Asa
Edisoi-Oka, Ẹdẹ 1 Asa
Fikieme who bi ro seha?—1 Kọr. 4:7.
Pita ukọ na o kere se inievo na tuduhọ ae awọ nọ, jọ a rehọ okẹ kpobi nọ a wo hayo onaa kpobi nọ a wo ro fiobọhọ kẹ inievo na. Pita o kere nọ: “Jọ whai omomọvo ọ rehọ okẹ nọ a kẹ riẹ rọ gbodibo kẹ ohwohwo wọhọ emamọ idibo nọ Ọghẹnẹ o dhesẹ uwowou ulogbo riẹ kẹ.” (1 Pita 4:10) Joma rehọ okẹ kpobi nọ ma wo rọ gọ Jihova ziezi. Joma roro ho inọ ma te ru ere ahwo jọ a te re omai ihri hayo o te kẹ ahwo jọ uye. Rekọ ma rẹ rehọ iẹe seha vievie he. (1 Kọr. 4:6) Joma hae kareghẹhọ nọ oware kpobi nọ ma riẹ eru ziezi yọ okẹ nọ u no obọ Jihova ze. U fo re ma rehọ okẹ yena fiobọhọ kẹ inievo ukoko na orọnikọ ma rẹ rehọ iẹe ya-oma ha. (Fil. 2:3) Ma tẹ be rọ onaa kpobi nọ ma wo gbe ẹgba mai ro ru oware nọ o rẹ were Ọghẹnẹ, ma ti wo oghọghọ. Orọnọ ma rẹ rehọ okẹ nọ ma wo ro dhesẹ oma ha, rekọ ma rẹ rehọ iẹe wha orro se Jihova. w22.04 11-12 ¶7-9
Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 2 Asa
Rovie aro mẹ re mẹ ruẹ ude ziezi re mẹ ruẹ eware igbunu nọ e rrọ uzi ra vevẹ.—Ol. 119:18.
Ikereakere na e jẹ hae were Jesu gaga. Eruẹaruẹ nọ a kere kpahe iẹe evaọ Olezi 40:8 u dhesẹ oghẹrẹ nọ o rri ẹme Ọghẹnẹ. Eruẹaruẹ na e ta nọ: “O Ọghẹnẹ mẹ, re me ru oreva ra oye o rẹ were omẹ, yọ uzi ra o rrọ obeva mẹ didi.” Onana u ru nọ eva e jẹ rọ were iẹe, ọ tẹ jẹ rehọ eva riẹ kpobi gọ Jihova. Ma sai wo evawere jẹ gọ Jihova ziezi re nọ ma tẹ be romatotọ se ẹme Ọghẹnẹ re u te omai udu. (Ol. 1:1-3) Jọ eme nọ Jesu ọ ta gbe uruemu riẹ o lẹliẹ omai romatotọ se Ebaibol na ziezi re o daruọ omai oma. Re ma sae riẹ otọ eware nọ ma bi se ziezi, ma rẹ lẹ, ma re sei gidi gidi hi, ma rẹ nọ omamai enọ jọ kpahe oria nọ ma bi se na, ma ve je kere eware jọ nọ ma wuhrẹ noi ze fihotọ. U te no ere no, ma rẹ daoma rri eme nọ ma bi se na mu ziezi, je se eware nọ a kere kpahe ae evaọ ebe ukoko na. Rekọ ma tẹ gwọlọ nọ ẹme Ọghẹnẹ o fiobọhọ kẹ omai wo emamọ uruemu, ma re wo omaurokpotọ. Ma tẹ rọ oghẹrẹ utiona se Ebaibol na ma ti wuhrẹ emamọ eware buobu noi ze, yọ o te whae ze nọ ma te rọ kẹle Jihova.—Ol. 119:17; Jem. 4:8. w23.02 13 ¶15-16
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 3 Asa
Omaa ohwo nọ o re kru obọ ga, o rẹ riẹ nya hrọ.—Itẹ 21:5.
Roro kpahe oware jọ nọ whọ rẹ sai ru, re whọ jẹ daoma sai ro ru ei. Kọ eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ wo onaa nọ who ti ro ru ei? Ma rehọ iẹe nọ whọ gwọlọ riẹ epanọ a re wuhrẹ ahwo ziezi. Whọ sae romatotọ se ibroshọ Romakẹ Isase Ẹgbede avọ Ewuhrẹ na. Nọ a tẹ kẹ owhẹ ẹme evaọ ewuhrẹ udevie oka na, whọ sai ru ẹme na kẹ oniọvo-ọmọzae jọ nọ ọ riẹ ẹme eru ziezi taure ẹdẹ ewuhrẹ na o te ti te. Kẹsena ọ vẹ vuẹ owhẹ eware nọ who re ru re ẹme na ọ sai te ahwo udu ziezi. Orọnikọ onaa nọ a re ro ru oware ọvo who re wuhrẹ hẹ, rekọ whọ rẹ daoma jọ ohwo nọ a rẹ sae rẹroso, nọ ọ rẹ rọ eva riẹ kpobi ru oware. (2 Kọr. 8:22) Kọ otẹrọnọ oware nọ who bi wuhrẹ na o be bẹ owhẹ ewuhrẹ, eme who re ru? Whọ nwani no ere siọ ẹe ba ha. Kọ ohrẹ nọ Pọl ọ kẹ Timoti na u fiobọhọ kẹe wo onaa nọ o re ro wuhrẹ ahwo ziezi? Ebaibol ọ ta te etẹe he. Rekọ ma riẹ nọ ohrẹ Pọl na u fiobọhọ kẹe. Ẹmẹrera na ọ tẹ te riẹ epanọ o re ru iruo nọ a kẹ riẹ ziezi evaọ ukoko na.—2 Tim. 3:10. w22.04 24-25 ¶8-11
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 4 Asa
Mẹ . . . ruẹ arao ojihẹ jọ nọ o bi no evaọ abade na ze, o wo izei ikpe gbe izou ihrẹ.—Evia. 13:1.
Eme arao ojihẹ nọ o wo izou ihrẹ na o dikihẹ kẹ? Arao ojihẹ nọ a fodẹ evaọ oria Ebaibol nana ọ wọhọ okeke, awọ riẹ e wọhọ awọ adaka, unu riẹ o wọhọ unu okpohrokpo, yọ o wo izei ikpe. Erao ijihẹ ene nọ a fodẹ evaọ obe Daniẹl uzou avọ 7 na, ọjọ ọ wọhọ okeke, ọfa ọ wọhọ adaka, ọfa jọ ọ wọhọ okpohrokpo, ọnọ o kiọkọ o te wo izei ikpe. Rekọ ọnọ a fodẹ evaọ obe Eviavia na, ọye ọvo o wo eware nana kpobi. Fikiere ọ sai dikihẹ kẹ egọmeti ọvo goli hi. A ta nọ arao ojihẹ nana o wo “udu nọ o re ro su erua gbe itu ahwo gbe erọunu gbe erẹwho kpobi.” Onana u dhesẹ nọ egọmeti orẹwho ọvo o dikihẹ kẹ hẹ. (Evia. 13:7) Ma sae ta nọ arao ojihẹ nana o dikihẹ kẹ egọmeti kpobi nọ i bi su ahwo-akpọ anwẹdẹ ze rite inẹnẹ na. (Ọtausi. 8:9) Ofariẹ, ẹsibuobu nọ a tẹ fodẹ ikpe evaọ Ebaibol, a rẹ rehọ iẹe dhesẹ oware nọ o gba, nọ oware ovo u no ho. w22.05 9 ¶6
Edivẹ-Oka, Ẹdẹ avọ 5 Asa
O ti ririe irui-oviẹ kpobi no aro rai, uwhu o gbẹ te jọ ofa ha, yọ uweri hayo oviẹ hayo edada e gbẹ te jọ ofa ha.—Evia. 21:4.
Amono eghale nana i ti te obọ? Ahwo ọsosuọ họ, ogbotu obuobu nọ e te zọ evaọ Amagidọn, yọ a te yẹ emọ evaọ akpọ ọkpokpọ na, emọ rai a ti wo eghale nana re. Rekọ ae ọvo ho. Eviavia uzou avọ 20 o ta nọ a te kpare ahwo nọ a whu no ze. (Evia. 20:11-13) Ahwo nọ “i kiẹrẹe” nọ i whu no gbe “enọ i kiẹrẹe he,” koyehọ enọ uvẹ nọ a re ro wuhrẹ kpahe Jihova ziezi u rovie kẹ taure a te ti whu hu, a te kpare ae kpobi ze re a rria otọakpọ na. (Iruẹru 24:15; Jọn 5:28, 29) Kọ onana u dhesẹ nọ ohwo kpobi nọ o whu no a te kpare ze evaọ oke Esuo Odu-Ikpe na? Ijo. Ahwo nọ a hae sae gọ Jihova, rekọ a se thahe thahe inọ a rẹ gọe he, a te kpare ae ze he. Uvẹ u rovie kẹ ae nọ a hae sae rọ gọ Ọghẹnẹ, rekọ ẹse nọ a se na u dhesẹ nọ a fo ahwo nọ a rẹ rria Aparadase otọakpọ ha.—Mat. 25:46; 2 Tẹs. 1:9; Evia. 17:8; 20:15. w22.05 18 ¶16-17
Edesa-Oka, Ẹdẹ avọ 6 Asa
Ono ma rẹ nyabru? Who wo eme uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Jọn 6:68.
Jesu ọ be rehọ “ọrigbo nọ a re fievahọ nọ o wo areghẹ na” fiobọhọ kẹ omai re ma sai ru oware nọ o rẹ were Ọghẹnẹ ẹsikpobi. (Mat. 24:45) Ẹvẹ who rri eware nọ a bi wuhrẹ omai evaọ ukoko na? Ẹsejọhọ who te rri epanọ ukoko na u woma te, whọ rẹ kareghẹhọ ẹme oria ikere inẹnẹ nọ Pita ukọ na ọ ta kẹ Jesu na. Ẹvẹ uzuazọ mai o hae te jọ ogbẹrọ ukoko Jihova ha? Jesu ọ be rehọ ukoko na wuhrẹ omai eware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma ru. O bi wuhrẹ omai epanọ ma sae rọ ta usi uwoma na ziezi. O bi fiobọhọ kẹ omai “whẹ uruemu okpokpọ na họ oma,” re ma sai ru eware nọ e rẹ were Jihova ẹsikpobi. (Ẹf. 4:24) Jesu ọ kẹ omai ehrẹ nọ i re fiobọhọ kẹ omai evaọ oke obẹbẹ. Ehrẹ jọ nọ ọ kẹ omai nọ okpẹyao COVID-19 na o du lahwe i fiobọhọ kẹ omai gaga. Nọ ẹyao na o du lahwe, ahwo buobu a riẹ oware nọ a re ru hu. Rekọ Jesu ọ rehọ ukoko na vuẹ omai oware nọ ma re ru re ẹyao na o gbe vo ruọ omai oma ha. w22.07 12 ¶13-14
Edene-Oka, Ẹdẹ avọ 7 Asa
Vuhu eware nọ e mae roja. —Fil. 1:10.
Jihova ọ ta kẹ ahwo Izrẹl nọ jọ a hae rọ ẹme riẹ wuhrẹ emọ rai kẹse kẹse. (Izie. 6:6, 7) Evaọ oke yena, esẹgbini a jẹ hai lele emọ rai ru eware kugbe ziezi, yọ a jẹ hae rọ uvẹ yena wuhrẹ ai eware nọ i re fiobọhọ kẹ ai you Jihova. Wọhọ oriruo, ọsẹ ọ sae wha ọmọzae riẹ kpobọ ẹwọ re o lele iei kọ eware hayo wha eware nọ a vu kpozi. Evaọ oke yena yọ oni uwou na avọ ọrọ ọmọtẹ a rrọ obọ uwou, bi ko iwu hayo ru eware efa kugbe. Nọ emọ na a bi lele esẹgbini rai ru eware na, yọ a bi gbiku, yọ emamọ eware buobu e jariẹ nọ a jẹ hai ro gbiku. Wọhọ oriruo, a sae ta kpahe epanọ Jihova o woma te, gbe oghẹrẹ nọ o bi ro fiobọhọ kẹ ae evaọ uwou na. Eware e gbẹ rrọ epanọ e jọ evaọ oke emọ Izrẹl he. Evaọ erẹwho buobu, o lọhọ họ re emọ a jọ kugbe esẹgbini rai no ohiohiẹ te owọwọ. Ẹsejọ ọsẹ ọ rẹ jọ obọ iruo, yọ emọ a rrọ obọ isukulu. Fikiere esẹgbini a rẹ gwọlọ oke ofa nọ a rẹ sai ro lele emọ rai gbiku ziezi.—Ẹf. 5:15, 16. w22.05 28 ¶10-11
Edisoi-Oka, Ẹdẹ avọ 8 Asa
Kọ wha gbẹ riẹ nọ ahwo nọ a kiẹrẹe he a te reuku Uvie Ọghẹnẹ hẹ?—1 Kọr. 6:9.
Nọ ohwo jọ ọ tẹ raha uzi ulogbo, o gba riẹ họ nọ ọ rẹ lẹ se Jihova jẹ nyae vuẹ ekpako ukoko na. (Ol. 32:5; Jem. 5:14) Fikieme ọ rẹ rọ vuẹ ekpako ukoko? Ma riẹ nọ Jihova ọvo o wo udu nọ ọ rẹ rọ rehọ izieraha vrẹ ohwo riẹriẹriẹ. Yọ o re ru onana fiki idhe ẹtanigbo Jesu. O make rrọ ere na, Jihova ọ gwọlọ nọ ekpako ukoko a rẹ kiẹ oware nọ ohwo na o ru riwi, a ve je rri ẹme nọ Ebaibol ọ ta, re a riẹ sọ u fo re a kẹ ohwo otiọye na uvẹ re ọ gbẹ jọ ukoko na. (1 Kọr. 5:12) Re a sae riẹ onana, o gwọlọ nọ a rẹ daoma kẹ iyo enọ itiena: Kọ ohwo na o keke aro fihọ ru oware na? Kọ ọ jẹ daoma ko oware nọ o ru na dhere? Kọ o je dhe oware uyoma na ẹwẹwariẹ? Mai wuzou na, kọ ohwo na o ru oware jọ nọ u dhesẹ nọ oware nọ o ru na o kẹ riẹ uye, o te je kurẹriẹ no eva ze? Kọ oware jọ o riẹ nọ u dhesẹ nọ Jihova ọ rọvrẹ riẹ no?—Iruẹru 3:19. w22.06 9 ¶4
Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 9 Asa
You uzẹme.—Zẹk. 8:19.
Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ jọ oware nọ u kiẹrẹe o hae were ae. (Mat. 5:6) Onana u dhesẹ nọ oware nọ u kiẹrẹe evaọ aro Ọghẹnẹ o rẹ hae were omai. Kọ uzẹme gbe oware nọ u kiẹrẹe o rẹ were owhẹ? Ma riẹ nọ o rẹ were owhẹ. Ma riẹ nọ ọrue gbe oware uyoma o rẹ dha owhẹ eva. (Ol. 119:128, 163) Ma tẹ be ta ọrue, yọ ma be rọ aro kele Ẹdhọ nọ o bi su akpọ na. (Jọn 8:44; 12:31) Ẹdhọ ọ be gwọlọ oghẹrẹ kpobi nọ ọ rẹ rọ ta Jihova raha. Anwọ oke nọ ọ rọ ta Jihova raha evaọ ọgbọ Idẹn na, o gu erue buobu fihọ Jihova uzou no. Ọ rọ ẹme nọ ọ ta dhesẹ Jihova fihọ ọtọrue gbe nọ ọ rẹ rọ eware iwoma gbọ ahwo nọ o bi su ogbọ. (Emu. 3:1, 4, 5) Erue nọ Setan o bi gu fihọ Jihova uzou na o wha riẹ ze nọ ahwo buobu a be rọ rehọ ekpehre ubiẹro rri Jihova. Nọ uzẹme o gbẹ be were ohwo ho, Setan ọ rẹ bẹbẹ iẹe họ ru oghoghẹrẹ eware iyoma buobu.—Rom 1:25-31. w23.03 2 ¶3
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 10 Asa
Uyoyou [Jihova] nọ o rẹ hiẹ hẹ o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.—Ol. 100:5.
O sae jọ nọ oghẹrẹ uruemu jọ nọ whọ be daoma siobọno, ẹsejọ whọ vẹ wariẹ kie ruọ ẹe. Ẹsejọhọ, o vẹ te lẹliẹ owhẹ roro nọ, ‘Kọ mẹ gbẹ tubẹ siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ re me yeri uzuazọ mẹ vrẹ epanọ me bi yeri iei anwẹdẹ?’ Rekọ who du roro ere he. Oware jọ o riẹ nọ o ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Oye họ uyoyou nọ who you Jihova. Who te you Jihova, a rẹ ruẹ oware nọ u woma tei hi. (Itẹ 3:3-6) Who te you Jihova no eva ra kpobi ze, who re tilẹmu ei nọ ebẹbẹ e tẹ maki te owhẹ. Ẹsibuobu, ma rẹ jọ Ebaibol se inọ uyoyou nọ Jihova o wo kẹ idibo riẹ o rẹ hiẹ hẹ. Idibo riẹ a tẹ maki ru oware uyoma jọ, ọ rẹ nwane siọ ae he keme o you rai. Whọ sai wo uyoyou otiọye na re keme uwoho Ọghẹnẹ a rọ ma owhẹ. (Emu. 1:26) Kọ ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ who wo uyoyou otiọye na? Hai dhesẹ nọ eware nọ Jihova o ru kẹ owhẹ e da owhẹ ẹro. (1 Tẹs. 5:18) Kẹdẹ kẹdẹ, hae nọ omara nọ, ‘Eme Jihova o ru ro dhesẹ nọ o you omẹ?’ Nọ whọ jẹ be lẹ sei, who ve yere iei jẹ tubẹ fodẹ eware nọ o ru kẹ owhẹ na. Jihova o ru eware buobu kẹ omai no. Rehọ iẹe nọ whẹ omara o ru eware nana kẹ. w23.03 12 ¶17-19
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 11 Asa
[Jesu] ọ riẹ oware nọ o rrọ eva ohwo-akpọ.—Jọn 2:25.
Dede nọ ikọ na a jẹ riẹ ru ẹsejọ họ, Jesu o muofu kẹ ikọ ikpegbivẹ na ha. Eme onana u wuhrẹ omai? Ohwo o te ru oware nọ o kẹ omai uye, o roja gaga re ma roro kpahe oware nọ mai omamai ma ti ru kpahe iẹe. Nọ oniọvo jọ o te ru omai thọ, ma sae nọ omamai nọ: ‘Fikieme oware nọ oniọvo na o ru na o be rọ kẹ omẹ uye ga tere? Kọ o sae jọ nọ me wo uruemu jọ nọ o woma ha oye o be rọ kẹ omẹ uye tere na? Kọ o sae jọ nọ eware e rrọ oghẹrẹ jọ kẹ oniọvo na jabọ nọ o ro ru oware nọ o ru na? O tẹ make rọnọ oniọvo na ọye o ruthọ dede, kọ mẹ gbẹ kpairoro vrẹ oware nọ o ru na, re me dhesẹ nọ me gine you rie?’ Ma tẹ be hae daoma ru oware nọ u dhesẹ nọ ma you inievo mai, yọ ma bi dhesẹ nọ mai ginọ ilele Jesu. Edhere jọ nọ ma sae rọ rehọ aro kele Jesu họ, ma rẹ daoma riẹ inievo ukoko na ziezi. (Itẹ 20:5) Jesu o wo ẹgba nọ ọ rẹ rọ riẹ oware nọ o rrọ udu ohwo. Rekọ ma wo ẹgba yena ha. Ghele na, inievo mai a te ru omai thọ, ma re thihakọ kẹ ai. (Ẹf. 4:1, 2; 1 Pita 3:8) Nọ ma tẹ daoma riẹ inievo na ziezi, u ti fiobọhọ kẹ omai thihakọ kẹ ai. w23.03 30 ¶14-16
Edivẹ-Oka, Ẹdẹ avọ 12 Asa
Ọ rrọ Ọghẹnẹ enọ i whu no ho, rekọ ọrọ enọ e rrọ uzuazọ.—Luk 20:38.
Setan ọ tẹ ruẹ nọ ma be mọ gaga, ọ sae rọ uvẹ yena gwọlọ gele omai no abọ Jihova no. Edọktọ hayo ahwo uviuwou mai nọ a be gọ Jihova ha a sae ta nọ ma se azẹ fihọ oma. Rekọ ma riẹ nọ ohwo nọ o ru oware utioye na ọ thọ uzi Ọghẹnẹ. Ohwo jọ ọ sae jẹ vuẹ omai nọ ma ru oware jọ nọ ma riẹ nọ o rẹ dha Jihova eva re ma ruẹsi siwi omamai. Ma gwọlọ whu hu. Rekọ ma riẹ nọ ma tẹ maki whu, Jihova ọ te kareghẹhọ omai fikinọ o you omai. (Rom 8:37-39) Nọ ahwo nọ a kpekpe Jihova oma a te whu, Jihova ọ rẹ kareghẹhọ ae wọhọ ẹsenọ a gbẹ rrọ uzuazọ. (Luk 20:37) U bi si ei urru gaga inọ ọ rẹ kpare ae ze. (Job 14:15) Jihova o siobọno Ọmọ ọghaghae riẹ na re o whu kẹ omai, re ma sai “wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Jọn 3:16) Ma riẹ nọ Jihova o you omai gaga, yọ ọ gwọlọ nọ ma wo evawere. Fikiere nọ ma tẹ be mọ, hayo nọ a tẹ ta nọ a ti kpe omai no, ukpenọ ma nyasiọ Jihova ba, u fo re ma nyabru ei re ọ sasa omai oma, kẹ omai areghẹ, je fiobọhọ kẹ omai kru ẹrọwọ mai.—Ol. 41:3. w22.06 18 ¶16-17
Edesa-Oka, Ẹdẹ avọ 13 Asa
Uvi areghẹ o bi bo gaga evaọ iyẹrẹ na.—Itẹ 1:20.
Ebaibol ọ ta nọ: “Ozodhẹ Jihova họ emuhọ areghẹ, yọ eriariẹ Ọnọ Ọ Rrọ Ọrẹri Erẹri na họ otoriẹ.” (Itẹ 9:10) Fikiere, ma tẹ gwọlọ ru oware jọ, ma re roro kpahe oghẹrẹ nọ Jihova o ti rri oware nọ ma gwọlọ ru na. Ebaibol na gbe ebe ukoko na nọ ma re se ọvo, ma sai ro wo “eriariẹ Ọnọ Ọ Rrọ Ọrẹri Erẹri na.” Ukuhọ riẹ, ma ve ti wo uvi areghẹ. (Itẹ 2:5-7) Jihova ọvo ọ rẹ sae kẹ omai uvi areghẹ. (Rom 16:27) Fikieme ma rọ ta ere? Orọ ọsosuọ, ọye ọ ma omai. Yọ ọ riẹ oghẹrẹ nọ eware nọ ọ ma kpobi e rrọ vi omọfa kpobi. (Ol. 104:24) Orọ avọ ivẹ, eware nọ Jihova o bi ru kpobi i dhesẹ nọ o wo areghẹ. (Rom 11:33) Orọ avọ esa, ehrẹ Jihova nọ ma re lele e rẹ thọ omai jẹ wha erere se omai. (Itẹ 2:10-12) Fikiere, re ma sai gine wo uvi areghẹ, ma rẹ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ. Yọ taure ma te ti ru oware jọ, ma rẹ nọ omamai oghẹrẹ nọ Jihova o ti rri oware na. w22.10 19 ¶3-4
Edene-Oka, Ẹdẹ avọ 14 Asa
Ẹmo o te du lahwe evaọ obọ odhiwu: Maekẹl avọ ikọ-odhiwu riẹ a tẹ jẹ họre araomuomu idudu na, araomuomu idudu na avọ ikọ-odhiwu riẹ a tẹ jẹ họre ai re, rekọ a kparobọ họ, yọ a gbẹ kẹ ae uvẹ re a jọ oria ovo evaọ obọ odhiwu hu.—Evia. 12:7, 8.
Jesu o fi ẹmo nọ a ruẹaro riẹ evaọ Eviavia uzou avọ 12 na kparobọ, o te gbolo Ẹdhọ avọ ikọ riẹ ziọ otọakpọ. Yọ anwẹnọ a ro gbolo Ẹdhọ ziọ otọakpọ na, ofu ọgaga ọ riẹe eva, yọ onana o wha riẹ ze nọ “uye” u ro te “otọakpọ” gbe enọ e be rriae. (Evia. 12:9-12) Oghẹrẹ vẹ eruẹaruẹ nana i bi ro fiobọhọ kẹ omai? Eware nọ e be jọ akpọ via gbe uruemu ahwo-akpọ nọ u bi dhe eyeyoma o lẹliẹ omai riẹ nọ Jesu o muhọ esu no. Fikiere, ukpenọ ma rẹ ruawa fiki emuemu nọ o da fia, joma hae kareghẹhọ inọ eruẹaruẹ Ebaibol i bi rugba evaọ oma ahwo-akpọ na. Onana u dhesẹ nọ Uvie Ọghẹnẹ u muhọ esu no. (Ol. 37:1) Ma riẹ nọ ẹmo Amagidọn u bi te otọ no na, eware i ti yoma vi epanọ e rrọ enẹna. (Mak 13:8; 2 Tim. 3:13) Rekọ eva e be were omai inọ Ọsẹ obọ odhiwu mai Jihova ọ vuẹ omai oware nọ ebẹbẹ i je bi vihọ nẹnẹ. w22.07 3-4 ¶7-8
Edisoi-Oka, Ẹdẹ avọ 15 Asa
Olẹ ayare-ọgaga ohwo okiẹrẹe u re ru iruo gaga.—Jem. 5:16.
Ma sae lẹ nọ Jihova ọ kẹ inievo ukoko na ẹgba nọ a re ro thihakọ nọ a tẹ be mọ, nọ eware okpẹtu e tẹ via kẹ ai, a te bi fi ẹmo evaọ ẹwho nọ a rrọ, nọ a te bi kpokpo ai, hayo nọ oghoghẹrẹ ebẹbẹ efa i te bi te ai. Ma rẹ hae lẹ roro inievo nana re Jihova o fiobọhọ kẹ ae thihakọ. Ma sae jẹ lẹ roro inievo nọ e be hae dhogbo bru inievo nọ eware okpẹtu e via kẹ. Ẹsejọhọ whọ riẹ oniọvo jọ nọ oghẹrẹ ẹbẹbẹ jọ evaọ usu enọ ma fodẹ na ọ rrọ oma. Whọ sai se odẹ oniọvo otiọye na nọ whọ tẹ be lẹ. Ma tẹ be hae lẹ re Jihova o fiobọhọ kẹ inievo na thihakọ, yọ ma bi dhesẹ nọ ma you rai no eva ze. Ma tẹ be hae lẹ roro inievo nọ i wo iruo buobu evaọ ukoko na, o rẹ were ae, yọ onana u re fiobọhọ kẹ ae. Nwanọ ere Pọl ukọ na ọ ta. O kere nọ: “Wha lẹ roro omẹ re, re a ruẹse kẹ omẹ eme nọ mẹ rẹ ta okenọ me te rovie unu mẹ, mẹ vẹ sae ta ẹme ududu kpahe oware udidi ọrẹri usi uwoma na.” (Ẹf. 6:19) Nẹnẹ na, ma wo inievo buobu nọ i bi ru iruo gaga re eware e sae riẹ nya evaọ ukoko na. Ma tẹ be hae lẹ inọ jọ Jihova o fiobọhọ kẹ ae, yọ ma bi dhesẹ nọ ma you rai. w22.07 23-24 ¶14-16
Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 16 Asa
Rehọ ẹruore esiwo na tu wọhọ etu-ọgaga.—1 Tẹs. 5:8.
Osoja o re ku etu-ọgaga họ re egbọlọ i gbe tei uzou ho. Ere ọvona re, Setan nọ o bi fi omai ẹmo na o bi ru epa kpobi nọ ma re ro wo oghẹrẹ iroro nọ ahwo nọ a wo ẹruore he a wo. Wọhọ epanọ etu-ọgaga ọ rẹ thọ osoja na, ere ẹruore mai o re ru nọ ma gbe wo oghẹrẹ iroro itieye na ha. Ma ve ru oware nọ o rẹ were Jihova. U gbe mu omai ẹro nọ eware nọ ma bi rẹro rai na i ti rugba ha, ma sai wo isiuru akpọ na. Ma gbẹ te daoma epanọ ma re ro wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ hẹ. Oware utioye na o via kẹ Ileleikristi jọ evaọ obọ Kọrint. A jẹ vro inọ ẹkparomatha ọ rrọ họ. Whaọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa inọ ọ te kpare ahwo nọ a whu no ze. Onana yọ obọdẹ eyaa jọ nọ ọ ya. (1 Kọr. 15:12) Pọl ọ ta nọ ahwo nọ a wo ẹruore he, epanọ a rẹ rọ reakpọ kuoma ọvo o rẹ jarae oja. (1 Kọr. 15:32) Nwanọ oware nọ ahwo nọ a wo ẹruore he a bi ru nẹnẹ oye. Epanọ a rẹ rọ reakpọ kuoma je fe ọvo a be gwọlọ. Rekọ ma rrọ ere he keme ma wo ẹruore. w22.10 25-26 ¶8-9
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 17 Asa
Wha hae lẹ kẹse kẹse.—1 Tẹs. 5:17.
Jihova ọ gwọlọ nọ whọ lẹ sei. Ọ riẹ eware nọ e be kẹ owhẹ uye. Yọ ọ ta nọ oke kpobi nọ whọ tẹ lẹ sei, o ti yo olẹ ra. Elẹ idibo Jihova e rẹ were iẹe gaga, yọ o re yo elẹ rai. (Itẹ 15:8) Kọ eme whọ rẹ sae lẹ kpahe nọ whọ tẹ rrọ goli hayo rrọ ọkọkora? Vuẹ Jihova oware kpobi nọ ọ rrọ owhẹ eva. (Ol. 62:8) Vuẹe oware nọ o be kẹ owhẹ uye gbe epanọ o be kẹ owhẹ uye te. Lẹ sei inọ jọ o fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ oware nọ who re ru, re ọ jẹ kẹ owhẹ udu. Whọ sae lẹe nọ jọ o fiobọhọ kẹ owhẹ re whọ rọ areghẹ ta ẹme na, o gbẹ dha ahwo nọ whọ be tae kẹ eva ha. (Luk 21:14, 15) Otẹrọnọ whọ rrọ ọkora fiki oware jọ nọ o be kẹ owhẹ uye, lẹ se Jihova inọ o fiobọhọ kẹ owhẹ tae kẹ oniọvo jọ nọ o kruga ziezi. Whọ sae lẹ nọ jọ o ru re oniọvo nọ whọ te ta ẹme na kẹ na ọ riẹ oware nọ o be ginẹ kẹ owhẹ uye na. Muẹrohọ oghẹrẹ nọ o ti ro yo olẹ ra. Vuẹ inievo na re a fiobọhọ kẹ owhẹ. Who te ru ere, oma o te sasa owhẹ. w22.08 10 ¶6
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 18 Asa
Ezae nana kpobi a be wọso izi Siza.—Iruẹru 17:7.
Nọ a nwane rọ ukoko mu no evaọ Tẹsalonika, a te mu inievo na họ ẹwọso. Ogbotu ahwo jọ a si “inievo na jọ bru isu okpẹwho na.” (Iruẹru 17:6) Whaọ inievo na a kurẹriẹ obọ. Kọ ẹvẹ who roro nọ o te jọ kẹ ae? Ozọ o hai ti mu ai, o vẹ te whae ze nọ a gbẹ rọ gọ Jihova ziezi hi. Yọ Pọl ukọ na ọ gwọlọ nọ oware utioye na o via ha. O ru oware jọ nọ u re fiobọhọ kẹ inievo na kruga ziezi. Pọl o kere se inievo obọ Tẹsalonika na nọ: “Ma te vi Timoti bru owhai ze, oniọvo mai . . . , re ọ bọ owhai ga jẹ sasa owhai oma evaọ ẹrọwọ rai, re ikpokpoma nana i gbe ru ohwo ọvo whrehe he.” (1 Tẹs. 3:2, 3) Timoti ọ jọ obọ ẹwho riẹ nọ a re se Listra ruẹ nọ Pọl ọ tuduhọ inievo nọ e jọ obei awọ, ọ tẹ jẹ ruẹ epanọ Jihova o ro fiobọhọ kẹ inievo na. Enana kpobi e te whae ze nọ Timoti ọ te sae rọ tuduhọ inievo nọ e jọ obọ Tẹsalonika awọ inọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ ae.—Iruẹru 14:8, 19-22; Hib. 12:2. w22.08 21 ¶4
Edivẹ-Oka, Ẹdẹ avọ 19 Asa
Ma . . . wo uzuazọ ẹkwoma riẹ.—1 Jọn 4:9.
Evaọ ukpe 1870, Brọda Charles Taze Russell gbe amọfa jọ a tẹ jẹ romatotọ kiẹ Ebaibol na re a riẹ oware nọ o ginẹ ta. A jẹ kiẹ re a riẹ oware nọ uwhu Jesu u gine ru kẹ omai gbe epanọ u fo nọ a re ro ru Emu Owọwọ na. Eware nọ a kiẹ via na i gbe bi fiobọhọ kẹ omai rite inẹnẹ. Anwọ oke yena ze, Jihova o fiobọhọ kẹ omai riẹ eware buobu kpahe uwhu Jesu gbe irere nọ i ti te ahwo-akpọ kpobi fiki uwhu riẹ no. (1 Jọn 2:1, 2) Ere ọvo ho, eware nọ ma wuhrẹ evaọ Ebaibol e lẹliẹ omai riẹ nọ Jihova o rovie uvẹ fihọ nọ ahwo jọ a te rọ rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ obọ odhiwu. Amọfa buobu, a vẹ te rọ otọakpọ na reuku. Eware nana e lẹliẹ omai riẹ nọ Jihova o you omai gaga yọ uwhu Jesu u ru okpoware kẹ omai omomọvo. O tẹ whae ze nọ ma ro you Jihova gaga re. (1 Pita 3:18) Fikiere, wọhọ epanọ inievo mai a je zizie ahwo oke nọ u kpemu na, joma zizie ahwo buobu ze Emu Owọwọ na, ma ve je ru ei oghẹrẹ nọ Jesu ọ ta nọ ma ro ru ei. w23.01 21 ¶6-7
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via nọ ọre o kiediwi no: Nisan 9) Mak 14:3-9
Edesa-Oka, Ẹdẹ avọ 20 Asa
O whu kẹ ahwo kpobi re enọ e rrọ uzuazọ a gbẹ rria kẹ omobọ rai hi, rekọ rọkẹ ọnọ o whu kẹ ae nọ a kpare ze.—2 Kọr. 5:15.
Jesu ọ jẹ hai wuhrẹ ahwo kpahe eware iwoma nọ Uvie Ọghẹnẹ u ti ru kẹ ahwo. Eware nana nọ ma jọ Ebaibol wuhrẹ kpahe ẹtanigbo na e were omai gaga. Ẹtanigbo na yọ okpoware kẹ omai gaga keme oye o soriẹ ze nọ ma rọ rrọ egbẹnyusu ekpekpe Jihova avọ Jesu. Yọ ahwo nọ a fi ẹrọwọ họ Jesu a wo ẹruore inọ a te rria bẹdẹ bẹdẹ jẹ ruẹ ahwo rai nọ a te kpare ze. (Jọn 5:28, 29; Rom 6:23) Ma te ahwo nọ Jihova avọ Jesu a re ru ikpeware itieye na kẹ hẹ. Yọ oware ovo o riẹ nọ ma re ru nọ u re te oware nọ a ru kẹ omai hi. (Rom 5:8, 20, 21) Rekọ ma sai ru oware jọ ghele ro dhesẹ nọ oware nọ a ru kẹ omai na o da omai ẹro fia. Eme ma re ru? Ma rẹ sai ru unevaze ro fiobọhọ. Ere ọvo ho, nọ a te bi ru iruo ebabọ ukoko na jọ, hayo a be nyai ru orufuọ, ma sae nya re ma fiobọhọ. w23.01 26 ¶3; 28 ¶5
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 9) Mak 11:1-11
Edene-Oka, Ẹdẹ avọ 21 Asa
Mẹ tẹ ruẹ Omogodẹ na . . . avọ ahwo idu udhuhrẹ-gbene (144,000) nọ e rrọ kugbei.—Evia. 14:1.
Jesu avọ ahwo nọ a ti lele iei su na a ti su ima ahwo buobu evaọ otọakpọ na soso. Jesu avọ ahwo idu udhuhrẹ-gbene (144,000) na a te jọ ivie gbe izerẹ. (Evia. 5:10) Evaọ oke Mosis, izerẹ na a jẹ hai ru epanọ ẹyao o gbe ro vo ho evaọ udevie ahwo na, a ve je ru eware nọ i re fiobọhọ kẹ ahwo na kẹle Jihova. Whaọ uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rọ Mosis kẹ ahwo Izrẹl na yọ “uwoho eware iwoma nọ e te tha.” Fikiere Jesu avọ ahwo nọ a ti lele iei su na a ti ru oghẹrẹ iruo evona nọ izerẹ a jẹ hai ru na. A ti ru re ahwo-akpọ a wo omokpokpọ, a vẹ jẹ kẹle Jihova ziezi. (Hib. 10:1) Ma riẹ oghẹrẹ nọ Jesu avọ enọ i ti lele iei su na a ti ro ru re ahwo-akpọ a riẹ oware nọ a re ru hu. Oke yena u te te, ma te riẹ. Ma riẹ nọ evaọ Aparadase, Jihova o ti ru re ahwo nọ a rrọ otọakpọ a riẹ oware nọ a re ru.—Evia. 21:3, 4. w22.12 11 ¶11-13
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 10) Mak 11:12-19
Edisoi-Oka, Ẹdẹ avọ 22 Asa
Wha bi whowho uwhu Olori na, bẹsenọ ọ rẹ nyaze.—1 Kọr. 11:26.
Oware jọ nọ o be lẹliẹ omai zizie ahwo ze Emu Owọwọ na họ, ohwo nọ ọ re nyaze ẹdẹvo ho ọ tẹ nyaze, ọ rẹ riẹ okpoware nọ Jihova avọ Jesu a ru kẹ ahwo-akpọ kpobi. (Jọn 3:16) Ma gwọlọ nọ ahwo otiọye na a rẹ nyaze re eware nọ a ti yo na i je te ai udu, a vẹ te gbẹ gwọlọ wuhrẹ kpahe Jihova. A ve ti kurẹriẹ ze te gọ Jihova. Amọfa nọ ma re zizie ze Emu Owọwọ na họ, ahwo nọ a siọ ewuhrẹ gbe usi uwoma ota ba no. Ma re zizie ai re a sae riẹ nọ Jihova o gbe you rai. Ahwo nana buobu nọ ma re zizie na a rẹ nyaze, yọ eva e rẹ were omai gaga nọ ma tẹ ruẹ e rai. Emu Owọwọ na nọ a rẹ nyaze na o rẹ kareghẹhọ ae epanọ eva e jẹ were ai te oke nọ a jẹ gọ Jihova ziezi. (Ol. 103:1-4) Te ahwo nọ ma zizie a nyaze hayo a nyaze he, ma rẹ gbẹ daoma zizie ahwo ziọ Emu Owọwọ na ghele. Keme ma riẹ nọ obọ udu na Jihova o re rri re ọ riẹ ohwo nọ o ti kurẹriẹ ze te gọe.—Luk 15:7; 1 Tim. 2:3, 4. w23.01 20 ¶1; 22-23 ¶9-11
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 11) Mak 11:20–12:27, 41-44
Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 23 Asa
Ubiẹro Jihova u bi rri enọ e be dhozọ riẹ.—Ol. 33:18.
Evaọ aso urere taure Jesu o te ti whu, ọ lẹ se Jihova Ọsẹ obọ odhiwu riẹ kpahe oware jọ. Ọ lẹ nọ jọ Jihova ọ sẹro ilele riẹ. (Jọn 17:15, 20) Jihova ọ be sẹro idibo riẹ no vẹre anwẹdẹ, yọ ọ be hae rẹrote ae jẹ thọ ae. Rekọ Jesu ọ lẹ ere keme ọ riẹ nọ Setan o ti kpokpo idibo Jihova vi epaọ anwẹdẹ. Ọ tẹ jẹ riẹ nọ Jihova o gbe fiobọhọ kẹ ilele riẹ hẹ, a te sai kru ẹrọwọ rai hi. Ebẹbẹ buobu i bi te idibo Jihova nẹnẹ fikinọ akpọ Ẹdhọ ma rrọ. Ma gbẹ yọroma ha, ebẹbẹ na e rẹ sae lẹliẹ omai ru oware nọ o rẹ dha Jihova eva. Rekọ jọ ozọ u mu omai hi nọ ebẹbẹ i te te omai. Jihova ọ be sẹro mai, ọ be ruẹ ebẹbẹ kpobi nọ i bi te omai, ọ gwọlọ nọ o re fiobọhọ kẹ omai, yọ ere o bi gine ru. Jihova o re “rri enọ e be dhozọ riẹ . . . re o siwi ai.”—Ol. 33:18-20. w22.08 8 ¶1-2
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 12) Mak 14:1, 2, 10, 11; Matiu 26:1-5, 14-16
ẸDẸ EKAREGHẸHỌ NA
Nọ Ọre O te Kiediwi No
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 24 Asa
Wha hai ru onana rọ kareghẹhọ omẹ.—Luk 22:19.
Ma re kpohọ Emu Owọwọ kukpe kukpe, yọma rẹ rọ oke yena roro ziezi kpahe oware nọ Jesu o ru kẹ omai jẹ lẹ yere Jihova. Ma re je zizie ahwo ziọ Emu Owọwọ na. Ma rẹ daoma kpobi re ma sai kpohọ Emu Owọwọ na, o re vo omai vievie he. Ohwo nọ ọ be kẹ ovuẹ Emu Owọwọ na ọ rẹ ta kpahe oware nọ o lẹliẹ Jesu whu kẹ omai, gbe epanọ uwhu Jesu na o sai ro voro izieraha ahwo-akpọ kpobi no. Ọ rẹ jẹ ta kpahe oware nọ ebrẹdi avọ udi na u dikihẹ kẹ gbe ahwo nọ u fo nọ a rẹ re ebrẹdi jẹ da udi na. (Luk 22:19, 20) Ere ọvo ho, ọ rẹ jẹ ta kpahe oware nọ Jihova o ti ru kẹ ahwo nọ a te rọ otọakpọ na reuku. (Aiz. 35:5, 6; 65:17, 21-23) Eware yena nọ ma riẹ na, ma rẹ rehọ ae zaro vievie he. w23.01 20 ¶2; 21 ¶4
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 13) Mak 14:12-16; Matiu 26:17-19 (Eware nọ e via nọ ọre o kiediwi no: Nisan 14) Mak 14:17-72
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 25 Asa
Ọghẹnẹ o you akpọ na gaga te epanọ o ro siobọno Ọmọ ọvo riẹ, re ohwo kpobi nọ o fi ẹrọwọ họ iẹe . . . o ve wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Jọn 3:16.
Uwhu Jesu na o so riẹ ze nọ Ọghẹnẹ ọ be rọ rehọ izieraha mai vrẹ omai, ma vẹ sai je wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Mat. 20:28) Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Keme epanọ ọzae ọvo ọ wha uwhu ze na, ere ọvona re ọzae ọvo ọ wha ẹkparomatha enọ i whu no ze. Wọhọ epanọ ahwo kpobi a bi whu fiki Adamu na, ere ọvona re ahwo kpobi a ti wo uzuazọ fiki Kristi.” (1 Kọr. 15:21, 22) Jesu ọ vuẹ ilele riẹ nọ jọ a lẹ re Uvie Ọghẹnẹ o ze, re oreva Ọghẹnẹ u je rugba evaọ otọakpọ na. (Mat. 6:9, 10) Whaọ, re ma rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na yọ oreva Ọghẹnẹ. Ọghẹnẹ ọ rọ Jesu mu Ovie ọrọ Uvie Mesaya na re oreva riẹ na o sai rugba. Yọ anwọ oke jọ ze na, ọ be salọ ahwo nọ a ti lele Jesu su evaọ Uvie na. Ahwo na a bu te idu udhuhrẹ-gbene (144,000).—Evia. 5:9, 10. w22.12 5 ¶11-12
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 14) Mak 15:1-47
Edivẹ-Oka, Ẹdẹ avọ 26 Asa
Uyoyou nọ Kristi na o wo o be wọ omai . . . re enọ e rrọ uzuazọ a gbẹ rria kẹ omobọ rai hi.—2 Kọr. 5:14, 15.
Nọ ohwo mai o te whu, o rẹ da omai te ẹzi. Ma re roro iei ẹsikpobi. Eva e rẹ were omai hi, maero otẹrọnọ uye o bẹ riẹ gaga taure o te ti whu. Rekọ nọ oke o be nyaharo na, ẹsejọ nọ ma tẹ kareghẹhọ emamọ ẹme jọ nọ ọ vuẹ omai, oware jọ nọ o ru kẹ omai, hayo emiehwẹ nọ ọ jẹ hae ta, o rẹ lẹliẹ emeva jọ were omai. Ere ọvona re, nọ ma te se kpahe uwhu Jesu gbe uye nọ o bẹ riẹ, o rẹ ginẹ da omai. Yọ evaọ oke Emu Owọwọ na, ma mai ro se kpahe uwhu Jesu gbe oware nọ o ru kẹ omai je roro kpahe iẹe. (1 Kọr. 11:24, 25) Rekọ nọ ma te se kpahe eme nọ Jesu ọ ta gbe eware nọ o ru, o rẹ lẹliẹ eva were omai gaga. Yọ eva e rẹ were omai re nọ ma te roro kpahe eware nọ Jesu o bi ru enẹna gbe enọ o ti ru kẹ omai kẹle na. w23.01 26 ¶1-2
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 15) Matiu 27:62-66 (Eware nọ e via nọ ọre o kiediwi no: Nisan 16) Mak 16:1
Edesa-Oka, Ẹdẹ avọ 27 Asa
Kake gwọlọ Uvie na.—Mat. 6:33.
Nọ Jesu o whu no, o da ilele riẹ gaga. Ogbẹnyusu rai nọ a you gaga, ọye o whu se ae ba no na, yọ a je tube roro nọ a gbe wo ẹruore he. (Luk 24:17-21) Rekọ nọ a kpare Jesu ze no, ọ tẹ romavia kẹ ilele na. Ọ tẹ nabi wuhrẹ ae oghẹrẹ nọ uwhu riẹ na u ro ru eruẹaruẹ Ebaibol gba. Ọ tẹ jẹ kẹ ae obọdẹ iruo jọ nọ a re ru. (Luk 24:26, 27, 45-48) Jesu ọ gbẹ jẹ romavia kẹ ilele riẹ taure o te ti kpobọ odhiwu. Yọ onana o lẹliẹ eva were ae gaga, a gbẹ jọ ọkọkora ha. Eva e jẹ were ae keme a riẹ nọ a kpare Olori rai no uwhu ze no, yọ o ti fiobọhọ kẹ ae nọ a te sai ro ru iruo nọ ọ kẹ rai na. Eva e were rai te epanọ a je ro jiri Jihova ẹsikpobi ababọ eriosehọ. (Luk 24:52, 53; Iruẹru 5:42) Re ma sae rọ rehọ aro kele ilele Jesu, ma rẹ rọ egagọ Jihova karo kẹ oware ofa kpobi. Ginọ uzẹme nọ ma re thihakọ eware jọ nọ ma be gọ Jihova na. Rekọ ma tẹ sai thihakọ, Jihova ọ te ghale omai gaga.—Itẹ 10:22. w23.01 30-31 ¶15-16
Isase Ebaibol Ekareghẹhọ: (Eware nọ e via oke uvo: Nisan 16) Mak 16:2-8
Edene-Oka, Ẹdẹ avọ 28 Asa
Ẹkpẹ who ti zihe kpohọ.—Emu. 3:19.
Ma gwọlọ nọ oware nọ o via kẹ Adamu avọ Ivi na o via kẹ omai vievie he. Kọ eme ma re ru re oware utioye na o gbẹ via kẹ omai hi? Ma rẹ hai wuhrẹ kpahe Jihova re ma riẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ gbe oghẹrẹ nọ o re rri eware. Ma te bi ru ere, ma ti you Jihova vi epaọ anwẹdẹ. Joma ta kpahe Abraham. Abraham o you Jihova. Evaọ oke jọ nọ ọ rọ riẹ ẹjiroro nọ Jihova ọ gwọlọ ro ru oware jọ họ, ọ romakpotọ kẹ Jihova ghele. Ọ daoma riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ ziezi. Wọhọ oriruo, nọ Jihova ọ ta nọ ọ te raha Sọdọm avọ Gomora no, ozọ o jẹ dina mu Abraham inọ, ‘Kọ “Obruoziẹ otọakpọ na soso” ọ te ginẹ raha ahwo omuomu kugbe ahwo okiẹrẹe?’ Abraham ọ tẹ jẹ romakpotọ nọ Jihova enọ, yọ Jihova ọ kuyo enọ Abraham na kpobi. Ukuhọ riẹ, Abraham ọ tẹ te riẹ nọ Jihova ọ riẹ udu ohwo-akpọ kpobi, yọ ọ rẹ raha ahwo okiẹrẹe kugbe ahwo omuomu hu.—Emu. 18:20-32. w22.08 28 ¶9-10
Edisoi-Oka, Ẹdẹ avọ 29 Asa
Ohwo nọ a re fievahọ ọ rẹ ko ẹme dhere.—Itẹ 11:13.
Evaọ ukpe 455 B.C.E. nọ Nehemaya ọba na ọ bọ igbẹhẹ Jerusalẹm re no, ọ tẹ jẹ gwọlọ ezae nọ a rẹ sai fievahọ nọ a rẹ sai rẹrote okpẹwho na. Nehemaya ọ rọ ahwo jọ mu re a ru iruo nana. Ọjọ rai họ, Hananaya, ọnọ o ro mu ọnọ o wuzou Oria Adhẹzọ na. Ebaibol ọ ta nọ Hananaya “ọ jọ ọzae nọ a mai fievahọ ọ tẹ jẹ rrọ ohwo nọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ uzẹme na vi amọfa buobu.” (Neh. 7:2) Hananaya o you Jihova, yọ ọ gwọlọ nọ o re ru oware ovo nọ o rẹ dha Jihova eva ha. Onana o so riẹ ze nọ, oware kpobi nọ a ta kẹe nọ o ru, o je ro ru ei ziezi. Ma te wo ọkpọ uruemu Hananaya na, ma rẹ sae jọ ahwo nọ a re fievahọ evaọ ukoko na re. Omọfa jọ nọ a fievahọ gaga họ Tikikọs nọ ọ jọ ogbẹnyusu Pọl ukọ na. Tikikọs ọ jẹ hai fiobọhọ kẹ Pọl, o tẹ lẹliẹ Pọl ta nọ Tikikọs yọ “odibo Olori na nọ o wo ẹrọwọ.” (Ẹf. 6:21, 22) Ọye Pọl ọ jẹ hae rehọ ileta kẹ se inievo obọ Ẹfisọs gbe Kọlọsi, yọ ọ jẹ hae vuẹe nọ jọ ọ rọ uvẹ yena sasa inievo na oma keme o fievahọ iẹe. Nwanọ ere ekpako ukoko gbe idibo iruiruo a bi ru nẹnẹ re.—Kọl. 4:7-9. w22.09 9-10 ¶5-6
Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 30 Asa
Uyoyou u re ruru izieraha buobu.—1 Pita 4:8.
Josẹf ọ ruẹ uye evaọ oware wọhọ ikpe ikpegbesa soso. Josẹf o roro nọ fikinọ Jihova o you rie he jabọ nọ uye na u ro tei oma ha. O roro nọ Jihova ọ nyase iẹe ba no ho. O mu ofu hu. Rekọ ọ sẹro iroro riẹ, o te kru udu ga. Nọ uvẹ nọ o re ro ru inievo riẹ kele o maki tei obọ, o ru rai kele he. O fiobọhọ kẹ ae, yọ ọ rọvrẹ rai. (Emu. 45:4, 5) Eme o lẹliẹ Josẹf ru ere? Orọnikọ ebẹbẹ nọ i te rie na ọvo o je roro kpahe he. Rekọ o je roro kpahe oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru. (Emu. 50:19-21) Eme onana u wuhrẹ omai? Nọ a te ru omai oware jọ nọ o kẹ omai uye gaga, joma mu ofu kẹ Jihova hayo roro nọ ọ nyasiọ omai ba no ho. Ukpọ ere, joma roro kpahe epanọ o bi ro fiobọhọ kẹ omai re ma thihakọ ẹbẹbẹ na. U te no ere no, joma daoma gbe you ohwo na re ma kpairoro vrẹ oware nọ o ru na. w22.11 21 ¶4
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 31 Asa
Isuẹsu kpobi e te gbodibo je yoẹme kẹ ae.—Dan. 7:27.
Evaọ eruẹaruẹ jọ nọ a dhesẹ kẹ Daniẹl, ọ ruẹ eware nọ i dhesẹ vevẹ nọ udu-esuo Jihova u kpehru vi orọ egọmeti efa kpobi. Daniẹl ọ kake ruẹ erao ilogbo ene nọ i dikihẹ kẹ egọmeti nọ e mai wo ogaga evaọ akpọ na, te enọ i su vrẹ no gbe ọnọ o bi su enẹna. Eye họ Babilọn, Midia avọ Pasia, Grisi, Rom, gbe ọnọ o no Rom ze nọ a bi se esuo Britain avọ America na. (Dan. 7:1-3, 17) Kẹsena Daniẹl ọ tẹ ruẹ Jihova Ọghẹnẹ nọ ọ keria agbara Uvie evaọ okọto obọ odhiwu. (Dan. 7:9, 10) Ọghẹnẹ o si ahwo-akpọ kpobi nọ a bi su no esuo no, ọ tẹ rehọ isuẹsu na kẹ ahwo nọ a te mae riẹ su, nọ a mai wo ogaga. Amono ọye? Ae họ Jesu Kristi ọnọ “ọ wọhọ ọmọ ohwo” na, gbe ahwo idu udhuhrẹ-gbene (144,000), enọ e rrọ “erẹri Oride Na” nọ i ti lele Jesu su “bẹdẹ bẹdẹ.” (Dan. 7:13, 14, 18) Onana u dhesẹ vevẹ nọ Jihova họ “Oride Na.” Oware nọ Daniẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na u dhesẹ nọ ẹme jọ nọ ọ ta no vẹre uzẹme. Ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ obọ odhiwu na . . . o re si ivie no jẹ rehọ ivie mu.”—Dan. 2:19-21. w22.10 14-15 ¶9-11