna biblická príručka hovorí, že kresťania túto vlastnosť prejavujú „ochotou znášať ľudí, ktorých chyby alebo nepríjemné črty osobnosti nás dráždia“. Slovo „navzájom“ zdôrazňuje, že tolerancia má byť obojstranná. Ak teda pamätáme na to, že aj my máme črty, ktoré môžu druhých dráždiť, potom nedovolíme, aby to, čo sa nám nepáči na druhých, narúšalo naše pokojné vzťahy. Ale čo ak sa niekto voči nám previní?

„Ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ Podľa jedného odborníka grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „ochotne si odpúšťajte“, „nie je bežným slovom pre odpúšťanie... ale je obsahovo bohatšie a zdôrazňuje, s akým veľkorysým postojom je niečo prepáčené“. Iný zdroj uvádza, že toto slovo môže znamenať „urobiť niečo milé, prejaviť priazeň, láskavosť“. Keď ochotne odpúšťame, hoci máme „proti inému dôvod na sťažnosť“, prejavujeme sa ako veľkorysí. Prečo by sme však mali byť ochotní prejaviť takúto priazeň? Jedným dôvodom je to, že zakrátko možno budeme potrebovať, aby ten, kto sa proti nám previnil, odpustil zase nám.

„Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ To je ten najpodstatnejší dôvod, prečo by sme mali druhým ochotne odpúšťať: Boh Jehova ochotne odpúšťa nám. (Micheáš 7:18) Zamyslime sa na chvíľu nad tým, akú veľkú priazeň Jehova prejavuje kajúcnym hriešnikom. Na rozdiel od nás Jehova nehreší. Napriek tomu ochotne a úplne odpúšťa hriešnikom, ktorí sa kajajú, aj keď vie, že nikdy nebude potrebovať, aby oni odpustili jemu. Jehova dáva bezpochyby najlepší príklad v odpúšťaní kajúcnym hriešnikom!

Jehovovo milosrdenstvo nás k nemu priťahuje a roznecuje v nás túžbu napodobňovať ho. (Efezanom 4:32–5:1) Je namieste položiť si otázku: Keďže Jehova mi tak veľkoryso odpúšťa, nemal by som odpustiť druhému človeku, ktorý je nedokonalý rovnako ako ja a ktorý sa úprimne kajá zo svojho previnenia voči mne? (Lukáš 17:3, 4)