Prétoriánska garda dostáva svedectvo

Píše sa rok 59 n. l. Skupina väzňov vchádza cez bránu Porta Capena do Ríma pod dozorom vojakov unavených po dlhej ceste. Na pahorku Palatin stojí palác cisára Nera, ktorý strážia prétoriáni ozbrojení mečmi ukrytými pod svojimi tógami.a Veliteľ vojakov, centúrio Július, vedie väzňov cez Forum Romanum na pahorok Viminal. Míňajú záhradu s mnohými oltármi zasvätenými rímskym bohom, ako aj miesto, na ktorom sa konajú vojenské prehliadky.

Medzi väzňami je aj apoštol Pavol. Niekoľko mesiacov predtým, keď bol na lodi zmietanej búrkou, mu Boží anjel oznámil: „Budeš stáť pred cézarom.“ ​(Sk. 27:24) Už nastal ten čas? Pri pohľade na hlavné mesto Rímskej ríše si Pavol určite spomenul na slová Pána Ježiša, ktoré mu povedal v jeruzalemskej pevnosti Antónia: „Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak máš svedčiť aj v Ríme.“ ​(Sk. 23:10, 11)

Pavol sa možno zastaví, aby sa pozrel na prétoriánske kasárne, castra praetoria. Je to veľká pevnosť s vysokými múrmi z červených tehál, na ktorých sú veže a cimburie. Bývajú v nej vojaci z prétoriánskej gardy, ktorí slúžia ako cisárova telesná stráž i polícia na udržiavanie poriadku v meste. V pevnosti môže byť až niekoľko tisíc vojakov vrátane jazdectva — 12 kohortb prétoriánov a niekoľko kohort mestských oddielov. Prétoriánske kasárne sú názornou ukážkou toho, odkiaľ pochádza cisárska moc. Prétoriánska garda dozerá na väzňov z provincií, a preto Július vedie svoju skupinu cez jednu zo štyroch hlavných brán. Po niekoľkých mesiacoch strávených na nebezpečnej ceste konečne privádza svojich väzňov do cieľa. (Sk. 27:1–3, 43, 44)

Počas plavby dostal Pavol videnie od Boha, v ktorom mu bolo oznámené, že celá posádka lode prežije stroskotanie. Pohrýzol ho jedovatý had, no nijako mu to neublížilo. Na ostrove Malta vyliečil chorých ľudí a niektorí miestni obyvatelia hovorili, že je jedným z bohov. Správy o týchto udalostiach sa mohli šíriť medzi poverčivou prétoriánskou gardou.

Pavol sa stretáva s bratmi z Ríma, ktorí mu ‚prichádzajú naproti až po Apiovo trhovisko a k Trom krčmám‘. (Sk. 28:15) Už dlho túži zvestovať dobré posolstvo v Ríme. Ale ako sa jeho túžba môže splniť, keď je väzňom? (Rim. 1:14, 15) Podľa niektorých zdrojov boli väzni odovzdávaní veliteľovi gardy. Ak je to pravda, potom Pavla priviedli pred prétoriánskeho prefekta Afrania Burra, ktorý bol po cisárovi pravdepodobne druhým najmocnejším mužom.c Nech už to bolo akokoľvek, Pavla teraz už nestráži centúrio, ale len radový prétoriánsky vojak. Je mu dovolené, aby si sám zaobstaral ubytovanie, a má tiež povolené návštevy, ktorým môže „bez prekážok“ zvestovať. (Sk. 28:16, 30, 31)

Skôr ako Burrus odovzdá celý prípad Nerovi, pravdepodobne apoštola Pavla v rámci svojich súdnych povinností vypočuje, či už v paláci, alebo v prétoriánskych kasárňach. Pavol si túto jedinečnú príležitosť nenechá ujsť a ‚svedčí malým i veľkým‘. (Sk. 26:19–23) Bez ohľadu na to, ako Burrus situáciu posúdil, Pavol mohol byť väznený mimo kasární.d

Miesto, ktoré si Pavol prenajal, bolo dostatočne veľké, aby mohol prijať „popredných Židov“, ako aj ‚mnohých ďalších, ktorí prišli do jeho príbytku‘, a vydať im svedectvo. Medzi jeho pozorných poslucháčov patrili aj prétoriánski vojaci, ktorí boli pri tom, keď Židom ‚od rána do večera dôkladne svedčil o Kráľovstve‘ a Ježišovi. (Sk. 28:17, 23)

Každý deň o ôsmej hodine sa v službe striedajú prétoriánske kohorty. Aj Pavlovi strážcovia sa pravidelne striedajú. Počas dvoch rokov, ktoré Pavol strávil vo väzení, vojaci počúvali, ako diktuje listy pre kresťanov v Efeze, Filipách, Kolosách a tiež hebrejským kresťanom, a videli ho, ako vlastnoručne píše list kresťanovi menom Filémon. Počas uväznenia sa osobne venuje Onezimovi, otrokovi, ktorý utiekol od svojho pána. ‚Kým je vo väzenských putách, stáva sa mu otcom‘, a posiela ho naspäť k svojmu pánovi. (Filém. 10) Nepochybne sa osobne venuje aj svojim strážcom. (1. Kor. 9:22) Veľmi dobre si vieme predstaviť, ako sa vojakov pýta, na čo slúžia jednotlivé časti ich výzbroje, a potom tieto informácie použije vo vynikajúcom znázornení. (Ef. 6:13–17)

Pavlovo väzenie prispelo ‚k pokroku dobrého posolstva‘ medzi celou prétoriánskou gardou i inými ľuďmi. (Fil. 1:12, 13) Tí, ktorí bývali v prétoriánskych kasárňach, sa poznali s ľuďmi po celej Rímskej ríši, ako aj s cisárom a jeho veľkou domácnosťou. Túto domácnosť tvorili členovia jeho rodiny, služobníctvo a otroci. Niektorí členovia tejto domácnosti sa stali kresťanmi. (Fil. 4:22) Pavol odvážne zvestoval a to bratom v Ríme dodalo odvahu „nebojácne hovoriť Božie slovo“. (Fil. 1:14)

Pavlova zvestovateľská činnosť je zdrojom povzbudenia aj pre nás, pretože aj my zvestujeme „v priaznivom i v obťažnom období“. (2. Tim. 4:2) Niektorí z nás nemôžu opustiť svoj príbytok, penzión či nemocnicu alebo sú pre svoju vieru dokonca vo väzení. Nech už sú naše okolnosti akékoľvek, môžeme zvestovať tým, ktorí nás prídu navštíviť, zdravotníckemu personálu alebo poskytovateľom rôznych služieb. Keď budeme pri každej príležitosti s odvahou vydávať svedectvo, na vlastné oči uvidíme, že ‚Božie slovo nemôže byť spútané‘. (2. Tim. 2:8, 9)