Jób
23 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Aj dnes je spurnosťou to, že mám obavy;+
moja ruka je ťažká, pretože vzdychám.
4 Predložil by som mu súdny prípad
a ústa by som si naplnil protiargumentami;
5 spoznal by som slová, ktorými mi odpovie,
a zvážil by som, čo mi hovorí.+
7 Priamy si tam s ním dá nepochybne veci do poriadku,
a unikol by som bezpečne navždy pred svojím sudcom.
8 Hľa, na východ idem, a nie je tam;
a zase späť, a nemôžem ho rozoznať;+
9 naľavo, kde pracuje, ale nemôžem [ho] zazrieť;
stáča sa doprava, a ja [ho] nevidím.
12 Prikázaniu jeho perí sa nevzďaľujem.+
Výroky jeho úst som si uchoval ako poklad,+ viac ako mi je predpísané.
17 Lebo nie pre tmu som bol umlčaný,
ani preto, že temnota prikryla moju tvár.