Dávid sa počas svojho života dostal do viacerých ťažkých situácií, v ktorých sa neubránil slzám. Mnohí ho nenávideli a dokonca niektorí z jeho rodiny a priateľov ho zradili. (1. Sam. 19:10, 11; 2. Sam. 15:10–14, 30) V jednej ťažkej chvíli napísal: „Som vyčerpaný vzdychaním, celú noc kropím svoje lôžko plačom, posteľ zalievam slzami.“ (Žalm 6:6) Napriek ťažkostiam, ktoré prežíval, si bol istý, že Jehova ho miluje. Napísal: „Jehova začuje môj plač.“ (Žalm 6:8) Pri inej príležitosti povedal krásne slová, ktoré sú veršom na dnešný deň. Poeticky sa vyjadril, s akou láskou sa o nás Jehova stará. Dávid povedal, že Jehova akoby zbieral jeho slzy do koženého mechu alebo ich zapisoval do nejakej knihy. Bol si istý, že vie o jeho bolesti a nezabudne na ňu. A bol presvedčený, že jeho milujúci nebeský Otec vie nielen o tom, čím si prechádza, ale aj čo pri tom cíti. w24.12 22 ods. 11 – 12

Naším cieľom by nemalo byť len dosiahnuť duchovnú zrelosť, ale si ju aj udržať. Preto je dôležité, aby sme si príliš neverili a nemali pocit, že už na tom nemusíme ďalej pracovať. (1. Kor. 10:12) Čo nám pomôže, aby sa nám to nestalo? Mali by sme sa skúmať, či stále robíme duchovný pokrok. Aj v liste Kolosanom apoštol Pavol zdôrazňuje, aké dôležité je zostať duchovne zrelý. Hoci kresťania v Kolosách takí boli, Pavol ich varoval, aby si dávali pozor na svetské zmýšľanie a ľudské filozofie. (Kol. 2:6–10) Epafras, ktorý kresťanov v Kolosách zrejme dobre poznal, sa za nich neustále modlil, aby „si zachovávali zrelosť“. (Kol. 4:12) Čo z toho vyplýva? Pavol aj Epafras si uvedomovali, že ak chceme zostať zrelými kresťanmi, musíme na tom sami pracovať, ale potrebujeme aj pomoc od Boha. Chceli, aby kresťania v Kolosách zostali duchovne zrelí aj napriek problémom, ktoré zažívali. w24.04 6 ods. 16 – 17

Ak máme pred Jehovom bázeň, znamená to, že ho tak milujeme, že nechceme urobiť nič, čo by ho sklamalo. Chceme mu robiť radosť, a preto je pre nás dôležité, aby sme vedeli rozoznať správne od nesprávneho a pravdu od klamstva. (Prísl. 2:3–6; Hebr. 5:14) Keby sme sa ľudí báli viac ako Boha, mohlo by nás to odviesť od pravdy. Dobre to vidno na tom, čo sa stalo, keď 12 náčelníci išli prešpehovať krajinu, ktorú Jehova sľúbil Izraelitom. Desiati z nich mali taký strach z Kanaáncov, že prevážil nad ich láskou k Jehovovi. Ostatným Izraelitom povedali: „Nemôžeme proti tomu ľudu zaútočiť, lebo je silnejší ako my.“ (4. Mojž. 13:27–31) Z ľudského pohľadu mali pravdu. Boli slabší ako Kanaánci, ale to neznamená, že ich nemohli poraziť. Úplne z toho vynechali Jehovu. w24.07 9 ods. 5 – 6